Štátu prináleží, uznám, dozor, kontrola, práve tak ako pri školách, ktoré nie sú štátne. Tento dozor nemôže prekročiť hranice, ktoré stavá najvyššia kontrola: Či správca týchto majetkov splní svoje povinnosti. A v tomto ohľade ani najväčší odporcovia cirkvi nedokázali, že by cirkev neplnila svoje povinnosti.

Slávna snemovňa! Nech mi je láskave dovolené zapodievať sa ešte s majetkami, ktoré fungujú pod menom donácie, základiny. Sú to náboženský, študijný a univerzitný fond. Dľa sdelenia pána ministra zahraničia tieto fondy sú tiež zahrnuté do komplexu cirkevných majetkov, a to celkom správne, lebo tieto základiny sú cirkevného pôvodu a prináležia cirkvi katolíckej. Československá vláda na základe nariadenia ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska v § 2 doslovne toto nariaďuje: "Všetky ostatné majetky a základiny rímsko-katolíckej cirkvi, ktoré spravujú i teraz rímsko-katolickí biskupovia, preláti, kapitule a kláštory na území Slovenska, dávajú sa pod dozor."

Slávna snemovňa! Obmedzím sa ohľadom týchto základín iba na púhe faktá a z nich plynúce zásady, hlavnú váhu budem však klásť na historickoprávnu stránku. Kým by som sa pustil do rozoberanie týchto vecí, zdôrazňujem dve kardinálne zásady: 1. Že náboženská, študijná a univerzitná základina sú tiež majetkom rímskokatolickej cirkvi. A to takým majetkom, ktorý bol zabezpečený v XVIII. storočí zákonným článkom I. zák. z r. 1790, a síce v tom smysle, že ohľadne právnej povahy týchto majetkov ešte aj nastolenie je zakázané. 2. druhá je tá, že právny vývoj zorganisoval na zabezpečenie vlivu na to povolaných činiteľov ustanovizne, a to za tým účelom, aby tieto základiny, tvoriace majetok katolickej cirkvi, boly chránené pred akýmkoľvek nepovolaným vlivom a poškodením. Týmto spôsobom vyvinulo sa hlavnopatronátne právo vo vzťahoch na tieto základiny a na ustanovizne z nich vzniklé v opravdovú vnútornosprávnu cirkevnú autonomnú inštitúciu. A síce tak, že čo do výkonu exekutívna moc hlavného patrona, ustálená zákonom, vykonávala sa buď za účasti církevnejvrchnosti a svetských činiteľov, alebo sa vykonávala vztiahnutím autonomných prvkov katolických podľa povahy otáznej veci.

Slávna snemovňa! Dovolím si tieto dve thézy rozobrať a ich dokázať. S univerzitnou základinou nebudem sa zapodievať, nakoľko ešte dosiaľ nikomu nenapadlo popierať ten fakt, že kardinál Pázmány založil ju so 100.000 zlatých kapitálom. Nebudem sa obšírne zapodievať ani s historickou stránkou náboženskej základiny, vzťahujúcej sa na jej pôvod - táto je všeobecne známa.

Podkladom náboženskej základiny je výsadná listina krála Ferdinanda II zo dňa 11. decembra 1625 a zakladajúca listina krála Ferdinanda III zo dňa 6. augusta 1650. Na základe tomto bola sriadená t. zv. "Cassa Parochorum", do ktorej král Karol VI odkázal dôchodok viacerých uprázdnených beneficií a Maria Terezia všetký poplatky vyrúbené na arcibiskupstvá a biskupstvá, ďalej dôchodky podaktorých církevných beneficií.

Tato pokladnica kmeňového majetku nemala. Majetok jej pozostával iba z tých dôchodkov, ktoré boly do pokladnice zaplatené. Kmeňový majetok vznikol, keď Jozef II nariadením z r. 1783, 1784 a 1786 zrušil rozličné mužské a ženské rehole, ich majetky pripojil ku "Cassa parochorum... Z tohoto sa zrodil náboženský fond.

