Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1931.
III. volební období.	4. zasedání.

1128.

Návrh

poslancov dr Milana Ivanku, Martina Rázusa, Grebáča-Orlova, Štefana Danihela, Ferdinanda Bendu, Jána Lišku a druhov

na premenenie vicinálnych ciest na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na silnice okresné.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňo, ráč sa usniesť:

Zákon

zo dňa................ 1931,

o premenení vicinálnych ciest na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na silnice okresné (II. silničná novela k zák. čl. I:1890).

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

I. Všeobecné ustanovenia.

§ 1.

§ 1 čís. 4, zák. čl. I:1890, o verejných cestách a mýtach znie:

Okresné silnice, ktoré sú potrebné pre sprostredkovanie dopravy medzi niekoľko okresmi alebo obciami a ktorých stavba, udržovanie a správa patrí do pôsobností okresov sriadených podľa zákona zo 14. júla 1927, čís. 125 Sb. zák. a nar. o organizácii politickej správy.

§ 2.

Okresné silnice sú:

1.) všetky silnice a cesty, ktoré v deň účinnosti tohoto zákona boly podľa zák. čl. I:1890 právoplatne prehlásené za verejné obecné (vicinálne) silnice,

2.) silnice, ktoré okresné zastupiteľstvo podľa §§ 4 a 5 alebo krajinský úrad podľa §§ 5 a 6 za okresné silnice výslovne prehlási,

3.) silnice štátne, ktoré ministerstvo verejných prác v súhlase so zemským výborom vylúči z kategorie silnic štátnych a prikáže okresom ako silnice okresné,

4.) silnice krajinské, ktoré krajinské zastupiteľstvo so súhlasom krajinského úradu vylúči z kategorie silníc krajinských a prikáže okresom ako silnice okresné.

Ak vznikne spor o tom, či je niektorá silnica alebo jej časť silnicou okresnou, rozhoduje o tom krajinský úrad.

§ 3.

Jednotlivé príslušenstvá okresnej silnice ako najmä mosty a umelé stavby vôbec môžu byť pre svoju dôležitost alebo nákladnosť stavby alebo udržovania prehlásené krajinským zastupiteľstvom so súhlasom krajinského úradu za samostatný objekt, zaradené medzi silnice krajinské a podrobené predpisom pre krajinské silnice vydaným.

II. Vznik okresných silnic.

§ 4.

Okresné zastupiteľstvo sa usnáša, berúc ohľad k potrebám dopravy okresu o tom, či má byť nejaká okresná silnica sriadená alebo či má byť nejaká silnica už s riadená pojatá medzi okresné silnice. usneseníe okresného zastupiteľstva vyžaduje k platnosti súhlasu okresného náčelníka.

§ 5.

Ak ide však o sriadenie alebo prevzatie okresnej silnice, ktorá je v záujme niekoľko okresov menovite preto, že ide po hraniciach okresov alebo že má spojovať rôzne okresy, rozhoduje, jestliže nedojde medzi okresami k dohode o tom, či má byt silnica sriadená, ktorým smerom a kedy a ako majú byť stavebné a udržovacie náklady hradené, krajinský úrad. Dohoda musí byt schválená okresnými náčelníkmi dotyčných okresov.

Tiež vtedy považuje sa, že k dohode nedošlo, ak okresný úrad na príslušný dotaz druhého okresného úradu nedá odpoveď do 1/2 roka po doručení dotazu. Dotaz okresného úradu musí sa opierať o usneseníe okresného zastupiteľstva a obsahovat návrh smeru zamýšľaného okresného spojenia, ako i spôsob úhrady nákladu stavebného a udržovacieho a doby prevedenia stavby.

§ 6.

Krajinský úrad môže v súhlase s krajinským výborom nariadiť, aby okres sriadil novú okresnú silnicu alebo aby nejakú silnicu pojal medzi silnice okresné, ak je to odôvodnené značnou dopravou v okrese, alebo dôležitými záujmami priebežnej dopravy a doterajšie komunikácie už účelne nevyhovujú týmto potrebám. Pred usnesením krajinského úradu treba vyžiadať vyjadrenie dotyčného okresného zastupiteľstva, po prípade súsedných okresov v úvahu prichádzajúcich a poskytnúť im k tomu primeranú lehotu.

III. Náklad na stavbu a udržiavanie okresných silníc.

1.) Náklady stavebné.

