§ 35.
1. Krajinský školský výbor prejíma do bezprostrednej správe obcami, okresmi, krajinou alebo štátom sriadené
a) stredné školy (gymnáziá, reálné gymnáziá, reformné reálné gymnáziá, reálky) a školy im na roveň postavené,
b) ústavy učiteľské a ústavy pre vzdelanie učiteliek domácich naúk; opatrovateliek a pestúnok materských škôl,
c) odborné školy hospodárské, roľnícké, zahradnícké, ovocinárské, lesnické, drevárské, banícké, živnostenské, obchodné, priemyslové pre rôzné odvetvia priemyslu, školy pre ženské povolania a iné školy týmto na roveň postavené.
2. Ohľadom týchto škôl je krajinský školský výbor povolaný
a) sriadovať na jestvujúcich školách pobočky potrebné alebo rušiť pobočky nepotrebné,
b) navrhovať ministerstvu školstva sriaďovanie nových škôl,
c) ustanovovať dóčasne alebo definitívne profesorov (učiteľov) a poukazovať im požitky podľa zákonov.
d) dávať profesorom podľa služobne pragmatiky dovolenú.
e) dávať profesorov na odpočinok a poukazovať im odpočivné platy a ich pozostalým zaopatrovacie platy podľa zákonov.
f) vykonávať dozor nad školami a profesormi
g) spravovať základiny určené pre tieto školy, ak to nenie zakladateľom inému orgánu vyhradené,
h) stanoviť rozpočet osobného a vecného nákladu týchto škôl a predkladať ho ministerstvu školstva poťažne krajinskému zastupiteľstvu,
i) hospodáriť s prostriedkami povolenými krajinským zastupiteľstvom alebo ministerstvom školstva a predkladať výročné účty krajinskému zastupiteľstvu poťažne ministerstvu školstva.
j) schvalovať učebnice.
k) podávať o vnútornej organizácii, o učebných plánoch, o učebných pomôckach, o školskom poriadku, o zkúškach, o zmene zákonov návrhy ministerstva školstva,
l) povolovať zkúšky externistom podľa platných predpisov,
m) podávať zprávy o stave školstva krajinskému zastupiteľstvo a ministerstvu školstva,
n) činiť opatrenia v záujme nerušeného chodu školstva a ústavom dávať nariadenia v rámci platných zákonov.
§ 36.
Vláda môže nariadením preniesť niektorú pôsobnosť krajinského školského výboru na okresné (mestské) školské výbory a z okresných školských výborov na miestne (obvodné) školské výbory.
O vecný náklad krajinského školského výboru sa postará krajinské zastupiteľstvo v rámci rozpočtu krajiny. Potrebný personál pridelí krajinský prezident a ministerstvo školstva.
§ 38.
1. Pre učiteľov škôl uvedených v § 9 ako aj pre učiteľov pridelených okresným a mestským školským výborom sriadi sa pri krajinskom školskom výbore kvalifikačná komisia druhého stupňa ako odvolacia komisia, pre profesorov škôl uvedených v § 35 kvalifikačná komisia prvého stupňa podľa ustanovení § 15, vl. nar. zo dňa 14. septembra 1928, č. 162 Sb. z. a n. Pôsobnosť ministerstva školstva a národnej osvety pri sostavovaní týchto komisií prejíma krajinský školský výbor.
2. O kvalifikačnom postupe platia naďalej predpisy učiteľskej a profesorskej služobnej pragmatiky.
§ 39.
Pre učiteľov škôl uvedených v § 9 a pre učiteľov pridelených okresným (mestským) školským výborom sriadi sa pri krajinskom školskom výbore disciplinárna komisia druhej stolice, pre profesorov škôl uvedených v § 35 disciplinárna komisia prvej stolice podľa ustanovení § 92, vl. nar. zo dňa 14. septembra 1928, č. 162 Sb. z. a n. Pôsobnosť ministerstva školstva pri sostavovaní týchto komisií prejíma predseda krajinského školského výboru. Úradníci práva znalí majú byť vzatí z krajinského úradu.
§ 40.
1. Práva vyhradené v hlave III, uh. z. čl. XXXVIII/1868, XXVII/1907, XVI/1913, XV/1891, XXVIII/1876 a XXX/1883 cirkvám ako udržiavateľom škôl ostávajú nedotknuté a školy nimi sriadené a vydržiavané ostávajú v správe ich udržiavateľov. Krajinský školský výbor vykonáva nad nimi dozor po stránke pedagogicko-didaktickej, štátnopolitickej, mravne a zdravotnej a aby vôbec vyhovovaly zákonným predpisom.
