Posledne množia sa opäť v povážlivej miere stiažnosti, že železničné úradníctvo a zamestnanectvo je pre svoje politické presvedčenie nadriadenými úradmi bezdôvodne šikanované. Zakročuje sa proti týmto dosť často vzdor ich bezvadnému služobnému výkonu - aj samou žel. správou, ktorá takto prepožičiava sa vlivným osobám na znemožnenie a odstránenie politicky nepohodlných ľudí, bez ohľadu na to, či vyskytly sa závady v ich služobnej lebo súkromnej činnosti rázu takého, aby odôvodňovaly pohon proti ním vedený.

Takýto pohon už dlhšiu dobu vedie sa aj proti Františkovi Hrehorovi, prednostovi staničného úradu v Šahách, čs. legionárovi, ktorý bol v roku 128 zo služobných dôvodov proti svojmu protestu ako zvlášť spôsobilý ustanovený prednostom v tejto pohraničnej stanici, teda na mieste najvýš exponovanom, a ktorý týmto ustanovením poškodený ináč bol aj tým, že musel takto vzdať sa miesta nám. prednostu vo Zvolene, kde mal zaistenú 5. platovú stupnicu, kdežto v Šahách systemizované miesto prednostu je v 6. platovej stupnici.

Intrigy proti jeho osobe započaly sa už pred jeho príchodom do Šiah a od tej doby vedené sú neustále. Bezzákladné obviňovania, proti nemu vznášané, nemôžu žiadnym spôsobom prispieť k československej vzájomnosti, ale rozoštváva sa tým len zbytočne vzájomné spolužitie zamestnanectva. Úklady proti jeho osobe osnované tamojšími živlami, ktoré neostýchajú sa používať zavrženiahodných prostriedkov, presahujú už všetky medze trpezlivosti. Obvinený bol na pr., že viedol maďarský telefonný rozhovor - služobný ale - so susednou maďarskou stanicou, ktorý vyvolaný bol nutnosťou dorozumenia sa, ďalej že navštevuje svojich príbuzných v susednom Maďarsku a takto sliedi sa za jeho osobou na všetky strany.

Keďže takýmto spôsobom nedalo sa proti jeho osobe nič docieliť, použil sa spôsob iný, a síce zneužitý bol k tomu aj zpravodajský dôstojník tamojšej posádky Jirout, ktorý podal oznámenie na M. N. O., že Hrehor ako ľuďák a prednosta stanice je pre vojenskú službu na pohraničí nebezpečným, lebo ako taký môže zradiť dôverné vojenské rozkazy nachádzajúce sa v opatere staničného úradu, jedným slovom, že je zradca. Toto ešte nebolo dosť, ale súčasne intervenčne zakročil aj poslanec Polívka, ktorý obvinil ho z činov, ktorými je do najhoršieho svetla stavaná jeho spoločenská, politická a národná činnosť v Šahách.

Na základe tomto á na nátlak M. N. O. ministerstvo železníc nariadilo jeho preloženie zo Šiah, proti čomu on bránil sa tým, že ako iredentista, teda so cťou pošliapanou nemôže opustiť Šahy a ísť do Kremnice - kde bolo v tom čase uprázdnené miesto - aby sprevádzaný bol potom touto kliatbou celým svojim životom. Toto jeho dôvodenie uznané bolo a na čas aj padla otázka jeho preloženia. Na dlho však nie.

Teraz - už asi po roku - znovu na niečí nátlak ministerstvo železníc žiada jeho preloženie zo Šiah. Teda je tu zrejmé, že v tomto prípade uplatňujú sa len vlivy politické, ktorým podlieha aj samé ministerstvo železníc, keď natoľko sa v jeho činoch uplatňuje vôľa niekoľkých vlivných jednotlivcov, ktorí vystierajú svoje ochranné ruky nad svojich priateľov, - neukojených kariéristov a ktorí neštítia sa používať na dosiahnutie svojich neskromných ambícií prostriedky proti nepohodlným osobám nie práve najvyberanejšie, už len preto, že nekoria sa ich politickému diktátu.

Preto pýtame sa p. ministra železníc:

1. Či vie o týchto denunciantských pomeroch na stanici Šahy?

2. Ak áno, akým spôsobom mieni sjednať satisfakciu pre prednostu Hrehora?

3. Ak nie, či tieto pomery dá prísne vyšetriť a prednostu Hrehora vziať v ochranu?

V Prahe, dňa 18. júna 1931.