Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Taub, dr Lukavský, Roudnický, Stivín, Špatný, Zierhut.
Zapisovatelé: Dubický, Vávra.
234 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: min. předseda Udržal; ministři Bechyně, dr Czech, dr Dérer, dr Matoušek, dr Meissner, Mlčoch, dr Slávik, dr Spina, dr Šrámek, dr Trapl, dr Viškovský.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Mikyška,
dr Záděra.
Předseda (zvoní): Zahajuji 146. schůzi poslanecké sněmovny.
Omluvy z dnešní 145. schůze platí také pro tuto schůzi.
Dále omluvil se nemocí posl. Špaček.
Přikazuji:
Výborům ústavně-právnímu a
rozpočtovému:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
1455. Usnesení senátu o vládním
návrhu zákona, kterým se mění zákon ze dne 3. července 1923, č.
143 Sb. z. a n., o finančních a právních výhodách na podporu soustavné
elektrisace, ve znění zákona ze dne 16. prosince 1926, č. 238
Sb. z. a n., a kterým se poskytují další právní výhody na podporu
soustavné elektrisace.
Předseda: Výboru
rozpočtovému:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
1456. Usnesení senátu o vládním
návrhu zákona o zcizení některých státních nemovitostí v Praze
VII.
Předseda: Výborům
zemědělskému a rozpočtovému:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
1457. Usnesení senátu o vládním
návrhu zákona, jímž se mění zákon o státní pomoci při živelních
pohromách v roce 1931.
Předseda: Výborům
soc.-politickému a rozpočtovému:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
1458. Usnesení senátu o vládním návrhu zákona, kterým se doplňují zákony týkající se bytové péče.
Předseda: Výborům
brannému a ústavně-právnímu:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
1459. Usnesení senátu k vládnímu
návrhu zákona o překládání vojenských soudců, kteří dosáhli určitého
věku nebo nejsou schopni plniti úřední a služební povinnosti,
do výslužby a o zprošťování jich od vykonávání služby pro trestní
řízení.
Předseda: Dále
přikazuji výboru rozpočtovému:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
1465. Vládní návrh zákona o přechodné
přirážce k dani důchodové a k dani z tantiem.
Předseda: Výborům
soc.-politickému a rozpočtovému:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
1466. Vládní návrh zákona o úsporných
opatřeních platových ve veřejné správě.
Předseda: Navrhuji, aby byla jmenovaným výborům k podání zpráv o těchto vládních návrzích uložena lhůta 36 hodin.
Konstatuji, že sněmovna je schopna se usnášeti.
Kdo souhlasí s navrženou lhůtou, nechť zdvihne ruku. (Děje se.)
To je většina. Lhůta tato je přijata.
Posl. Štětka a soudr. podali podle §u 46, odst. 2 jedn. řádu návrh, aby se do dnešní schůze posl. sněmovny dostavil ministr spravedlnosti dr Meissner podat vysvětlení o způsobu vazby posl. Majora a o stíhání dělníků, kteří sbírají na kauci pro jeho propuštění z vazby.
Návrh vyhovuje jednacímu řádu a dám o něm rozhodnouti bez rozpravy prostým hlasováním.
Kdo tedy souhlasí s návrhem posl. Štětky a soudr., aby se dostavil do dnešní schůze ministr dr Meissner podati zprávu svrchu uvedenou, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Návrh je zamítnut.
Přistoupíme k projednávání pořadu,
na němž jest:
Zpráva výboru rozpočtového o vládnom návrhu (tisk 1410) štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona pre rok 1932 (tisk 1460) a rozprava o prehlásení ministra financií, učinenom vo 142. schôdzi posl. snemovne dna 14. ríjna 1931.
Budeme pokračovati ve všeobecné rozpravě, započaté v prvé dnešní schůzi.
Ke slovu jsou přihlášeni ještě řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Szüllö, Gottwald, dr Schollich, dr Tiso, Stenzl, dr Polyák, inž. Jung; na straně "pro" pp. posl. Rázus, Böhm, dr Mičura, dr Patejdl, Kremser, Mašata, dr Rosche, Šeba, Špaček, Husnaj, Vančo, Polívka.
Dávám slovo p. posl. Rázusovi.
Posl. Rázus: Vážený snem! Cítim vážnosť tej chvíle, keď mi prijde hovoriť teraz. Verejnosť naša v obave hľadí, čo si počneme, keď sa jedná o najvážnejších veciach, týkajúcich sa našej vlasti a pri všetkom uspokojení jednako len zpytuje sa, či sa najdú spôsoby, akými rozriešiť tie najvážnejšie otázky nášho života štátneho, aby sme sa mohli s istotou oprieť o blaženejšiu a šťastnejšiu budúcnosť.
Predovšetkým dovolím si poukázať na veci zahraničné. Minister dr Beneš uistil nás, že vonkajšia politika nášho štátu stretla sa s istým zadosťučinením, nakoľko sa Anschluss prekazil. Lenže nás zaujíma ešte aj iná otázka, ktorá hlboko zasahuje do budúcnosti nášho štátu, a to je revízia trianonského mieru. Viem, že v cudzine našli sa ľudia veľmi vysoko postavení a vážení, ktorí sa za myšlienku revízie exponovali a exponujú. Tam je italský premier Mussolini, tam je Borah, senátor Spojených štátov amerických, a vieme o tom, že minister Grandi tiež išiel s istým poslaním do Ameriky v tomto smysle. (Předsednictví převzal místopředseda Zierhut.) Nakoľko francúzsky minister Laval bol senátorovi Borahovi povedal tak, že by sám presvedčil Poliakov, Juhoslovanov i nás o potrebe revízie, my p. senátorovi jednoducho odpovieme: My Slováci totiž - a myslím, že všetci obyvatelia tejto vlasti - na pád toho, že by hranice naše boly v nebezpečí, vtedy nútení sme chrániť každú piaď našej vlasti (Potlesk.), my inak nemôžeme urobiť. Vieme veľmi dobre, že v rámci tejto našej republiky je naša budúcnosť i vaša budúcnosť, robotníci, i vaša, roľníci, i budúcnosť našej inteligencie. (Potlesk. - Výkřiky.) Nezbýva len, než konať svoju povinnosť a my potrebujeme prizvukovať i pre ministerstvo zahraničia, aby stálo pevne na stráži našich záujmov. Lebo veď máme i príčinu, prečo sa ohliadať okolo seba: tam je Orava, tam je Spiš, ktorá i dnes ešte bolestne sa nás týka. A ďalej, nakoľko vieme veľmi dobre, že je iniciatíva na to, aby sa sišli reprezentanti zahraničných Slovákov, myslíme, že táto vec len vtedy bude mať smyslu, keď sa predovšetkým Slováci sami sídu, a nebolo by oprávnené a miestné, keby sa tej snahe slovenského národa chcelo predísť a akýmkoľvek spôsobom ju prekrižovať, lebo je potrebné, aby sme sa my, predovšetkým my poradili o našich biedach a ťažkostiach, nakoľko náš slovenský ľud je rozbitý a rozptýlený po širom svete. Toto predovšetkým na otázku zahraničnú.
Nábehy na integritu nášho štátu zvonku budú vždy o toľko slabšie, čím budeme vo vnútri sporiadanejší a tým i silnejší. Ide o stav a spôsob nášho hospodárenia. Sociálné otrasy boly by najvhodnejším podkladom k intrikám proti republike. Preto pevná hodnota našej koruny na svetových burzách má veľmi blízky vzťah k našej štátnej a národnej budúcnosti. Teraz, keď sa svet zachvieva vo finančných nesnádzach, vidíme vypukle neoceniteľnú prácu - nie strán, ako sa rádo povie - ale blahej pamäti ministra Rašína i jeho nástupcu Engliša. Minister Trapl, verím, pôjde v tradícii svojich osvedčených predchodcov. Predostiera štátny rozpočet prizvukujúc zásadu: sporiť, sporiť. Rovnováha rozpočtu v cifrách je dosažená - no, netreba nám pomysleť len na rovnováhu minulého rozpočtu a na reálny výsledok hospodárenia - a máme pred očima, čo nás čaká pri zhoršenej situácii. Nedostatok, pravda, môžeme kryť i úverove, ale i k úveru, či doma, či v zahraničí, nezbytne potrebná je dôvera, čo sa opiera o poriadok a hospodárnosť štátu.
Počuli sme, máme do 18.000 prebytočných štátnych úradníkov. To znamená, že racionalizovaním štátnej správy v istých oboroch bolo by možno restringovať. Tu je však otázka, čo vyhral štát prvou reštrikciou a čo by vyhral novou? Sotva viac než tou prvou, čo narobila hojne zla, až nestálo to za to. Metoda sporenia - ako je to správne - už i v behu musí si cestu raziť iným smerom. Ideme za anglickým príkladom, kde král, wallesky princ, ministri i poslanci odstupujú časť svojich dôchodkov vo štátnom záujme pre mravný efekt, na ňom dá sa úspešne stavať ďalej. Poskytnúť možnosť existencie svojmu občianstvu je povinnosťou moderného štátu, v tom je práve vo vysokej miere i jeho smysel, čo sa samozrejme vzťahuje i na štátne úradníctvo a zamestnanectvo. Zato obísť úradnictvo v požadovaní obetí, keď daňová schopnosť ostatných tried občianstva rapidne klesá, keď dva voli možno kúpiť za 1800 Kč a kravu za 4 až 500 Kč, keď berné úrady intabulujú daňové podlžnosti denne vo veľkom, a to od 10 Kč nahor - to proste nemožno, ak chceme, ako správne vytýčil cieľ minister Trapl, vyhnúť sa tomu, aby nebolo zle. (Výkřiky komunistických poslanců.) I z nových platových poriadkov a úspor hovorí vlastne ohľad na tú vrstvu občianstva, ktorá nám pomáha štát riadiť a stavať. Ide rad na každého a naše úradnictvo iste má toľko mravnej sily, že svoju obeť, - i keď to pocíti - prinese vďačne na oltár vlasti. Ide len o spravodlivé smernice a o ohľad na kategorie úradnictva, nižšie kategorie, na ktorých sa nedá sporiť. I tu totiž ostáva v platnosti zkúsenosť - nie bieda je, ktorá bije, ale krivda! Otázka má svoju háklivú stránku i v tom, že je úradník nesporne najlepší konzument, z jeho groša mnohé vrstvy žijú. Sú zas zjavy, kde je ohľadu škoda. Tu je na pr. nesprávny protekčný postup, čo stojí štát neodôvodnene iste pekný peniaz. Spýtajte sa prosím, pražského úradníka, ktorý tu sedí v svojom úrade od prevratu, ako mu to chutilo, keď jeho podriadený ako politický exponent odišiel na Slovensko, pobudol tam za čas a keď sa vrátil, bol mu už vysoko nad hlavou! Tu je zjav kvalifikovaných - bez kvalifikácie, ako vysvitlo v zvolenskej burešiade. Viem o pridelení nadriadeného a dobre plateného človeka v štátnom železiarskom podniku, ktorý sa tu u svojho podriadeného zaučuje a gazduje si pri tom. To sú nemožné zjavy a odstrániť ich čím skôr práve v záujme samého úradnictva, ako i finančného ozdravenia štátu potrebujeme. Len tak vytvoríme nové ovzdušie proti doterajšej prílišnej bezohľadnosti, hrabivosti a korupcii vo všetkých smeroch.
