Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Roudnický, dr Lukavský, Stivín, Špatný, Zierhut.
Zapisovatelé: Marek, Petrovič.
149 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: ministři inž. Hůla, dr Viškovský.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupce Nebuška.
Místopředseda Špatný zahájil
schůzi v 10 hod. 53 min. dopol.
obdrželi: dodatečně na schůze
dne 17. a 19. t. m. posl. Bazala; na dnešní schůzi posl.
Taub a Šalát - pro neodkladné zaměstnání.
nemocí dodatečně na včerejší,
jakož i na dnešní schůzi posl. Fedor.
Do výboru zemědělského vyslal klub poslanců "Vereinigter parlam. Klub des Bundes der Landwirte und der Deutschen Arbeits- u. Wirtschaftsgemeinschaft" posl. Böhma za posl. Platzera.
Do výboru živn.-obchodního vyslal klub poslanců čsl. soc.-dem. strany dělnické posl. Koudelku za posl. Váchu.
Do výboru ústavně-právního
vyslal klub poslanců čsl. nár. demokracie posl. dr Ivanku
za posl. inž. dr Touška.
posl. Sladkého ministru školství
a nár. osvěty a ministru financí o zamýšleném zrušení nebo omezení
stipendií pro demonstrátory a pomocné vědecké sály (č. D
818-III).
počátkem schůze:
Usnesení senátu tisky 1788, 1789.
Odpovědi tisky 1650, 1699, 1708,
1755, 1787.
přikázán počátkem schůze rozdaný
návrh tisk 1784.
Předsednictvo se usneslo vyloučiti
podle §u 9, lit. m) jedn. řádu z těsnopisecké zprávy o včerejší,
186. schůzi projevy ohrožující bezpečnost státu z řeči posl. Hrušky.
Místopředseda Špatný (zvoní):
Přistoupíme k projednávání pořadu, a to ke společnému jednání
o prvých 2 odstavcích, jimiž jsou:
1. Zpráva výborů živn.-obchodního,
zemědělského a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 1347) zákona
o povinném mísení lihu s pohonnými látkami (tisk 1783).
2. Zpráva výborů zemědělského a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 1683) zákona, jímž se mění některá ustanovení o dani z lihu a upravuje hospodaření s lihem (tisk 1782).
Budeme pokračovati v rozpravě, započaté ve včerejší, 186. schůzi sněmovny.
Přihlášen jest ještě řečník na straně "pro", p. posl. Blažek.
Uděluji mu slovo.
Posl. Blažek: Vážená snemovňa! Dovoľte mi, abych so stanoviska zemedelského premluvil niekoľko slov k práve prejednávaným osnovám zákona o povinnom miesení liehu s benzínom a zákona o dani z liehu.
Je nesporné, že zákon o povinnom miesení liehu s benzínom, posudzovaný obzvlášte so stanoviska národohospodárskeho, znamená veľmi značné plus. Stačí poukázať na to, že sa ním nahradzuje značne veľké množstvo pohonnej látky pre výbušné motory látkou domácou, obzvlášte v dnešnej dobe potreby devízových opatrení. Ďalej sa docieľuje zvyšenia zamestnanosti liehovarského priemyslu a ďaľších príbuzných pracovných odvetví. Dovolil by som si v krátkosti poukázať, že v dôsledku tohoto zákona nastane väčšia potreba uhlia, zvýšená zamestnanosť v uhoľných doloch, zvýši sa značne potreba mazadiel v tomto priemysle, bude z toho prosperovať doprava na dráhach, strojarenský priemysel a mnohé ďaľšie odvetvia, ktoré spolupracujú alebo sú závislé od prosperity liehovarského priemyslu.