§ 7.

Náklad na stavbu silníc v obvode okresu ležiacich hradí sa, pokiaľ v tomto zákone není nič iného určené, z prostriedkov okresu. Ako si potrebné prostriedky okres zadovažuje, stanoví zák. čís. 125/1927.

§ 8.

Ak ide o stavbu novej alebo prestavbu lebo preloženie doterajšej silnice, môžu byť k príspevkom na náklady stavebné pridržané i iné okresy, ďalej obce tohoto alebo súsedných okresov a konečne i súkromné osoby, najmä majitelia veľkostatkov, väčších priemyslových, obchodných a zemedelských závodov, dolov, lesov, a to podľa výšky prospechu, aký pravdepodobne budú mať zo stavby.

Ak medzi týmito interesentami nedôjde k dohode o tom, ktorí interesenti a akou výškou majú byť pribraní k príspevkom na stavbu, rozhoduje v sporných bodoch okresný úrad, v obvode ktorého sa stavia silnica a krajinský úrad, ak ide o silnicu spoločnú niekoľko okresom. Ten istý úrad rozhoduje v prípade sporu i o tom, či došlo k dohode a aký má obsah. Dobrovoľné príspevky poskytnuté na stavbu silnice započítávajú sa do vymeraného príspevku. Nútené príspevky súkromných osôb nesmia dohromady presahovať polovicu stavebných nákladov.

§ 9.

Ak ide okresná silnica uzatvorenou časťou obce (osadou), na žiadosť okresu nesie obec sama všetky tie stavebné výlohy, ktoré boly spôsobené nákladnejším spôsobom stavby silničnej trati v osade, jestliže náklad ten bol učinený len z ohľadu na obyvateľov osady a jestliže by ho nebolo treba, keby sa bolo stavalo mimo osadu.

Sem patria najmä výlohy na vybudovanie kanálov a iných opatrení, ku príkladu na vydláždenie priekopu, jazdnej dráhy a na sriadenie chodníkov.

Osada sama o sebe uzavrená je časť obce, v ktorej usadlosti pozdĺž novej silnice bez značnejších medzier tvoria súvislú čiaru.

Ak nedojde medzi obcou a okresom k dohode, rozhoduje o povinnosti a výške príspevku okresný úrad.

2.) Náklady udržovacie.

§ 10.

Náklad na udržovanie okresných silníc v riadnom stave uhradzuje sa zpravidla z okresných prostriedkov.

Odváženie blata, vysekávanie ľadu a prehadzovanie snehu majú na okresných silniciach, pokiaľ idú uzatvorenými osadami, obstarávať dotyčné obce vlastným nákladom, nakoľko neustanoví okresný úrad v dohode s okresným výborom niečo iného.

Mimo uzatvorené osady prislúcha okresu odstraňovať blato, vysekávať ľad a prehadzovať sneh; obce, ktorými silnice vedú, sú však povinné na žiadosť okresného výboru opatriť k odstraňovaniu snehu potrebné pracovné sily a dozorčí personál za odmenu, ktorú určí okresné zastupiteľstvo každoročne vopred.

Okresný úrad určuje, či, kedy, a v akom rozsahu je potrebné prehadzovať okresné silnice.

Miesto na skladanie snehu a ľadu odvážaného z okresnej silnice, ďalej na skladanie prachu, blata so silnice a hliny zo silničných priekop, konečne potrebné príjazdy k týmto miestam opatria a okresu k nerušenému užívaniu odovzdajú na žiadosť okresu obce na svoje útraty. Miesta na skladanie nemajú byť vzdialené od silnice 1 km. Obec je na žiadosť okresu povinná zdarma opatriť miesta na skladanie štrku a piesku na udržovanie okresných silníc, ak nemožno štrk a piesok miestiť v uzavrenej osade buď pre silnú frekvenciu alebo malú šírku ulice.

Okres môže na ochranu od snehových závejov na dotyčných tratiach postaviť snehové ploty; užívanie potrebnýcch pozemkov pre postavenie týchto plotov sú obce vo svojom obvode povinné okresu zdarma zadovážiť.

§ 11.

Ak boly okresné silnice nadpriemernou mierou poškodené, trebárs len dočasne, dopravou pre novozakládané a rozširované továrne, doly, lomy, tehelné alebo iné priemyslové a obchodné podniky, alebo pre zužítkovanie lesov, je podnikateľ závodu na žiadosť okresného výboru povinný primerane príspeť k udržovacím nákladom a to podľa toho, ako stúply udržovacie náklady a pokiaľ nie sú uhradené mýtom.

