Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa, ráč sa usniest:

zo dňa .............................. 1930,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Zákon zo dňa 15./VI. 1927, čís. 77 Sb. z. a n. o novej úprave finančného hospodárenia sväzkov územnej samosprávy doplňuje sa takto:

§ 23., ktorého platnosť podľa jeho znenia uplynutím troch rokov, dňom 31. XII. 1930 vyprší, nahradzuje sa paragrafom tohoto znenia:

Minister financií sa zmocňuje, aby stanovil, že, do akej miery a za akých podmienok zákonné prirážky k daniam výnosovým, ktoré platia poplatníci na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na náklady cirkevných škôl, majú sa započítať do výmery prirážok, rozhodných pre prípustnosť príspevku z fondu podľa §-u 10, zák. čís. 77/1927.

§ 2.

Odst. 1. §u 10, dopĺňa sa takto;

(5) Okrem tohoto riadneho prídelu, vzhľadom na § 23, prípadne zo zvýšenej dávky z piva fondu pri krajinskom výbore

§ 3.

Zákon tento nadobudne platností dňom 1. januára 1931,

§ 23. vsunutý bol do zákona čís. 77/1927 preto, aby sa aspoň približne docielila rovnomernosť verejných bremien poplatníkov zemí historických voči poplatníkom Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

V historických zemiach celé ľudové školstvo až na nepatrné výnimky udržujú obce a náklad uhradzuje sa z prostriedkov obecných v rámci limitu obecných prirážok, stanoveného §-om 1. zákona č. 77/1927, a nad limitom z príspevku vyrovnávacieho fondu. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi ale prevážna časť nákladu na ľudové školstvo do obecných rozpočtov nemôže byť vradená preto, lebo udržiavateľmi týchto škôl nie sú obce, ale cirkve.

Bez navrhovaného doplnku poplatníci na Slovensku a Podkarpatskej Rusi platili by okrem najvyššej prípustnej 200% (výnimočne 300%) obecnej prirážky na náklad ľudového školstva ešte ďalšie školské prirážky, priemerne 300%-ové, ba niekde až do 2000%-ov siahajúce - aké v Čechách a na Morave poplatníci neplatia, je preto treba, aby rovnomerné zaťaženie poplatníctva bolo na celom území republiky Československej zaistené. Zásada spravodlivosti a rovnomernosti vyžaduje, aby od poplatníctva na Slovensku neboly požadované väčšie bremená, ako v Čechách a na Morave, Tomuto nerovnomernému zaťaženiu má čiastočne odpomôcť navrhovaný zákon. Slovensko aj doposiaľ bolo po tejto stránke ukrátené, lebo pri vynesení zákona č. 77/1927, poťažne pri určení prídelu fondu spravovaného krajinským výborom podľa §u 10. tohoto zákona nebol vzatý zreteľ vôbec na potrebnú úhradu k §-u 23. Dôkazom tohoto je to, že pôvodný návrh zákona, do ktorého § 23. ešte nebol pojatý, tú samú dotáciu fondu obsahuje, ako zákon 77/1927, v ktorom je už aj § 23 vsunutý. Pri výpočte dotácie fondu, úhrada potrebná na § 23. nebola vzatá v úvahu, preto v rokoch 1928-30 boly chudobné obce Slovenska ukrátené o to, čo krajinský výbor povalil z fondu na školské ciele v smysle vyhlášky min. financií č. 159/1927.

V roku 1930 činily školské potreby na Slovensku, o ktoré sa uchádzaly obce z vyrovnávacieho fondu, 5 milionov Kč. Keďže pri ustálení dotácie Slovenska nebol vzatý ohľad na tieto školské potreby, preto boly ukrátené samosprávne sväzky na Slovensku aj o tento obnos. Berúc do ohľadu, že dotácia vyrovnávacieho fondu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus bola nespravodlivo nižšou kvotou ustálená a že tuto bez náhrady obťažujú aj školské náklady cirkevných škôl, je jasné, že sa Slovensku a Podkarpatskej Rusi dvojnásobne krivdí; je teda dľa tohoto stavu veci odôvodnené, aby pre náklad cirkevného školstva bola ustálená zvláštna, miestnym pomerom zodpovedná dotácia, ktorá nájde svoju úhradu vo zvýšenej dávke z piva.

V Prahe dňa 3. júna 1930.