Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa, ráč sa usniesť:

zo dňa ...........................,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Čl. I.

§ 20. sa označuje ako odstavec 1) a sa doplňuje týmto odstavcom 2) a 3):

2) Sporiteľne nemôžu sriadovať odbočky a iné v 1. odstavci spomenuté ústavy v tých obciach a okresoch, ktoré majú vlastnú sporiteľňu.

3) Odbočky a iné vedľajšie ústavy sporiteľní v obci alebo okrese, pre ktorý sa sriadila alebo sriadi vlastná sporiteľňa podľa tohoto zákona, musia zlikvidovať a to za jeden rok odo dňa, kedy vlastná sporiteľňa zahájila činnosť. Lehota k likvidácii odbočiek a iných vedľajších ústavov (odst: 1), ktoré boly sriadené pred vydaním tohoto zákona, počína dňom vydania tohoto zákona.

Čl. II.

Prevedením tohoto zákona poveruje sa minister vnútra.

§ 20. zákona, ktorý má byť doplnený navrhovanými ustanoveniami, znie nasledovne:

"Sporiteľne môžu s povolením štátnej správy sriaďovať odbočky, sberne a platobne, okrem toho ústavy odpovedajúce poslaniu sporiteľní, napr. emisné, hypotečné ústavy, úverné spolky, zastavárne, záložne pre osobný úver. Ústavy tieto musia byť oddelene spravované. Výška kapitálu potrebná pre založenie takých ústavov musí byť zvlášť schválená štátnou správou."

Sporiteľníctvo v českých zemiach republiky je dobre vyvinuté, v Čechách je 245, na Morave 93, v Sliezsku 26 sporiteľní podliehajúcich tomuto regulatívu.

Na Slovensku je sporiteľníctvo v počiatkoch, je tu dosiaľ len 9 sporiteľní: v Bratislave, v Turčianskom Sv. Martine, Nitre, Trnave, Žiline, Skalici, Trenčíne, Kremnici a v Senici, ktoré opatrujú 262 mil. Kč vkladov, a to 211.87 mil. Kč na vkladných knižkách, 50.16 mil. Kč na bežných účtoch podľa stavu z 31. decembra 1930. Stav vkladov sa od roku 1927 (14,5 mil. Kč) temer zdvojnásobil, čo je dôkazom toho, že sporiteľne, kde ony boly založené, sa dobre vyvíjajú a tešia sa dôvere občianstva.

Niektoré sporiteľne českých zemí použijúc zmocnenia zákona (§ 20) sriadili si na Slovensku odbočky, Mestská pražská v Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrici a v Levoči, Uhorskohradišťská v Nitre, Hodonínská v Holiči, Kráľ. vinohradská v Podkarpatskej Rusi v Mukačeve, Užhorode, Chuste a v Rachove. Tieto odbočky opatrujú 146.75 mil. Kč vkladov, a to 136.45 mil. Kč na vkladných knižkách, 13.4 mil. Kč na bežných účtoch podľa stavu z 31. decembra 1930.

Je nesporné, že tieto filiálky českých sporiteľní vykonaly na Slovensku dobré poslanie, ukázaly slovenským mestám vhodný prostriedok nielen k výchove občianstva k sporivosti, ale aj cestu k značným zdrojom svojpomoci, v dnešnej finančnej tiesni samosprávy tak potrebnej. Sporiteľne totiž podľa § 9. zákona môžu užiť primeranej čiastky ročného výťažku alebo všeobecného rezervného fondu k dobročinným alebo všeobecne prospešným účelom obce alebo okresu, ak dostúpil všeobecný rezervný fond 5% vkladov. Sporiteľne v českých zemiach venovaly v r. 1929 na všeobecne prospešné ciele 4,335.000 Kč.

Sporiteľne na Slovensku ešte tak nezosilnely kapitálové, aby sa mohly takýmito výsledkami preukázať.

Navrhovatelia vychádzajú z predpokladu, že výťažkov každej sporiteľne treba použiť v tom meste alebo okrese, v ktorom sa tento zisk tvoril. Mesto s vlastnou mestskou sporiteľní iste ťažko nesie konkurenciu odbočky cudzej sporiteľne, ktorá na ciele mesta ničím neprispieva., ale svoje zisky odvádza svojmu materskému ústavu. Zákon iste nemal takéhoto úmyslu, aby sa domáca sporiteľňa konkurenciou cudzej odbočky zoslabovala, aby sa zisk trieštil a jeho časť odnímala vlastnému cieľu, ktorý jej zákon určil, totiž aby prispieval k všeobecne prospešným účelom tej obce alebo okresu, kde sa on utvoril. Preto každá sporiteľňa má byť odkázaná do svojich prirodzených medzí a nemá konkurenčne zasahovať do obvodu ostatných sporiteľní. Tak je tomu konkrétne napr. v Nitre, kde má mesto svoju mestskú sporiteľňu. Filiálka uhorskohradišťskej sporiteľne v Nitre bola sriadená výslovne len do toho času, kým si mesto založí vlastnú sporiteľňu. Opierajúc sa o zákon, vlastne o jeho medzeru, filiálka nechce zlikvidovať. Takýto prípad roznecuje revnivosť, škodí občianskej vzájomnosti a môže vážne ohroziť aj sľubný rozvoj sporiteľníctva na Slovensku, lebo sa nedá predpokladať, že by sa mestá, v ktorých jestvuje filiálka cudzej sporiteľne, mohly pokúsiť o sriadenie vlastnej sporiteľne a že by táto pri cudzej konkurencii mohla vyvíjať úspešnú činnosť a dosiahnúc cieľov zákonom vytýčených. Netreba dokazovať, že filiálky cudzích sporiteľní majú len dotiaľ mravné oprávnenie na existenciu, pokiaľ nemajú dotyčné mestá vlastných sporiteľní. Keďže medzera zákona umožňuje takéto prípady, je potrebné, aby bol zákon novelizovaný v tom smysle, ako podpísaní navrhujú.

Prevedenie zákona nevyžaduje žiadneho finančného nákladu.

Navrhujeme, aby bol tento návrh prikázaný iniciatívnemu a ústavne právnemu výboru k urýchlenému prejednaniu a podaniu zprávy.

V Prahe, dňa 7. mája 1931.