§ 12.

Ak nedojde medzi silničnou správou a podnikateľom závodu k dohode, rozhoduje o tom, čí a v akej výške a v akých lehotách má byť príspevok platený, krajinský úrad.

Pred vydaním nálezu treba sdeliť zúčastnenej strane, aké okolnosti sa vzaly za základ pre vymeranie paušálu, aby mohla svoje námietky proti týmto okolnostiam podať.

§ 13.

Každá strana môže u krajinského úradu žiadať, aby sa paušál znovu upravil. Žiadosť túto treba oprieť o doklady, že sa skutočne pomery, na základe ktorých bol paušál vymeraný, podstatne zmenily.

Silničná správa nemôže požadovať paušál, ak od konca toho roku, kedy nastalo poškodenie silnice, o ktoré silničná správa opiera nárok na paušál, uplynuly dva roky.

Lehota sa pretrhuje, keď silničná správa žiadala od podnikateľa zaplatenie paušálu a do dvoch mesiacov potom sa domáhala rozhodnutia krajinského úradu.

3.) Subvencie.

§ 14.

Štátna správa a krajinské zastupiteľstvo môžu na stavbu alebo udržovanie okresných silníc alebo silničných objektov povolovať subvencie alebo zúročiteľné alebo i nezúročiteľné pôžičky, jestliže silnica vyhovuje dôležitej komunikačnej potrebe a príslušné stavebné náklady nadmieru zaťažujú finančnú spôsobilosť okresu.

Keď krajinská subvencia činí viacej ako 2/5 stavebných nákladov, môže krajinský výbor previesť stavbu na náklad okresu. To isté platí i o udržovaní okresnej silnice, ak krajinská subvencia činí viacej ako 2/5 udržovacích nákladov.

§ 15.

4. Zvláštne tituly.

Predpisy zvláštnych zákonov, ktoré sa týkajú sriaďovania a udržovania niektorých silníc alebo ich súčiastok, ku príkladu železničného koncesného zákona, vodného zákona a pod., zostávajú v platnosti.

§ 16.

Trvalá povinnosť sriaďovať a udržovať verejné silnice alebo niektoré jej čiastky, zakládajúca sa na smluve verejno-právnej alebo na úradnom rozhodnutí, zostáva v platnosti.

Ten, kto je podľa toho zaviazaný ku sriaďovaniu alebo udržovaniu silnice alebo niektorej jej súčiastky, môže sa však a na žiadosť okresného výboru musí sa z tejto povinnosti vykúpiť tým, že sa zaviaže platiť okresnému výboru ročnú stálu rentu. Ročnú rentu vymeriava krajinský úrad po vypočutí okresného výboru podľa výšky zaviazanosti, od ktorých sa zaviazaný podľa odstavca 1), oslobodzuje.

Ak zaviazaný zaplatí odrazu 25 násobnú rentu, je oslobodený vôbec od ďalšieho platenia renty a od svojho záväzku k silnici.

§ 17.

Keď ten, kto je podľa §u 16 zaviazaný, nemôže splniť svoju povinnosť, prechádza povinnosť jeho na okres, s výhradou práva na náhradu.

§ 18.

5.) Okresné silnice do kúpeľov.

Predpis §u 45 zák. čl. I;1890 zostáva v platnosti s tou zmenou, že vlastníka kúpeľov možno pribrať k nákladom stavebným podľa predpisu §u 8, k nákladom udržovacím i vtedy, ak má zo silnice zvláštny prospech. Výšku príspevku stanoví, jestli nedojde k dohode, okresný úrad a ak ide o silnicu spoločnú niekoľko okresom, krajinský úrad.

IV. Spravovanie okresných silnic.

§ 19.

Prevádzať stavby okresných silníc, ako i technicko-hospodárske spravovanie ich, prislúcha v medziach tohoto zákona a zákona čís. 125/1927 okresnému výboru.

Nakoľko okresné zastupiteľstvo môže za tým účelom sriadiť zvláštne komisie, ustanovuje § 28 a 71 zák. čís. 125/1927.

§ 20.

Predpisy o zadávaní stavieb a prác silničných vydá krajinské zastupiteľstvo v dohode s krajinským úradom.

