Předseda: dr Staněk.

Místopředsedové: Špatný, Roudnický, Stivín, Taub.

Zapisovatelé: Langr, Rýpar.

162 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři Bechyně, Černý, dr Dérer, inž. Dostálek, dr Hodža, dr Matoušek, dr Meissner.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce Nebuška.

Předseda dr Staněk zahájil schůzi ve 3 hod. 18 min. odpol.

dal předseda do 19. t. m. posl. Windirschovi - pro neodkladné zaměstnání; do 21. t. m. posl. dr Fritzovi z rodinných důvodů.

Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců čsl. strany nár.-socialistické posl. dr Patejdla za posl. Lance; klub poslanců "Vereinigter parlam. Klub des Bundes der Landwirte und der Deutschen Arbeits- und Wirtschaftsgemeinschaft" posl. Platzera za posl. Windirsche.

Do výboru soc.-politického vyslal klub poslanců republ. strany zeměděl. a malorol. lidu posl. Blažka za posl. dr Kalaše; klub poslanců čsl. strany lidové posl. Vičánka za posl. Roudnického; klub poslanců "Deutsche christl.-soz. Volkspartei" dne 14. prosince 1932 posl. Kunze za posl. Greifa, dne 15. prosince 1932 posl. Greifa za posl. Kunze.

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců čsl. strany nár.-socialistické posl. dr Moudrého za posl. Tykala; klub poslanců čsl. nár. demokracie dne 14. prosince 1932 posl. Ježka za posl. dr Hodáče, na další posl. dr Hodáče za posl. Vetterovou-Bečvářovou.

Předseda vlády sdělil přípisem ze dne 15. prosince 1932, č. j. 16.856/32 m. r., že vláda předložila senátu k projednání a schválení Národním shromážděním návrh zákona, kterým se pozměňuje zákon ze dne 28. dubna 1932, č. 56 Sb. z. a n., o přirážkách k dani z obratu a dani přepychové, o změně zákona o těchto daních a prodloužení jeho účinnosti.

Předseda senátu NSRČ sdělil přípisy ze dne 15. prosince 1932, že senát projednal ve 179. schůzi dne 15. prosince 1932 zkráceným řízením podle §u 55 jedn. řádu senátu a přijal osnovy:

zákona, ktorým sa predĺžuje účinnosť zákona zo dňa 27. marca 1930, č. 43 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v ročných pastevných obdobiach 1930 až 1932 (tisk 943 sen.),

zákona, kterým se prodlužuje lhůta k označení elektrických podniků, jež mají býti přeměněny na podniky všeužitečné (tisk 947 sen.),

zákona o prodloužení účinnosti zákona ze dne 16. července 1931, č. 124 Sb. z. a n., kterým se provádí Mezinárodní úmluva o jízdě motorovými vozidly ze dne 24. dubna 1926 a vydávají se některé zatímní předpisy o jízdě motorovými vozidly (tisk 948 sen.).

posl. inž. Kalliny ministru obchodu, průmyslu a živností, že nebyly povoleny devisy potřebné pro dovoz vagonu rujansko-jasmundské tříkorunkové plavené křídy (č. D 1001-III),

posl. dr Keibla ministru spravedlnosti, že litoměřické státní zastupitelství předčasně zastavilo trestní řízení (č. D 1002-III).

počátkem schůze:

Vládní návrh tisk 2110.

Usnesení senátu tisky 2107 až 2109. Zprávy tisky 2105, 2111.

Těsnopisecká zpráva o 223. schůzi posl. sněmovny.

přikázán počátkem schůze rozdaný návrh tisk 2106.

Předsednictvo usneslo se podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy o 227. schůzi sněmovny dne 14. prosince 1932 projevy ohrožující bezpečnost státu a hrubě urážlivé z řeči posl. Kubače.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání pořadu schůze, a to nejprve k odst. 1, jímž jest:

1. Zpráva výboru ústavně-právního o vládním návrhu (tisk 2081) zákona o změně a doplnění některých předpisů o řízení exekučním a o trestním stíhání pletich pří dražbách (tisk 2105) [podle §u 35 jedn. řádu].