Minister financií bude môcť vyvinúť nátlak pravej váhy na všetky vrstvy nášho spoločenstva a keď i nie znemožniť, aspoň zdravo sblížiť to ohromné dôchodkové rozpiatie, čo otvára iste prepasť zášti, nenávisti medzi nerovno opatrenými vrstvami. Úsporný systém musí však následovať i prísny kontrolný pri urovnávaní cenovej hladiny, čo má na celej čiare sostupovať. Takto sa najdú možnosti i sporiť, i nadobudnúť pre reálne zabezpečenie prítomného rozpočtu, ba i pre mravnú a sociálnu obnovu celého nášho spoločenstva. Táto metoda sporenia nezolhá, lebo my máme ešte čím sporiť, i na čo stavať. Takto zaistíme si aj úver, keď nám ho bude treba, a koruna naša, ktorú nedrží len to čiastočné zaokrytie zlatom, ale najmä dôvera v sporiadanosť našej pracovitej štátnej domácnosti, bude pevnou oporou pre naše hospodárske snaženia a politickú istotu i ďalej.
Poriadok a spravodlivosť v našej štátnej domácnosti najistejšie zabezpečil by i dokumentoval tomu prispôsobený štátny rozpočet. Tento by musel popri systému reálnych spoločných potrieb pripustiť i vypuklejšie uplatnenie potrieb teritoriálnych, alebo lepšie - provinciálnych. Ani terajší rozpočet nemení starý spôsob - nerozdeľovať, až na výnimky čo do rozpočtu ministerstva železníc, ver. prác, čiastočne školstva. Tento spôsob má tú veľkú nevýhodu, že jednotlivé položky a ich upotrebenie so stanoviska jednotlivých správnych teritorií, alebo krajín republiky nemožno kontrolovať. Zásada rovnomerného vybudovania všetkých častí republiky týmto nie je už uplatnená ani na papieri. V praksi je to tým horšie, keď pri nedostatkoch správnej reformy nemáme ustanovizne, čo by to regulovala, mnoho závisí od byrokracie, mnoho od intervencií jednotlivých strán, ktoré sa dľa svojej povahy vždy usilujú vytlcť z toho politický kapitál. Výsledok je ten, že sa tu i teraz uplatňuje zvláštny jednotný štvorstupňový systém, čo sa prejavuje veľmi ostro v hájení a realizovaní záujmov jednotlivých krajin i na samom štátnom rozpočte. Týmto dosiaľ trpely újmu Slovensko a Podkarpatská Rus. Při zostrení hospodárskej kríze pociťuje už dnes jednostrannosť tohoto centrálneho systému i sama Morava. Ostravský soc. demokratický časopis "Duch Času" nedávno uverejnil úvodník názvom: Morava - Moravě! Kto si ho všimnul a poznal, čo sa robí od rokov na Slovensku, musel prísť na istú analogiu a to pod tlakom tých istých nesriadených pomerov. Reč je ešte len o dodávkach, o favorizovaní pražských firiem a vytískaní moravských, o vysokej hospodárskej škole roľníckej a podobne, jednako nie div, keď sa v dobe veľkej sociálnej biedy ozve hneď výkrik, čo sa veľmi ponáša na to neraz zatracované: Slovensko - Slovákom! "Lidové noviny" zastaly sa tiež záujmov Moravy, ako ináč ani nemožno spraviť. Všetko to nasvedčuje, že je doterajší spôsob i vypracovania štátneho rozpočtu a najmä jeho efektovania pre celok republiky nevhodný. Potrebujeme v záujme samého štátu spravedlivý regulatív a čím je hospodárska kríza krutejšia, tým ho viac potrebujeme. Ináč nebude súladu a sporiadanosti. My, Slováci cítili sme to už dávno a v znamení slovenskej spolupráce najnovšie založili sme si Národohospodársky ústav v Bratislave, čo mal v niečom svoj kladný vplyv i na prítomný rozpočet. Žiaľ nemal v prevažnej časti podaných požiadaviek, čo sa vysvetľuje sporením a hospodárskou krízou. Či sme však pri