Pokiaľ nebudú vydané, platia obdobne platné predpisy pre krajinské silnice, nakoľko krajinský úrad v dohode s krajinským výborom nepovolí úchylky.

§ 21.

Okresné zastupiteľstvo je v medziach §u 53 a 91 zák. čís. 125 1927 povinné sriadiť pre silničnú správu okresu príslušné miesto okresného cestmajstra a pre výkonné služby nižšieho druhu dostatočný počet cestárov.

§ 22.

Technické predpisy o tom, ako majú byť okresné silnice a ich príslušenstvá stavané, udržované a inštrukcie pre cestmajstrov a cestárov, vydá krajinské zastupiteľstvo v dohode s krajinským úradom.

Až kým budú predpisy tie vydané, treba použiť obdobne predpisov platných pre krajinské silnice, jestliže krajinský úrad po vypočutí krajinského výboru nepovolí odchýlky.

§ 23.

Kmenové knihy o okresných silniciach nech sú vedené obdobne rovnako tak, ako o silniciach krajinských, 67 zák. čl. I:1890.

V. Zrušenie okresných silnic.

§ 24.

Okresné silnice môžu sa zrušiť usnesením okresného zastupiteľstva so súhlasom okresného náčelníka. Toto usneseníe vyžaduje schválenía krajinským úradom.

usneseníe okresného zastupiteľstva má byť verejne po 4 týždne vyhlásené a zároveň sdelené i obciam, ktorými dotyčná silnica prechádza, taktiež i súsedným okresom s doložkou, že môžu proti tomuto usneseníu podať do 15 dní svoje námietky u okresného úradu. Námietky tieto sa majú predložiť krajinskému úradu s vyjadrením okresného výboru a okresného náčelníka.

§ 25.

Ministerstvo verejných prác môže ktorúkoľvek okresnú silnicu prehlásiť za silnicu štátnu; taktiež krajinské zastupiteľstvo v súhlase s krajinským úradom môže ktorúkoľvek okresnú silnicu prehlásiť za krajinskú. Úrady tieto určia, ktorým dňom silnica prechádza do štátnej alebo krajinskej správy a bude podrobená predpisom platným pre tieto silnice.

VI. Dozor nad silniciami okresnými.

§ 26.

Okresný náčelník, krajinský úrad a ministerstvo verejných prác vykonávajú dozor na to, aby okresné silnice a ich príslušenstvá boly stále v riadnom stave udržované.

VII. Ustanovenia záverečné.

§ 27.

Týmto zákonom zrušuje sa § 36 až 46 zák. čl. I:1890; ináč zostáva zák. čl. I:1890, pokiaľ neodporuje tomuto zákonu, v platnosti.

Kde sa v zák. čl. I:1890 alebo v iných zákonoch a predpisoch hovorí o vícinálnych cestách, rozumejú sa nimi od účinností tohoto zákona okresné silnice.

§ 28.

Bližšie predpisy o tom, ako budú zistené a okresom odovzdané dosavádne vicinálne cesty, budú vydané krajinskými úradmi.

§ 29.

Zákon tento platí pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, nabýva účinnosti dňom 1, júla 1931 a prevedením jeho sa poveruje minister verejných prác v dohode s ministrom vnútra.

Dôvodová zpráva.

I.) Právo verejných silníc a ciest neni v našej republike doteraz jednotne upravené.

Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi platí moderný, všeobecný zákon silničný zák. čl. I:1890 o verejných silniciach a mýtach s četnými prevádzajúcími nariadeniami; zákon ten bol za našej republiky zmenený

a) čo do príslušnosti vo veciach silničných najprv nariadením ministra s plnou mocou z 24. marca 1920, čís. 229 Sb. zák. a nar., neskoršie zákonom z 27, mája 1926, čís. 83 Sb. zák. a nar., ďalej nariadením zo dňa 17, septembra 1926, čís. 191 Sb. zák. a nar. pre Slovensko a z 28, júna 1928, čís. 100 Sb. zák. a nar. pre Podkarpatskú Rus a potom nariadením zo 17, septembra 1926, čís. 190 Sb. zák. a nar. a z 28. júna 1928, čís. 96 Sb. zák. a nar., čo do presunov kompetenčných. Príslušnými sú úrady politické, v najvyššej stolici ministerstvo verejných prác,

b) čo do silnic municipálnych zákonom zo 12, augusta 1921, čís. 302 Sb. zák. a nar.

