Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1931.

III. volební období.

4. zasedání.


1185.

Návrh

poslanca dr. Martina Mičuru a druhov,

aby bol vydaný zákon, ktorým sa mení a doplňuje § 327 zákona zo dňa 15. června 1927, čís. 76 Sb. z. a nar., o priamych daniach.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa nech sa usnese:

Zákon

zo dňa ...................................... 1931,

ktorým sa pozmeňuje a doplňuje zákon zo dňa 15. červňa 1927, č. 76 Sb. z. a nar., o priamych daniach.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Čl. I.

Zákon čís. 76/27 Sb. z. a nar. sa mení a doplňuje takto: V § 327, odst. 1, vloží sa za slova "buď výpočtom" slova "alebo dohodou (v prípadoch odst. 3)".

Odstavec (3) bude znieť:

V prípadoch, kde lzä predpokladať, že daňová základňa nečiní viac, než čiastku stanovení vládnym nariadením k § 330. odst. 7, pre daň všeobecnú zárobkovú, buď učinený pokus stanoviť daňový základ s poplatníkom dohodou. V prípade dohody, ktorú uzavrú vymerovací úrad s výhradou schválenía komisie - u daní vymerovaných touto - odpadá riadenie dľa §§ 309, 310, 312 a 325.

Doterajší odstavec číslo 3 a 4 budú mať postupne čísla 4. poťažne 5.

Čl. II.

Ustanovenia tohoto zákona, ktorý prevedie minister financií, nadobúdajú účinnosti pre vymeranie daní počínajúc berným rokom 1931 s úchylkou, že pre podniky s hospodárskym obdobím 1930/1931 nadobúdajú tieto ustanovenia platnosti len pre vymeranie daní počínajúc berným rokom 1932.

Doterajší text:

Stanovenie vymerovacieho základu

§ 327.

(1) Vymerovací úrad alebo daňová komisia ustanoví výšku dôchodu, výťažku alebo požitku dani podrobeného buď výpočtom, alebo, kde to není možné, odhadom, uvážiac všetky okolnosti pre vymeranie dane smerodajné a rozhodnú ďalej o výhodách poplatníkov podľa zákona prislúchajúcich, ako aj o výške dane.

(2) Odhad je prípustný jak čo do celkového dôchodku, tak i čo do jednotlivých jeho časti (výťažkov alebo požitkov).

(3) Shľadá-li komisia, že dôchod soznaný poplatníkom k dani dôchodkovej je príliš malý a není-li pomôciek, zo ktorých by sa číselne určite dal dôchod dani podrobený zistiť, odhadne komisia celkový dôchod podľa vňajších známok, prihliadajúc zvlášť k celkovému hospodárskemu stavu poplatníka, k nákladom, ktoré činí a ku vzájomnému pomeru jednotlivých dôchodkových prameňov; vňajšie známky, na ktorých sa odhad zakladá, uvedie daňová komisia vo svojom usnesení.

(4) Daň dôchodková, všeobecná daň zárobková a daň rentová nech je vymeriavaná pokiaľ možno súčasne.

Nový text:

Stanovenie vymerovacieho základu

§ 327.

(1) Vymerovací úrad alebo daňová komisia ustanoví výšku dôchodu, výťažku alebo požitku dani podrobeného buď výpočtom, alebo dohodou (v prípadoch odst. 5), alebo, kde to není možné odhadom, uvážiac všetky okolnosti pre vymeranie dane smerodajné a rozhodnú ďalej o výhodách poplatníkov podľa zákona prisluchajúcich, ako aj o výške dane.

(2) Odhad je prípustný jak čo do celkového dôchodku, tak i čo do jednotlivých jeho častí (výťažkov alebo požitkov).

(3) V prípadoch, kde lzä predpokladať, že daňová základňa nečiní viac, než čiastku stanovenú vládnym nariadením k § 330, odst. 7, pre daň všeobecnú zárobkovú, buď učinený pokus stanoviť daňový základ s poplatníkom dohodou. V prípade dohody, ktorú uzavre vymerovací úrad s výhradou schválenía komisie - u daní vymerovaných touto odpadá riadenie dľa §§ 309, 310, 312 a 323.

(4) Shľadá-li komisia, že dôchod soznaný poplatníkom k dani dôchodkovej je príliš malý a neni-li pomôciek, zo ktorých by sa číselne určite dal dôchod dani porobený zistiť, odhadne komisia celkový dôchod podľa vňajších známok, prihliadajúc zvlášť k celkovému hospodárskemu stavu poplatníka, k nákladom, ktoré činí a ku vzájomnému pomeru jednotlivých dôchodkových prameňov; vňajšie známky na ktorých sa odhad zakladá, uvedie daňová komisia vo svojom usnesení.

(5) Daň dôchodková, všeobecná daň zárobková a daň rentová nech je vymerovaná pokiaľ možno súčasne.

