Pomery štátnych škôl handlovských, štátnej školy Pudovej a meštianskej, zaiste neposlúžia k povzneseniu mena národného školstva na Slovensku. Pomery tieto ostanú čiernou škvrnou v dejinách slovenských škôl. Štátna ľudová škola v Handlovej má na pr. len štyri miestnosti, poťažne s troma chatrnými provizórnymi miestnosťami sedem, ačkoľvek škola táto je pätnásťtriedna! Avšak je to kapitola sama pre seba. Nateraz chceme poukázať len na nemožné pokračovanie školskej správy, ktorá má vraj pripraviť novostavbu meštianskej školy v Handlovej.

Handlovská meštianska škola umiestnená je dočasne v obyčajných robotníckych barakoch. Samozrejme, je to stav nemožný a neudržateľný. Nehovoriac, pravda, ani o tom, že handlovská meštianka je podnes jediná škola tohoto druhu v okrese prievidzskom, počítajúcom 75.000 obyvateľov. Súc si dobre vedomá tohoto absurdného umiestnenia meštianky, sama obec Handlová začala hľadať spôsoby, ktorými mohlo by sa odpomôcť tomuto nemožnému stavu. Šľachetná snaha obce premenila sa čoskoro v pochvalný čin: obec pre nádejnú novú meštianku kúpila pozemok za 150.000 Kč a obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 9. marca 1924 usnieslo sa, že pozemok, ležiaci v stred obci (nosiaci, pozemnoknižné m. číslo 310 a kat. miest. číslo 599); daruje štátu. O tomto napísaná bola i smluva, ktorú schválil i okr. výbor v Prievidzi pod čís. 3471/1924.

Avšak ešte skôr akoby bolo k tejto smluve došlo, na základe výnosu referátu ver. prác čís. 32226/1923 a výnosu min. školstva a nár. osvety čís. 347/1924 bol kúpený pozemok komisionálne na tvárnosti miesta prehliadnutý. Pri tejto príležitosti komisia uznala pozemok za taký, ktorý sa k stavbe štátnej meštianskej školy veľmi dobre hodí, ako svedčí o tom i zápisnica komisionálneho pojednávania napísaná v Handlovej dňa 14. novembra 1923. V tejto zápisnici zástupca referátu ver. prác architekt Alojz M. Pinkas výslovne vyhlasuje, že iného vhodného stavenišťa v Handlovej niet.

Treba uviesť že v tom čase ministerstvo školstva a nár. osvety sľúbilo Handlovej, že štátnu meštiansku školu postaví štát na svoj vlastný náklad; od obce žiadalo ministerstvo len pozemok zdarma a 50 m³ stavebného dreva jedlového a borového.

Po komisionálnom pojednávaní obec žila v presvedčení, že štát v krátkom čase započne so stavbou meštianky. Zklamala sa však. Ministerstvo školstva a nár. osvety nielen že upustilo od svojho sľubu, že totiž meštianku postaví na svoj náklad, lež, odvolávaním sa na akési domnelé prekážky, vec stavby začalo oddialovať a odkladať. To ale nebolo dosť. Na najväčšie prekvapenie ministerstvo školstva a nár. osvety nariadilo novšiu prehliadku stavebného pozemku. Prehliadka čiže komisionálne pojednávanie konalo sa v Handlovej 18. decembra 1930 v prítomnosti zástupcu referátu min. školstva a nár. osvety škol. inšpektora Hrivňáka a zástupcu referátu min. verejných prác architekta Alojza M. Pinkasa. Komisia usniesla sa na nečakanom rezultáte: architekt Pinkas vyjadril sa, že pozemok obcou darovaný je na stavbu meštianskej školy nevhodný a navrhoval pozemok iný. Urobil to ten istý architekt Pinkas, ktorý dňa 14. novembra 1923 konštatoval, že pozemok sa na stavbu veľmi dobre hodí a že iného pozemku na stavbu meštianskej školy v Handlovej niet.

V tomto istom smysle rozhodlo i najnovšie komisionálne pojednávanie v Handlovej, konané 9. júna t. r., pri ktorom pojednávaní architekt Pinkas vyslovil sa znovu v tom smysle, že pozemok na námestí, totiž pozemok pôvodne na stavbu meštianky venovaný, nie je súci pre meštianku a navrhoval pre tento cieľ pozemok iný.