V českých zemiach je právny stav o mnoho nedokonalejší. Není tu jednotného zákona, ale (v smysle decembrovej ústavy) boly vydávané pre ríšske silnice čili erárne, zákony celorakúske, kdežto pre ostatné silnice a cesty (t. zv. silnice neerárne) boly vydané v jednotlivých zemiach zákony zemské.

Ale i zákonodárstvo zemské je roztrieštené, poneváč niet v jednotlivých zemiach jednotného silničného zákona, ale jednotlivé otázky boly upravené rôznými predpismi (zákonami a nariadeniami). Okrem toho zemské zákony pochádzajú z rôznej doby a tak podávajú nám pestrý obraz toho, ako sa menilo nazieranie na verejné komunikácie. Máme teda v našej republike vlastne pätorie silničné právo, totiž pre štátne silnice v zemiach českých, ďalej pre troje zeme české a konečne pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.

Rôznosti medzi týmito úpravami sú dosť veľké a týkajú sa jak kvalifikácie verejných silnic, tak i bremena silničného (náklad ma stavbu a udržovanie), spravovania, technickej úpravy a pod. Napr. čo do klasifikácie silnic sú v celej republike silnice štátne (erárne) a silnice príjazdné; mimo toho slovenské právo pozná silnice municipálne, verejné, obecné (vicinálne), silnice určené pre dopravu medzi niekoľko obciami, cesty obecné (pre dopravu v obcí) a potom verejné silnice sriadené súkromníkmi. Naproti tomu v českých zemiach pôvodne rozdelenie na zemské, okresné a obecné silnice bolo skoro opustené a silnice zemské vôbec zrušené, čo sa fakticky stalo v Čechách, kde zostaly silnice zemské ako zvláštné kategorie právne, neboly však sriaďované, kdežto na Morave a vo Slezsku i právne, tým, že namiesto nich bola utvorená kategoria silnic okresných prvej triedy, dôležitých pre dopravu na väčšej častí zeme, kdežto okresné slinice menšieho významu prehlásené boly za okresné silnice druhej triedy. Zrovna tak u obecných ciest pozorujeme ďalšiu diferenciáciu v Sliezsku, kde bola vytvorená kategorie verejných ciest interesentov.

Táto rôzna klasifikácia a diferenciácia verejných komunikácií pozemných súvisí s vývojom názoru na ich význam pre verejnú dopravu. Pôvodne sa uznávalo, že štátne silnice majú význam ako prostriedok diaľkovej dopravy v celej ríši, resp. medzi hlavnými mestami a za hranice, kdežto zemské silnice majú sprostriedkovávať dopravu v zemi. (Srov. ku pr. § 2 čes. zák. 46/1864 a § 2 čes. zák. 41/1866), okresné dopravu v okresu resp. medzi súsednými okresami a obecné cesty dopravu v obci a medzi súsednými obciami. Ovšem mohutný rozvoj železníc vedie k tomu, že sa uplatnil názor, že pre dopravu diaľkovú hodia sa len železnice, takže silničným komunikáciam zostává vyhradená jednak doprava miestna, jednak prívoz pre železnice. Tým sa vysvetluje, že silnice zemské boly zrušené a ponechané len silnice okresné a obecné a že ich sriaďovanie, udržovanie a spravovanie sa sverily v prvom rade miestnym činiteľom, okresom a obciam. - Netušený rozvoj automobilizmu od 90-tých rokov spôsobil však v doterajších názoroch o významu silníc novú zmenu a uznáva sa opäť dôležitosť silníc pre rychlú dopravu diaľkovú, osôb a tovaru menšieho a cenného, ako i pre hromadnú dopravu miestnu a tak vznikajú pre silničnú správu nové ďalekosiahle a zodpovedné úkoly organizačné, technické a finančné, ktoré musia dôjsť presného výrazu a úpravy v novom modernom silničnom zákone. Nový zákon musí byť vzhľadom na kontinuitu silničnej siete pre celý štát jednotný a musí sa snažiť o to, aby sa silnice podľa svojho významu dopravného hodne roztriedily a aby sa ich stavba, udržovanie a správa sverila organizáciam, ktoré plne chápu verejný význam silnic a sú finančne spôsobilé riadne uspokojiť vyskytnuvšie sa potreby.