Dôvodová zpráva:

Není sporné, že ukladanie riadenie nášho zákona o priamych daniach zo dňa 1. júna 1927, čís. 76 Sb. z. a nar., stojí na výške doby. Že platné predpisy §§ 309 - 323 leg. cit. zodpovedajú demokratickému duchu ústavy.

(Viď na príklad rozdiel od tak zv. mandátneho riadenia v štátu susednom.)

Naproti tomu však musíme priznať, že naše správne riadenie daňové je značne komplikované a stretáva sa s ťažkosťami u podnikov menšieho rozsahu a vôbec u drobných poplatníkov. Títo, ako nám prax ukázala, si až príliš zaťažovaní vyžadovaným spolupôsobením pri ukladaní priamych daní.

Riadenie dekretálne, najmä v ostatných dvoch rokoch, nadobudlo nebývalej mieri a škodí svojím rozsahom rentabilnosti menších podnikov.

Je všeobecne známe, že už samo sostavenie správneho daňového soznania, tak ako to § 308 zákona a príslušný prevádzajúci predpis predpokladá, - máme tu na mysli zvlášte soznania k dani dôchodkovej a dani všeobecnej zárobkovej - v terajšej jeho forme vyžaduje značnej zbehlosti.

Vymerovací úrady sa ovšem neuspokoja ani s dobrým formálne bezvadným soznaním, lež požiadajú cieľom preskúšania meritórnej stránky, správnosti soznania rôzne špecifikácie a dokazovania.

Taká špecifikácia príjmov a výdavkov, ako na ne pod vyhrážkou kontumačných následkov úrady trvajú, u zemedelcov dľa ustanovenia odst. 9 vládneho nariadenia k zákonu o pr. d. zo dňa 20. decembra 1927, čís. 173 Sb. z. a nar. k § 8, odst. 1, čís. 1 a u iných podnikov dľa odst. 2 prev. nariadenia k zák. o priamych daniach k § 10, odst. 9, predpokladá vedenie pravidelných zápisov, záznamov, kníh hospodárskych, alebo obchodných a určitej zbehlosti.

Je prirodzené, že drobný zemedelec, živnostník, obchodník s ohľadom na povahu svojho malopodnikania a hospodárske pomery, - není v stave svoju réžiu zaťažovať ešte novým bremenom, totižto vydržiavaním platenej sily pomocnej k týmto daňovým úkolom. To ostatne nečinia pravidelne ani veľké podniky, že by pre účely daňové zamestnávaly zvlášť platené sily zamestnanecké.

Zodpovedanie rôznych úradných dekrétov, smerujúcich k výrubu daní a najmä rozmanité zodpovedania, požadované vymerovacími úradmi na základe ustanovenia § 32 zák., po prípade v riadení doplňovacom dľa § 10, alebo v pokračovaní vytýkacom dľa § 312 zákona o priamych daniach, potrebuje nesporne námahu, vyžaduje ztratu času a zadováženie požadovaných výpočtov a pomôciek k zodpovedaniu pripomienok úradu, dotazov, k podaniu vysvetlenia a vyvráteniu pochybností, není vôbec možné drobným poplatníkom bez majetkovej ujmy a hospodárskej škody vôbec. Na zemedelcoch požaduje sa na príklad: osevný plán, výkaz o skludzni, o predajoch, o krmivu, o spotrebe v domácnosti, o stavu drubeže, dobytka a o hospodárskych výrobkoch a o zásobách atď., u iných podnikateľov sú požadované na príklad: doklady o docielenej tržbe, zápisy a záznamy, knihy, soznamy zásob, účty a potvrdenky, kalkulácie atď. atď. Poplatník sa nemôže zbaviť tejto povinnosti, aby k výzve úradu rozviedol podrobne svoje príjmy a výdavky, výmluvou a poukazom, že neviedol záznamov a nekonal si zápisov.

Sám prevádzajúci predpis k zákonu o priamych daniach priznáva napríklad ohľadom dôchodku z poľného a lesného hospodárstva, že "vedenie kníh vyskytuje sa len z pravidla na väčších statkoch a tvorí u mnohých zemedelcoch ojedinelú výnimku; v týchto kruhoch dokonca aj vedenie akýchkoľvek zápisov sa zriedkavo vyskytuje."

Finančná správa hľadela sa vyhnúť u zemedelcov riadeniu dekretálnemu zavedením vymerovania dane dôchodkovej za pomoci priemerov o čistom dôchodku zo zemedelského podnikania. Doteraz však sa ešte nikdy nepodarilo, uzavrieť pre obe strany uspokojujúceho paušálu a zemedelci boli vydaní dekretálnemu riadeniu a všetkým uvedeným hospodárskym nevýhodám z toho plynúcim a následkom kontumačným. To isté platí a o censitoch z radou živnostenských a obchodníckych.