terajších spôsoboch štátneho hospodárenia mohli i bez tohto kroku ostať? Zamoravská časť republiky má iste svoju ochranu a zabezpečenie v intervenčnej činnosti poslancov, tiež v byrokracii, ktorá s kádrom zástupcov ľudu už inštinktívne, alebo aspoň najčastejšie takto pracuje. Slovensko nemá ani to v potrebnej miere. Poslancov má o šesť menej, ako by mu patrilo. Intervenčná činnosť týchto už chybuje a musí sa pripísať v prospech Zamoravska, čo je tiež jeden z vecných dôvodov za zrušenie viazaných kandidačných listín a za svobodné voľby. V pražských ministerstvách niet skoro ľudí, ktorí by mali na zreteli záujmy Slovenskej krajiny a Podkarpatskej Rusi. Bolo by veľkým sjednodušením otázky, keby každý minister dostal slovenského tajomníka a ak je to dnes z úsporných dôvodov nie na čase, keby vysokí úradníci, ktorí rozhodujú v otázkach slovenských - prišli si najprv to Slovensko dôkladne preštudovať, naviazať všestranne styky so slovenskými verejnými činiteľmi, i so slovenským životom a tak sa potom venovať svojej úlohe. Uisťujem vážený snem, že i pri jednoduchých intervenciách vo verejnom záujme hneď poznať u patričného úradníka, či má potuchy o Slovensku a či nie. Kým aspoň toto nebude, jedinou opornou inštitúciou na uplatňovanie slovenských požiadaviek je založený Národohospodársky ústav v Bratislave, za ním stojí delegácia slovenských poslancov a senátorov. (Posl. Kubač: Ale s tým memorandom ste zkrachovali!) Prečo nám nepomaháte? Či krikom nasytíte tisíce ľudí? Ide o to, aby intervencie naše v ústredných úradoch a všade, kam sa obrátime, boly čím vážnejšie brané. Vám, českí kolegovia, má to robiť radosť, keď vidíte, že dnes Slováci nedobývajú parlament ani Pittsburghskou dohodou, ani extrémnou autonomiou, ale sa takto snažia, autonomisti i neautonomisti spolu - zaistiť narušenú rovnováhu, existenciu krajín a ich občianstva. To je kus konsolidačnej práce, jej budúcnosť závisí od toho, ako sa bude dariť. V celoštátnom záujme možno tomuto len priať, tým viac, keď dôvody obrany pociťuje už dnes a pocíti i zem Moravsko-sliezska, ktorú spoločný záujem ozdraviť pomery pomalu, ale iste postaví vedľa nás. Pri tom pochopíte i našu druhú požiadavku na ochranu miestnych záujmov voči centralizmu. To je novelizovať zákon o správnej reforme a prehĺbiť kompetenciu samosprávy. Tiež novelizovať zákon daňový.
Obsahove zaujíma ma podaný rozpočeť v celku a participiálne vzhľadom na potreby Slovenskej krajiny a východnej časti republiky. Pri celku ide o rovnováhu a tá, ak sa bude dľa vytýčených smerníc pečlivo hospodáriť, je uspokojivá. Čo do participovania - konštatujem: slovenskí poslanci a senátori, sdružení v Národohospodárskom ústave vykonali všetko možné, aby jednotlivé ministerstvá dozvedeli sa o potrebách Slovenska a Podkarpatskej Rusi v pravý čas. Toto zakročovanie malo i nemalo žiaduceho výsledku. Primnoho svaľuje sa pri tom na nezbytné snižovanie rozpočtových položiek, hoci v mnohom páde ide len o presunovanie. Ministerstvo železníc určuje pre Slovensko na stavbu nových železničných tratí - spolu 63.7 mil. proti minuloročným 73.6 mil. Ministerstvo verejných prác zvýšilo dotáciu na udržovanie štát. ciest s vlaňajších 18 mil. na 25.5 mil. Ministerstvo školstva zdvihlo v stavebnom odbore verejných prác položku na výstavbu národného školstva s minuloročných 6.4 mil. na 17 mil.