Nakoľko je známe, ministerstvo verejných prác skutočne pripravuje osnovu nového silničného zákona. Bohužiaľ není isté, kedy táto osnova bude predložená parlamentu. V každom prípade však treba počítať tým, že parlamentné pojednávanie sotva sa započne do troch rokov, pretože dosiaľ není pripravený ani referentský návrh zákona, ďalej vypracovaný návrh bude treba dať interesentom k vyjadreniu; interesentov týchto je veľmi mnoho a so záujmami veľmi mocnými a rôznymi, preto prípomienky budú iste četné a jejich spracovanie bude vvžadovať dlhšej doby, kým bude návrh spôsobilý k prejednaniu pripomienkovému v ministerstvách a kým sa o ňom usnesie vláda a predloží parlamentu.

II.) Nové dopravné smery súvisiace s konfiguráciou nášho štátu a úsilím štát ten čo najviacej sjednotiť hospodársky, ako i nedostatočný stav komunikácií po vojne viedly k tomu, že na úpravu silnic sa venovaly veľmi značné obnosy, a to ak z prostriedkov štátnych, tak i z prostriedkov autonomných korporácií, v poslednej dobe i z prostriedkov silničného fondu podľa zákona 116/1927. Aby tieto miliardové náklady maly trvalý úspech, je nezbytnou podmienkou, aby v celej ríši prevádzala sa v tomto smere jednotná a spravedlivá politika a aby všetkým častiam štátu dostávalo sa podpory a takej pečlivosti, jakú v každej zemi stav komunikácií a ich včlenenie do celoštátnej komunikačnej siete vyžadujú.

Za terajších pomerov hlavným sprostredkovateľom dopravy v našej republike sú povedľa silníc erárnych, ktorých je v celej republike 8.475 km, v zemiach českých silnice okresné, ktorých je v Čechách na 30,000 km, v zemí Moravsko-Sliezskej na 14.000 km, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi silnice municipálne, ktorých je na Slovensku 5.820 km a v Podkarpatskej Rusi 1.750 km, a silnice vicinálne v dĺžke asi 6,300 km. Silnice municipálne prešly do správy krajinskej a zeme venujú riadnej ich úprave veľkú pečlivosť i na úkor ostatných úkolov zemských. Naproti tomu silnice vicinálne zostávajú stále v stavu veľmi nedostatočnom, čo má hlavnú príčinu v nevhodnej právnej úprave. Kdežto okresné silnice v českých zemiach patria do autonomnej pôsobností okresov, vicinálne silnice, ktoré majú s nimi rovnaký hospodársky účel, nie sú v žiadnej súvislosti s okresami, ale len obciami a to len nepriamo. Dôsledok tejto úpravy je, že na Slovensku a Podkarpatskej Rusi okresy ako nositeľ samosprávny, ktorý je v prvom rade povolaný k uspokojovaniu záujmov verejných presahujúcich potreby obcí § 75 zákona čís. 125 1927, nemôžu a nesmia sa venovať vybudovaniu okresných komunikácií vo svojom okrese, kdežto obce, ktorým je to doposiaľ nepriamo sverené, nestačia na to finančne a ani neprejavujú o to zvláštny záujem.

Je treba preto čo najvčašie odstrániť hlavnú príčinu doterajšieho nedostatočného rozvoja vicinálnych silníc, totiž doterajšiu nedostatočnú právnu úpravu ich pomerov a nahradiť ju úpravou lepšie vyhovujúcou potrebám obyvateľstva.

Táto úprava môže záležať však jedine v tom, že vicinálne silnice, ktoré de facto vykonávajú stejnú funkciu ako silnice okresné budú týmto i právne postavené na roveň, teda výslovne sa prehlásia za okresné a že stavba, udržovanie a spravovanie ich bude sverené tak ako v zemiach českých autonomným okresom ako vlastný ich úkol podľa §-u 75 zák. 125 1927. Tým bude pre túto najvýznamnejšiu kategoriu silničnú v celej republike vybudovaný jednotný režim právny, ktorý zabezpečuje i jednotné ich posudzovanie a podporovanie. Tým bude odstránená i nesrovnalosť Slovenska sa ťažko dotýkajúca, totiž, že za silničného fondu môhly byť podľa §-u 2 zák. 116/1927 a, §-u 3 až 6 prevádzajúceho nariadenia 144/1927 udelené podpory ku zlepšeniu silníc krajinských a okresných, nie však vicinálnych, ačkoľvek silnice vicinálne s krajinskými dohromady nahradzujú kategoriu okresných silníc v zemiach českých.