2. Ohľadom týchto škôl je povolaný krajinský školský výbor:
a) schvalovať usnesenía a rozhodnutia ich povolaných orgánov o sriaďovaní nových tried a škôl,
b) rozhodovať o žiadostiach o podpory na stavby škôl,
c) schvaľovať voľbu učiteľov podľa zásad § 1-7, diel I, vl. nar. zo dňa 14. septembra 1928, č. 162 Sb. z. a n., poťažne podľa obdobných predpisov profesorskej služobnej pragmatiky, ak k ich platom prispieva krajina alebo štát,
d) menovať učiteľov a profesorov v prípade § 21, uh. zák. čl. XXVII/1907, ak k ich platom prispieva krajina alebo štát,
e) dávať učiteľov a profesorov na odpočinok a vymeriavať im odpočivné a ich pozostalým zaopatrovacie platy.
3. O služobných a právnych pomeroch učiteľov a profesorov týchto škôl platia dosavádné služobné predpisy (§ 1, odst. zák. zo dňa 24. júna 1926, č. 104 Sb. z. a n.), avšak ustanovenia citovaného zákona a služobnej pragmatiky učiteľskej poťažne profesorskej platnej pre štátnych učiteľov a profesorov o ich prekladaní na odpočinok rozširujú sa aj na učiteľov a profesorov týchto škôl.
4. Ak cirkevná vrchnosť neprevedie ma požiadanie krajinského školského výboru disciplinárne pokračovanie proti učiteľom (profesorom) týchto škôl za 60 dní, prevedie ho v prvej stolici disciplinárna komisia u okresného školského výboru (§ 24), v druhej stolici disciplinárna komisia u krajinského školského výboru (§ 39) proti profesorom v prvej stolici disciplinárna komisia sriadená pri krajinskom školskom výbore, v druhej stolici disciplinárna komisia sriadená pri ministerstve školstva.
§ 41.
Krajinský školský výbor sa schádza aspoň raz za mesiac. Predseda je povinný na žiadosť troch členov svolať mimoriadnu schôdzu za osem dní.
§ 42.
1. Krajinský školský výbor sa môže usnášať, ak boli povolaní všetci členovia a je ich prítomná polovica. Usnáša sa väčšinou hlasov. V páde rovnosti hlasov rozhoduje predseda, ktorý inak nehlasuje. Z odborných referentov hlasuje vždy ten, ktorý podal o predmete zprávu.
2. Predseda je povinný dbať nad zachovávaním zákonov a nariadení pri všetkom úradovaní krajinského školského výboru a nad tým, aby pri všetkom usnášaní a inakom rozhodovaní dbal záujmov štátnych a prospechu školy. Má povinnosť zastaviť usneseníe, ktoré podľa jeho názorov tomu odporuje. V takom prípade má si hneď vyžiadať rozhodnutie ministerstva školstva a národnej osvety.
3. Krajinský školský výbor si sám určí, o ktorých záležitostiach zásadnej a všeobecnej povahy alebo v hospodárskych otázkach a osobných opatreniach, prípadne v iných veciach sa bude usnášať v sbore. Bežnú agendu administrativnú a veci neodkladné vybavujú príslušní referenti na predsedova zodpovednosť. Predseda je povinný na najbližšej schôdzi podať zprávu o opatreniach, ktoré boly učinené vo veciach neodkladných. Predseda môže podľa svojho uváženia prikázať sborovému usnášaniu i také veci, ktoré by mohol vybaviť samostatne.
4. Predseda rozdeľuje prácu referentom a vykonáva usnesenía. Odborný dozor nad školami vykonávajú krajinskí školskí inšpektori podľa úprav, daných ministerstvom školstva a národnej osvety.
5. Týka-li sa porada a hlasovanie osobného záujmu niektorého člena a náhradníka. Jeho manželky (manžela) alebo osôb s ním spríbuznených, alebo zošvagrených až do tretieho stupňa včetne, nesmie byť pri jednaní v schôdzi prítomný.
6. Jednací poriadok pre krajinský školský výbor vydá ministerstvo školstva a národnej osvety.
§ 43.
Školy vysoké a školy pre umenie a umelecký priemysel sú v bezprostrednej správe ministerstva školstva.
Opravné prostriedky proti rozhodnutiam, opatreniam a nálezom krajinského školského výboru.