Zpravodajem jest pan posl. dr Markovič. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Markovič: Slávna poslanecká snemovňa! Vláda svoj návrh tisk 2081 o zmene a doplnení niektorých predpisov o exekučnom pokračovaní a o trestnom stíhaní pletích pri dražbách odôvodňovala tým, že hospodárska kríza veľmi ťažko dolieha na dlžníkov, menovite vo východnej časti štátu, t. j. na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Neúroda, nezamestnanosť a nemožnosť opatriť si výživu mimo domoviny znemožňujú dlžníkom, aby splnili svoje záväzky proti veriteľom. Bezohľadné vymáhanie pohľadávok exekúciami často privádza dlžníkov do hospodárskej zkazy, ač v mnohých prípadoch by poshovenie nespôsobilo veriteľovi újmu buďto docela žiadnu alebo nie podstatnú.

Práve tieto okolnosti viedly vládu k rozhodnutiu, že považuje za nezbytné, aby ťažké postavenie dlžníkov bolo uľahčené aspoň zmenou niektorých, zvlášť tíživých ustanovení exekučného poriadku a preto, aby boly zvlášte prísne trestané pletichy, ktorých účelom je zmariť výsledok dražieb, potažne spôsobiť, aby výsledok dražby bol malicherný.

Ústavne-právny výbor súhlasil s vládou v tom, že zdokonalenia vo vládnej osnove uvedených ustanovení exekučného poriadku povedú do značnej miery ku zvýšeniu ochrany dlžníkov a v niektorých smeroch budú na prospech veriteľov. A výbor ústavne-právny sledujúc túto snahu, zmenil niektoré ustanovenia vládnej osnovy v tom smere, že ešte zdokonalil osnovu vo väčšine svojich zmien práve v prospech ochrany dlžníkov, pri čom často táto ochrana znamená i ochranu veriteľov.

V debate, ktorá o tejto vládnej osnove bola v ústavne-právnom výbore prevedená, vedľa znenia osnovy samotne bola venovaná zvláštna pozornosť ešte ďalším dvom otázkam, predovšetkým otázkam, o ktorých sa zmieňuje i dôvodová zpráva vládneho návrhu, t. j. otázka, či ťažké hospodárske pomery a kritické postavenie nových dlžníkov, menovite drobných zemedelcov, živnostníkov, delníkov atď. nevyžaduje, aby dlžníkom proti vôli veriteľov boly poskytnuté určité výnimečné lehoty k splneniu záväzku, po prípade aby boly vydané predpisy, ktoré by v prípadoch výnimečných a zvláštneho zreteľa hodných umožnily odklad exekúcie už nariadenej. V dôvodoch vládneho návrhu je uvedené, že boly predložené návrhy, ktoré by obsahovaly zákonnú úpravu i v tomto smere, avšak následkom rôznych pochybností, ktoré sa z rôznych strán oproti týmto návrhom vyskytly, bolo predbežne od zákonitej úpravy v tomto smere upustené a vláda omedzila sa len na návrh na zdokonalenie už jestvujúcich ustanovení exekučných poriadkov, ale nepredložila návrhy, ktoré by pripúšťaly ako novú inštitúciu možnosť tak zv. sudcovského poshovenia, t. j. možnosť sudcovského povolenia splátok a sudcovského odkladu už nariadenej exekúcie.

Pán minister spravedlnosti v ústavne-právnom výbore vyložil na jednej strane dôvody, ktoré boly uplatňované proti návrhu na zákonné vyriešenie i týchto otázok, na druhej strane však poukázal na okolnosti, ktoré za také riešenie mluvia. Ústavne-právny výbor z dôvodov vládneho návrhu i z výkladu pána ministra spravedlnosti uznal, že otázka, o ktorú ide, je menovite so stanoviska drobného úveru tak ďalekého dosahu, že vyžaduje náležitej a pečlivej prípravy, po prípade vyžaduje porád so znalcami, než sa pristúpi k jej konkretizovaniu vo forme návrhu zákona. Práve preto ústavne-právny výbor predbežne uspokojil sa s tým, že upravil na p. ministra spravedlnosti a vhodné osoby i na vládu apel, aby predložením tohoto vládneho návrhu, tak ako bol predložený, nepovažoval túto otázku ešte za vyriešenú, za odbytú, ale aby ministerstvo spravedlnosti a potom vláda po uvážení všetkých okolností hľadaly zákonné riešenie v týchto smeroch, ktoré by v ťažkých hospodárskych dobách poskytlo drobnému obyvateľstvu štátu a drobným dlžníkom v kritickom postavení ochranu, ovšem bez toho, že by vážme ohrozilo úver práve týchto kategorií.

Vychádzajúc z práve vylíčeného stavu veci, ústavne-právny výbor neschválil návrhy, ktoré boly predložené so strany komunistickej a ktorých podstatný obsah bol ten, aby u dlžníkov, ktorých ročný dôchodok neprevyšuje 24.000 Kč, v alternatívnom návrhu 12.000 Kč, jestli ide o veriteľa, ktorého majetok nedosahuje 40.000 Kč alebo dôchodok 30.000 Kč, v alternatívnom návrhu bez tohoto obmedzenia - aby v takýchto prípadoch už nariadené exekúcie boly zastavené. Vedľa všeobecných úvah, ktoré v tomto smere boly pre ústavne-právny výbor smerodatné, nemohol ústavne-právny výbor prijať návrhy, predložené p. posl. Kopeckým i z dôvodu, že tieto návrhy vo svojej všeobecnosti a lineárnosti znamenaly by v mnohých smeroch priamo poškodenie tých kategorií obyvateľstva, ktoré chcú hájiť. Znamenalo by na pr., jestli by bola prijatá medza u veriteľov s majetkom do 40.000 Kč, že robotník, delník, ktorý má rodinný domok zaťažený hypotekárnou pôžičkou, nemohol by viesť exekúciu proti svojmu nájomníkovi, ktorého dôchod by nedosahoval 24.000 Kč, a následkom toho by nemohol splácať úrok a úmor, dostal by sa do sporu, bola by nariadená proti nemu exekúcia a prišiel by o svoj domok. Delník s rodinným domkom, ktorého hodnota by prevyšovala 40.000 Kč - a to je väčšina rodinných domkov - nemohol by vymáhať mzdy na svojom zamestnávateľovi, ktorého zdaniteľný dôchodok nedosahuje 24.000 Kč. Jestli by proti dlžníkom, ktorých dôchodok - musíme mať stále na mysli zdaniteľný dôchodok, poneváč len ten je dokázateľný, nedosahuje 24.000 Kč, nebola by pripustená exekúcia a znamenalo by to, že nebolo by možno proti nim viesť exekúciu ani na výživné nezaopatrených detí alebo na výživné rozlúčenej manželky. Znamenalo by to ohroženie okresných nemocenských poisťovieň a iných podobných ústavov, poneváč proti zamestnávateľom s dôchodkom nižším 24.000 Kč, ktorí síce svojim zamestnancom strhli nemocenské poistenie, ale neodviedli ho, nebolo by možno viesť exekúciu na vymáhanie tohoto strhnutého, tedy už napred zo mzdy zamestnancov inkasovaného poistného obnosu.

Vážené shromaždenie! Pre všetky tieto a podobné ďaľšie dôvody, na pr. ešte i ohľad na konzumné družstvá delnícke, ktoré by nemohly svojim delníckym členom niže 24.000 Kč dôchodu uverovať, poneváč by nemohly v prípade neplatenia svoj dlh vymáhať vzhľadom na naprosté znemožnenie splátkových obchodov, na ktoré práve sú odkázání tí drobní ľudia, ktorých sa tie návrhy týkaly, ústavne-právny výbor nemohol sa prikloniť k týmto návrhom a prijal osnovu, jej prvý paragraf tak, ako byl navrhnutý vládou.

Ovšem opakujem znova: Jestli ústavne-právny výbor i tým, že konkrétné návrhy nemohol prijať, pristúpil na stanovisko odôvodnenia vládneho návrhu, že táto materia nie je tak ďaleko pripravená, aby mohla byť už teraz riešená, urobil to v predpoklade, že táto materia bude ďalej pojednávaná a že sa dospeje i v tomto smere k takému riešeniu, ktoré, ako som už povedal, by vyhovovalo tým, že by chránilo pred katastrofou hospodárskou krízou ťažko postihnutých dlžníkov bez toho, že by omedzilo práve drobný úver, tedy bez nebezpečia, na ktoré poukazuje vládna osnova.

A ja bych v tejto súvislosti chcel poukázať na skutočnosť, že na pr., pokiaľ ide o sudcovské povolenie splátok. § 397 pravotného poriadku, platného na Slovensku od r. 1911, už zná ustanovenie, podľa ktorého sudca vzhľadom na zvláštnu povahu prípadu môže pripustiť i platebnú lehotu dlhšiu než je obvyklá platebná lehota 15denná a okrem toho sudca, ovšem za súhlasu vymáhajúceho veriteľa, môže v rozsudku povoliť dlžníkovi splátky.

Ja bych s tohoto miesta apeloval na ministerstvo spravedlnosti, poneváč práve ide v prvom rade o záujem východných zemí republiky, aby vhodným spôsobom upozornilo súdy na toto ustanovenie §u 397 pravotného poriadku, platného na Slovensku s tým, aby súdy všemožne venovaly tomuto ustanoveniu pozornosť a používaly možnosti, ktoré toto zákonné ustanovenie na Slovensku už od r. 1911 dáva.

Pokiaľ ide o ďaľšiu dôležitú otázku, ktorou sa zabýval ústavne-právny výbor v generálnej debate o tejto vládnej osnove, bola to otázka daňových exekúcií, bola to otázka postupu pri vyberaní daní a verejných dávok vôbec. Ovšem že sťažnosti, ktoré v tomto smere boly prednesené, vo svojej veľkej časti týkaly sa nielen nedokonalosti alebo vadnosti zákonných ustanovení, ale hlavne aplikovania trebárs dobrých zákonných ustanovení nie dosť povolanými orgány pri vykonávaní týchto exekúcií.

Zástupca ministerstva financií, reagujúc na sťažnosti, ktoré boly prednesené, sľúbil v tomto smere nápravu, poťažne zdôraznil, že všade tam, kde boly zistené pri pokračovaní neprístojnosti, o nápravu už bolo postarané. Výbor, aby aj v tomto smere zdokonalil ustanovenie zákona, upravil predovšetkým § 6 zákona tak, že sa vzťahuje na všetky exekúcie, ktoré sa týkajú verejných dávok, a krem toho prijal rezolúciu, ktorá je uvedená vo zpráve výborovej pod č. 4 a ktorej smysel je, aby pri vykonávaní daňových exekúcií predovšetkým zabavené predmety neboly odvážané z dotyčného okresu, ale pokiaľ možno boly tam zpeňažené a krem toho aby bol prísne dodržovaný zákaz, aby orgány exekúciu prevádzajúci a ľudia im blízki sami alebo prostredníkmi nekupovali predmety, ktoré sa na dražbe predávajú.

Vedľa toho práve vzhľadom i na tento druh exekúcií ústavne-právny výbor zdokonalil ustanovenie §u 3, odst. 2 navrženého zákona v tom smere, že rozšíril výpočet miest, na ktorých vyhláška o dražbe má byť uverejnená.

Pokiaľ ide o osnovu samotnú, predovšetkým po formálnej stránke chcel bych zistiť, že vo výborovej zpráve nebolo možno podrobne uviesť a odôvodniť všetky zmeny, ktoré ústavne-právny výbor previedol na vládnej osnove z toho dôvodu, poneváč podľa pôvodného rozvrhu práce snemovnej mala byť táto zpráva prejednaná ešte vo stredu po poludní a išlo o to, aby do prejednávania tejto zprávy dostala sa do rúk členov poslaneckej snemovne osnova zákona aspoň tak, ako bola v ústavne-právnom výbore schválená. Preto dovoľujem si teraz túto zprávu doplniť podrobným výpočtom jednotlivých zmien, ktoré boly pôvodne vo vládnom návrhu, i s ich stručným odôvodnením.

§ 1 bol prijatý bezo zmeny.

V §e 2 bola predovšetkým prevedená zmena v prvej vete, o ktorej som sa už zmienil, totiž to, že vyhláška o dražbách má byť uverejnená okrem v obci, kde sú zabavené věci a okrem v obci, kde má byť vykonaná dražba, ešte v bydlišti dlžníka a v obci, do ktorej boly zabavené predmety prevezené, z toho dôvodu, aby publicita dražby bola čo najväčšia, menovite na všetkých miestach, ktoré s prevedenou exekúciou vecne alebo po stránke osobnej súvisia, aby týmto spôsobom bolo pomožené čo najlepšiemu výsledku dražby.

Poneváč § 2 obsahuje len určité rozvedenie ustanovenia o uverejňovaní vyhlášok o dražbách, aby bolo patrné, že týmto ustanovením nie sú nijako dotknuté sem sa vzťahujúce doterajšie ustanovenia platných exekučných poriadkov, doplnil tento paragraf ústavne-právny výbor druhou vetou, v ktorej výslovne stojí, že inak zostávajú dosavádné predpisy o spôsobe uverejňovaní vyhlášok nedotknuté.

§ 3, odst. 2, ktorý podľa vládnej osnovy pripúšťal novú dražbu i po zrušení dražobného pokračovania, pripúšťal novú dražbu i skorej ako po uplynutí 6 mesiacov, určených v dosavádnych zákonných ustanoveniach, zmenil ústavne-právny výbor v tom smysle, že podľa nového znenia súd môže povoliť novú dražbu pred uplynutím tejto 6 mesačnej lehoty, a to podľa povahy prípadu, t. j. po uvážení všetkých okolností, menovite po uvážení toho, či žiadosť o novú dražbu nemá za účel hromadenie útrat, alebo či žiadosť o novú dražbu nedeje sa v dobe, ktorá vzhľadom na celkové pomery sa pre vykonanie dražby ani so stanoviska záujmov dlžníka ani so stanoviska záujmov veriteľa nehodí. Uváži tedy súd prípustnosť novej dražby i pred uplynutím zákonom určenej 6 mesačnej lehoty, a práve preto sa stáva zbytočným ustanovenie druhej vety v tomto odstavci, obsaženej vo vládnom návrhu, že totiž náklad takéhoto návrhu o pripustení dražby nese veriteľ zo svojho, poneváč bolo správne poukazované na to, že takéto ustanovenie by v žiadnom prípade dlžníkovi mnoho nepomohlo, poneváč by veriteľ pristúpil na odloženie dražby zpravidla len v tom prípade, jestliže by mu dlžník už napred zaplatil trovy návrhu, ktorým by žiadal nariadenie novej dražby, a podľa nového znenia prijatého ústavne-právnym výborom rozhoduje o pripustení novej dražby súd, a tak niet obáv, že by sa tohoto ustanovenia zneužilo len k vôli tomu, aby boly hromadené trovy.

V §e 3 chcem upozorniť slávnu snemovňu, že pri tisku výborovej zprávy vypadol odst. 3 nedopatrením, a práve preto je potrebné, aby týmto pôvodným tretím odstavcom, obsaženým vo vládnom návrhu, ktorý ústavne-právny výbor prijal bezo zmeny, bola osnova, obsažená vo zpráve výborovej, doplnená.

Tento tretí odstavec §u 3 určuje, že v zemiach slovenskej a podkarpatoruskej má sa dražba okrem tých vecí konať vždy len na prihlásenie veriteľa. Pán kol. dr Gažík navrhol v ústavne-právnom výbore, aby toto ustanovenie bolo vypustené. Avšak ústavne-právny výbor sotrval na ponechaní tohoto tretieho odstavca z toho dôvodu, že bol pojatý do vládneho návrhu práve na žiadosť, ktorá bola vyslovená zo Slovenska, poneváč skúsenosť z praxe ukazovala, že práve preto, že dražby nekonaly sa len na prihlášku vymáhajúcich veriteľov, boly často nariadené i bez potreby, bez toho, že by veriteľ bol mal na tom záujem, nakoľko sa už pred tým s dlžníkom pokonal, a boly tu zbytočné výlohy so zastavením tiež z úradu nariadenej dražby.

V §e 4 osnovy, ktorý bol do osnovy podľa zprávy výborovej pojatý vo slovenskom znení, tak ako aj § 5 preto, poneváč sa týka výlučne Slovenska a Podkarpatskej Rusi, previedol výbor zmenu predovšetkým v odst. 1, číslo 3, kde doplnil vládnu osnovu v §e 148 zák. čl. LX/188 ustanovením, že odhad nemovitosti znalcami nariadí súd nie vždy, ale len zpravidla. Tento doplnok je odôvodnený tým, že môže ísť menovite i často úplne o naprosto malohodnotné časti u nemovitostí na Slovensku, na ktorých je nariadená dražba, môže ísť o nemovitosti tak malej hodnoty, že proste ani nesnesú odhadných trôv, pri čom i súd vzhľadom na povahu dotyčnej nemovitosti má možnosť odhadnúť jej hodnotu bez toho, že by bolo treba vyslúchať znalcov. Aby však v tomto smere nedošlo k prehmatom alebo nedopatreniam, pozmenil poťažne doplnil ústavne-právny výbor pod týmto číslom § 4, odst. 4 osnovy ustanovením, že vo vládnom nariadení, v ktorom bude vydaný tak zv. odhadný poriadok, vedľa iného má byť ustanovenie i o tom, kedy netreba pribrať k odhadu znalcov.

Ústavne-právny výbor previedol v §e 4 osnovy ďalej zmenu tým, že sa usniesol vložiť do tohoto paragrafu nové číslo číslo 5, ktoré je uvedené v osnove podľa zprávy výborovej, a tento doplnok bol odôvodnený tým, že zrušením §u 171, ku ktorému musí dojsť v dôsledku zmeny v odst. 2 §u 170, by bola zrušená dosavádna, exekučným poriadkom na Slovensku platným daná možnosť, že veriteľ v dohode s dlžníkom mohol žiadať o odklad dražby, jestli najvyššie podanie, ktoré bolo na dražbe dosiahnuté, nedosahuje ani odhadnej ceny. Je v záujme tendencií, ktorým slúži tento vládny návrh, aby práve takáto možnosť, odložiť dražbu, ktorej výsledok by bol v záujme oboch strán neuspokojujúci, bola zachovaná - a tomuto slúži nové ustanovenie čís. 5 §u 4, ktorý veriteľovi alebo veriteľom dáva právo pred udelením príklepu žiadať o odklad dražby v tom prípade, jestli najvyšší sľub, ktorý bol na dražbe podaný, nedosahoval ani výšku odhadnej ceny. Ovšem toto právo veriteľ nemôže vykonávať samostatne, totiž podľa poslednej vety tohoto doplnku tohoto práva odkladu nemôže veriteľ použiť v páde, jestli dlžník žiada, aby nariadená dražba bola vykonaná. Nemôže byť tedy podľa tohoto ustanovenia odložená dražba v páde odporu so strany dlžníka.

Ďalej doplnil ústavne-právny výbor § 4 pôvodnej vládnej osnovy ďaľšími ustanoveniami uvedenými vo znení podľa zprávy výborovej pod č. 9, 10. a 11.

Pod č. 9 § u 4 je ustanovenie, podľa ktorého k útratám druhej dražby, ktorá sa deje následkom výšky sľubu, nerátujú sa trovy, vzniklé zastúpením vymáhajúcich veriteľov pri novej dražbe. Ústavne-právny výbor prijal dôvod, že záujmy veriteľov boly už dostatočne chránené na prvej dražbe; a jestli následkom výšky sľubu koná sa dražba nová, tu už môžu byť záujmy veriteľov nie ohrožené, ale môže im byť ďalej slúžené len vtedy, jestli táto nová dražba povedie k vyššej kupnej cene. Nie je preto treba, aby veritelia účastnili sa tejto dražby na ťarchu dlžníka, t. j. aby útraty účasti na tejto novej dražbe boly veriteľom hradené. Stávalo sa totiž, že menovite tam, kde bolo mnoho veriteľov, útraty účasti týchto mnoha veriteľov na druhej dražbe pohltily úplne rozdiel, o ktorý sa kupná cena, dosiahnutá následkom vyššieho podania, zvýšila v porovnaní s kupnou cenou, ktorá bola dosiahnutá pri dražbe prvej.

Pod č. 10 §u 4 v osnove podľa zprávy výborovej je zmena ustanovenia §u 188 exekučného zákona, platného na Slovensku vo znení novely zákona z r. 1912, podľa ktorého, jestliže najvyššie podanie nepresahuje trovy exekúcie, prisúdené veriteľovi, zruší exekučný súd dražbu z úradnej moci, akonáhle márne uplynula lehota ustanovená k ponúknutiu vyššieho podania. K tomuto doplnku viedla skutočnosť, že menovite na Slovensku alebo v Podkarpatskej Rusi bývajú dražby, ktorých výnos nestačí ani na exekučné trovy. Je tedy odôvodnené, aby takéto dražby boly považované za bezúspešné, t. j. aby boly zrušené, poneváč nemôže byť smyslom dražby, menovite v dnešnej dobe, aby jej výsledok slúžil výhradne k úhrade exekučných trôv.

Konečne pod č. 11 §u 4 navrhuje ústavne-právny výbor zmenu ustanovenia §u 189, odst. 1, písm. a) zák. čl. LX/1881, ktorá sa týka prednostného poradia pri rozdeľovaní dražobného výťažku. Podľa dosiaľ platného ustanovenia maly prednostné poradie dražobné trovy vymáhajúcich veriteľov. Ukázalo sa však, že zasa tam, kde počet vymáhajúcich veriteľov bol väčší, často tieto prednostné položky, tieto dražobné trovy všetkých zúčastnených vymáhajúcich veriteľov pohltily výťažok dražby a dražba sa tedy zasa vlastne konala len k vôli zaokrytiu týchto trôv. A preto navrhuje ústavne-právny výbor túto zmenu, ktorá je následkom toho, že i dražobné trovy vymáhajúcich veriteľov budú mať to isté poriadie ako jeho ostatné trovy, to je poriadie vedľa vymáhanej istiny.

§ 5 osnovy smeruje k zdokonaleniu ustanovení zák. čl. XXV z r. 1883 o lichve, alebo po slovensky úžere a škodlivých úžerných obchodoch. Tento zákon dáva ochranu postihnutému tým, že buďto v trestnom pokračovaní, alebo ak to v trestnom pokračovaní nebolo možné, za určitých predpokladov v pokračovaní pred civilným súdom môže byť zrušený dotyčný nedovolený úkon a po prípade môže byť suspendovaná alebo zrušená exekúcia alebo dražba, ktorá bola na vymáhanie dotyčnej pohľadávky pochádzajúcej z nedovoleného úkonu nariadená. Na Slovensku často sa stáva, že dlžník nedostaví sa k pojednávaniu alebo že proti platebnému rozkazu nepoužije odporu, alebo proti zmenečnému platebnému rozkazu nepoužije námietok, len pre to, že nie je si vedomý svojich práv, a uvedomí si vlastne, čo sa stalo, až keď už dostal vyhlášku o nariadenej dražbe. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.) Aby i v tomto štadiu pokračovania dlžníkom, na ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorej vymáhania je podľa úžerového zákona neprípustné, bola daná možnosť sa zpod vymáhania takejto pohľadávky vymaniť, obsahuje § 5 osnovy ustanovenia, podľa ktorých v takomto prípade, jestli ide o takéto pohľadávky, možno exekúciu nepovoliť, poťažne je možné už nariadenú exekúciu zrušiť.

