Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1930. |
|
III. volební období. |
2. zasedání. |
565.
Návrh
posl. Jozefa Siváka a druhov
na vynesenie zákona, ktorým sriaďuje sa slovenská vysoká škola technická.
Podpísaní navrhujú, aby sa snemovňa ráčila usniesť na tejto osnove zákona:
Zákon
zo dňa ................,
ktorým sriaďuje sa vysoká škola technická v Košiciach.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1.
V Košiciach sriaďuje sa postupne samostatná slovenská vysoká škola technická.
§ 2.
Vyučovacia reč techniky je slovenská.
§ 3.
Ministerstvo školstva a nár. osvety sa splnomocňuje, aby pre školu túto delegovalo sbor, ktorý by bezodkladne previedol práce prípravné, že by sa totiž pravidelné vyučovanie na technike započiať mohlo už začiatkom októbra 1931, a to v týchto odboroch: úplnom odbore inž. staviteľskom oboch smerov, teda i smeru konštruktívno-dopravného a vodocestného, v odbore elektroinženierskom a vodomeričskoinženierskom. Okrem toho sriadí sa pri technike hneď od počiatku zvláštny odbor na mechanické a chemické spracovanie dreva. V blízkej budúcnosti sriadí sa však i odbor poľnohospodársky, lesnícky, ako i odbor banícko-hutnícky.
§ 4.
Ministerstvo financií nech učiní potrebné opatrenie, aby náklad na sriadenie tejto školy pojatý bol do štátneho rozpočtu na rok 1931.
§ 5.
Prevedením tohoto zákona poveruje sa vláda. Zákon nadobudne účinnosti dňom svojho vyhlásenia.
Odôvodnenie:
Práve v pominulých týždňoch v kultúrnom výbore poslaneckej snemovne z príležitosti debaty o otázke vysokých škôl republiky Československej na potrebu vysokej školy technickej na Slovensku bolo tak výdatne, zovrubne a všestranne poukázané a dôvody za túto školu boly tak náležito a dokonale vyčerpané, že navrhovatelia prítomného zákona považujú za zbytočné dôvody tieto na tomto mieste znovu uvádzať. Obmedzujú sa preto len na niektoré poznámky.
Nemožno neuznať, že Slovensko v prevažnej väčšine má ráz poľnohospodársky a že rozvoj slovenského národného hospodárstva vyžaduje intenzívnu pečlivosť po stránke agrikultúrnej. Jednako však dnes už nestačí ani v jednom štáte, a tým menej stačí u nás opierať sa výlučne o poľnohospodárstvo. Priemysel v dnešných časoch je prinajmenšom rovnoprávnou složkou v ekonomickom rozvoji krajín. Platí to rozhodne i o Slovensku, a to v miere tým väčšej, keďže Slovensko svojim ohromným prírodným bohatstvom je priamo predurčené pre mohutný rozvoj priemyselný, ktorý rozvoj, keby sa odborne reguloval, cieľuvedome zveľaďoval a napomáhal, Slovensko - čo sa týka priemyslu - mohlo by ukojiť nielen domáce, ale čiastočne i zahraničné potreby.
Lež nie menšie úlohy čakajú na Slovensku i pre stavebné inženierstvo smeru konštruktívno-dopravného. Komunikácia slovenská gravituje ešte vždy k hlavnému mestu bývalého Uhorska, čo za starého režimu malo svoj dôvod v pomeroch politických, ale i ortografických. Je teda potrebné stavať transverzálne železnice o cesty, ktoré by spojovaly stredné Slovensko a umožňovaly pohodlnejšiu komunikáciu s krajinami historickými. Poukazujeme ďalej na vicinálne železnice, ktoré nemajú primeraného spojenia ani s hlavnými traťami. Všade bude treba teda z čiastky novostavieb, z čiastky rekonštrukcií. Nedávno založený cestný fond (tak zv. silničný fond) ukladá i Slovensku mnoho technicky dôležitej práce, vyžadujúcej veľkých nákladov.
Všetky vážne príznaky ukazujú, že na Slovensku je mimoriadne citlivý nedostatok stavebných inženierov smeru konštruktívno-dopravného. Nemôžu byť na pr. obsadené mnohé miesta inženierov na krajinskom úrade v Bratislave, pri riaditeľstve štátnych železníc, pri meste Bratislave a iných väčších mestách slovenských, nakoľko niet absolventov - inženierov smeru konštr. - dopravného.