So stanoviska zemedelského znamená táto osnova tiež nesporné plus, lebo poskytuje možnosť zvýšeného odbytu zemedelských surovín. Vo všeobecnosti však vyjadrené dalo by sa riecť, že najväčší úspech z tohoto zákona si odnáša národné hospodárstvo a štát. Zvlášte štát zaisťuje si vysoké príjmy na dani z liehu, a to vyššie o 50%. Mimo tejto dane, vážená snemovňa, zavádza sa ešte zvláštny kontrolný poplatok. I z tohoto titulu dostáva štát značne zvýšený príjem, ktorý až doteraz praktikovaný nebol. Jestliže zákon o miesení liehu po stránke odbytu zemedelských surovín dáva zvýšené možnosti a široké zemedelské vrstvy uspokojuje i tým, že rozširuje liehovarské suroviny o repu a kukuricu, nie je možné vysloviť spokojnosť so stanoviska zemedelského s otázkou cenovou, ako sa táto má v dôsledkoch tohoto zákona v budúcnosti rýsovať. Na cenovej báze 260 Kč minus 40 Kč kontrolného poplatku nie je dosť dobre možné vybudovať spravodlivé hodnotenie roľníkovej práce, vynaloženej na výrobu liehovarských surovín, či zemiakov alebo repy a kukurice. Stačí poukázať na oných 260 Kč minus 40 Kč, aby sme sa presvedčili, že táto číslica nie je naprosto možná, obzvlášte keď poukážeme, že režia v liehovaroch je značne veľká. Ja obzvlášte mám povinnosť poukázať na to, že menovite liehovarstvo slovenské je neobyčajne silne zaťažené z titulu režie, lebo musí pracovať s neobyčajne drahým úverom a nie je vzácny prípad, že sama režia, spojená s výrobou jedného hektolitru, dosahuje výšky 200 i viace Kč mimo surovín. Keď si uvedomíme, že na jedon hektoliter liehu je treba priblížne 10 q surovín, vidíme jasne situáciu, ktorá potom bude v takýchto liehovarských podnikoch v dôsledku tohoto zákona. Dôsledky z toho by boly také, vážení pánovia, že by sa naprosto v liehovaroch nedalo ani pracovať. Je síce tiež pravda, že pitný lieh o niečo zlepšuje celkovú cenu liehu, ale odbyt tohoto, ako vieme, stále klesá a pravdepodobne bude klesať i v budúcnosti. Tomuto klesaniu nie je dosť dobre možné zabrániť a nikto mu ani nebráni, naopak, je všeobecná snaha, aby sa konzumovalo liehu čím ďalej tým menej, aby nebol podporovaný alkoholizmus. Na druhej strane ale, vážená snemovňa, je nám ukladaná povinnosť starať sa o to, aby sme zamestnali tak početný liehovarský priemysel v inom smere, aby sme mu zabezpečili možnosť života tým, aby mohol vyrábať lieh ako pohonnú látku.
Táto nízka cena, ktorá sa rýsuje zo zákona, ačkoľvek sa výslovne nehovorí o cene, nedáva dosť spoľahlivý podklad k rentabilite výroby liehovej. Preto požiadavok, aby bola zvýšená úmerne cena liehu, ktorý sa bude miešať do benzinu, je docela spravodlivý a opodstatnený a to tým, že na báze tejto je treba zaistiť spravodlivé zhodnotenie roľníkovej práce. Pri tejto nízkej cene, ako som už hovoril, nedaju sa zpeňažiť suroviny obstojnou cenou, ktorá by zaisťovala rentabilitu alebo prosperitu tejto výroby.
Ako som už uviedol, štát si zvýšil značne svoj podiel na dani z liehu z 15 na 23 Kč. Kontrolný poplatok 40 h, rešp. 40 Kč na 1 hl není dosť dobre pochopiteľný so stanoviska zemedelskej výroby. Až doteraz vybieraný nebol a z tohoto kontrolného poplatku má priemysel liehovarnícky znova odovzdať asi 20 mil. Kč. Tento kontrolný poplatok, o ktorom bolo veľmi dlhé jednanie, vyplynul tedy z určitej nejasnosti a jestliže sa pozreme bližšie, k čomu má slúžiť, nemôže nám byť dosť dobre jasné to, prečo ho bolo treba zaviesť.
Na jednej strane sa hovorí, že státu má byť uhradená určitá újma, ktorá sa dostaví z titulu menšieho dovozu minerálnych olejov, benzinu, ale súčasne sa tuná hovorí, že z tohoto kontrolného poplatku má byť odovzdané 70 % silničnému fondu, to je asi 14 mil. a štátnej pokladni má zostať len 6 mil. Kč. Je to vlastne v tejto forme silničná daň, ktorú musí odvádzať roľníctvo, lebo o tento obnos sa sníži cenová základna, na ktorej je treba budovať.
Pri prejednávaní osnovy bolo často poukazované na záujem konzumu. Lieh, ktorý sa má miešať do benzinu, nesmel byť drahší pre automobilizmus. Vieme, že automobilizmus sa stal síce dennou potrebou dneška, je však tiež pravdou, že by bez újmy nejaké zvýšenie ceny pohonnej látky docela dobre sniesol. Rozhodne by nejaké zvýšenie ceny sniesol ľahšie, nežli roľníctvo sníženie cien svojich surovín v dnešnej dobe o oných 40 Kč na 1 hl z titulu kontrolného poplatku. Obzvlášte dnes stáva sa oných 40 Kč položkou, s ktorou roľníctvo a zemedelská výroba počítať musí a nie je dosť opodstatnené, aby tento kontrolný poplatok bol snáď trvalý. Bude nutno znova sa touto otázkou zaoberať a bude treba upraviť tento poplatok, po prípade úplne ho zrušiť.
Vieme tiež, že automobil dnes ešte opravdu ľudovým dopravným prostriedkom nie je z príčin nám známych, po prípade i neznámych a je tiež jasné, že je automobilu používané vedľa obstarávania vecných denných potrieb i pre zábavu a luxus. To znamená, že roľník i chalupník bude tedy prispievať kontrolným poplatkom na silnice, po ktorých mnohdy vôbec nejazdí, ktoré však často slúžia tým, ktorí cestujú pre zábavu, po prípade z luxusu.
Vážená snemovňa, je plne opodstatnené, aby ministerstvo financií, po prípade vláda uvažovaly o tom, tento kontrolný poplatok snížiť aspoň o tú čiastku, ktorá má plynúť do silničného fondu.
Dovoľte mi ďalej, aby som v krátkosti reagoval na niektoré poznámky, ktoré boly tuná prednesené, a obzvlášte aby som sa dotknul niektorých poznámok vo včerajšej reči p. kol. Remeša. Pán kol. Remeš zabýval sa vo svojej včerajšej reči otázkou zhodnotenia výpalkov, ktoré poskytuje zemedeľský liehovar ako krmivo. Je správné síce, že výpalky majú svoju krmnú hodnotu obzvlášte v zimných mesiacoch, kedy umožňujú zemedelcom, aby mohli s väčšou intenzitou podporovať svoju výrobu stájovú. Pokiaľ pán kol. Remeš citoval ich hodnotenie podľa známeho výkladu dr Bachracha, tu bol zjavne na omyle, jestliže mienil, že dr Bachrach dokazoval bezprostrednú hodnotu ich ako užitkovú, tržnú a pod. Dr Bachrach v závere svojej reči hovorí doslovne:
"Tím zároveň padají veškeré legendy o přítěži, kterou tvoří v našem národním hospodářství za dané "ochrany" zákonné zemědělské lihovarství, naopak je prokázána číselně jeho vyšší produktivita a na prvý pohled patrný jeho vyšší národohospodářský význam proti velkoprůmyslu lihovarskému." V tesnej súvislosti následuje oné číselné srovnanie kol. Remešom včera reprodukované o každých zvýšených 1000 hl výrobných oprávnení v zemedelských liehovaroch.
V subkomitéte poradného sboru podal dr Bachrach na dotaz niektorých pp. členov toto vysvetlenie:
Dr. Bachrach upozorňuje, že páni tu zjavne zameňujú pojem národohospodárskej produktivity s pojmom rentability. I keď sa pomocou výpalkov získaných v hospodárskom liehovare dochádza k významnému zvýšeniu produkcie mliečnej, neznamená to dokonca, že by sa tým dochádzalo k ziskom vôbec. Hodnota výpalov zistená podľa krmných jednotiek kalkuláciou výroby liehu sa sráža z výrobného nákladu alkoholu, ale poneváč v žiadnom z posledných rokov 1923 až 1927 nedospely zemedelské liehovary vo výťažnej cene k úhrade svojich výrobných nákladov, treba túto stratu započítať do ceny výpalkov, ktoré sa o tento rozdiel zdražily. K získaniu oných veľkých množství mlieka, na ichž výrobnú možnosť poukazoval dr Bachrach vo svojom referáte, podanom v januári 1927 v ankéte Československej akademie zemedelskej, je predovšetkým treba v liehovarských hospodárstvach - prevedie-li sa skrmovanie výpalkov výhradne na dojnice - počítať asi s 270 tisíci kusmi, čo asi odpovedá skutočnému stavu hovädzieho skotu v hospodárstvach so zemedelskými liehovary spojených, jehož hodnota a tedy jej odpovedajúca investícia kapitálu dosahujú skoro 1 miliardy (viac než 800 mil. Kč).
Tento kapitál zvierat nutno predovšetkým zúročiť. Stav skotu však treba ďalej poistiť proti pádu a nebezpečiu škody vznikajúcej požiarom. K tomu pristupuje strata cenová na kuse, poneváč ku koncu dojivosti poklesne predajná cena zvierata oproti cene nákupnej. Ďalej treba zaradiť do režie výroby živočíšnej investíciu kapitálu budov, predovšetkým chlievov, ktoré predstavujú tiež stomilionové položky, jež treba zúročiť a umorovať, udržovať a poisťovať proti škodám z ohňa.
Nasledujúce položky vydania na obsluhu skotu, ktorá sama pri prepočte na časť mlieka, vyrobeného z výpalkov, činí plných 10 mil. Kč. Treba zaúčtovať podiel všeobecnej režie statku, vrchný dozor, kanceláriu, priamy dozor atď., výlohy zverolekára.
Mzda za dojenie mlieka, náklady spojené s jeho chladením a dovoz mlieka na dráhu zaťažujú rovnako režijný náklad produkcie mliečnej.
Na koniec musíme si po presnom prepočte tejto režie zistenej k podielom zvýšenej dojivosti kráv vzhľadom ku skrmovaným výpalkom priznať, že z tejto zaiste významnej stati národohospodárskej, prinášajúcej nové hodnoty, prevyšujúce značne ročných sto mil. Kč, neodniesli si zemedelci buďto temer žiadneho zisku, alebo v mnohých prípadoch dokonca straty.
Ale získali spotrebitelia mlieka na snížených cenách, ako práve v prítomnej dobe sa stávajú už pre zemedelcov citeľnými a ďalej tiež na nižších cenách mliečnych výrobkov, predovšetkým mlieka a tvarohu, ichž cenový pokles je už dlhšiu dobu práve v kampani liehovarskej zaznamenaný.
Tým stáva sa prospech zemedelského liehovarstva vo smere živočíšnej produkcie práve pre spotrebiteľa významným.
Vážená snemovňa, z tohoto je jasné, že hodnota liehovarských výpalkov je velice problematická. Naproti tomu správne uvádza kol. Remeš, že prof. Brdlík hodnotil zemiakové výpalky vo výške 60 Kč pri výrobe 1 hl alkoholu. Ovšem pri dnešných pomeroch, keď zemiaky majú sotva polovičnú hodnotu proti r. 1928, klesá súčasne aj užitková hodnota pod polovicu vtedajších výpočtov p. prof. Brdlíka, po prípade ešte ďaleko nižšie.
Je tiež všeobecne známé, že na výrobu 1 hl je treba približne 10 q surovín. Jestliže prevedeme malú kalkuláciu, tak sa dostaneme pri tej polovičnej cene 30 Kč, ktorú je dnes treba počítať, na 3 Kč, ktoré by rezultovaly pri 1 q dodaných surovín.
Ja tvrdím, vážená snemovňa, že hodnota výpalkov sa častokráť stáva vôbec a naprosto problematickou, obzvlášte jestliže posúdime, že značný počet hospodárskych liehovarov v dnešnej dobe je združstevnený a že na tejto liehovarskej výrobe berú podiel široké vrstvy roľnícke, ktoré častokráť musia dovážať svoje suroviny na niekoľko kilometrovú vzdialenosť do týchto podnikov a výpalky odvážať zasa na tútiež vzdialenosť. Tak dospejeme k cifre, ktorá sa bude s hľadiska rentability kúpených výpalkov rovnať nule, po prípade ešte menej než nule. Je jasné, jestliže posúdime, že častokráť obzvlášte tí malí dovážajú výpalky až na vzdialenosť 8-10 km, že tie 3 Kč, ktoré by predstavovaly výpalky, nemajú tej ceny, čo stojí dovozné a ich doprava.
V ďaľšom bych chcel ešte krátko poukázať na pomery v liehovarstve tak, ako sa ony javia. Voľakedy, vážená snemovňa, liehovarský priemysel bol ovládaný silnými jedinci, ktorým i slúžil. Tak tomu bolo prv pred prevratom a po prevrate, obzvlášte vlivom pozemkovej reformy boly mnohé liehovary podružstevnené, a dnes, ako vidíte i zo samého zákona, berú družstevné liehovary veľký podiel na liehovarstve hospodárskom. V dôsledku toho sa dostaly k možnosti zúčastnenia sa v liehovarskej výrobe i široké vrstvy roľníctva, ktoré musely složiť určité kapitály na hotovosti do týchto podnikov a ktoré naproti tomu dodávajú svoje suroviny ku zpracovaniu a odoberajú výpalky. V týchto družstevných liehovarských podnikoch, vážení pánovia, i cena, ktorá sa platí, platí sa na podklade skutočnej výroby, na podklade docielených výsledkov z výroby. Je treba, vážená snemovňa, túto snahu, ktorá sa nesie k tomu, aby i v budúcnosti mohly brať podiel na liehovarskej výrobe čo najširšie vrstvy roľníctva, i ďalej podporovať, a ja preto vítam, že v osnove bola zaradená položka 8000 hl pre ďaľšie umožnenie združstevnenia, rešp. pre ďaľšie umožnenie prijímania nových členov do družstevných liehovarov.
Dovoľte mne, abych sa ešte krátko zmienil o otázke paušálu pre produkčné liehovary, ľudovo rečeno pre oné pálenice, ktoré vyrábajú lieh z ovocia. Bolo to starým požiadavkom Slovenska, obzvlášte našich horských krajov, v ktorých sa pestuje ovocie, aby dostaly možnosť speňaženia svojho ovocia pálením na slivovicu, aby si týmto jedine možným spôsobom zaistily zpracovanie surovín.
Je obzvlášte potešiteľné, že v zákone je pamätované i na to, že výrobca, roľník, môže pre svoju vlastnú potrebu vypáliť 50 litrov nezdanene. To je značné plus oproti starému skoršiemu stavu a my úfame, že roľníctvo toto rado uvíta. Je potešiteľné i to, že v novej osnove liehového zákona bolo pamätované i na to, aby bola daná možnosť spracovania repy. Je to obzvlášte významné pre Slovensko a so stanoviska Slovenska s vďakou prijímame, že bolo pamätované na to, aby bola rozšírená výroba liehu v Leopoldove, aby bola zabezpečená výroba, ale súčasne ovšem nezbytne treba trvať na tom, aby táto výroba bola usmernená v tom smysle, aby sa diala výhradne z repy.
Odbytové možnosti repy, ako viete, na Slovensku značne poklesly a preto je iste prijateľný a potešiteľný tento fakt.
Ja ďalej vyslovujem, vážená snemovňa, potrebu so stanoviska slovenského, obzvlášte so stanoviska širokých vrstiev roľníckych na Slovensku, aby bolo i v budúcnosti pamätované na to, aby okrem Leopoldova boly na Slovensku zriadené ešte aspoň dva alebo tri priemyselné liehovary, ktoré by boly povoľované na tom podklade, že musia spracovávať ako surovinu výhradne repu, aby týmto spôsobom bola zabezpečená do budúcnosti možnosť rentabilného pestovania repy.
Ja bych sa obzvlášte vrele primlúval za to, aby bolo pamätované v tomto smere i na východné Slovensko, ktoré je položené veľmi excentricky, čím veľmi trpí, a bolo by preto velmi žiaducné, aby sa v budúcnosti prikročilo ku zriadeniu jedného veľkého priemyselného liehovaru na východnom Slovensku, v Prešove, v Košiciach, prípadne v niektorom meste, ktoré tomu bude najlepšie vyhovovať.
Pomery v zemedelstve, vážená snemovňa, stávajú sa následkom miestnych cien zemedelských výrobkov čím ďalej tým horšie a ťažšie. Životná úroveň širokých vrstiev roľníckych poklesla v poslednej dobe na takú mieru, že je treba vážne sa touto otázkou zabývať a treba hľadať všetky možné prostriedky k tomu, aby sme čelili ďaľšiemu poklesu životnej úrovne širokých vrstiev zemedelských. Tento neobyčajný pokles životnej úrovne zemedelských vrstiev má svoje dôsledky vo všetkých možných smeroch a v nie poslednom rade i veľmi plané dôsledky vo smere kultúrnom. Sociálna úroveň v dôsledku toho tiež neobyčajne padla a jestliže sa zabývame otázkou zlepšenia životnej úrovne zemedelských vrstiev, tak je to do značnej miery a snáď prevažne tiež otázkou sociálnou, a so stanoviska sociálneho tiež je opodstatnené, aby sme sa zabývali tým, ako roľníctvu pomôcť.
Ďaľšie dôsledky veľkého poklesu životnej úrovne roľníctva sú i tie, že kto vlastní kus svojej pôdy, pracuje až do úmoru bez toho, že by mal zabezpečené za svoju tvrdú, ťažkú a úmornú prácu to, čo majú snáď mnohé ine kategorie nášho obyvateľstva v našom štáte. Mimo toho sú tu ešte ďaľšie neblahé dôsledky, že tí, ktorí prv boli odkázaní, aby pomáhali a spolupracovali s tým, kto vlastní kus pôdy, trpia v dôsledku tohoto neblahého stavu veľmi nezamestnanosťou. Veci idú tak ďaleko, že i pri najlepšej vôli zamestnávatelia z radov zemedelských, ktorí prv používali určitého počtu síl v určitých ročných dobách, dnes následkom naprostého úpadku rentability zemedelstva sú odkázaní hospodáriť extenzívne, to znamená, že musia častokráť postrádať i proti svojej vôli zamestnancov, ktorých prv používali.
Zvýšenie príjmov širokých vrstiev roľníctva by oživilo podnikanie a investičný ruch na celom vonkove. To by malo svoje dobré odozvy i na mestá, na zamestnanosť priemyslu a všetkých ostatných oborov nášho národného hospodárstva a malo by to obzvlášte dobré dôsledky v tom smere, že by bolo možné oživiť vo zvýšenej miere melioračný ruch, regulácie, elektrizácie a iné ešte príbuzné obory. Dôsledky toho by boly neobyčajne blahodarné pre celé naše národné hospodárstvo i po stránke sociálnej.