Pre finančnú správu je opäť nehospodárne podrobné vyšetrovanie príjmov a výdavkov, ziskov u podnikov menšieho rozsahu, u malých daňovníkov vôbec. Náklady a časová ztrata, spojené s dekretálnym riadením u týchto podnikov, jak pre úrad tak aj pre poplatníka, sú neúmerné hospodárskemu prospechu. Poplatníci nesú veľmi nemilo každoročne sa opakujúce riadenie ukladanie, dekretálnym systémom praktikované a sme svedkami živelného odporu so strany drobných podnikateľov. Znekludňovanie medzi obecenstvom z tohoto prameňa, je pasívnou položkou tohoto riadenia a hospodárskemu procesu ako aj konsolidácii hospodárskej len ku škode. K tomuto hodlá práve odpomôcť zákonný doplnok, skladajúci do moci úradov pojednanie dane do určitého základu dohodou s poplatníkom samým.

Ustanovenie toto není v našom daňovom zákonodárstve žiadnym novumom. Zákon o dani z obratu v § 19, odst. 7 (nateraz platný zákon zo dňa 21. decembra 1923, čís. 268, vo znení zák. zo dna 16. decembra 1926, čís. 246 a zo dňa 19. decembra 1930, čís. 188 Sb. z. a nar.). Poskytuje možnosť stanoviť základ daňový u podnikov menšieho rozsahu a u vlastnej spotreby a tiež tam, kde by presné zistenie daňového základu bolo spojené s ťažkosťami a nepomerenými výdavkami dohadu, v dohade s poplatníkom. A daň z obratu je predsa len jednou z najvýnosnejších daní vôbec a prax tohoto zákonného ustanovenia sa výborne osvedčila po 10 rokov.

Podľa navrhovanej osnovy zákona obmedzuje sa výhoda v súčasnej dobe na hranicu 30.000.- Kčs a to s ohľadom na to, že tento obnos považuje sa v našom štáte všeobecne za hornú hranicu stredného dôchodku či výťažku. Ciferne sa táto výška v osnove neuvádza a ponecháva sa úprave vládnym nariadením stanoviť túto hranicu, poneváč toto opatrenie je pružnejšie a pripúšťa pre budúcnosť, dľa vývoje hospodárskych pomerov snadnejšie zmeny, jestli toho potreba ukáže.

Podľa ustanovenia súčasne platného vládneho nariadenia (čís. 175/27 Sb. z. a nar.), k § 330, odst. 7, k zákonu o priamych daniach znamená obnos 30.000.- Kčs ročitého čistého príjmu (zisku) hornú medzu kompetencie daňovej komisie ohliadam rozhodovania o odvolaniach proti dani všeobecnej zárobkovej a pokiaľ sa týka dane dôchodovej u podnikateľov. Stanoviť hranicu stredného príjmu je dosť ťažké. Pohybuje sa asi okolo 23.000.- Kčs až do 30.000.- Kčs ročitých; vychádza z praesumpcie zákonnej o služobných dôchodoch, § 30 zákona hranica pre srážku z týchto obnos 23.556 Kčs. Jednotná hranica (dnes 30.000 Kčs) navrhuje sa, aby tu bolo jednotnej kompetenčnej medze pre vybavenie odvolania.

Výhoda, ktorú osnova navrhuje, zakladá sa na skúsenosti, že malí a strední poplatníci dávajú vždy prednosť dohode s úradom o výške daňovej povinnosti, než že by sa podrobili uvedenému riadeniu dekretálnemu a nastúpili cestu dokazovaniu: Preto je nutné im túto možnosť poskytnúť. To tým viac, že pre to aj dôvody fiskálne hovoria. Taký poplatník, ako skutočnosti dotvrdzujú, vyjednaní daň ihneď aj zaplatí a pravidelne nereflektuje na ďalšie opravné prostriedky. Tým ušporí sa mnoho práce úradu I. a II. inštancie a čo je hlavné, privedú štátnej pokladni hneď hotové prostriedky.

Pre samosprávu znamená to pevní prirážkovú základňu z najväčšej časti. Stabilita daňových predpisov je jedným z predpokladov dobrého samosprávneho budgetovania. Daňové predpisy si snáď z 20% nepevné dôsledkom oprav výrubov daňových z príčin odvolania daňovníkov. Táto neistota odpadne. Posúdenie primeranosti daňového základu stanoveného v dohode, ponecháva sa v príslušnosti daňovej komisie, aby právo tejto nebolo jednaním úradu o dohodu nijako praejudikované.

Úrad má ovšem vždy možnosť použiť dekretálneho riadenia, jestli by sa pokus o dohodu z akýchkoľvek príčin nezdaril.

Komisia daňová okrem toho má možnosť odhadu, jestli je soznaný dôchod príliš malý.

V ohľade formálnom prosíme, aby návrh bol prikázaný výboru rozpočtovému ku prejednaniu.

V Prahe, dňa 20. mája 1931.

Dr. Mičura,

Stanislav, Adámek, Šamalík, Knotek, dr. Daněk, dr. Novák, Kaňourek, Janalík, Košek, Roudnický, Rýpar, Navrátil, Světlík, Stašek, dr. Nosek, Bezděk, Petr, dr. Dolanský, Sedláček, Myslivec, Vičánek, Vaculík.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP