Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1930.

III. volební období.

2. zasedání.

287.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa..................................................1930,

s ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v tučných pastevných obdobiach 1930-1932.

Národné shromaždenie republiky československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Majitelia (nájomci, užívatelia) pády, ktorí holi v ročnom pastevnom období 1929 povinní prenechať pólu na spoločnú pastvu podľa zákona zo dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v ročných pastevných obdobiach 1924-1929, sú povinní pádu tú k tomu istému účelu prenechať, i v ročných pastevných obdobiach 1930-1932, a to, nakoľko z ustanovení § 4 inak neplynie, v rozsahu dosavádnom.

§ 2.

Na toto užívanie pôdy na spoločnú pastvu majú nárok tí, ktorí na nej v pastevnom období 1929 padla zákona v predchádzajúcom paragrafe uvedeného dobytok pásli alebo boli k tomu oprávnení, nemohli však oprávnenia toho použiť.

§ 3.

(1) Pokiaľ dobytok osôb naznačených v § 2 má dostatočnú pastvu na pôde, na užívanie ktorej na pastvu, majú tieto osoby podľa toho istého ustanovenia nárok, alebo na akejkoľvek inej páde, na, ktorej sú oprávnené pásť, môže okrasný úrad priznať spoločné užívanie pastvy s týmito osobami na póle, na ktorú sa vzťahuje predpis § 1, tiež iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

(2) Jestliže však dobytok osôb v § 2 naznačených má už dostatok pastvy inde, oko na páde, na užívanie ktorej na pastvu majú osoby tieto podľa § 2 nárok, môže okresný úrad priznať túto pádu na spoločnú pastvu výhradne iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

§ 4.

(1) Ustanovenia § 1 sa nevzťahujú:

a) na lesy ochranné a lesy na pôde s lietavým pieskom;

b) na lesy, ktorých pôda sa nehodí k inému trvalému hospodárskemu používaniu, uvedenému v § 4, odst. 1. zák. čl. XXXI/1879 (lesný zákon), jestliže aspoň pred 5 rokmi už uplynula zákonitá lehota zalesňovacia; to isté platí, uplynie-li práve zmienená 5 ročná doba teprv za účinnosti tohoto zákona;

c) na pôdu, ktorú majiteľ, prv oko nastala povinnosť prenechať ju na spoločnú pastvu, užíval oko role alebo dvojsečnej lúky.

(2) Užívanie plôch, v odst. 1., písm. b) a c) zmienených, na spoločnú pastvu zostane dosavádnym užívateľom zachované, jestliže by vylúčením týchto plôch z takéhoto užívania bol ohrožený ich chov dobytka.

(3) V náhradu za plochy, ktoré ú stihnuté užívacími právmi podľa odst. 2., oko aj za lesnú pôdu, ktorá nie súc uvedená v písm. a) a b) odst. 1. je stihnutá takýmito právmi; môže okresný úrad na žiadosť majiteľa, podanú v r. 1930 do 15 dni odo dňa účinnosti zákona a v ďalších rokoch do konca januára, prikázať užívanie pastvín na notu vhodnom pozemku toho istého majiteľa približne tej istej výmery a hodnoty, pokiaľ dosavádné vyúžitkovanie nie je zemedelsky výhodnejšie. Okresný úrad vypočuje pred rozhodnutím starostu obce, v obvode ktorej býva väčšina tých, ktorí v predchádzajúcom pastevnom období pásli na zmienenej pôde, jestliže tí, ktorí na tejto pôde v predchádzajúcom pastevnom období pásli, neustanovia za tým účelom do 8 dní ad vyzvania úradu troch spoločných zástupcov; okresný úrad vyžiada si v tej istej lehote tiež mienku príslušnej obvodovej úradovne štátneho pozemkového úrad. Za tých istých podmienok a v tých istých lehotách môže okresný úrad po vypočutí oboch strán prikázanie takéto previesť i z moci úradnej.