Vážená snemovňa! Dosť často sa stáva ešte dnes pri kritickom stave, v akom sa nachádza zemedelstvo, že sú proti tomuto hádzané určité výtky. Ja i včera som mal príležitosť počuť tuná z radov poslaneckých jednu z výtok, o ktorej nechcem ani veriť, že by bola mienená vážne. Znela v tom smysle, že snáď sú i dnes v radoch zemedelstva sobci. Nech niekto ukáže konkrétne, v čom by sa malo sobectvo zemedelstva javiť! Snáď v tom, že tí, ktorí pracujú, sú odkázaní na to, že musia do úmoru od slnka východu do slnka západu pracovať bez toho, že by mali zaistené určité slušné príjmy za svojú prácu? To snáď žiadnou sobeckosťou nemôže byť. V radoch zemedelstva sú vynakladané všetky sily do krajnosti, aby tí, čo sú odkázaní na tú prácu, udržali aspoň životnú existenciu, a jestliže pri tom všetkom sú v takom položení, že nie sú v stave udržať sa za dnešných pomerov, kde by mala byť uplatnená výtka sobeckosti? A ja poznamenávam, že sú to v poslednej dobe menovite tí vyšší jedinci, tí statkári, o ktorých sa hovorí častokráť takým nenávistným spôsobom, ktorí krachujú, pretože nie sú vstave zniesť všetko to, čo musia za dnešných okolností znášať na svojich zemedelských podnikoch. Jestliže niekto ešte tú ťažkú zemedelskú krízu, ktorej je vystavené celé zemedelstvo, pretrvá, budú to tí malí jedine preto, že si svoju prácu vykonávajú sami a že svoje životné podmienky upravili do takej miery, o ktorej ostatné obyvateľstvo nemá vlastne ani dosť dobrej predstavy.
Vážená snemovňa! Javí sa preto nezbytná potreba, aby po týchto zákonoch, ktoré prejednávame teraz, ktoré maly slúžiť k tomu, aby povzniesly hospodársku a životnú úroveň najširších vrstiev roľníctva, prišly i zákony ďaľšie, aby sa zachránilo v poslednom okamžiku, v hodine 12tej to, čo sa ešte zachrániť dá. Mnohým snáď vôbec nebude žiadnej pomoci. Tejto pomoci je treba v záujme celoštátnom. Je nezbytne treba, aby v najbližšej dobe bola prejednaná osnova o poskytnutí primeraného, lacného zemedelského úveru širokým vrstvám zemedelským. Ďalej je nezbytne treba, aby boly učinené i energické kroky k tomu, aby boly na určitej slušnej výške štabilizované i ceny zemedelských výrobkov. Nezáleží na tom, akou to bude formou, hlavná vec, aby sa tak stalo, aby do budúcnosti boli zabezpečení ti, ktorí sú odkázaní, aby sa svojou prácou živili na pôde. Jestliže by malo byť zemedelstvo ponechané v dosavádnom stave, v akom sa nachádza, je veľké nebezpečie, že nastane ten prirodzený dôsledok, ktorý by nezbytne nastať musel, a síce, že ľudia z vonkova, z dedín budú hromadne utekať tam, kde sú životné podmienky lepšie, a to hlavne do mest. Ja si dovoľujem poukázať na to, že by zvlášte veľké nebezpečie pre mestá z toho vzniklo. Je každému dnes jasné, kto pomery na vonkove pozná, že ľudia nenachádzajú dostatok životných možností pri práci na pôde. Utekajú tam, kde sú životné podmienky predsa len aspoň ešte, keď človek pracuje, ďaleko lepšie než na tej pôde, do mest, a budú ponúkať svoju prácu, lebo sú navyklí na ďaleko skrovnejšie požiadavky. Táto vec by mala prirodzene ďalekosiahle odozvy, pôsobila by na celý stav miezd, na stávajúcu zamestnanosť a na naše sociálne pomery.
Jestliže, vážená snemovňa, prijímame túto osnovu zákona prez to, že možnosti, ktoré nám dávajú tieto osnovy zákonov, celkom nevyhovujú tak, ako by bolo treba obzvlášte so stanoviska záujmov zemedelských, činíme to v tom presvedčení, že v najbližšej budúcnosti prijdú opatrenia ďaľšie, ktoré rovnako do istej miery zlepší životné postavenie širokých roľníckych vrstiev a pomôžu tak ku spravodlivému hodnoteniu roľníkovej práce.