Proti tomu snížilo však položku na stavbu meštianskych škôl a zaistilo voči výdavkom a investíciám na vysoké školstvo v historických zemiach pomerne nepatrnú položku pre Komenského univerzitu 3.72 mil. Nevyhovuje sa našej žiadosti, aby výnos prepravnej dane na Slovensku venovaný bol ministerstvom financií čs. štátnym drahám na poštátnenie a tarif. prepočítanie miestnych dráh. Tu ide o konečné odstránenie hospodársky pre východnú časť republiky veľmi nebezpečného neriadu tarifových rozdielov, čo možno od prevratu smelo označiť za umelú colnú ochranu zamoravského hospodárstva. V tejto veci apelujem i tu na ochotu ministra železníc a ministra financií, nech nám konečne idú po ruke, keď chceme z dvoch hospodárskych oblastí republiky vytvoriť jednu. Vyzdvihujem - ten stav, čo Slovensko stojí v podstate a dôsledkoch škody stá a stá milionov - Zamoravsko netrpelo by rok, nie to trinásť rokov! Prepočítanie a sjednotenie taríf v celej republike je nič nie iné, ako hospodárske obrátenie a stmelenie východu republiky so západom, ako i južných Čiech s Prahou. Podobne nenajsť v samom rozpočte podkladu na sriadenie fondu pre stavbu národných škôl na Slovensku dľa vzoru silničného a vodohospodárskeho fondu. Osvedčenie ministra školstva o dohode v ministerskej rade a stanovenie voči rozpočtovým 17 mil. štátneho príspevku na tento fond v ročných 20 milionoch za desať rokov beriem s potešením v známosť, hoci stavba slovenského ľudového školstva pri zaťažení obcí a krajiny pojde i tak hodne pomalejším tempom, než by sme si to dľa potreby priali. A pri tejto otázke dovoľujem si upozorniť na to, že práve pre ťažkosti výstavby štátnych škôl na Slovensku je potrebné chápať to, čo sú vlastne církevné školy na Slovensku. Církevné školy na Slovensku sú výpomocnými inštituciami. Keby církev neudržovala tieto školy, tak by 4-5.000 učebieň zostalo prázdnych. Nezbýva nám iné, keď je štát v ťažkosti, než to, aby vláda vyšla v ústrety tým udržovateľom, ktorí udržujú tieto naše školy. (Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců: Pro ohlupování dětí!) A čo vy hovoríte o ohlupovaní? My sme vás všetkých vychovali, jedných sme vychovali dobre a druhých nie.
Ide o to, abysme sa konečne dožili v tejto republike toho, aby všetci učitelia stejne boli platení, či sú státni a či církevní. (Potlesk.) A vy komunisti tomu učiteľovi, aby bol stejne platený, toho neprajete. Krásne vy stojíte o tú osvetu! (Hluk. - Výkřiky komunistických poslanců.)