(4) Okresný úrad môže vôbec alebo čiastočne zakázať užívanie pastvín na miestach, na ktorých sú výmole alebo ak je odôvodnená obava, že by tam výmole vznikly, pokiaľ užívatelia takýchto pastvín neprevedú opatrenia, ktorými sa ďalšiemu šíreniu výmoľov zabráni.

§ 5.

(1) Majitelia pôdy (§ 1) sú povinní v r. 1930 najneskoršie do 15 dní odo dňa účinnosti tohoto zákona a v ďalších rokoch vždy do konta marca vykázať na svojej pôde jednako potrebný prístup (priehon) k pôde užívanej za pastvu, oko i k najbližším napájadlom (vode), jednak príhodné miesta, na ktorých si môžu užívatelia pastvy sriadiť poludňajšie a nočné ležiská pre svoj dobytok.

(2) Povinnosť trpieť prístup (priehon) za miernu náhradu, ktorú, ak nedôjde k dohode, stanoví okresný úrad, majú aj všetcia iní majitelia pôdy, nakoľko neni iný prístup k páde užívanej za pastvu.

§ 6.

(1) Prenájom alebo iný prevod práv užívacích podľa tohoto zákona pískaných neni dovolený; osoby, ktoré by proti tomuto jednaly, môže okresný úrad vylúčiť zo spoločného užívania pastvín.

(2) Aby boľo zabezpečené usporiadané hospodárenie na pastvinách, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, vydá okresný úrad, prihliadajúc k miestnym pomerom, pre jednotlivé pastviny pastevné poriadky podľa vzorných pravidiel, ktoré vydá zemský úrad. Okresný úrad môže uložiť užívateľom povinnosť platiť primeraný príspevok na úpravu pastvín a určiť spôsob jeho použitia; výška tohoto príspevku, ktorý treba odvádzať okresnému úradu, nesmie ročne činiť viac oko polovicu poplatkov v § 7, odst. 2. a 3. stanovených.

(3) Užívatelia sú rukou spoločnou a nerozdielnou povinní pastviny, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, udržovať v dobrotu stave a prevádzať k tomu cieľu povrchovú úpravu, ktorú možno previesť ručnou a ťažnou silou. Ak nevyhovejú tejto povinnosti, môže im okresný úrad spoločné užívanie pastviny odňať; to isté opatrenie môže učiniť i vtedy, ak majú užívatelia ešte iné pastviny a ak ich neudržujú v dobrotu stave.

§ 7.

(1) Poplatky za užívanie určia sa dohodou.

(2) Ak nedôjde k dohode, platia tieto najvyššie sadzby:

Druh dobytka	1	2
	na holiach, na poľanách, podpoľanách (poloninách, podpoloninách) a na lesných pastvinách poplatok za kus v Kč za celé pastevné obdobie	na všetkých ostatných pastvinách poplatok za kus v Kč
		za celé pastevné obdobie	za mesiac pri pasení kratšom
rožný dobytok včetne byvolov vyše dvoch rokov	20	30	3
rožný dobytok včetne byvolov niže 2 rokov.	10	15	2
kove vyše 2 rokov	30	45	6
kone niže 2 rokov	20	30	4
kobyla so žriebäťom	40	60	8
ovca s jahňaťom, baran	4	6	1
ošípané vyše 1 roku	9	13	2
ošípané niže 1 roku	6	9	1
koza s kozľaťom	10	6	1

(3) V poplatkoch týchto je zahrnutá i náhrada za užívanie naznačené v § 5, odst. 1. Pripadne-li však na 2 katastrálne jutrá (po 1600) viacej ako jeden kus dorastlého rožného dobytka alebo jeden dorastlý kôň, pri čom sa nehľadí na mláďatá pod matkou, alebo 5 oviec, alebo 3 ošípané, alebo 2 kozy, snižujú sa poplatky jednotlivými užívateľmi pastvy platené úmerne tak, aby celkový poplatok z jedného katastrálneho jutra nečinil pri pôde uvedenej v stĺpci 1. predchádzajúcej tabuľky viacej ako 10 Kč a pri pôde uvedenej v stĺpci 2. tej istej tabuľky viacej ako 15 Kč za celé pastevné obdobie a pri pastve kratšej v prípadoch uvedených v stĺpci 2. tej istej tabuľky viacej ako 3 Kč za mesiac. Poplatky sa, rozpočítajú na jednotlivých užívateľov dľa pomeru vyjadreného v tej istej tabuľke.

