Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1930.
|
III. volební období. |
2. zasedání. |
333.
Súrna interpelácia
posl. Jozefa Siváka a druhov
ministru spravedlnosti
o neoprávnenom pokračovanie cenzúry.
V časopise ťSlovákŤ dňa 22. septembra t. r. Andrej Žarnov uverejnil svoju báseň ťNástup otrávenýchŤ. Ačkoľvek báseň táto nevyčerpala nijako skutkovú podstatu trestného činu, keďže jej obsah bol úplne nevinný, na návrh štátneho zastupiteľstva v Bratislave báseň bola jednako celá zhabaná. Báseň znela:
Andrej Žarnov:
Nástup otrávených.
Paripy nedočkavé
posledné hodiny odbíjajú
na dlažbe kopytami.
- Rozkaz, pane generále!
ldeme s vami!
Jedna celá generácia
v pozore čaká na poveľ!
V oči sa pochodne zahniezdily,
krv zbičovaná sa pení,
vzpína sa hruď,
zo zeme prastarej
do ramien prechodí
ohnivý prúd.
Odpusťte,
ja starý bombometec velím:
- Bojovníci, stojíme času na rozhraní!
Všetko - alebo nič!
Na tejto zemi padneme,
abo my budeme na nej páni,
ale žiadon vred!
Generácia nová,
armáda autonomie,
v pochod, vpred!
More zrelého zbožia sa vlní,
tatranské smreky živicou zvonia,
to nie sú oči,
- to je požiar!
to nie je pochod,
- to duní Kriváňa tank!
To idú zradci a špioni,
separatisti, maďaróni,
poprevratoví otrávenci,
žobráci,
hladní psi,
synovia zodrelých otcov
a vysťahovalcov,
to idú mladíci zelení
s rasou tou nízkou,
ktorým nespievali
národné hymny nad kolískou,
ale suchotinárske matky
a chudobné hory,
to idú tí,
ktorí nenosili galôtky krátke
z národnej trikolóry
a nezapredali sa judášsky
pre pohodu,
lebo sú živou krvou,
lebo sú svedomím
svojho rodu!
A preto sú špioni
zradci a podpaľači
a preto sú maďaróni
a preto zajtrajška hromový zvon
na slávu im zvoní!
Nedivte sa, prehnilé kostry,
ohnivej piesni lásky
a nenávisti,
tam prýšti láska,
kde i nenávisť prýšti!
My sme tí,
ktorí v nenávisti milujeme
a komu
- sloboda,
- nový deň,
- národ a autonomia
sa tuná bridí,
ten nás zabíja nožom,
lebo nás v láske nenávidí!
Súďte nás!
Rozkrojte nás ako jablká
v poly!
Vy ste minulosť,
vy ste už - boly!
My sme!
My budeme!
A vedzte,
aby sme už raz načistom
mali účty medzi sebou:
Nenávidíme otcov,
ktorí tuná z milosti žijú
a v dobe novej
krížom slamy nepreložia,
nenávidíme exžobrákov,
ktorí za svitania
zaujali grófske paláce,
nenávidíme lžinárodovcov,
ktorí svoju lásku k rodu
zbyťákmi si splatiť dali,
nenávidíme sluhov
Veľkej Myšlienky,
ktorí, zahodiac posvätné rúcho,
zrobili z nej proštitútku,
nenávidíme poslancov,
ktorí sa zpreneverili ľudu,
nenávidíme bezcharakterné papule,
ktoré si na veky len pre seba
okupovali národ, legitimácie,
nenávidíme:
pätolizačov,
revolučného básnika,
ktorý zahodil zbraň do žita,
lžikňazov,
lžiredaktorov,
lživojakov,
lžipoliciu,
lebo to sú všetko
vredy na tele rodu!
S týmito sa stretneme,
s týmito a raz ešte s toľkými,
i podlejšími,
pomocníkmi i podporovateľmi,
s celým sovretým štábom
nepriateľov, Tatier pijavíc.
I s tými sa stretneme,
ktorí dosiaľ janičiarstvo
z katedier sypú,
i s tými sa stretneme
na rozhraní času,
nie holí,
nie slabí,
mocní - jako levi!
Šabľa vôkol pásu!
- Bojovníci!
Hurrá! V pred!
Mladíci zelení,
chystajte chlievy,
pre starých nenažrancov,
ktorých za nástupu
nerozšliapu divé kopytá!
Zdravstvujte dni nové!
Slobodo,
slobodo naša, zdar!
Huč, víchre vzpenený,
huč, horo zakliata!
Zelení mladíci
odpravujú starý svet,
staré prasatá,
staré trte,
ktoré sa tu z ďateliny
zduly!
Shasnite sviece,
čítajte minúty,
nech už skôr zomrú -
Nedivte sa, prehnilé kostry,
šialenej piesni lásky
a nenávisti, tam prýšti láska,
kde i nenávisť prýšti.
My sme tí,
ktorí v nenávisti milujeme
a komu
- sloboda
- nový deň
- národ a autonomia
sa tuná bridí,
ten nás zabíja nožom,
lebo nás v láske nenávidí!
Súďte nás!
Rozkrojte nás ako jablká
v poly!
Vy ste minulosť
vy ste už - boly!
My sme!!
My budeme!!
Posledný pozdrav vám.
Ave,
ave,
lžinárodná bagáž!!
Podpísaní poslanci upozorňujú pána ministra na toto neoprávnené pokračovanie cenzúry a opytujú sa, či je pán minister ochotný zamedziť, aby sa podobné prípady neopakovaly? A to tým viacej, keďže takéto prechmaty cenzúry protivia sa i duchu ústavy Československej republiky, ktorej § 113 zabezpečuje výslovne slobodu tlače.
Praha, 12. decembra 1929.
Sivák, Hlinka, dr. Tiso, Macháček, dr. Labaj, Mojto, dr. Pružinský, Šalát, Slušný, dr. Mederlý, Grebáč-Orlov, dr. Ravasz, Danihel, dr. Polyák, Onderčo, dr. Fritz, dr. Gažík, Suroviak, Rázus, Čuřík, dr. Luschka.