Manipulovanie tohoto fondu Jozef II. sveril na jednu odbočku miestodržiteľskej rady, na t. zv. cirkevnú komisiu, ktorej predsedom bol sám miestodržiteľ. Primáš Uhorska bol jej členom a mal tam rozhodujúce slovo. Po smrti Jozefa predsedom sa stal primáš a dvorské nariadenie z r. 1793 jasne hovorí, že náboženský ako aj študijný fond v smysle čl. zák. XXVI z r. 1790/I určené sú výlučne na katolické ciele, netvoria teda krajinskú verejnú základinu, zakazuje užívanie tohoto pomenovania a opätovne nariaďuje zvláštne manipulovanie týchto základín.

Kmeňový majetok náboženskej základiny takto bol roztriedený kráľovskou správou ver. základín v r. 1875:

1. úspory vzniklé z výplat erárnych na základe nariadení kráľov Ferdinanda II. a Karola VI.;

2. súkromné základiny s malým kapitálom;

3. t. zv. komisionálny, palestinský zbytkový fond, ktorý bol pôvodne určený na udržovanie palestínskych svätých miest a pozdejšie bol obrátený na výchovu bosenských klerikov v uhorských semeništiach;

4. hodnota zkapitalizovaného majetku tých reholí, ktoré boly zrušené za cisára Jozefa II. a obnovené za kráľa Františka;

5. nemovitosti prešlé bezprostredne do vlastníctva náboženského fondu zo zrušených, avšak neobnovených reholí, alebo po zámene učinenejs kráľovským erárom;

6. odbremovacie renty a vinné výkupné papiere poukázané ako by náhradou za ztratené urbárné poplatky;

7. kapitál o 184.000 zlatých za odbremenenie zeme, ktorý zaplatilo veľkovaradínske biskupstvo za výkupné večného uživania pánstva bélskeho a vaškovského;

8. základina pozostávajúca z 3 mil. zlatých, zaplatená arcibiskupstvami, biskupstvami, kapitulami opatstiev a prepoštstiev v prospech seminárov;

9. interkalárné dôchodky uprázdnených cirkevných beneficií.

Určenie základiny riaditeľ správy verejných základín vo svojej zpráve z r. 1875 takto označuje: Zakladanie a vydržovanie rímskokatolíckych a gréckokatolíckych biskupstiev farností, semenišť, kostolov, cirkevných budov a fár; podporovanie kňazov bez patrónov, ako aj chudobných reholí; staranie sa o vyučovanie katolíckeho náboženstva a rozdavanie štipendií pre študentov; stálé zveľaďovanie cirkevných bohoslužieb, slovom podporovanie katolíckeho náboženstva vo všetkých smeroch.

A tu nech mi je dovolené rozprestrieť sa na jednu dosiaľ u nás nevyriešenú otázku, na hlavnopatronátné právo. Otázka hlavnopatronátneho práva je už síce v modu vivendi riešená, nakoľko v tejto dohode štát má právo iba protestovať oproti vymenovaniu osoby na biskupský stolec, ktorá so štátneho stanoviska jej nekonvenuje. Na samotné vymenovanie však inej ingerencie nemá.

Napriek tomu, slávna snemovňa, keďže vláda de jure nemá žiadneho podkladu na uživanie hlavnopatronátneho práva, via facti to prevádza, a to najvypuklejším spôsobom pri manipulovaní spomenutých základín.

Nechcem sa obšírne zapodievať otázkou hlavnopatronátneho práva. Shrnujem stanovisko, ktoré sa kryje so stanoviskom cirkevného práva, celkom na krátko: Hlavnopatronátné právo je cirkevného pôvodu, lebo sa vzťahuje na také věci, ktoré patria pod pojem duchovnej moci cirkvi.

Tí, ktorí hlásajú štátnu omnipotenciu, korene hlavnopatronátneho práva hľadajú v delegátskej hodnosti sv. Štefana. Avšak sv. Štefan nebol papežským legátom. Jeho niektoré výsady boly iba osobného rázu (privilegium personale), neprechádzaly na jeho nástupcov. Nástupcovia sv. Štefana si pripisovali tieto práva, avšak Sv. stolica nedala k tomu nikdy svoj súhlas, považujúc ich vždy za cirkevnú výsadu. Uhorskí králi s vedomím Rimu síce, ale nikdy s jeho súhlasom menovali biskupov.

