Navrhujeme, aby sa Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo na tomto zákone:

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

Článok I.

§ 4 tabely rubrika služ. triedy III a IV znie:

III. absolvovanie štyroch nižších tried strednej školy, alebo jednoročného učebného kursu spojeného s občanskou školou a v oboch prípadoch ešte úspešný výkon zvláštnej odbornej zkúšky,

IV. absolvovanie troch tried občanskej školy.

§ 7, odst. (5.) znie:

(5) Pre čakateľov na úradnícke služobné miesta, čakateľská doba sa ustaľuje na dva roky.

§ 12, odst. (5) znie:

Do skupiny miest A patria: Veľká Praha, Brno, Bratislava a Košice,

do skupiny miest B obce s viac ako 16.000 obyvateľmi, taktiež Sliezska Ostrava, Užhorod a všetky kúpeľné mestá a s tymi súvisiace obce,

do skupiny miest C obce s počtom obyvateľov od 2000 do 16,000 a pohraničné obce,

do skupiny miest D všetky ostatné obce.

Zamestnanci službu konajúci na filiálnych a sriaďujúcich služobných miestach patria do skupiny činovného hlavného služobného miesta.

§ 9, odst. (1) tabela služného znie:

§ 27 znie:

Služné.

Služné sriadeneov ustaľuje v ročných čiastkach takto:

§ 29 znie:

Výchovné.

Ustanovenie § 13 platí i pre sriadencov.

§ 148 odst. (1) doplňuje sa takto:

Zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, každopolročne vyplatí sa dvanácta čiastka ročných príjmov služného, nebo-li dľa platných predpisov vylúčení z postupu, alebo z toho odročení.

Taktiež podobne odmeny vo výške mesačného platu vyplatia sa i všetkým ostatným zamestnancom.

Článok II.

Zákon platnosti nadobudne dňom vyhlásenia a prevedú ho všetcia členovia vlády.

Rozdelenie obcí do skupín miest A, B, C a D činovného na základe dosaváďnych zkúseností nijak nemožno bez povšimnutia nechať. Na príklad mestá s obyvateľmi do 25,000 nemožno v činovnom postaviť na roveň jednej dedine, kde je len 2000 obyvateľov. V kúpeľných a pohraničných obciach, alebo na príklad v Žiline, úradník ženatý pre svoju rodinu byť vôbec nedostane za ročné nájomné Kčs, 3360.- dľa skupiny C a tým menej dostane i slobodný sriadenec za Kčs 2100.- nie to ženatý. Na činovné zamestnanci doplácajú z toho malého služného, alebo mzdy a preto upraviť pôžitky v nejakom smysle je potrebné, keďže nedostatok u zamestnancoch tých núti k vedľajšiemu zárobku na úkor služby, lebo ich myseľ je vždy obrátená na prameň ten, z ktorého by mohli doplniť nedostatky pochádzajúce z nepostačujúceho služného. V § 4, predpísané predbežné vzdelánie na služobné miesto služobnej triedy III. obmedzuje sa z tej príčiny, že slovenská mládež nemá možnosti navštevovať dvojročné odborné školy českého systému pre nedostatek takých škôl na Slovensku a konečne nijak sa neshoduje na príklad absolvovanie murárskej školy s potrebnými znalostiami železničnej služby. Predbežné vzdelanie pre služobnú triedu IV. ustaľuje sa z príčin všeobecne žiadúcich.

Čakateľská doba na úradnícke služobné miesta vo výške dvoch rokov je dostatočná k tomu. aby jeden vzdelaný človek môhol cez túto dobu nadobudnúť si odborné znalosti, ktoré sú dostatočné pri práci na neho sverenej.

Úprava výchovného v rovnakej miere je potrebná nadovšetko. Výchova dietok malých najmä v mestách je rovnako drahá pre každú kategoriu zamestnanectva. Keď je dieťa zdravé spotrebuje toľko, čo dieťa vysokoškoláka, alebo brzdára.

Novelizácia tohoto zákona v uvedenom smysle je potrebná i v záujme riadneho a istého behu najmä služby železničnej, v ktorej zamestnanci každú chvíľu sú vystavení zabitiu, alebo ožobračeniu. Najťažšie vyrobený chlebíček má táto složka zamestnanectva, deň noc v rukách smrti a predsa posial neni lepšie honorovaná ako ostatné druhé složky štátnych podnikov.

Doplnenie § 148, zákona zo dňa 24. júna 1926, číslo 103 vyžadujú okolnosti, ktoré vo verejnom živote priamo poukazujú na znehodnocenenie služobného výkonu tejto najvýznamnej složky štátneho zamestnanectva z pomedzí všetkých štátnych podníkov. V každom tom najmenšom súkromnom podniku, majiteľ toho svojích zamestnancov aspoň raz do roka odmení za tým účelom, aby pracovali oddane, verne a pevnou vôľou, - ináč také zamestnanectvo cez rok by viac škody zrobilo, ako by odmena činila. U podniku štátnych železníc zavedením týchto odmien prestala by nespokojnosť všech vzniklá rozdelením vianočnej remunerácie niektorým zamestnancom a to jednému menej, druhému viac a mnohým nič, - z čoho sa stáva, to najväčšie rozhorčenie, štvanie a nevôľa do práce. Túto odmenu vyplácať len jednotlivcom, znamená nenávisť vôči druhým a konanie práce len pasívnej, čo samozrejmé len podniku škodí. Pri rozdelovaní tých odmien prízvukované bolo, že tú obdržať majú len tí zamestnanci, ktorí nedostávajú žiaden paušál, kdežto mnohí paušál požívajúci tiež dostali a to vo väčšej výške, ako ten, ktorý je deň - noc v daždi, alebo na zime.

Vyplácanie navrhovaných polovičných odmien, zamestnanectvo by čiastočne uspokojilo. Keď ono netre biedu, musí mu íjsť aj práca lepšie a s väčšou vôľou. Železničné zamestnanectvo v Rakúsku je tiež spokojnejšie a remunerácie nedostáva, ale každopolročne dostane dvojnásobné služné. U nás tiež aspoň v nižších stupňoch zamestnanectva bolo by žiadúcne aspoň na nejakú dobu ponechať i automatický postup.

Praje-li si štátna správa v tejto veci spokojnosť, jeden raz musí prikročiť k opraveniu uvedeného zákona.

Čo sa týka úhrady, tá by mohla byť čiastočne z rozpočtových úspor každého resortu a z najväčšej čiastky zo všetkých mimoriadnych odmien (700-800 milionov), ktoré by sa zrušily.

Návrh nech je pridelený iniciatívnemu a sociálne-politickému výboru.

V Prahe, dňa 16. januára 1930.