Ministerstvo soc. pečlivosti nejde nám tiež v ústrety pri požadovaní vážne podporovať budovanie ústavov pre chudobných prestarlých, invalidov, čo je v terajšej biede ozaj vážna vec. Na investíčne účely pre štátne lesy a statky určuje sa 12.85 milionov. To je málo, lebo pri väčších investíciách (stavba ciest, úzkokoľajných dráh) tu by našlo chleba hodne ľudí. Štátne banské a hutnícke závody zamestnávajú vyše 11.000 robotníkov, z toho vyše polovicu na Slovensku. Preliminované je odovzdať štátnej pokladnici vyše 11 mil. Z tohoto bolo by tým istým účelom, ako pri lesoch a statkoch štátnych, investovať do výskumov a zdokonaľovania podnikov, otvárať nové bane, najmä zlatonosné, ktoré by sa najskôr rentovaly. Pri ministerstve železníc miesto prepúšťať pracovné sily a zväčšovať tým počeť nezamestnaných bolo by tiež najvhodnejšie rozšíriť investície na účeť ministerstva soc. pečlivosti. Iste nám všetkým ide o to najmä v dnešných vážnych časoch zmierniť ohromnú biedu nášho ľudu už či tu, či na Slovensku, kde je dnes nezamestnanosť veliká, lenže nie je registrovaná. A keď je na mieste aspoň skromnou podporou v nezamestnanosti stierať slzy hladujúcemu robotníctvu a jeho rodinám, celkom tak je našou povinnosťou pamätať i na tých, čo sú odborove nie organizovaní a hľadia tejto zime s najväčšou obavou v ústrety. Upozorňujem pána ministra soc. pečlivosti na krutý osud slovenského poľnohospodárskeho robotníctva. Táto najmenej chránená vrstva nášho pracovitého ľudu po neúrode nachodí sa v tých najťažších pomeroch. Tu, myslím, nedá sa ani odkladať ani gazdovať. Preto s inými svojimi kolegami v mene národohospodárskeho ústavu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus žiadam týmto kompetentné ministerstvá, zariadiť pri pomoci našich humánnych inštitucií zvláštnu stravovaciu a ošaťovaciu akciu v rozmeroch, ako to skutočná potreba vyžaduje. Ale, tu musíme byť pozorní na jednu vec, že náš ľud nečaká almužnu, čaká prácu, ide o to, aby sme investičný kapitál tak rozdelili, že by sa dostal pre všetky okresy našej republiky. Prečo musíme to žiadať? Preto, priatelia i nepriatelia, lebo kdekoľvek sa majú núdzové práce robiť, tam žiadajú, aby príslušné obce prispely tiež istými obnosy. Interesantné vo veci je to, že najviace potrebujú pomoci obce, ktoré nemajú ani na núdzové práce čím prispeť. Z toho následuje, že kapitál, ktorý dáme na núdzové práce, by sme vlastne mali rozdeliť nie medzi obce a okresy, ktoré majú čím prispeť na núdzové práce, ale by bolo veľmi rozumné, keby sa hľadelo na to, aby kapitál, ktorý budeme mať a máme k dišpozícii, rozdelil sa všetkým okresom a menovite tam, kde je najväčšia potreba a kde nemajú podkladu k tomu, aby samy obce a okresy daly na to. Vláda môže si byť istá, že pri pomoci hynúcim má celý parlament za sebou. (Výkřiky komunistických poslanců.) Ja ozaj ľutujem komunistov, že vy takto kričíte do mňa. Prečo kričíte, čo som vám spravil? (Hlasy: Čo je s memorandem, čo jste uverejnil na Slovensku?) Ale tu je, ráčte počuť. (Výkřiky komunistických poslanců.) Tak vy to lepšie viete, čo ja chcem, než ja. Vy chcete, aby som ja chcel, čo chcete vy; to marne budete čakať. Vláda môže si byť istá, že pri pomoci hynúcim má celý parlament - mimo pánov komunistov, poneváč sú to tiež pánovia - za sebou. Konečne prichodí mi vyzdvihnúť, aby i pri terajšom rozpočtovom systéme položky určené pre Slovensko skutočne sa i vyčerpaly a neprepadaly.
O položkách na školské investície som sa už zmienil. Pri všetkej dobrej snahe ministerstva školstva veľmi zaráža meravosť stanoviska vyjadrená tým, že kým sa v Prahe má stavať univerzita, hospodárska vysoká škola údajne vo veľmi impozantných rozmeroch, zatiaľ na Slovensku techniky niet, ani len pre zásadné uznanie nejakej položky v rozpočte, hoci nedostatok inženierskeho dorastu pri regulačných, melioračných, ba i banských a hutných prácach na Slovensku pociťuje značne štátna správa sama. My Slováci o tom, čo sa dialo okolo slovenskej techniky, máme dojem, že nech sme Nemci, tak tú techniku na Slovensku už máme. Sme národom štátotvorným a čo jednému - keď je toho reálna potreba - patrí i druhému. Žiadame si svoje a pridržiavame sa nároku na slovenskú techniku. Finančné námietky ohľadom vybudovania techniky dajú sa vyjadriť týmto spôsobom. Nech sa siahne na technické odbory nemecké do Prahy a nech sa tu zveľadí a na Slovensku nech sa exponujú tie odbory technické, ktoré Slovensku ku svojim melioračným, regulačným a ostatným banským a hutným prácam potrebuje. (Hlasy: Jednu německou techniku by bylo třeba poslovenčiti!) Ano, to je všetko.