Na konci stredoveku kráľ Zikmund vystupuje so svojimi smelými požiadavkami a vyhlásil boj proti právam sv. Stolice. Zaplňuje biskupské stolce, ale po smierení so Sv. stolicou sám uznáva, že tieto práva iba uzurpoval. Nástupcovia Zikmundovi sa odvolávajú na bullu kostnickej synody ako na prameň svojho práva, avšak táto bulla je imaginárnou. Zaviedla a pomýlila Verbőczyho, kodifikátora uhorského práva, ba samého kardinála Pazmánya. Nesprávnosti uhorských kráľov Sv. Stolica nikdy neuznala, proti nim protestovala. R. 1855 po uzavretí konkordátu právna situácia sa vyjasnila. Kráľ uhorský obdržal menovacie právo, neberúc ohľad na minulosť.

Preto celkom správne usudzujú cirkevní právníci: "Panovník dostal konkordátom menovacie právo na neobmedzenú dobu; zrušením konkordátu zaniklo teda ešte i prezentačné právo."

A toto je ten právny podklad, na základe ktorom popierame československej vláde oprávnenosť manipulovania rozličných základín.

Vznikom Československej republiky prestal u nás konkordát. Československá republika je novým štátnym útvarom - nie akousi kontinuáciou starého Uhorska, alebo Rakúska. Svätá stolica v celom rozsahu popierala domnelý nárok československej vlády. Stanovisko toto prehlásil bl. pamäti Benedikt XV. vo svojej allokúcii povedanej dňa 21. novembra 1921. Nový cirkevný kodex nedovoľuje vznik nových patronátov, následkom toho tým menej hlavno-patronátné právo.

Nutno poukázať na rozdiel manipulovania týchto základín za starého režimu a teraz. Minister kultu za starého režimu mal nad tými majetkami iba dozor. Nemanipulovalo sa to ako štátny majetok. Rozpočet robila si sama komisia a vyúčtovanie vždy bolo predostreté kráľovi ako hlavnému patronovi. Cirkev v tejto komisii vždy mala svojho zástupcu.

U nás doteraz cirkev na tieto majetky nemá ani najmenšieho vplyvu, čo je najväčším kameňom úrazu pre církev katolícku.

Slávna snemovňa, obšírnejšie sa chcem zapodievať s tak zv. študijnou základinou. Študijný fond tvoria niekdajšie majetky zrušeného rádu jezuitského. Po zrušení rádu Maria Terezia mocou svojho apoštolského práva a na základe XII. čl. zákona z r. 1548 zachádzala s nimi a utvorila z nich študijný fond. Kráľovská správa verejných základín vo svojej výročnej zpráve z r. 1875 kmeňový majetok študijného fondu rozdelila na tieto tri skupiny:

1. čiastka vtiahnutého kapitálu po zrušení rádu jezuitského, ktorú Maria Terezia venovala študijnému fondu. 2. Nemovitosti, ktoré po zrušení rádu jezuitského následkom donácie Marie Terezie priamo, alebo právnou zámenou so štátným erárom prešly na študijní fond. 3. Výkupné papiere vinné, vzťahujúce sa na odbremenovacie renty poukázané za urbárné poplatky po týchto ztratených nemovitostiach. Ich určením je podporovať školstvo. Cirkevný pôvod tohoto majetku - študijnej základiny - po hore uvedených dátach nie je ťažko dokázať. Štátny jej pôvod pokusili sa dokazovať ešte za starého režimu v rokoch 70ých, avšak všetky ich úsilia sa ztroskotaly, keďže nevedeli dať svojim tvrdeniam ani najmenšieho prijateľného právneho podkladu.

Nakoľko však čsl. vláda stojí na stanovisku protizákonitom - manipuluje túto základinu bez každého dozoru cirkvi katolíckej - my sa oproti tomu jednaniu československej vlády čo najenergickejšie ohradzujeme. Sme si vedomí, že žijeme vo štáte konštitučnom. Povinnosťou našou je práva naše ešte i proti štátnej moci hájiť a brániť. Na základe práva a spravodlivosti žiadame vydanie všetkých cirkevných majetkov, aby tieto slúžiť mohly svojim vznešeným cieľom. Náboženský fond má slúžiť výchove, chceme ho k tomu použiť. Chceme ich použiť na výchovu v katolíckych cirkevných školách.