Keď občania handlovskí skúmali príčiny nekonzekventnosti komisie, hlavne však podivnej a zarážajúcej nedôslednosti architekta Pinkasa, objavili veľmi zaujímavú okolnosť. Dokázalo sa, že ministerstvo školstva a nár. osvety, keď nariadilo novú komisionálnu prehliadku pozemkov v Handlovej, podľahlo straníckym intervenciám, menovite intervencii soc. dem. poslanca Bendu, ktorý len preto, aby niekoľkí príslušníci soc. dem. strany v Handlovej mohli si postaviť domy na námestí čiže na pozemku obcou štátu darovanom, totiž na pozemku venovanom pre meštianku, zakročil spolu so zainteresovanými stránkami na ministerstve školstva a nár. osvety, aby ministerstvo nepridržalo sa pôvodného pozemku, určeného na stavbu meštianky. Tohoto zakročenia následok bol, že ministerstvo školstva a nár. osvety nariadilo nové komisionálne pojednávanie v Handlovej, pri ktorom pojednávaní uznal sa za nevhodný pozemok predtým kvalifikovaný za celkom vyhovujúci pre budovu meštianky. Je však odôvodnené upodozrenie, že poslanec Benda vplýval i na členov komisie, hlavne na architekta Pinkasa, aby pozemok v roku 1923 uznaný za dobrý a súci, vyhlásil teraz za nevhodný. Je hodnoverne zistené, že architekt Pinkas pred handlovským dekanom Viliamom Fegyveresom vyjadril sa, že svoje dobrozdanie o pozemku musel zmeniť, a to pod dojmom žiadosti tých zainteresovaných občanov, ktorí na pozemku, nachodiacom sa na námestí v Handlovej, chcú si postaviť domy. Že poslanec Benda do celej tejto akcie usiloval sa zasahovať stranícky, svedčí o tom i okolnosť, že Benda prítomný bol na komisionálnom pojednávaní v Handlovej v úlohe akéhosi kontrolného orgánu - ačkoľvek posl. Benda nemal a nemohol mať nijakého titulu úradného, ktorý oprávňoval by ho bol zúčastniť sa na pojednávaní.

Po všetkom, čo sme tu spomenuli u občianstva handlovského zakoreňuje sa pevne presvedčenie, že ministerstvo školstva a nár. osvety vo veci stavebného pozemku pre meštianku verejné kultúrne záujmy podriadilo nízkym záujmom súkromným, ba priamo straníckym, na ktorých interes má niekoľko občanov, patriacich do strany soc. demokratickej. Občanom k vôli, ktorí nosia dnes legitimáciu soc. dem. strany, ačkoľvek len pred krátkym časom patrili občania títo do celkom iných strán, bolo potrebné preorientovať sa architektovi Pinkasovi a ministerstvu školstva vôbec.

Je to zjav rozhodne povážlivý a tým poľutovania hodnejší, keďže takéto pokračovanie školskej správy je veľmi vhodné naštrbiť autoritu ministerstva školstva a nár. osvety v obci nemeckej národnosti, ináč celkom a vonkoncom loyálnej. Obec Handlová totiž, ako obec nemecká, vynaložila všetko svoje úsilie, ba ochotná bola doniesť i značné hmotné obeti k vôli tomu, aby slovenský ústav, ako je štátna meštianska škola, mohla mať v stredu svojej obce na reprezentačnom mieste a nie kdesi za obcou na teréne ťažko prístupnom žiakom a učiteľskému sboru.

Podpísaní opytujú sa zdvorile pána ministra školstva a nár. osvety:

1. Či sú mu známe pomery štátnych národných škôl v Handlovej?

2. Či má vedomie o tom, že obec Handlová nákladom 150.000 Kč kúpila pozemok v stred obci a darovala ho štátu na stavbu novej meštianky a že tento pozemok v roku 1923 komisiou, delegovanou ministerstvom, uznaný bol za úplne vhodný na stavebné ciele?

3. Či mu je známo, že tá istá komisia, hlavne jej člen architekt Alojz M. Pinkas roku 1930 ten istý pozemok vyhlásil na stavbu nevhodný, ačkoľvek lokálne pomery v Handlovej od roku 1923 sa nezmenily?

4. Či vie o tom, že komisia, poťažne jej člen architekt Pinkas zrevidoval a zmenil svoje stanovisko ohľadom vhodnosti pozemku pod tlakom intervencie soc. dem. strany, respektíve ej poslanca Bendu?

5. Napokon opytujeme sa pána ministra, či je ochotný - z príčin horeuvedených na prehliadnutie pôvodného stavebného pozemku, ktorý obec Handlová kúpila ešte pred rokmi pre novú meštiansku školu, delegovať komisiu inú, nepredpojatú, poslaneckým intervenciám neprístupnú, ktorej členovia vedeli by sa povzniesť nad stranícke záujmy a pri formulovaní svojho úsudku vedení by boli jedine a výlučne záujmom handlovských ľudových škôl?

V Prahe, dňa 18. júna 1931.