Pri tejto príležitosti, slávna snemovňa, by som sa rád dotknúl ešte jednej otázky. Dnes, ako som už hovoril, široké vrstvy roľnícke sú vo stave naprosto biednom, dnes už sú pomery obzvlášte na Slovensku po našich dedinách tak ďaleko, že ľudia, ktorí doteraz používali pri rôznych potrebách pri cestách do mest vlakov atď., vracajú sa k tomu, že začínajú chodiť peší, ako to bolo kedysi za dávnych dôb, keď vôbec železnice ešte neboly, lebo už nemajú peňazí, aby si mohli zaplatiť i ten lístok na tú železnicu. Také sú pomery práve v dôsledku toho veľkého poklesu cien, a prirodzená vec je, že i čiastočne v dôsledku neúrody, ktorá bola lanského roku.
A za tohoto stavu, vážená snemovňa, zostáva jediným jasným okamihom u mnohých tých našich malých zemedelcov, roľníkov a chalupníkov v ich živote po celú dobu jednoho roku, že aspoň raz za rok alebo 2 razy za rok podľa početnosti svojej rodiny sahajú k tomu, aby si zadovážili z vlastnej výroby, z vlastnej produkcie sami pre seba kus toho najnezbytnejšieho, čo potrebujú, aby si zabili aspoň jedon kus bravčového dobytka. Už v minulosti častokráť sme sa zabývali otázkou zrušenia t. zv. zabijačkovej, po prípade porážkovej dane alebo dane z mäsa pre vlastnú potrebu roľníckych rodín. Prosím, aby v najbližšej dobe prikročilo už raz ministerstvo financií k zrušeniu tejto zabijačkovej dane. Jestli ten roľník má vo svojom ťažkom živote jeden jasný okamih, myslím, že je záhodné mu tento okamih nestrpčovať takou malichernou vecou, ako je práve tých 12, 20 alebo 24 Kč zabijačkovej dane, ktorá častokráť znamená pre roľníka veľké šikanovanie, ale pre štát žiadny príjem, lebo práca s evidenciou dane spojená si vyžiada pri najmenšom tých 12 Kč. Táto daň je neopodstatnená. Jestli sa dostáva rôznym kategoriám nášho obyvateľstva určitých výhod, jestliže práve teraz pristupujeme k odhlasovaniu zákona, na základe ktorého budú môcť - a s právom - tí, ktorí spracujú svoje ovocie, použiť pre seba 50 l liehu nezdaneného, je plne opodstatnené, aby daň zo zabíjačiek bola zrušená, lebo to bude znamenať ďaleko väčšiu úľavu než je oslobodenie od dane z liehu.
Chcel by som ešte poukázať, že v dnešnej ťažkej dobe je rad rôznych kategorií, ktoré požívajú rôznych výhod - bez toho, že by som niečo vytýkal, vážená snemovňa. Konštatujem, že naše železnice zápasia dnes s veľkým schodkom, ale prez to majú rôzné kategorie železničného zamestnanectva rôzné hody, režijné lístky atď., a z tohoto titulu vzniká tiež zaťaženie pre štátnu pokladňu, lebo to má vliv na schodok podnikania v tomto obore železničnej a štátnej správy.
Ja, vážená snemovňa, ešte raz
prosím, aby čím skôr a rýchlejším tempom, ako to doteraz bolo
ukázané, nastalo určité porozumenie, trebárs sa tak nestalo v
tej miere, ako by sme si priali, aby sa v tomto smere pokračovalo,
aby nastalo ďaľšie zlepšenie situácie roľníckeho stavu, lebo,
ako som hovoril, je to opodstatnené národohospodársky, štátne
i sociálne, poneváč otázka zaistenia prosperity zemedelskej výroby
sa stáva dnes hlavne otázkou sociálnou. (Potlesk.)
Místopředseda Špatný (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl. Bistřický. Uděluji mu slovo.