(4) Pásť kozy na lesných pastvinách naznačených v stĺpci 1, predchádzajúcej tabuľky neni prípustné.

(5) Pre pastevné obdobie 1931 a 1932 môžu najvyššie sadzby uvedené v odst. 2. a 3. byť so zreteľom na hospodárske pomery zmenené vládnym nariadením.

(6) Ak nedôjde k inej dohode, sú poplatky splatné, ide-li o užívanie pastvy po celé pastevné obdobie, do 90 dní, pri pasení kratšom do 30 dní od začiatku pastevného obdobia.

§ 8.

Priamy dozor nad pastvinami, ktorých užívanie upravuje tento zákon, vykonáva starosta obce, v obvode ktorej sú pastviny.

§ 9.

Okrem prípadu dohady predpíše a vyberie poplatky v § 7 zmienené starosta obce, v obvode ktorej sú pastviny proti predpisu tomu môžu strany podať u obecného úradu tej istej obce do 15 dní odvolanie, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne okresný úrad. Právoplatne predpísané poplatky odvádza majiteľovi (nájomcovi, užívateľovi) pôdy starosta obce, v obvode ktorej bývajú jednotliví užívatelia pastvy. Poplatky tie sa vymáhajú spôsobom predpísaným pre výkon rozhodnutí (opatrení) politických úradov.

§ 10.

Úmluvy o pastve pre pastevné obdobie 1930-1932 sú neplatné, nakoľko odporujú tomuto zákonu.

§ 11.

(1) Prevádzanie tohoto zákona nesmie byť na ujmu prevádzaniu zákona zo dňa 30. januára 1920, č. 81 Sb. z. a n. (zákona prídelového), a zákona zo dňa 8. apríla 1920, č. 329 Sb. z. a n., v znení zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 220 Sb. z. a n. (zákona náhradového). Výpovedi, dané štátnym pozemkovým úradom podľa § 18 a) zákona náhradového, postihujú tiež užívacie práva získané podľa tohoto zákona na majetku zabranom štátom podľa zákona zo dňa 16. apríla 1919, č. 215 Sb. z. a n. (zákona táborového).

(2) Ak sa prevádzaním pozemkovej reformy zmenia pomery v užívaní pôdy, môže okresný úrad v medziach zásad §§ 2 a 3 užívanie pastvín znova upraviť.

§ 12.

(1) Zákon tento, ktorý platí pre zeme Slovenskú a Podkarpatoruskú, nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia a, pozbýva účinnosti dňom 31. decembra 1932.

(2) Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode so súčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

V zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej, kde otázka pastvinárska so zreteľom na tamojší stav poľnohospodárstva má ďaleko väčší hospodársky význam oko v zemiach českej a Moravskosliezskej, bolo po válke treba učiniť opatrenie, aby drobnému roľníckemu Pudu bolo zabezpečené za primeranú náhradu dosiahnuť užívania cudzej pády pre účely spoločnej pastvy. Na Slovensku bola otázka užívania pastvín riešená už v roku 1919 nariadením býv. ministra s plnou mocnú pre správu Slovenska zo dňa 11. apríly 1919, č. 68/2944 (doplnené nariadením tohože ministra zo dňa 15. mája 1919, č. 90/2708. V roku 1921 bola vec upravená vládnymi nariadeniami, pre zem Slovenskú vládnym nariadením zo dňa 27. mája 1921, č. 226 Sb. z. a n., ktoré ponechalo v platnosti t. v. Šrobárove nariadenie, nakoľko neodporovalo tomuto vládnemu nariadeniu, a pre zem Podkarpatoruskú vládnym nariadením zo dňa 21. máje 1921, č. 201 Sb. z.. a n. V rokoch 1922 a 1923 došlo k obnove týchto úprav (srovnej, nakoľko idie o Slovensko, vládne nar. č. 105/22 a 12/23 Sb. z. a n., nakoľko idie o Podkarpatskú Rus, vládne nar. č. 104/22 a 11/1923 Sb. z. a n.). Hlavnou myšlienku týchto vládnych nariadení bolo, že pády, ktorá bola ponechaná na spoločnú pastvu v roku predchádzajúcom, je pre ten istý účeľ vyhradená i v roku budúcom.