§ 44.
1. Krajinskému školskému výboru patrí rozhodovať v odvolaniach proti rozhodnutiam alebo opatreniam okresných (mestských) školských výborov vo veciach, ktoré sú im týmto zákonom prikázané, ak toto rozhodovanie nie je výslovne vyhradené podľa platných predpisov ministerstvám a ak nie je opravný prostriedok zákonom vôbec vylúčený.
2. Také odvolanie treba podať u okresného školského výboru, ktorý rozhodoval do 15 dňov, počínajúc dňom nasledujúcim po dni; keď bolo rozhodnutie strane dodané. Má odkladný účinok, pokiaľ ho ine predpisy nevylučujú.
3. Pri sporoch, ktorých predmetom je peňažité plnenie nepresahujúce 200 Kč, je odvolanie neprípustné.
4. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam (opatreniam, nálezom) vydaných predo dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosti, ak sú prípustné podľa predpisov dosiaľ platných, buď rozhodnuté i vtedy, keby podľa tohoto zákona opravný prostriedok prípustný už nebol.
§ 45.
1. Ak opravný prostriedok neni vylúčený, možno sa odvolať proti rozhodnutiam (opatreniam, nálezom) krajinského školského výboru, ktoré sám vydal v prvej stolici, k ministerstvu školstva a národnej osvety. Odvolanie treba podať u krajinského školského úradu do 1 dní počínajúc dňom nasledujúcim po dni, keď bolo rozhodnutie strane dodané. Má účinok odkladný, ak iné predpis toho účinku nevylučujú.
2. Proti rozhodnutiam krajinského školského výboru jako úradu odvolacieho neni ďalšie odvolanie prípustné.
3. Ustanovenia § 44, odst. 3, a 4., platí obdobne aj o opravných prostriedkoch proti opatreniam (rozhodnutiam, nálezom), krajinského školského výboru, ktoré učinil sám v prvej stolici.
Derogačné ustanovenia.
§ 46.
Týmto zákonom pozbývajú čiastočné platnosti ustanovenia uhor. zákona čl. XXVIII/1868, XXVIII/1876, XXVI/1907, XV/1891, XXX/1883 a zákona zo dňa 9. apríla 1920, č. 292 Sb. z. a n.; o úprave správy školstva, a vl. nar. zo dňa 7. februara 1925, č. 25 Sb. z. a n.
Záverečné ustanovenia.
§ 47.
1. Tento zákon nadobúda účinnosti dňom 1. januára 1932.
2. Už pred 1. Januárom 1932 možno previesť podľa predpisov tohoto zákona priechodné opatrenia, ktoré zákon predpokladá k včasnému prevedeniu, menovite, aby miestné (obvodové), okresné (mestské) školské výbory a krajinský školský výbor boly včas ustavené a zahájily činnosť.
§ 48.
Prevedením zákona sa poveruje minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom zemedelstva a vnútra.
Odôvodnenie.
Správa školstva na Slovensku upravená je uhorskými zákonmi XXXVIII/1868 (základný školský zákon o národnom školstve), XXVIII/1876 (zákon o školských vrchnostiach), XXVI/1907 (zákon o úprave požitkov št. učiteľov a o miestnom dozore št. ľud. škôl), XV/1891 (zákon o detských opatrovniach a o ich miestnom dozore), XXX/1883 (zákon o stredných školách) a zákonom Čs. republiky zo dňa 9. apríla 1920, č. 292 Sb. z. a n., ktorý však platnosti na Slovensku nenabudol.
Správa školstva v bývalom Uhorsku organizovaná bola podľa žúp, ktorých správné výbory vykonávaly dozor na národné školy župným školským inšpektorom, menovaným ministrom kultu a výučby. Miestny dozor nad štátnymi školami vykonávaly kuratoriá sriadené podľa zákona XXVI/1907, nad obecnými a cirkevnými školami školské stolice sriadené podľa zákona XXVIII/1866. Zákon 292/1920 upravoval správu školstva vzhľadom na župné sriadenie, ale práve na Slovensku, kde ono bolo, prevedený nebol; k sriadeniu ani župných školských rád ani miestnych školských rád podľa citovaného zákona nedošlo a právne by maly pôsobiť pri štátnych školách kuratoria podľa zákona XXVI/1907 a pri obecných školách školské stolice podľa zákona XXVIII/1876, vskutku však nefungujú ani jedny ani druhé a záujem občianstva o školu klesá. Od roku 1928 bola zmenená organizácia politickej správy podľa zemí, javí sa teda potreba, aby bola i školská správa prispôsobená politickej správe vzhľadom na zvláštne pomery školstva na Slovensku.
