Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1930.

III. volební období.

2. zasedání.

300.

Zpráva

výboru zemedelského

o vládnom návrhu zákona (tisk 287),

ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v ročných pastevných obdobiach 1930-1932.

Zemedelský výbor prejednal ve schôdzi dňa 20. marca 1930 vládny návrh zákona, ktorým sa upravuje užívaní niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v ročných pastevných obdobiach 1930-1932 (č. t. 287) a dospel k presvedčeniu, že ninejšie hospodárske pomery na Slovensku a Podkarpatskej Rusii veľmi nútne vyžadujú toho, aby dosavádné užívacie práva pást spoločne na cudzej pôde boly zachované. Práva tieto postihujú i pôdu štátnú. Tieto práva boly vytvorené dosavadnými právnimi predpisy nadovšetko však podľa zákona č. 87/1924 Sb. z. a n. a bolo v záujme drobného zemedelského ľudu tento stav aj do budúcna zachovať. Ide tuná vlastne o puhé predĺženie dosavádneho stavu; zmeny proti dosavádnemu stavu prevedené v prospech lesov a ornej pôdy a tiež dvojsečných luk (§ 4) ďalej zvýšenie ingerencie štátnej správy na úpravu pastvín (§ 6) sú v záujmu národohospodárskom účelné.

Výbor doporučuje schváleníe vládneho návrhu poslaneckou snemovňou a to s týmito zmenami: v § 4, odst. 3. a v § 5, odst. 1. miesto slova "účinnosti" slovo "vyhlásenia" a § 12 sa zmenou jednak vo štylizácii jednak so zmenou čo do počiatku platnosti zákona.

Výbor prijal tiež pripojené rezolúcie. Tým súčasne vybavené sú iniciatívne návrhy tisk 22 a 33.

V Prahe, dňa 20. brezna 1930.

Frant. Mašata v. r.,	Teplanský v. r.,
předseda.	zpravodaj.

Zákon

zo dňa..............................1930,

ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v ročných pastevných obdobiach 1930-1932.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Majitelia (nájomci, užívatelia) pôdy, ktorí boli v ročnom pastevnom období 1929 povinní prenechať pôdu na spoločnú pastvu podľa zákona zo dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v ročných pastevných obdobiach 1924-1929, sú povinní pôdu tú k tomu istému účelu prenechať i v ročných pastevných obdobiach 1930-1932, a to, nakoľko z ustanovení § 4 inak neplynie, v rozsahu dosavádnom.

§ 2.

Na toto užívanie pôdy na spoločnú pastvu majú nárok tí, ktorí na nej v pastevnom období 1929 podľa zákona v predchádzajúcom paragrafe uvedeného dobytok pásli alebo boli k tomu oprávnení, nemohli však oprávnenia toho použiť.

§ 3.

(1) Pokiaľ dobytok osôb naznačených v § 2 má dostatočnú pastvu na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú tieto osoby podľa toho istého ustanovenia nárok, alebo na akejkoľvek inej pôde, na ktorej sú oprávnené pásť, môže okresný úrad priznať spoločné užívanie pastvy s týmito osobami na pôde, na ktorú sa vzťahuje predpis § 1, tiež iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

(2) Jestliže však dobytok osôb v § 2 naznačených má už dostatok pastvy inde, ako na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú osoby tieto podľa § 2 nárok, môže okresný úrad priznať túto pôdu na spoločnú pastvu výhradne iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

§ 4.

(1) Ustanovenia § 1 sa nevzťahujú:

a) na lesy ochranné a lesy na pôde s lietavým pieskom;

b) na lesy, ktorých pôda sa nehodí k inému trvalému hospodárskemu používaniu, uvedenému v § 4, odst. 1. zák. čl. XXXI/1879 (lesný zákon), jestliže aspoň pred 5 rokmi už uplynula zákonitá lehota zalesňovacia; to isté platí, uplynie-Ii práve zmienená 5 ročná doba teprv za účinnosti tohoto zákona;

c) na pôdu, ktorú majiteľ, prv ako nastala povinnosť prenechať ju na spoločnú pastvu, užíval ako role alebo dvojsečnej lúky.

(2) Užívanie plôch, v odst. 1., písm. b) a c) zmienených, na spoločnú pastvu zostane dosavádnym užívateľom zachované, jestliže by vy lúčením týchto plôch z takéhoto užívania bol ohrožený ich chov dobytka.