V roku 1924 bolo prikročené k jednotnej, pre obidve zeme platnej úprave zákonom zo dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., a to na 6 ročných pastevných období (1924-1929). Úpravou tejto otázky na 6 rokov bola do pomerov pastvinárskych zavedená istá stabilizácia a bolo preto tiež možné menovite pojať do zákona ustanovenie, že užívatelia sú povinní na pôde, na ktorú sa vzťahujú ich užívacie práva, prevádzať povrchové úpravy, a majú-li ešte iné pastviny, udržovať i tieto v dobrom stave, a to prípadne i poď ztratou prídelu.

Akej dôležitosti je pašienková otázka, vyplýva z toho, že na Slovensku okrúhle 102.000 kat. jut. (z toho 46.000 kat. jut. lesnej pôdy), v Podkarpatskej Rusi 109.000 kat. jut. pády (z toho 22.000 kat. jut. lesnej pôdy) bolo v užívaní na spoločnú pastvu podľa zákona č. 87/1924 Sb. z. a n.

Predpoklad, že následkom pozemkovej reformy, k prevedeniu ktorej bude použité tiež pôdy štátnej dostane sa obciam do konca roku 1929 dostatočných plôch pastvín a že po zmienenom roku nebude už treba, predlžovať užívacie práva, získané podľa vyššie uvedeného zákona, sa nesplnil. Je sice pravda, že v pozemkovej reforme boly pridelené veľké plochy pastvín obciam, spoločenstvám býv. urbarialistov i pašienkovým spoločenstvám utvoreným pod a zák. čl. X/1913 o nedielných spoločných pastvinách - podľa dát štátnym pozemkovým úradom dodaných bolo na Slovensku a Podkarpatskej Rusi do 1. januára 1929 pridelené k účelom, pastvinárskym okrúhle 110.000 kat. jut. pôdy - ale za dnešného stavu vecí ani nieto plochy pre ukojenie pašienkovej potreby nedostačujú. V celom rade obcí preto totiž vhodnej pôdy, ktorá by sa mohla na pastviny prideliť do vlastníctva cestou pozemkovej reformy, a aj vo veľa prípadoch, kde bol prídel prevedený, pridelené plochy dosiaľ nie sú upravené tak, aby poskytovaly dostatočného úžitku. Je tedy hospodársku nutnosťou sotrvať i naďalej na zachovaní dosavádnych práv o užívaní cudzej pády na spoločnú pastvu.