III. Keď je teda dokázané, že je nezbytne potrebné už teraz upraviť právne pomery vicinálnych silníc a nečakať až na všeobecnú úpravu v chystanom silničnom zákone, vzniká otázka, v akom rozsahu previesť túto reformu. Ide tu o to, či má byť právo vicinálnych ciest na Slovensku a Podkarpatskej Rusi úplne prispôsobené právu v českých zemiach, alebo či má byť zmenené len potiaľ, pokiaľ je to nutné, aby riadne vybudovanie a udržovanie ich bolo zabezpečené. Osnova sa rozhodla pre túto druhú modalitu a to jednak preto, že premenenie silníc vicinálnych na okresné možno dobre previesť i v rámci silničného zákona slovenského čl. I:1890, bez toho, že by sa jednotná jeho moderná štruktúra porušila, jednak preto, že ďalekosiahlejšia úprava by prejudikovala pripravovanej celkovej reforme práva silničného.

Z toho vidno, že sa reforma obmedzuje len na predpisy o vzniku silníc, o nákladoch na ich stavbu a udržovanie, o tom komu prísluší spravovanie a o zániku silníc, kdežto inak ponecháva v platnosti predpisy zák. čl. I:1890, teda najmä predpisy o silníčnej policii, o povolovaní silničných stavieb, a mýtach a pod.

Pri tejto parcielnej úprave za základ sa vzalo právo silníčné v zemiach českých, jednak z dôvodov unifikačných, jednak preto, že právo toto bolo dlhoročnou prácou správnych úradov a judikatúrou najvyššieho správneho súdu podrobne vyložené a môže byt teda proste applikované. Niektoré otázky ku pr. spolučinnosť obcí pri udržovaní silníc boly vyriešené v zákone podrobnejšie, ako nutnosť toho ukazovala prax v českých zemiach.

IV. Osnova označuje sa ako druhá silničná novella k zák. čl. I:1890, poneváč za prvú novelu možno považovať zákon zo dňa 12. VIII. 1921 čís. 302 Sb. zák., a nar. o cestách municipálnych.

Osnova delí sa na 7 hláv.

Hlava prvá obsahuje všeobecné ustanovenia a určuje pojem okresných silníc dvojím spôsobom, totiž jednak účelove v §-u prvom, súhlasne s dnešným pojmom vicinálnych silníc (sprostredkujú dopravu medzi niekoľko okresmi alebo obciami), jednak formálne v §-e druhom (okresné silnice sú zásadne len tie, ktoré boly za okresné výslovne správnym aktom príslušného úradu prehlásené). Výnimka platí pre doterajšie vicinálne silnice, ktoré sa stávajú ipso iure okresnými silniciami.

Ustanovenie §-u 2 čís. 3 a 4 má za účel umožniť, aby štát alebo zem mohly sa zbaviť silníc, ktoré ztratily význam pre diaľkovú alebo silničnú dopravu osôb alebo tovaru a preto sa už svojím účelom nehodia medzi silnice štátne alebo krajinské. Dosiaľ mohly byť štátne silníce na Slovensku deklasifikované (exkamerované) len na silnice municipálne nie však priamo na vicinálne. Sr. § 5 zák. čl. 1:1890 a contr. § 10. Poneváč takéto deklasifikácie znamenajú zaťaženie okresu, pripúšťa ich osnova u štátnych silnic len so súhlasom krajinského výboru, u krajinských so súhlasom krajinského úradu a niet pochyby, že usneseníe stane sa vždy na základe podrobného šetrenia a po prípade i s prisľúbením subvencie štátnej alebo krajinskej.

Okresné silnice sú umelé stavby komunikačné, a skladajú sa z početných súčiastok, ktorých je treba k úplnosti, ochrane a zabezpečenia silničného telesa, dopravy na ňom, alebo k vyberaniu a zabezpečeniu mýta. To sú tak zv. príslušenstvá silnice a patria sem najma mosty, lávky, prevozy, prepuste, priekopy, odvodzovacie zariadenie, aleje silničné stromovie, ochranné zábradlia, rozcestníky, výstražné tabuľky. Tieto príslušenstvá sú v medziach svojho zvláštneho účelu podrobené ako súčasť silnice tým istým pravidlám ako silnica sama. Stavba a udržovanie mnohých príslušenstiev, ku príkladu mostov, operných stien a podobne je veľmi nákladné a príliš by zaťažovalo okres. Preto osnova dovoľuje, aby taký nákladný objekt mohol byť vylúčený z príslušenstva okresnej silnice a prehlásený za samostatný objekt vyššieho druhu, teda štátny alebo zemský a ovšem teda postavený alebo udržovaný štátom alebo krajinou.