(3) V náhradu za plochy, ktoré sú stihnuté užívacimi právmi podľa odst. 2., ako aj za lesnú pôdu, ktorá nie súc uvedená v písm. a) a b) odst. 1. je stihnutá takýmito právmi, môže okresný úrad na žiadosť majiteľa, podanú v r. 1930 do 15 dní odo dňa vyhlásenia zákona a v ďalších rakoch do konca januára, prikázať užívanie pastvín na inom vhodnom pozemku toho istého majiteľa približne tej istej výmery a hodnoty, pokiaľ dosavádné vyúžitkovanie nie je zemedelsky výhodnejšie. Okresný úrad vypočuje pred rozhodnutím starostu obce, v obvode ktorej býva väčšina tých, ktorí v predchádzajúcom pastevnom období pásli na zmienenej pôde, jestliže tí, ktorí na tejto pôde v predchádzajúcom pastevnom období pásli, neustanovia za tým účelom do 8 dní ad vyzvania úradu troch spoločných zástupcov; okresný úrad vyžiada si v tej istej lehote tiež mienku príslušnej obvodovej úradovne štátneho pozemkového úradu. Za tých istých podmienok a v tých istých lehotách môže okresný úrad po vypočutí oboch strán prikázanie takéto previesť i z moci úradnej.

(4) Okresný úrad môže vôbec alebo čiastočne zakázať užívanie pastvín na miestách, na ktorých sú výmole alebo ak je odôvodnená obava, že by tam výmole vznikly, pokiaľ užívatelia takýchto pastvín neprevedú opatrenia, ktorými sa ďalšiemu šíreniu výmoľov zabráni.

§ 5.

(1) Majitelia pôdy (§ 1) sú povinní v r. 1930 najneskoršie do 15 dní odo dňa vyhlásenia tohoto zákona a v ďalších rokoch vždy do konca marca vykázať na svojej pôde jednako potrebný prístup (priehom) k pôde užívanej za pastvu, ako i k najbližším napájadlom (vode), jednak príhodné miesta na ktorých si môžu užívatelia pastvy sriadiť poludňajšie a nočné ležiská pre svoj dobytok.

(2) Povinnosť trpieť prístup (priehon) za miernu náhradu, ktorú, ak nedôjde k dohode, stanoví okresný úrad, majú aj všetcia iní majitelia pôdy, nakoľko neni iný prístup k pôde užívanej za pastvu.

§ 6.

(1) Prenájom alebo iný prevod práv užívacich podľa tohoto zákona získaných neni dovolený; osoby, ktoré by proti tomuto jednaly, môže okresný úrad vylúčiť zo spoločného užívania pastvín.

(2) Aby bolo zabezpečené usporiadané hospodárenie na pastvinách, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, vydá okresný úrad, prihliadajúc k miestnym pomerom, pre jednotlivé pastviny pastevné poriadky podľa vzorných pravidiel, ktoré vydá zemský úrad. Okresný úrad môže uložiť užívateľom povinnosť platiť primeraný príspevok na úpravu pastvín a určiť spôsob jeho použitia; výška tohoto príspevku, ktorý treba odvádzať okresnému úradu, nesmie ročne činiť viac ako polovicu poplatkov v § 7, odst. 2. a 3. stanovených.

(3) Užívatelia sú rukou spoločnou a nerozdielnou povinní pastviny, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, udržovať v dobrom stave a prevádzať k tomu cieľu povrchovú úpravu, ktorú možno previesť ručnou a ťažnou silou. Ak nevyhovejú tejto povinnosti, môže im okresný úrad spoločné užívanie pastviny odňať; to isté opatrenie môže učiniť i vtedy, ak majú užívatelia ešte iné pastviny a ak ich neudržujú v dobrom stave.

§ 7.

(1) Poplatky za užívanie určia sa dohodou.

(2) Ak nedôjde k dohode, platia tieto najvyššie sadzby:

Druh dobytka	1	2
	na holiach, na poľanách, podpoľanách (poloninách, podpoloninách) a na lesných pastvinách poplatok za kus v Kč za celé pastevné obdobie	na všetkých ostatných pastvinách poplatok za kus v Kč
		za celé pastevné obdobie	za mesiac pri pasení kratšom
rožný dobytok včetne byvolov vyše dvoch rokov	20	30	3
rožný dobytok včetne byvolov niže 2 rokov	10	15	2
kone vyše 2 rokov	30	45	8
kone niže 2 rokov	20	30	4
kobyla so žriebäťom	40	60	8
ovca s jahňaťom, baran	4	6	1
ošípané vyše 1 roku	9	13	2
ošípané niže 1 roku	6	9	1
koza s kozľaťom	10	6	1