Tento cieľ si vytýčil pripojený vládny návrh zákona, ktorý otázku užívania pastvín upravuje na ďalšie tri pastevné obdobia (1930-1932). Dá sa očakávať, že za tieto 3 roky bude valná časť otázok súvisiacich s užívaním cudzej pôdy k účelom pastevným vyriešená. Stane sa tak menovite pri prevádzaní lesnej reformy, lebo bude možné, ak budú pre to podmienky, pripustiť, aby pridelená lesná pôda bola premenená na pastviny. Ďalej bude štátna správa všetkým možným spôsobom pôsobiť na to, aby pastevné plochy boly postupné zlepšované a aby poskytovaly výdatnejšiu pastvu oko je tomu dosiaľ. Preto budú jednak záujemníci pridržiavaní vo vlastnom ich záujme k postupnému zveľaďovaniu ich vlastných pastvín jednak bude v medziach rozpočtových možnosti pokračované v akciách smerujúcich k meliorovaniu pastvín pri podpore z prostriedkov verejných, lebo treba dať prednosť nutnému zvýšeniu kapacity pastvín pred stálou snahou záujemníkov pastevné plochy rozširovať na úkor intenzívnejšieho hospodárenia. Nie je vylúčené, že po uplynutí výšuvedeného trojročia bude možno otázku udržovania užívacích práv na cudzej pôde, ako práva tie vytvorily pomery poprevratové, vôbec zlikvidovať.

Hoci zákon č. 87/1924 Sb. z. a n. s hľadiska udržania chovu dobytka priniesol, drobnému roľníckemu ladu značné výhody, nemožno si zastierať ani stinné stránky, ktoré mol predovšetkým pre lesné hospodárstvo lebo značné rozsiahle plochy lesné nemohly byť zalesnené práve z dôvodu, že na nich viazly užívacie práva podľa práve uvedeného zákona; mimo toho mnohé z týchto plôch dajú sa už teraz len sťažka a so zvýšeným finančným nákladom zalesniť. Rovnako tak nemožno uprieť oprávnenosť vytkám, že udržovaním pastevných, práv na plochách, ktoré boly pre ornou pôdou a dvojsečnými lúkami, vzniká národohospodárska škoda, keďže sa tým udržuje extenzívna forma hospodárenia na úkor hospodárenia intenzívnejšieho. Týchto skúseností bolo využité pri vypracovaní reformných návrhov, o ktorých sa bude nižšie pri rozbore § 4 návrhu zákona pojednávať.

Ďalšia podstatná zmena proti dosavádnemu stavu záleží, v tam že podľa novej úpravy vydajú úrady pastevné poriadky, ktorými budú bližšie upravené pomery požívania pastvín, a ďalej že návrh pripúšťa možnosť, aby bal vyberaný primeraný príspevok na obhospodarovanie pastvín, oko sa t o tom činí zmienka v § 6 návrhu.

Tento stav vecí bol tiež dôvodom, že osnova neprikročuje k automatickému predĺženiu dosavádnej úpravy (srovnaj iniciatívny návrh posl. Petroviča a spol. č. tisku 22 a iniciatívny návrh posl. Bečka a spol. čís. tisku 33), ale prevádza najpotrebnejšie korektúry dosavádnej úpravy, hľadiac na skúsenosti získané pri prevádzaní dosavádneho zákona, menovite so zreteľom na nezbytné nutnú ochranu lesov. Ináč osnova prijíma v podstate predpisy dosavádneho zákona.

K jednotlivým ustanoveniam sa podotýka:

K § 1.

Tuná sa rieší otázka, ktorá pôda náleží pod sféru užívacích práv týmto zákonom tretím osobám vyhradených. Zákon v tomto smere buduje s hľadiska majiteľov (nájomcov, užívateľov) pády na ich povinnosti, ktorá tu bola podľa zákona č. 87/1924 Sb. z. a n. Keďže tu zákon naväzuje ale na dosavádnu povinnosť majiteľov, nie je treba v zákone ani riešiť prípady, ktoré snáď ešte teraz, hlavne následkom sťažností podaných k najvyššiemu správnemu súdu, treba pokladať za predmetné. V prípadoch takých by úrad vo forme prejudiciálnej otázky rozhodol, či bol nárok na užívanie pastvín podľa zákona č. 87/1924 Sb. z. a n. založený, a podľa toho by rozhodol spor o užívacie právo pre roky budúce. Textácia § 1 zachyťuje tiež prípady v ktorých líce viazla na pôde povinnosť prenechať ju na spoločnú pastvu, kde však užívatelia nemohli svojho nároku použiť z dôvodov iných, na pr. veterinárnych.