Upozorňujem na stav bratislavského Národného divadla, ktorého poslaním je stavať slovenskú kultúru, byť ohnišťom a šľachtiteľom štátnej slovenskej reči. Len na Národné divadlo v Prahe dopláca štátna pokladnica podľa rozpočtu 11,875.000 Kčs. Subvencia pre Národné divadlo v Bratislave nejde tedy nijako zo zamoravských prostriedkov. Preto, ako sa dožadujeme, aby Komenského univerzita nebola treťou českou, ako je dosiaľ, ale jedinou slovenskou v republike, to isté žiadame i od Národného divadla, ktorého správca mal by vždy vedeť, že sa podnik tento, národný slovenský podnik, nedrží len zo vstupného od bratislavských Čechov. Úradná, ako i vyučovacia reč na Slovensku je v smysle ústavného zákona slovenská. Konečne je už na čase, aby to bolo do života uvedené a úradník, neúradujúci slovensky a správne slovensky, bol nadriadenými úradmi bratý na zodpovednosť. Nielen zákon a praktická potreba - vyžaduje to úcta ku krajine, čo to úradníctvo, či učiteľstvo živí a úcta k hrobom našich predkov. A ak si to kde žiadame, to je najmä škola, kde sa vyučujú naše deti. Komenského národ, dúfam, nebude sa hádať v tejto veci s nami! Aby sa to však stať mohlo, žiadame na riaditeľské miesta, ako i na učiteľské ústavy vymenovať profesorov Slovákov. Praks je tu totiž veľmi smutná, o čom proste nechcem reči šíriť. Nie je div potom, že je to s tou slovenčinou a slovenským národným duchom na našich školských ústavoch všelijak a slovenskí profesori nútení sú rezolúciami dožadovať sa svojho prirodzeného práva. Vyzdvihujem z ich rezolúcie, usnesenej na valnom shromaždení profesorov Slovákov v Turč. Sv. Martine dňa. 4. júla 1931, aspoň toto: 1. Žiadame, aby bola čím skôr uzákonená a uskutočnená krajinská školská rada s vedúcimi činiteľmi Slovákmi (Výborně!) a s právomocou, rozšírenou i na stredné a odborné školy, i učiteľské ústavy. 2. Žiadame primerané zastúpenie profesorov Slovákov v ministerstve školstva a nár. osvety, ako i v jeho referáte v Bratislave a to na zodpovedných miestach. 3. Žiadame a nárokujeme si, aby všetky miesta na slovenských stredných školách a učiteľských ústavoch boly obsadzované v prvom rade Slovákmi. V dnešnej dobe žiadame zvlášť mať zreteľ na slovenský prof. dorast, ktorý je bez chleba, alebo učí na školách nižšieho stupňa. 4. Žiadame, aby bolo umožnené uplatniť sa slovenskému prof. dorastu. Žiadame, aby všetci profesori, ktorí účinkujú na slov. stredných školách už dva roky a nenaučili sa vyučovaciemu jazyku slovenskému, boli premiestnení na iné stredné školy a ich miesta nech sú zaplnené Slovákmi. 10. Žiadame vybudovanie prírodovedeckej fakulty v Bratislave, ako i slovenskej techniky v Košiciach. 11. Žiadame, aby pre politickú činnosť profesori Slováci neboli trestaní a preháňaní, kým na druhej strane bývajú profesori Česi za podobnú politickú činnosť v iných politických stranách odmeňovaní povýšením.