Ovšem vládny návrh, ako je v ňom formulovaný § 5, zachádza v tomto ohľade príliš daleko, poneváč podľa jeho formulácie by bolo možné pokračovanie podľa tohoto paragrafu i vtedy, jestli bolo prevedené riadné kontradiktové pokračovanie, jestli sa dlžník v právote riadne bránil, jestli trebárs následkom použitia opravných prostriedkov došlo k rozhodnutiu vrch. súdu alebo najvyššieho súdu. Nie je odôvodnené, aby v takýchto prípadoch, keby dlžník použil svojho práva obranného ako žalovaná strana, bola mu potom - keď vzdor všetkej námahe právotu prehral - daná možnosť, aby použitím týchto ustanovení znemožnil veriteľovi, aby prišiel ku svojej oprávnenej pohľadávke.

Ďalej treba počítať, ako pri každom, i pri tomto ustanovení s jeho zneužitím, a preto nie je možné odňať veriteľovi možnosť, aby si svoju pohľadávku zaistil pre ten prípad, keby sa po prevedenom pokračovaní podľa §u 5 ukázalo, že návrh na zrušenie alebo nepovolenie exekúcie bol bezdôvodný, že tedy navrhovateľ nepokračoval dobromyseľne alebo aspoň podľa zákona správne. Práve preto ústavne-právny výbor previedol v tomto paragrafe niekoľko zmen. V prvom rade zmenu, podľa ktorej pokračovanie podľa tohoto ustanovenia je prípustné len tam, kde exekučný titul sa zakladá na kontumačnom rozsudku alebo na platebnom rozkaze alebo na smenečnom platebnom rozkaze, proti ktorému nebolo včas použité odporu alebo námietok, alebo jestli sa zakladá na rozsudku z uznania, zkrátka jestli exekučný titul bol získaný bez kontradiktorného pokračovania. Okrem toho upravil ústavne-právny výbor tento paragraf v tom smysle, že zásadne pripúšťa zaisťovaciu exekúciu a že v prípade, keď ide o návrh alebo úmysel z úradu nepovoliť uhradzovaciu exekúciu, prevedie sa príslušné pojednávanie a povolí na žiadosť o nariadenie uhradzovacej exekúcie prezatýmne exekúcia zaisťovacia.

V súvislosti s týmito paragrafy bolo v ústavno-právnom výbore nadhodené, či by nemala byť predĺžená v príslušných ustanoveniach oboch exekučných zákonov trojročná doba, na ktorej sa pri rozdeľovaní výťažku dražby priznávajú, počítajú úroky. Bolo však rozhodnuté sotrvať pri doterajšej trojročnej lehote a túto trojročnú lehotu nepredlžovať, hlavne z toho dôvodu, že by sa síce tým slúžilo veriteľovi prednejšiemu, ale že by to bolo na újmu veriteľom zadnejším, čo by znamenalo zťaženie dosiahnutia úveru v druhom, treťom alebo ďaľšom porade.

Ako som už uviedol, prijal výbor ústavne-právny v §e 6 osnovy také textovanie, ľa ktorého ustanovenie §u 1, t. j. ustanovenie o najnižšom podaní a ďalej ustanovenie §u 2, t. j. ustanovenie o tom, kde má byť dražebná vyhláška uverejnená, sa vzťahujú nielen na exekúcie podľa zákona o priamych daniach, ale na všetky exekúcie, ktoré sa prevádzajú na vymáhanie daní, prirážok, poplatkov, ciel a iných verejných dávok.