O modifikácii dosavádnych užívacích práv na pôde lesnej, ornej a na dvojsečných lúkách bude pojednané pri § 4.

K §§ 2 a 3.

§ 2 určuje okruh účastníkov, ktorí majú nárok na užívanie cudzej pôdy k účelom pastevným. Sú to majitelia dobytka, ktorí na pôde tej podľa, zákona č. 87/1924 Sb. z. a n. v r. 1929 skutočne pásli alebo boli k pastve oprávnení, ale nemohli oprávnenie to vykonávať na pr. preto, že o spornom nároku nebolo včas úradom rozhodnuté, alebo že z dôvodov veterinárnych nemohli dobytok vyháňať na spoločnú pastvu a pod.

Ustanovenie o tom, že úrad rozhodne o spornej otázke, či je na pašienku dostatok pastvy (§ 3, odst. 3. zák. č. 87/1924), mohlo byť vynechané, keďže právomoc tá vyplýva jednak z ustanovenia obidvoch predchádzajúcich odstavcov, jednak za všeobecných predpisov, ktoré zatým boly o správnom pokračovaní vydané (srovnej §§ 42 a 44 vláda nar. č. 8/28 Sb. z. a n.).

K § 4.

Podľa zákona č. 87/1924 Sb. z. a n. boly skoršie práva. užívacie modifikované len v prospech lesov ochranných a lesov na pôde s lietavým pieskom a to ešte pod p mienkou, že pokračovaním podľa lesného zákona predpísaným bolo istené, že pasenie dobytka v lesoch takých môže poškodiť stromy, zmladzovanie porastov alebo pádu. So zreteľom na zvláštnu povahu obidvoch týchto skupín lesov ustanovuje návrh, že u týchto lesov majú užívacie práva vôbec ustúpiť ohľadom na lesné hospodárstvo.

Ač by ku zamedzeniu škôd, vzchádzajúcich lesnému hospodáreniu udržiavaním užívacích práv, bolo účelné práva tieto už nepredlžovať, rešp. práva tie podstatne obmedziť, neprikročuje osnova ku prenikavému zúženiu práv tých, majúc zreteľ na ťažkú hospodársku ujmu, ktorá by tým užívateľom vzišla. Preto návrh pomýšľa len na čiastočnú redukciu týchto práv u tak zv. absolútnej lesnej pôdy (§ 4 zák. čl. XXXI/1879), a to ešte pri splnení dvoch nákladných podmienok, z ktorých jedna berie zreteľ na stav lesa a druhá na hospodársku: pozíciu dosavádnych užívateľov, majú totiž ich práva ustúpil len vtedy, ak sa vzťahujú na absolútnu lesnú pôdu, ktorá, rátajúc od uplynutí 6 ročnej, lesným zákonom stanovenej zalesňovacej lehoty nebola až aspoň 5 rokov zalesnená, inými slovami, ktorá nie je už plných 11 rokov zalesnená; to sté platí, ak toto päťročie uplynie za účinnosti tohoto zákona. Ďalším predpokladom je, že odpadnutím užívacích práv nebude ohradený chov dobytka dosavádnych užívateľov.

Ďalšia zmena sa týka pôdy ornej a dvojsečných lúk.

Podľa dosavádneho stavu boly i tieto plochy, ač nie v merítku značnom, vyhradené pre účely spoločnej pastvy, čím, oko už vyššie bolo rečené bol vlastníkovi znemožnený intenzívnejší spôsob hospodárenia. Je tedy účelné na takýchto plochách k podpore intenzívnejšieho hospodárenia dosavádne práva užívacie zrušiť aspoň v prípadoch, v ktorých nenastane pre dosavádnych užívateľov ohroženie ich chovu dobytka. Z textácie príslušného ustanovenia [§ 4, odst. 1., písm. c)], menovite zo slov "nežli nastala povinnosť prenechať ju (pôdu) na spoločnú pastvu" vyplýva, že sa modifikácia užívacích práv vzťahuje len na plochy, ktoré boly ornou pôdou a dvojsečnými lúkami prv, oko následkom poprevratových predpisov o užívaní pastvín boly na plochách takýchto založené užívacie práva osôb tretích; naproti tomu nie je prípustné na pr. aby majiteľ plochu, ktorá bola dosiaľ pašienkou, teraz zoral a snažil sna týmto spôsobom zhostiť sa záväzku, ktorý väzí na takejto pôde.