Z ohľadu na národohospodársky rozvoj Slovenska, hlavne však so zreteľom na ohromné plochy jeho lesov, potrebuje slovenská vysoká škola technická i odboru, ktorý by umožnil ukázať a naučiť: ako možno spôsobom mechanickým a chemickým spracovať a najlepšie speňažiť nesmierne bohatstvo slovenského dreva. Dnešní vývoz dreva zo Slovenska vo forme guľatiny, ako i v čiastočnom spracovaní na spôsob dreva stavebného, znamená pre Slovensko nenahraditeľnú materiálnu ztratu. Spracavať drevo na celulózu, papier, umelý hodváb, ďalej na oleje a rozličné extrakty značilo by pre Slovensko jedine správne zpeňaženie lesného bohatstva. Preto bolo by len v záujme Slovenska a celého štátu, aby bol pri slovenskej technike sriadený zvláštny odbor, asi tak, ako je to na vysokej škole technickej v Darmstadte. Odbor tento, hovoríme, slúžil by nielen Slovensku, ale i celej republike, ktorá podobného odboru nemá ani na jednej domácej vysokej škole technickej. Takýto špeciálny odbor bol by však zároveň i náhradou za ostatné odbory, ktoré sa na košickej technike sriadiť predbežne nenavrhujú, keďže sú na iných technických školách v republike zastúpené.
Technika doplnená zvláštnym odborom pre mechanické a chemické spracovanie dreva stala by sa školou, ktorá by Slovensku pre prvé priechodné časy vyhovovala.
Náklad na vysokú školu technickú v Košiciach činil by asi predbežne 6 až 7,000.000 Kčs.
Z príležitosti už spomenutej debaty o vysokých školách v republike Československej celá slovenská verejnosť vyslovila jednomyselne želanie, aby technika na Slovensku sriadená bola bezodkladne. V tomto smysle vyjadrily sa za techniku mnohé študentské organizácie a iné, na slovo vzaté korporácie. Je to najlepším dôkazom, že technika je životnou otázkou Slovenska, ktoré sa neuspokojí, kým len táto vysoká škola nebude na Slovensku postavená.
Poznamenávame však, že snaha po technike je na Slovensku nie nového dáta vecou. Čo sa týka historikumu slovenskej techniky, poukazujeme, že už prvý minister pre správu Slovenska dr. Vavro Šrobár prípisom zo dňa 25. apríla 1919 číslo 3296 poveril profesora inž. Ursínyho, aby sa postaral o prípravné práce pre sriadenie vysokej školy technického smeru na Slovensku. Ten istý minister prípisom zo dňa 29. januára 1920 čísl. prez. 330 prislúbil prvej spomenutému, že vyučovanie na novej slovenskej technike začne sa už v študijnom roku 1920/21. Medziministerská komisia na porade konanej dňa 25. júna 1920 v ministerstve školstva a nár. osvety sa jednomyselne usniesla, aby vysoká škola technická v Košiciach bola sriadená už v študijnom roku 1921/22. Na prvom ríšskom sjazde českých a slovenských učiteľov vysokoškolských, odbývanom v dňoch 14. a 15. mája 1922, bolo vypovedané, že je potrebné čo najskoršie vybudovať vysoké školstvo v republike, nadovšetko však postaviť v Košiciach vysokú školu technického smeru.
Poslanci, ktorí podávajú prítomný návrh, podali už podobný návrh zákona v posl. snemovni dňa 25. februára 1926. I dr. Milan Hodža, minister školstva a nár. osvety dal vypracovať návrh na sriadenie vysokej školy technickej v Košiciach.
Ako teda vidieť, v záujme slovenskej techniky pracovalo sa odprvu veľmi vytrvale a intenzívne. V tomto snažení pokračujeme, keď prichádzame znova s návrhom zákona na slovenskú techniku. Činíme to v tom dobrom presvedčení, že návrh nájde pochopenia a plného uznania u zodpovedných činiteľov a vláda republiky Československej pristúpi k sriadeniu vysokej školy technickej na Slovensku v čase čo najkratšom.
Prítomný návrh zákona prikázať má sa výboru kultúrnemu a rozpočtovému.
V Prahe, dňa 24. júna 1930.
Sivák, Hlinka, dr. Pružinský, dr. Labaj, dr. Fritz, dr. Gažík, Mojto, Onderčo, dr. Mederlý, Suroviak, Danihel, Stříbrný, dr. Pergler, Gajda, Macháček, dr. Tiso, Grebáč-Orlov, dr. Ravasz, Šalát, Čuŕík, Slušný.