Dľa zásad platového zákona 103/26 a vládneho nariadenia 15/27 Sb. z. a n. §§ 3, 24, a 42 systemizácia služobných miest sa má prevádzať oddelene pre každú jednotlivú kategorii. Týmto ustanovením zákonodarca myslel a ináč vyplýva to zrejme aj zo zásad samého platového zákona a jeho vládneho nariadenia, že systemizácia má sa prevádzať oddelene nie len pre každú zamestnaneckú a úradnícku kategoriu, ale aj oddelene pre každý riaditeľský obvod št. železníc a konečne aj oddelene pre každé jeho služobné miesto dľa skutočnej potreby. Takto systemizované miesta v jednom riad, obvode majú viazať zamestnanci príslušní do tohoto obvodu, potom v príslušných služobných miestach majú viazať tieto tí zamestnanci, ktorí tú službu na nich skutočne vykonávajú. Toto sa však nedeje, aspoň na Slovensku nie, ale volačo celkom opačné, čím sa vyvoláva nechuť najsnášanlivejších zamestnancov k službe a čím je slovenské železničiarstvo v nemalej miere poškodzované, jsouc vynechávano z menovania, povyšovania a ustanovovania.

Slovenské riaditeľstvá št. železníc nemôžu samostatne rozhodovať pri obsadzovaní systemizovaných miest v svojich obvodoch a ministerstvom železníc činia sa v tomto ohľade odvislými od riaditeľstiev českých, ktoré by radí svoje prebytky personálu poumiestňovali na Slovensku, pravda na úkor slovenského zamestnanectva. Túto tendenciu ako by úmyseľne sledovala dosaváďna systemizácia na Slovensku. Že to vyvoláva potom nenávisť slovenského železničiarstva vôči českému, je prirodzené.

Ináč riaditeľstvá št. železníc na Slovensku, keď aj majú systemizáciu miest prevedenú oddelene pre každý obvod, oddelene pre každú kategoriu a oddelene pre každé služobné miesto - nedodržujú ale zásadu, aby tieto systemizované miesta viazali tí zamestnanci, ktorí na nich službu skutočne vykonávajú. Riaditeľstvá nechávajú si veľkú možnosť straníckeho postupu pri praktickom uvádzaní systemizácie v tom, že na systemizované miesta ustanovujú zamestnancov jednej služobne na úkor druhej. Z toho sa stáva, že zamestnanec u určitej služobne vykonáva službu na systemizovanom mieste, nemôže však na tom mieste byt menovaný definitívnym, lebo to miesto viaže u druhej služobne iný zamestnanec. Takto prevádzaná systemizácia nemá logického smyslu a stáva sa systemizáciou systému stranníctva, čo vedie k spolitizovaniu železničného podniku, na škodu štátu. Týmto spôsobom v najsnaživejších zamestnancoch zabije sa ambícia k práci a podporuje sa darebáctvo jednotlivcov, ktorí pomocou stranníckej legitimácie a stranníckeho postupu žel. úradov uplatňuje sa na úkor riadnych zamestnancov. Na Slovensku sa tak deje na úkor slovenského železničiarstva.

Dúfali sme, že tieto chyby systemizácie sa napraviť práve prevádzanou revíziou systemizácie. Avšak dľa priepozíc tejto neni k tomu žiadneho výhľadu. Ba čo viac, dozvedáme sa ešte k tomu, že revízia systemizácie ešte zhorší pomery žel. zamestnanectva. Na príklad všetky miesta v 4. a 5. platovej stupnici, majú byt novosystemizované už len pre centrálnu službu riaditeľstiev a ministerstva železníc. Pre vonkajšiu službu ostaly by teda len miesta v 6. a 7, pl. st.

Podpísaní preto pýtajú sa vlády Č. S. R.:

1) zda miesto systemizácie chce zaviesť automatiku, lebo systemizácia, ako sa prevádza nemá rozumného smyslu.

2) Jestli vláda nechce automatiku zaviesť a trvá na systemizácií, pýtame sa, zda chce držať sa týchto zásad:

a) aby sa systemizácia miest prevádzala podľa skutočnej potreby s príslušnou zálohou oddelene pre každý riaditeľský obvod, oddelene pre každú služobňu?

b) aby pri obsadzovaní systemizovaných miest neboly slovenské riaditeľské obvody odvislé od riaditeľských obvodov českých?

c) aby systemizované miesta viazali tí zamestnanci, ktorí na nich službu skutočne vykonávajú a aby sa neprepožičiavaly systemizované miesta zamestnancom jednej služobne na úkor zamestnancov druhej služobne?

d) aby - kto na jednom mieste koná jeden rok nepretržite určitú službu - bolo to miesto podľa svojho významu riadne systemizované a viazal ho ten kto koná na ňom túto službu?

e) aby všetky prednostenské miesta podľa svojho významu boly systemizované najmenej v 6 pl. stupnici a až do 3; dopravné od 7 podľa svojho významu až do 4, ostatné miesta podľa svojho významu bez ohľadu na to, či patria do centrálnej služby, alebo vonkajšej - od 7 až do 1. pl. st.?

V Prahe, dňa 11. marca 1930.