Podľa tohoto návrhu správu štátnych a obecných škôl majú vykonávať na prvom stupni miestne školské výbory, na druhom stupni okresné školské výbory, na treťom stupni krajinský školský výbor. Sriadenie krajinského školského výboru je požiadavkom slovenskej verejnosti od samého prevratu tým viac, že analogické školské orgány (zemské školské rady) v historických zemiach sú. Správu stredného a odborného školstva prejíma podľa návrhu na prvom stupni krajinský školský výbor, na druhom stupni sa ponecháva správa tohoto školstva ministerstvu školstva, vysoké školy ostávajú v správe ministerstva školstva.
V školských výboroch miestnych, okresných a v školskom výbore krajinskom sa zabezpečuje vliv občianstva tým, že počet jeho zástupcov na všetkých stupňoch je vždy toľký, jako zástupcov škôl a cirkví dohromady. Štátnej správe sa zabezpečuje vliv na odborné vedenie správy školstva odbornými referentami. Pomer členov školských výborov na všetkých stupňoch je tento: zástupcov občianstva dve pätiny, učiteľstva jedna pätina; zástupcov cirkví jedna pätina a odborných referentov jedna pätina.
Na zastúpenie cirkví zákon 292/1920 vôbec nebraľ zreteľ. Avšak v zemských školských radách v historických zemiach cirkve podľa starých zákonov ríšskych zastúpené sú, preto návrh analogicky uzákoňuje ho aj na Slovensku tým viac, že tuto zastúpenie v miestnych školských výboroch (kuratoriách) štátnych škôl je na Slovensku vžité a cirkve ako vydržiavatelia prevažnej čiastky Pudového školstva na Slovensku majú nesporne záujem a zásluhy o všetko školstvo. Týmto sa aspoň čiastočne vyhovuje žiadosti 774.000 katolíckych voličov zo Slovenska, ktorí žiadali v roku 1924 konfesionálne školstvo.
Staršie návrhy ministerstva školstvu, ktoré však uzákonené neboly, pridržiavaly sa zásady, aby bola školská správa spiatá s politickou správou, čo nachádzalo svoj výraz v týchto návrhoch v tom ustanovení, aby bol predsedom krajinskej školskej rady krajinský prezident, analogicky by tomu bolo bývalo, aby predsedom okresnej školskej rady bol okresný náčelník a v miestnej školskej rade starosta obce. Prítomný návrh je spracovaný na zásade odpolitizovania, správnejšie rečeno odbyrokratizovania školskej správy. Rozvíjajúce sa národné školstvo na Slovensku ukladá reprezentantom jeho správy úlohy preveľké, ktorým by náčelníci politickej správy popri iných veľkých úkoloch v samospráve nemohli dostáť a nemohli by sa úplne školskej správe venovať, ako je žiaducné. Predsedov školských výborov na všetkých stupňoch volia si podľa tohoto návrhu výbory samy, pri čom nie sú nijako obmedzované, aby sa nemohli nimi stať skutoční školskí odborníci.
Návrh sleduje aj cieľ zjednodušenia školskej správy, zvyšuje zodpovednosť nižších organov, taxatívne vypočítava záležitosti patriace do ich pôsobnosti, aby sa vyhlo zbytočným kompetenčným srážkam a zdľhavému medziúradnému jednaniu.
Prevedenie zákona nebude vyžadovať zvláštneho nákladu, nakoľko o vecné potreby školských výborov sa majú postarať v rámci svojich rozpočtov obce, okresy a krajina, osobný personál má byť pridelený okresným školským výborom z úradníctva okresného úradu, krajinskému školskému výboru z úradníctva terajšieho referátu ministerstva školstva a národnej osvety a krajinského úradu.
Navrhujeme, aby bol tento návrh prikázaný k urychlenému prejednaniu výboru iniciativnému, ústavne-právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.
Praha 19. februára 1931.
Hlinka, dr. Tiso, Mojto,
dr. Petersilka, Fritscher, dr. Mayr-Harting, dr. Luschka, dr. Ravasz, dr. Pružinský, Onderčo, Galovič, dr. Mederlý, dr. Labaj, Šalát, Grebáč-Orlov, dr. Gažík, Suroviak, Danihel, Slušný, Čuřík, Sivák, dr. Fritz.