Sme ďaleko ešte od myšlienky, že by sme popierali štátu právo, aby tento dľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia pod ochranou zákonov nemohol sa starať o výchovu. Sme však skálopevne presvedčení i o tom, že práve teraz v dobe to politických a náboženských rozporov a rozbrojov usilovať sa zničiť náboženskú výchovu a zaviesť bezkonfesijné vyučovanie - toto sa protiví vitálnym záujmom štátu. Pri terajšej hospodárskej krizi, pri veľkom zaťažení obyvateľstva štát náš nemôže na sebe vziať novú ťarchu vydržovania škôl. Každé podujatie v tomto ohľade považujeme za terajších okolností za bezúspešné. Štátu nestoja po ruke ani hmotné, ani morálné prostriedky; každé podujatie v tomto ohľade viedlo by iba ku zklamaniu. Nieto totižto pochybnosti, že náhrada nábožensko-morálnej výchovy púhym rozumovým vyučovaním, vyučovanie bez Boha viedlo by k morálnému úpadku národa a k vážnym otrasom pilierov spoločenského a štátneho poriadku. Ja myslím, že štát náš s najväčším a najšťastlivejším úspechom by riešil otázku výučby, keby zanechal už raz konečne nebezpečné experimenty a zákonodárnou cestou ustálil smer, pobádajúc cirkvi, konfesie, spoločnosti k zdravému závodeniu na tomto poli, aby sa uskutočňoval pokrok pravý a nie pseudopokrok.

Ja uznám, že štát má právo v záujme povznesenia verejnej osvety zakladať školy a osvetové ústavy. Čo však na žiadon pád nemôžeme prijať, je to, že by štát mal právo zrušením slobody vyučovania odňať cirkvám a vierovyznaniam právo výučby. Popierame, že by štát mal právo siahnuť k majetkom, ktoré prináležia k cirkvi katolíckej.

A tu musíme čo najrozhodnejšie zdôrazniť, že cirkev katolícka má na školy svoje historické právo. Cirkev totižto vydržiavala školy už vtedy, keď štát ešte na školy ani nepomyslel. S pojmom štátnej školy stretáme sa iba na začiatku XVIII. storočia.

Okrem historického práva musím poukázať ešte na jednu veľmi vážnu okolnosť, ktorá potvrdzuje naše stanovisko. Prirodzeného práva rodiča na dieťa nikto nemôže popierať. Toto právo nemôže sa však vzťahovať len na telesnú, ale i na duševnú výchovu. A keby nebolo nič iného - toto prirodzené právo rodiča ako príslušníka cirkvi dáva samej cirkvi právo na výchovu dieťata ako budúceho príslušníka cirkvi.

