11. júna 1931 na poludnie vzniesla sa ohromná búrka nad vinohradmi Svätého Jura (okres bratislavský) a susedných obcí ostrý ľadovec, akého nebolo od pamäti sveta, zničil vinice takmer celého okolia, ale hlavne na severnej čiastke mesta natoľko, že nielen tohoročná úroda vyšla úplne na vnivoč, ale vinohrady sú zničené natoľko, že ani za viac rokov neprídu k sebe. Táto živelná pohroma narobila ohromných a nenahraditeľných škôd. Tým bolestnejšie doľahla na postižených, lebo najviac poškodila vinice drobných vinohradníkov, ktorým ich malá vinica bola jediným zdrojom živobytia. Teraz je základ ich existencie úplne zničený, pozerajú v ústrety tej najväčšej biede a nedostatku. Trpia s týmto nielen majitelia vinohradníci, ale mnoho ľudí, ktorí boli vo vinohradoch ako robotníci zamestnaní.

Ľadovec zničil vinohrady úplne na 100% na ploche cirka 1500 kat. jutár a poškodil viac-menej na ploche cirka dvojnásobnej. Berúc za základ strednú úrodu, majitelia utrpeli škodu na 1 mil. 300 tisíc Kč. Berúc do ohľadu škodu zapríčinenú nielen na úrode, ale aj na viniciach, presahuje táto 3 miliony Kč.

Ide hlavne o malých ľudí, ohrožených na svojej existencii, je spravodlivé, aby sa ich vláda výdatne ujala, podala im pomocnú ruku, už aj preto, lebo práve vinohradníctvo je tou složkou nášho poľnohospodárstva, ktorá je daňovým systémom najviac utláčaná a mnohoráz nespravodlivo prenasledovaná.

Vinohrady vyžadujú ohromnej opatery, práce, námahy, výdavkov, akých pri inom poľnohospodárskom podnikaní nenachádzame. Úroda je viac odvislá od počasia a živelných pohrôm ako kde inde. Náklad a réžia ohromná, úroda neistá, pri tom daňové bremena doliehajú na vinohradníkov o mnoho krutejšie ako na iných. Ešte len dozrieva hrozno, už zaľahnú kŕdle financov celý chotár, neunikne ani jedno deci muštu nielen pivničnému, ale ani daňovému prešu. Za každý liter vína, i keď si ho sám vinohradník vypije, ktorý okolo vinice celý rok naozaj krvopotne pracoval, musí zaplatiť na nápojovej dani Kč 1.40. Daň táto znemožňuje a zabíja naše vinohradníctvo, je nadmieru nespravodlivá a krikľavo nepomerná. Roku 1920, keď sa platilo za liter vína Kč 16.-, bola nápojová daň 40 hal., vlani, keď sa víno predávalo po Kč 7.-, činila daň 1 Kč 20 hal. a dnes, keď vinohradník nevie speňažiť liter vína ani za 3 - 4 Kč, musí zaplatiť za každý liter 1 Kč 40 hal. Keď vypije majiteľ vinohradu jeden liter vína zo svojej úrody, musí druhý liter predať, aby mohol zaplatiť daň za jeden liter ním stráveného vína. Pritom víno slovenských vinohradníkov je nie nijako chránené ani proti prudkej konkurencii českých pivovarov, ani proti konkurencii strojových vín, vyrábaných v Čechách.

Keď finančná správa pokračuje proti slovenským vinohradníkom nemilosrdne a kruto, pracuje vlastne proti záujmom daňovej nosnosti štátu, lebo ničí si na existencii tú najvýdatnejšiu vrstvu daňujúcich, lebo vinohradníci platia nepomerne najviac daní zpomedzi všetkých vrstiev daňovníkov, a preto zasluhujú si porozumenia a spravodlivého posúdenia a pomoci so strany vlády.

Podpísaní preto navrhujú:

Poslanecká snemovňa, račiž sa usniesť:

1. Vláde republiky Československej sa ukladá, aby okamžite poskytla primeranú subvenciu slovenským vinohradníkom, postiženým ľadovcom. Prostriedky, ktoré má Slovenská krajina, poťažne Zemedelská rada na Slovensku, nedostačujú na uľavenie tak veľkej biedy.

2. Ministerstvu financií sa ukladá, aby vzalo pod revíziu zákon o nápojovej dani, túto prispôsobilo dnešným cenovým pomerom a predložilo v tomto ohľade návrh zákona.

3. Ministerstvu financií sa ukladá, aby daňové exekúcie a vymáhanie daní v postižených obciach suspendovalo a slovenských vinohradníkov postižených na tento rok oslobodilo od platenia nápojovej dane, alebo aspoň jej čiastky.

V Prahe, dňa 18. júna 1931.