II. hlava jedná o vzniku okresných silníc. Pokiaľ ide o silnice vicinálne, rozhodoval krajinský úrad ako nástupca podžupana a municipálneho výboru, ktoré cesty majú byť pojaté do soznamu vicinálných silníc (§ 36 zák. čl. I:1890), a to podľa smerníc daných v nariadení čís. 45380/1892. Osnova nasleduje tu práva v českých zemiach. Nové okresné silnic vznikajú vždy a len výslovným správnym aktom; tým je pravidelne

a) usneseníe okresného zastupiteľstva ako orgánu, ktorý podľa § 75 zák. 125/1926 pečuje o vnútorné záležitosti okresu a jeho obyvateľstva a v tejto pôsobnosti môže pre uspokojenie svojho obyvateľstva budovať rôzne zariadenia a tedy i silnice;

b) výnimočne výmer krajinského úradu a to:

a) keď ide o silnicu spoločnú niekoľko okresom a príslušné okresy sa nemôžu o nej spolu dohodnúť,

b) keď okres nechce silnicu sriadiť, ale naliehavé jej sriadenie je odôvodnené sinou komunikáciou v okrese dopravou priebežnou a nedostatočnosťou doterajších komunikácií pre túto dopravu. Sriadenie okresnej komunikácie je teda v najčastejších prípadoch ponechané na volu okresnému zastupiteľstvu, poneváč ono najlepšie zná pomery a potreby svojho obyvateľstva a ovšem musí ich tiež hradiť.

V súhlase s doterajším právom slovenským je, že štátnej správe, t. j. krajinskému úradu a okresnému náčelníkovi pri vzniku silnice priznáva sa vliv spolurozhodujúci, t. j. súhlas okresného náčelnníka v §-u 4 a §-u 5 (pri dohode okresov) resp. rozhodnutie krajinského úradu v prípade §-u 5, keď nedošlo k dohode. Poneváč podľa doterajšieho práva slovenského vznikaly vicinálne silnice výlučne výmerom zemského úradu, je ustanovenie §-u 4 a 5 osnovy okresnej autonomii o mnoho priaznivejšie.

Ustanovenie §-u 6 je rázu výnimočného namierené proti nečinnosti okresu, nakoľko by touto boly ohrožené vážne verejné záujmy. Presné podmienky, za ktorých môže byť výmer vydaný a súhlas krajinského výboru, je dostatočnou zárukou proti neodôvodneným opatreniam krajinského úradu. Podkladom pre zákrok knajinského úradu bude zpravidla žiadosť niektorej obce v okrese alebo väčších poplatníkov alebo vlastné šetrenie.

III. hlava pojednáva o stavobných a udržovacích nákladoch. Náklady tieto znášaly u vicinálnych silníc

a) obce, ktorých obyvatelia používajú vicinálnu cestu, ktorá je potrebná pre sprostredkovanie dopravy medzi obciami § 36,

b) zvláštní interesenti, totiž väčšie podniky, ktoré vo väčšej miere používajú silnice § 36,

c) podľa §-u 63 i tretie osoby, ktoré majú z vicinálnej cesty zvláštny prospech.

Okresný úrad (keď išlo o vicinálnu cestu ležiacu úplne v okrese), inak krajinský úrad stanovil na základe komisionálneho šetrenia, ktorí interesenti prichádzajú tu v úvahu a akým %-om nákladu majú prispievať. Vybavovanie bolo značne komplikované.

V Prahe, dňa 11, května 1931.

Dr Ivanka, Rázus, Grebáč-Orlov, Danihel, Benda, Liška,

Slušný, Suroviak, Šalát, Hlinka, dr Tiso, dr Fritz, Čuřík, dr Gažík, dr Labaj, dr Mederlý, Galovič, Mojto, Onderčo, dr Polyák, dr Pružinský, dr Ravasz, Sivák.