Nakoľko idie o otázku, či a pod akými podmienkami môže dojsť k presunu užívacích práv pojených s lesnou pôdou na iné plochy vhodné k účelom pastevným, prijíma návrh stav dosavádny s nepatrnou zmenou, že totiž okresný úrad má pri zamýšľanej výmene pastevnej plochy vypočuť starostu obce (dosiaľ obecnú radu obce), v obvode ktorej bydlí väčšina, záujemníkov; idie tu o zmenu formálnu, ktorú odôvodňuje požiadavok zjednodušeného a urýchleného pokračovania. Opatrovanie náhradných pastvín pripúšťa sa i pri plochách, ktoré sú zaťažené užívacími práv ani podľa odst. 2. tohoto paragrafu. Ak tedy bude k dispozícii iná vhodná pastevná plocha, môže dojsť pri ingerencii úradu k takému presunu užívacích práv i v prípade posledne uvedenom; ak nebude takejto vhodnej plechy náhradnej, budú mať užívatelia, ktorí by holi odňatím užívacích práv čo do chovu dobytka ohrožení, práva užívacie naďalej na plochách dosavádnych. Naproti tomu, ak nebude v prípadoch zmienených v odst. 1., písm. b a c chov dobytka dosavádnych užívateľov ohrožený, zanikne užívacie právo bez opatrenia pastvín náhradných.

K § 5.

Znenie tohoto paragrafu je prevzaté zo zákona č. 87/1924 Sb. z. a n.

K § 6.

V tomto paragrafe sa rieši po vzore dosavádneho zákona otázka, ktoré jednania čo do užívania pastvín sú zakázané a aké povinnosti užívatelia majú, nakoľko idie o udržovanie pastvín v dobrom stave. Odchýlkou od zák. č. 87/1924 Sb. z. a n. nastávajú menovite nasledujúce zmeny:

(1) Úrad vydá v záujme usporiadaného hospodárenia na pašienku pastevný poriadok, v ktorom budú menovite predpisy o spoločnom pastieri (o spoločných pastieroch), o vyháňaní dobytka na spoločnú pastvu, o opatreniach proti škodám a proti ochudobňovanú pašienkov na pr. odvážaním sena a mrvy z pašienka, oko sa to dosiaľ v niektorých prípadoch na úkor výdatnosti pašienka a tým i na škodu užívateľov dialo. Vzorné pravidlá pastevných poriadkov vydá v záujme jednotného postupu zemský úrad a vzor tento upraví okresný úrad pre jednotlivé pašienky, berúc zreteľ na miestne pomery. Vec nebude robiť v praxi nijakých ťažkostí-, keďže otázka pastevných poriadkov je na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi riešená zák. čl. XII/1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii. Okresný úrad postará sa tiež o evidenciu o užívateľoch a o počte vypásaného dobytka.

(2) Ku zabezpečeniu racionálneho využitkovania pašienkov môže úrad uložiť užívateľom povinnosť, aby platili zvláštny príspevok obhospodarovaní, ktorého bude ku zveľaďovaniu pašienka použité podľa pokynov úradu. Majiteľ pastviny obdrží tedy len poplatky za užívanie pašienkov, o ktorých poplatkoch jedná § 7 návrhu, kdežto príspevku bude použité na úpravu pašienkov pri ingerencii úradu, ktorému tiež príspevok rude odvádzať. Vyberanie tohoto príspevku je stanovené len fakultatívne a nebude znamenať citeľné zaťaženie užívateľov, lebo táto finančná obeť bude vyvážená zlepšením výdatnosti pašienka. Vrchná hranica tohoto príspevku je ostatne obmedzená, lebo príspevok činí najvyššie 50% z poplatkov za užívanie pašienkov, oko sú poplatky tie normované v § 7, odst. 2. a 3. Ku stabilizovaniu tejto najvyššej hranice príspevku vedie táto úvaha:

Rovnako tak oko zákon dosavádny pripúšťa i budúca úprava možnosť, aby sa strany o výšku poplatkov za užívanie pašienka dohodly; takže sadzby poplatkov, oko ich uvádza návrh, platia len podpôrne. K vyvarovaniu značnejšieho nepomeru medu príspevkovou povinnosťou obidvoch skupín užívateľov stanoví sa tedy pevná, vrchná hranica povinnosti príspevkovej; daná polovicou sadzieb, ktoré návrh určuje ako náhradu majiteľovi za užívanie pašienkov v ročnom pastevnom období 1930. Týmto riešením bude tiež značne zjednodušené pokračovanie správnych úradov.

K § 7.

Poplatky, oko boly zákonom č. 87/1924 Sb. z. a n. stanovené pre pastevné obdobie 1924, prejíma tiež osnova tohoto zákona bezo zmeny, a o tým väčšmi, že i v pastevných obdobiach 1925-1929 neboly poplatky tie menené (srovnaj vyhlášky ministerstva zemedelstva, uverejnené vo Sb. z. a n. pod č. 63/25, 31/26, 30/27, 38/28 a 50/29). Nakoľko idie o pastevné obdobie 1931 a 1932, vyhradzuje osnova v odst. 5. vládnemu nariadeniu prípadnú zmenu poplatkov za užívanie pašienkov, keby takúto zmenu odôvodňovaly hospodárske pomery.

V odst. 4 boly slova "na lesnej pôde" nahradené presnejším znením "na lesných pastvinách", aby bola, zjednaná plná konformita so stĺpcom 1, tabuľky uvedenej v odst. 2.

K § 8.

Priamym dozorom nad pašienkami upravenými zákonom č. 87/1924 Sb. z. a n. bola poverená obecná rada; z dôvodu zmieneného pri rozbore § 4 prenáša sa výkon tohoto dozoru priamo na starostu obce. Tento dozor nemožno ovšem smiešovať s výkonom právomoci, ktorá pri prevádzaní, tohoto zákona prislúcha okresným úradom.

K § 9.

Nakoľko idie o vymáhanie právoplatne predpísaných poplatkov za užívanie pašienkov, bude sa postupovať rovnako tak oko pri výkone rozhodnutí (opatrení) politických úradov; v tomto smere treba poukázať na druhú časť vládneho nariadenia zo dňa 13. januára 1928, č. 8 Sb. z. a n., o pokračovaní vo veciach patriacich dno pôsobnosti politických úradov (správnym pokračovaní). Ďalej bolo treba vypustiť tu predpisy o pokračovaní a o úradoch k pokračovaniu povolaných, a to následkom zmien, ktoré nastaly po vydaní, organizačného zákona č. 125/1927 Sb. z. a n. a vládnych nariadení tento zákon prevádzajúcich.

K §§ 10-12.

Obsah týchto §§ odpovedá zneniu dosavádnej úpravy.

Napokon sa podotýka, že prevádzaním tohoto zákona, nevzniknú štátnej správe zvláštne útraty.

Vláda doporučuje, aby tento jej návrh zákona bol prikázaný v poslaneckej snemovni výboru zemedelskému a v senáte výboru národohospodárskemu k podaniu zprávy v lehote čo najkratšej, keďže so zreteľom na blížiace sa jaro je treba otázku užívania pastvín v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej s urýchlením vyriešiť.

V Prahe, dňa 14. marca 1930.

Predseda vlády:

Udržal v. r.

	Minister zemedelstva:
	Bradáč v. r.