Slávna snemovňa! My už dnes činíme štát zodpovedným za všetky prečiny a škody tam spáchané. Aké turecké hospodárenie sa tam prevádzalo, dovolím si predčítať článok "Robotníckych Novín", časopisu to terajšieho p. ministra kultu a nár. osvety dr Dérera zo dňa 31. januára 1929: "Cirkevné majetky vzaté boly pod zátvor nariadením ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska v mesiaci júni 1919. Správu prevzala tak zv. Centrálna správa cirkevných katolíckych veľkostatkov, kde boli zástupcovia úradov a cirkví. Predsedom bol terajší bojnický opát Karol Medvecký, podpredsedom inž. Slezák, členmi komisie boli dr Wagner, dr Galla, dr Hlavatý, dr Herold, Imro Parák (švagor už známeho trnavského Slezáka) a ešte iní pánovia. Je zaujímavé, že jednotliví členovia tejto komisie použili svojej moci k tomu, že si zabezpečili akú takú odmenu za svoju "mimoriadne ťažkú prácu". Jedon z pánov zabezpečil si poistenie objektov, za ktoré platilo sa ročne 370.000 Kč. Druhý pán, hoci bol vo verejnej službe, zabezpečil si prácu pravotársku, ktorá mu akiste donášala pekné tisíce, lebo on zprostredkoval prenájmy a vyhotovoval smluvy. A popri nich rôzni ľudia (a to i takí, ktorí boli trestaní maďarskými súdmi väzením a peňažitými pokutami pre úžeru) hľadeli si každý zabezpečiť dajaké zamestnanie, prípadne boli pribraní i príbuzní tých členov správy ku správe rôznych objektov. Niekedy aj bez potrebnej kvalifikácie, napriek tomu, že zákon predpisuje na latifundiách pre úradníka-hospodára vyššie školenie. Vzali za správcov bývalých botoš-išpánov. Za to protežanti dostali do prenájmu veľkostatky (vo vlastnej režii) najmodernejšie zariadené (Jánošháza). Rozsah majetku je asi 1500 kat. jut. A toto hospodárstvo malo byť dané správou veľkostatkov do prenájmu na 20 rokov za 60 Kč (šestdesiat) za jutro. Tu malo zasiahnuť ministerstvo školstva a nár. osvety, ako ministerstvo rezortné, lebo keďže rátame priemerné nájomné za prvotriedné hospodárstvo len 200 kg žita po 150 Kč za 1 q, tak by bolo nájomné miesto terajších 90.000 Kč aspoň 225.000 Kč. Toľko ztratil tuná majiteľ za celú nájomnú dobu! A keď sa prvé podarilo, prišla aj druhá rodina, ktorá dostala tiež veľké hospodárstvo za bagatelnú cenu. Neskoršie aj botoš-išpáni, keď im horela pôda pod nohama, dostali do prenájmu hospodárstva za výhodných podmienok. Takto sa hospodarilo pod egidou a panovaním cirkevnej komisie a nikto sa nestaral o to, kto že je zodpovedný za ztraty vzniklé takýmto prenajímaním.

Dostali títo páni absolutorium? Od koho a na akom základe?

R. 1923 bola sriadená po dohode s ministerstvom školstva a zahraničia likvidačná komisia, ktorá prevzala spravovanie majetkov a mala tieto viesť až k úplnej likvidácii."

Takto znie článok Robotníckych novín a tento článok bol písaný 31. januára 1930, vtedy už pod ministrovaním pána ministra dr Dérera. Ale pán minister dr Dérer do tejto doby ani jedon krok nezriadil, že by bol, prosím pekne, tam spravil niejakú nápravu na cirkevných majetkoch. Hospodarí sa tam doista - ako predtým.

Slávna snemovňa! Likvidačná komisia likviduje už od roku 1923, tedy osem rokov a ešte posiaľ nič nezlikvidovala. Tajné ruky to hatily v minulosti a myslím, že tie isté ruky to hatia i teraz. Nepomohla ani nová smluva uzavretá medzi Sv. Stolicou a Československou republikou, t. zv. "modus vivendi". O význame tejto smluvy sa rozpísaly onoho času všetky naše časopisy. Vyzdvihly, že význam "modu vivendi" spočíva v tom, že Vatikán uznal hranice nášho štátu v dobe najukrutnejšej agitácie zo strany Maďarov proti Trianonskému mieru, počas akcie Rothermerovskej; uzavretá bola táto dohoda vtedy, keď bol za maďarského primáša vymenovaný kardinál Serédi. Každý rozumný človek očakával, že táto smluva bude perfektuovaná, dosiaľ to však márne očakávame. Boly sriadené dve poradné komisie pre delimitáciu a dotáciu diecez: jedna cirkevná a druhá vládna. Hovorilo sa o akejsi kooperácii a spolupráci týchto komisií, avšak doteraz nevidíme nič, iba uplatnenie toho známeho kunktátorského hesla: "dohodli sme sa, že sa dohodneme".

Slávna snemovňa! Sú toto o veľa vážnejšie veci, má náš štát do činenia s tak veľkým faktorom, že takéto experimenty v záujme dobrého mena, reputácie nášho štátu dovoliť si nemôžeme.