(3) V poplatkoch týchto je zahrnutá i náhrada za užívanie naznačené v § 5, odst. 1. Pripadne-li však na 2 katastrálne jutrá (po 1600 f) viacej ako jeden kus dorastlého rožného dobytka alebo jeden dorastlý kôň, pri čom sa nehľadí na mláďatá pod matkou, alebo 5 oviec, alebo 3 ošípané, alebo 2 kozy, snižujú sa poplatky jednotlivými užívateľmi pastvy platené úmerne tak, aby celkový poplatok z jedného katastrálneho jutra nečinil pri pôde uvedenej v stĺpci 1, predchádzajúcej tabulky viacej ako 10 Kč a pri pôde uvedenej v stĺpci 2. tej istej tabulky viacej ako 15 Kč za celé pastevné obdobie a pri pastve kratšej v prípadoch uvedených v stĺpci 2. tej istej tabulky viacej ako 3 Kč za mesiac. Poplatky sa rozpočítajú na jednotlivých užívateľov dľa pomeru vyjadreného v tej istej tabulke.

(4) Pásť kozy na lesných pastvinách naznačených v stĺpci 1, predchádzajúcej tabulky neni prípustné.

(5) Pre pastevné obdobie 1931 a 1932 môžu najvyššie sadzby uvedené v odst. 2. a3. byť so zreteľom na hospodárske pomery zmenené vládnym nariadením.

(6) Ak nedôjde k inej dohode, sú poplatky splatné, ide-li o užívanie pastvy po celé pastevné obdobie, do 90 dní, pri pasení kratšom do 30 dní od začiatku pastevného obdobia.

§ 8.

Priamy dozor nad pastvinami, ktorých užívanie upravuje tento zákon, vykonáva starosta obce, v obvode ktorej sú pastviny.

§ 9.

Okrem prípadu dohody predpíše a vyberie poplatky v § 7 zmienené starosta obce, v obvode ktorej sú pastviny; proti predpisu tomu môžu strany podať u obecného úradu tej istej obce do 15 dní odvolanie, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne okresný úrad. Právoplatne predpísané poplatky odvádza majiteľovi (nájomcovi, užívateľovi) pôdy starosta obce, v obvode ktorej bývajú jednotliví užívatelia pastvy. Poplatky tie sa vymáhajú spôsobom predpísaným pre výkon rozhodnutí (opatrení) politických úradov.

§ 10.

Úmluvy o pastve pre pastevné obdobie 1930-1932 sú neplatné, nakoľko odporujú tomuto zákonu.

§ 11.

(1) Prevádzanie tohoto zákona nesmie byť na ujmu prevádzaniu zákona zo dňa 30. januára 1920, č. 81 Sb. z. a n. (zákona prídelového), a zákona zo dňa 8. apríla 1920, č. 329 Sb. z. a n., v znení zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 220 Sb. z. a n. (zákona náhradového). Výpovedi, dané štátnym pozemkovým úradom podľa § 18 a) zákona náhradového, postihujú tiež užívacie práva získané podľa tohoto zákona na majetku zabranom štátom podľa zákona zo dňa 16. apríla 1919, č. 215 Sb. z. a n. (zákona záborového).

(2) Ak sa prevádzaním pozemkovej reformy zmenia pomery v užívaní pôdy, môže okresný úrad v medziach zásad §§ 2 a 3 užívanie pastvín znova upraviť.

§ 12.

(1) Zákon tento platí pre zeme Slovenskú a Podkarpatoruskú a priznáva sa mu spetná platnosť od 1. ledna 1930, pozbýva účinnosti dňom 31. decembra 1932.

(2) Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode sa súčastnenými ministrami.

Resoluce:

1. Vláda se vybízí, aby v době co nejkratší předložila poslanecké sněmovně návrh celostátního zákona o úpravě zemědělských pachtů k ústavnímu projednání.

2. Ministerstvo vnitra a zemědělství se vyzývá, aby ihned upozornilo ředitelství státních lesů a statků, že zákon o vžívání některých pastvin nabude zpětné účinnosti ad 1. ledna 1930, a jest proto nepřípustno, aby dosavadním nájemcům pastviny odebírali a zaorávali.

V těch případech, kde již se tak stalo, budou majitelé pastvin povinni poskytnouti nájemcům jiné náhradní pastviny.

3. Vládě se ukládá, aby neodkladně předložila návrh zákona na novelisaci zastaralého zák. čl. XXXI. z r. 1879, dále aby předložila úplně novou osnovu zákona o lesním hospodářství.

4. V obcích, kde stavbou silnic neb železnic pastviny byly zmenšeny, jest nutno ztracené pastviny výměnou nahraditi.

5. Ministerstvu zemedelstva sa ukladá, aby urychlene predložilo návrh zákona, na trvalu úpravu spravovania a uživania pastvin na Slovensku a Padkarpatskej Rusi.