Y súvise s prevedením zákona o 13. plate zahájily čsl. žel. podniky - menovite na Slovensku - rozsiahle a kruté opatrenia s heslom: treba šetriť a dohnať to, čo sa v podobe 13. platu má vydať.

Na Slovensku výhody novších zákonov pociťujú vždy v prvom rade len zamestnanci Česi a stína stránka postihne vždy len Slovákov, bo Česi skoro všetci majú definitívu, riadne upravené platy, kým húfy Slovákov sú sťa len na milosti, smluvní, s nesriadenými platmi, čakajúci márne roky a roky na sriadenie svojho služobného pomeru k dráham, ako k zamestnávateľovi svojmu.

Slovákov - zamestnancov bol kruté postihol reštrikčný zákon, zasiahol ich ať zákon o 13. plate a tiež len Slováci sú obeťami hospodárskej depresie a dopravnej stagnácie železníc.

Slováci naprosto nemôžu byť vinnými a tak rečeno životne trestanými za to, že na Slovensku hospodárska depresia a teda aj úpadok dopravy je citeľnejší než v zamoravských zemiach. Vinou toho sú oní páni centralisti, ktorí nie že by boli podali pomocnej ruky priemyslu a vôbec podnikaniu na Slovensku, ba ho ešte pod titulom racionalizovania a zavádzaním vyšších dopravných tarifou usilovne zabíjali. Týchto vinou upadol priemysel a vôbec podnikanie na Slovensku a s tým klesla i doprava. Tohto nesvedomitého, protislovenského sebeckého hospodárskeho boja obeťou majú byť teraz húfy prepustených zamestnancov Slovákov - železničiarov.

Zo slovinskej taktnosti neuvádzame tu zúfalé, nebezpečné, nenávistné, protičeské výrazy chleba pozbavených prepustencov, ktorí sú si plne vedomí toho, že na Slovensku zamestnanie patrí v prvom rade súcim, kvalifikovaným Slovákom.

Títo sa dobre pamätajú na to, že v rokoch 1919 - 20 - 21, keď sa miesta pri čsl. dráhach obsadzovaly húfom neslovákmi, bolo prizvukované, že je to len dočasné, kým Slováci nebudú mať nadostač kvalifikovaných síl slovenských. Dnes tých síl mame nielen nadostač, ale aj nadbytok, a predsa kvalifikovaní Slováci s výhovorkou "všetky miesta sú obsadené" nie že sú len neprijímaní, ale aj prepúšťaní ako prebytoční.

Slováci - zamestnanci bez rozdielu na politicko-stranícku príslušnosť sú dnes toho pevného názoru, že kým je len jeden "exponovaný" na Slovensku, zatiaľ žiadny kvalifikovaný Slovák vo svojej oslobodenej slovenskej krajine nemá, nesmie byť považovaný za prebytočného, neprijateľného a prepustiť majúceho.

Konštatujeme pred súdnou verejnosťou, že na pr. vo Zvolene ani jeden "exponovaný" nebol prepustený čo prebytočný, neboť penzionovaný, alebo zpäť stiahnutý do zamoravských zemí, kým desiatky nemajetných, viacdetných a viac rokov slúživších Slovákov železničiarov boly vypovedané zo zamestnania.

Týmto činom čsl. dráhy vedome a úmyselne rozmnožujú rady slovenskej biednej chudoby, ktorá sa zúfale vrhá do boľševizmu, do nenávisti oproti Čechom, ba i do utajovaného, no tým nebezpečnejšieho zúrenia oproti Československej republike, ktorá bola síce tvorená pre Čechov a Slovákov, v ktorej sa však Slovákom meria macošsky.

Československá republika má hojne svojich nepriateľov mimo svojich hraníc. Či snáď vládne kruhy svojou netaktnosťou, nežičlivosťou chcú ešte i zo zúfalej slovenskej, z roboty vyhadzovanej chudoby vypestovať domáceho nepriateľa? Myslia si, že čím sa krutejšie bude zachádzať so Slovákmi, čím hustejšie budú odbíjaní od výhod spoločného štátu Čechov a Slovákov, čím zriedkavejšie budú prijímaní do služieb svojho štátu chlebodarcu, tým pevnejší, bezpečnejší bude náš spoločný štát?

Z lásky k tomuto štátu varujeme vládne kruhy a menovite ministerstvo čsl. železníc, aby strunu trpezlivosti slovenskej chudoby nenapínaly svojimi protislovenskými, rnacošskými činmi!

Keď šetriť, tak nech sa šetrí všade! Nie len na chudobných Slovákoch, ale aj na iných zámožnejších občanoch tohto štátu. Šetriť na počte a plate radov a vysokých úradníkov, ktorí menovite pri čsl. železniciach sa tešia veľkému blahobytu.

Nech osteň úsporného systému pocítia raz k vôli Slovensku i zamoravské zeme, však za dvanásť rokov Slovensko hojne ich príslušníkom dávalo výživy, zárobku, výhod.

Miesto prepúšťania Slovákov - železničiarov by rozhodne mali byť postupne zo Slovenska odvolávaní "exponovaní" železničiari, o ktorých nech sa postarajú žel. dráhy zemí zamoravských. Tým by sa upravil zúfalý stav nezamestnaných Slovákov, zmizla by aj ich chlebová závisť a nenávisť voči "exponovaným".