Pri pojednávaní haagskej a parížskej konferencie sa konštatovalo, že tieto v najväčšej miere prispely ku konsolidácii tak politickej, ako i hospodárskej. Keď to, slávna snemovňa, kvitujem, nech mi je dovolené dožadovať sa toho i na poli cirkevnom. Prvým krokom k tomuto bude perfektuovanie modu vivendi; v smysle tejto dohody oslobodenie círk. majetkov zpod inkamerácie a vydanie ich církevným majiteľom. Opätujem znova, že naša Magna-Charta ústavná listina uznáva svätosť vlastníckeho práva a církev katolícka nestojí mimo zákona. Žiadame presné vyúčtovanie, odčinenie všetkých krívd, ktoré sa staly církvi pri pozemkovej reforme, ktorá na mnohých miestach patronátné bremená nebrala do povahy a tým církev ožobráčila.

Štát, ktorý sa chlubí so svojou demokraciou, pokrokovosťou, takéto krivdy páchať nemôže, lebo v tom prípade demokraciu túto by sme museli považovať za klam a faloš. Pod rúškom zvučných hesiel páchala by sa ďalej krádež.

S dohodou haagskou a parížskou dľa mojej skromnej mienky nemáme sa čo chlubiť. Poukazujem iba na jednu vec: V parížskej dohode a fondu A (agrárného fondu) vidieť, ako bola prevádzaná pozemková reforma. Československá republika vypustila maďarským občanom 100.000 kat. jutár - Rumunsko, Jugoslávia previedly neúprosne pozemkovú reformu. Platia sice, ale je to všetko maličkosť. Rumunsko behom 13 rokov ročne 500.000 zl. korún, Jugoslavia ročne 1 milion. Keď vezmem do povahy to, že jedno kat. jutro stojí 246 zl. korún, tých 100.000 vypustených kat. jutár činí 25 mil. zl. korún. Toto je však minimum.

Konečne nech mi je dovolené poukázať ešte na jeden moment, nepripustnosť, je to vyhlásenie pána posl. Světlíka, prívrženca to lidovej strany.

Pan posl. Světlík v zahraničnom výbore vyhlásil, že niet Slováka, ktorý by túto republiku nemiloval a ktorý by za ňu svoj život nedal. Má pravdu. S jeho strany však nedávno bolo vyhlásené, že katolický blok pre nespoľahlivosť nás Slovákov nemôže sa utvoriť.

Ponechávam, slávna snemovňa, túto dvojfarebnú hru k posúdeniu tých, ktorí dajú niečo na politickú česť. Mám však poverenie od mojej strany, aby som sa ohradzoval proti tomu, čo vyhlásil p. kol. Světlík.

Slávna snemovňa! Snažil som sa byť v mojej reči čo najobjektivnejší a nepoužíval som lapidárné heslá, lebo keby som to bol učinil, vtedy ozvena nebola by mohla byť iná, ako tá, ktorú socialista Proudhonne upravil k právnikom, filozofom, zákonodarcom a štátnikom svojej vlasti, keď hovoril: "Vaši otcovia orabovali kostoly a kláštory; vy ste tvrdili, že túto skutočnosť pomenovali ste právami, avšak tieto majetky boly určené bohu a chudobným. Dobre je, buďte aj teraz konsekventní, vy bohatí, a uznajte, že ľud má podobné právo na vaše majetky. Nehovorte nám, že orabovaní kňazi zle gazdovali so svojími majetkami; lebo ostrie tejto zbrane obrátilo by sa proti vám samým."

Slávna snemovňa! Církevné majetky majú svoj vznešený, náboženský, národný a hospodársky význam, preto v záujme práva, pravdy a spravodlivosti žiadam vypustenie církevných majetkov zpod záboru, inkamerácie a vydanie ich k ich vznešeným účelom.

Naša strana bude hlasovať proti expozé p. ministra zahraničia. (Výborně! - Potlesk poslanců čsl. strany ľudové.)

Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Dovolené dal jsem na dnešní schůzi posl. Polachovi, Kučerovi, Kleinovi, Bečkovi, Chobotovi - vesměs pro neodkladné záležitosti.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala zítra v úterý dne 27. května 1930 o půl 11. hod. dopol. s

Nevyřízené odstavce pořadu 53. schůze.

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Nebyly.)

Není jich. Návrh můj jest přijat.

Končím schůzi.