V týchto časoch bolo na Slovensku zrušené 29 nákladných vlakov, následkom čoho bolo prepustené viac sto zamestnancov, samých Slovákov. Takto sa šetrí na 13. plat, ale všeobecnou mienkou na Slovensku je i to, že tieto stá zamestnancov len preto sú teraz tak urýchlene prepustené, aby sa na nich nemohol sťahovať zákon o 13. plate, aby títo neboli účastní sociálnej vymoženosti a tiež aby častým núteným narušovaním služobnej doby neboli penzie schopní.

Niekde prepustením smluvných železničiarov - Slovákov vzrástla číslica nadpočetných pracovných hodín na toľko, že ponechaní zamestnanci nevládzu robotu ani výkonom cez čas zdolať. Tak je na pr. v Lovinobani. Z čoho najkrikľavejšie vyniká podozrivá, pre Slovákov krajne neprajná stránka toho tak zvaného "úsporného systému" na 13. plat. A obávame sa, že keď od 1. januára 1931 vstúpia v platnosť povýšené osobné tarify a keď s tým spolu klesne i osobná doprava, zase len Slováci - železničiari budú obeťou "úsporného systému".

Ako nesociálne zachádzajú čsl. železnice so svojimi zamestnancami Slovákmi, nech o tom hovorí zopár dát o prepustencoch.

Vo Zvolene boli prepustení čsl. dráhami:

1. Ján Lieskovský, ženatý, majúci 1 dieťa, nastúpil do služby 1. IX. 1926.

2. Juraj Vrtielka, ženatý, majúci 1 dieťa, nastúpil do služby 16. VII. 1927.

3. Štefan Sorkovský, slobodný, nastúpil do služby 16. VII. 1927.

4. Juraj Roziak, ženatý, majúci 1 dieťa, nastúpil do služby 1. V. 1926.

5. Ján Flider, ženatý, majúci 1 dieťa, nastúpil do služby 1. V. 1926.

6. Ján Galajda, ženatý, majúci 1 dieťa, nastúpil do služby 15. V. 1924.

7. Ján Margóč, slobodný, nastúpil do služby 1. VII. 1926.

8. Ján Roha Vajda, ženatý, nastúpil do služby 26. XI. 1924.

9. Ondrej Hrončok, slobodný, nastúpil do služby 27. IX. 1927.

10. Štefan Biba, ženatý, majúci 2 deti, nastúpil do služby 27. IX. 1927.

11. Ján Baláž, ženatý, majúci 2 deti nastúpil do služby 1926.

12. Ján Koštialik, ženatý, majúci 3 deti, nastúpil do služby 1926.

13. Ján Trnka, ženatý, majúci 2 deti, nastúpil do služby 1916.

14. Jozef Ferjenčík, ženatý, majúci 2 deti, nastúpil do služby 1922.

15. Martin Michalec, ženatý, nastúpil do služby 1927.

16. Pavel Paška, ženatý, majúci 1 dieťa, nastúpil do služby 1927.

1Z. Ján Škoda, ženatý, majúci 3 deti, nastúpil do služby 1926.

18. Frant. Molnár, ženatý, majúci 3 deti, nastúpil do služby 1927.

19. Ján Hrončok, ženatý, majúci 1 dieťa, nastúpil do služby 1926.

20. Ondrej Bauco, ženatý, majúci 2 deti, nastúp do služby 1924.

21. Pavel Odrobina, ženatý, majúci 3 deti, nastúpil do služby 1929.

Z týchto niektorí súci remeselníci, tak že by mohli pracovať i v štátnych dielňach dráh na Slovensku. Tu však je výhovorkou, že niet pre nich práce, ba ani pre tých, čo sú nateraz v št. žel. dielňach. Príčinou však nedostatku práce v št. žel. dielňach neni len pokleslosť dopravy a s ňou súvisiace opravy vozňov, ale aj to - ako sa zamestnanci ponosujú - že opravné práce, ktoré by sa mohly previesť i v žel. dielňach na Slovensku, bývajú niekedy prideľované do žel. dielní zamoravských.

Teda ohľadom na horšie výživné pomery, panujúce na Slovensku, nie že by boly na Slovensko prideľované núdzové práce, že by nebolo načim prepúšťať a na nútené dovolenky posielať zamestnancov Slovákov, ešte sa i uberá z prác Slovensku patriacich, aby v zemiach zamoravských nebolo treba prepúšťať zamestnancov.

Toto je tá do omrzenosti spomínaní "bratská láska" voči Slovákom, ktorá im pod rúškom lásky a výpomoci bezohladne siahe na výživu a existenciu.

Takejto "bratskej lásky" si Slováci vôbec neprajú, ba budú a musia sa oproti nej všemožne brániť.

A preto sa v záujme biednych, krajne roztrpčených, prepustených Slovákov železničných zamestnancov pýtam p. ministra čsl. dráh:

Či s jeho súhlasom a z jeho nariadenia boly od čsl. dráh prepustené v najtvrdšej dobe výživnej stovky nemajetných zamestnancov Slovákov?

Či to považuje za vhodný krok ku konsolidácii Slovenska a k upevneniu bratskej vzájomnosti medzi Čechmi a Slovákmi?

Či je ochotný odčinil krivdy prepustených Slovákov prijatím zpäť do služieb čsl. dráh, aby sa mohli i so svojimi rodinami vyživiť?

Praha, 25. novembra 1930.