Robotník Emil Matych bol podobným spôsobom ztýraný. [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 22. května 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Napadlého pendrekami a palicami bili, konečne odvliekli ho do vojenskej Ymky, kde i beztak už polomrtvému a bezmocnému mužovi prerazili hlavu, tak že okamžite bol krvou zaliaty a bez vedomia spadol na mladého robotníka Száraza, ktorý do omdletia zbitý ležal už tam na dlažbe. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Robotníci a robotníčky Rudolf Fiala, Zuzana Fenyvešiová, Ján Kordáš, Jozef Száraz, Jozef Nagy, Michal Petőc, Gustáv Sálinger a iní, asi štrnásti, dostali názorné poučenie o tom, čo znamená meštiacka demokracia a aké výhody má robotníctvo z toho, keď vo vláde sedia vodcovia sociálfašistických strán. [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 22. května 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] však nenolo týmto ukončené. Stále nové a nové ozbrojené hordy vrhly sa na rozzúrený dav, ktorý vidiac provokatívny zákrok policie, sledujúc ten krvilačný sadismus v oči slabým ženám a deťom, kládol aktívny odpor proti ozbrojenej moci. Vyvinul sa asi hodinu trvajúci boj, kde s jednej strany [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 22. května 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] útočily na demonštrantov, s druhej strany robotníctvo sa bránilo. Hájilo si svoje práva na ulice, právo demonštračné za prácu a chlieb, právo nutného boja proti fašizmu a sociálfašizmu, právo o rozdrtenie násilníckeho meštiackeho štátneho aparátu.

A v tomto nerovnom boji bránilo sa smele, odhodlane a vytrvale, chtiac na vedomie dať každému, koho sa to týka, že nechce zostať i naďalej obetným baránkom racionalizačných a fašizačných snáh kapitalistov, ich násilníckych orgánov a ich prirodzených spojencov, sociálfašistov, že je odhodlané odpovedať na každý útok protiútokom. Len po dlhotrvajúcej námahe podarilo sa rozprášiť demonštrujúcich robotníkov. Rozsypala ich jazdná policia, ktorá pricváľala na pomoc svojím ohroženým kolegom.

Po skončení tohoto nerovného boja nasledovala pomsta tých, ktorí túto krvavú srážku vyvolali. Policia, ktorá navyknutá bola na to, že robotníci pri rozpustení komunistických táborov dosiaľ neodporovali, pomstila sa teraz na robotníkoch, ktorých v prvom prekvapení podarilo sa jej z davu vyloviť a odniesť do vojenskej Ymky. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Brutálne zbité, dokopané a v bezvedomom stave na dlažbe ležiace ženy, mladí robotníci, krvou zaliati muži kopaním a fackovaním donuteni boli k tomu, aby vstali a nasedali do policajného šupauta, ktoré prišlo pre nich. Keď ich fyzická sila zanechala a znova klesli na dlažbu, ustavične boli kopaní, boxovaní a obuškami bití, pri čom policajti používali výrazu: "Čo sa nehýbeš, ty hovädo? Podaj mu! Aj to je taký dobytok!" Pri tejto príležitosti zvlášte vyznamenal sa policajt č. 1143.

Sám som sa presvedčil o tom, že v radoch policie v oči zatknutým vyvolaná je pogromová nálada. Medzi zatknutými tým istým šupautom odvezený bol som aj ja. Keď auto zastalo na dvore policajného riaditeľstva, jeden policajt hlásil, že som kopal do auta, na čo bolo počuť hlas druhého policajta: "Poslanec, neposlanec, treba mu dať niekoľko faciek!" Do auta však vskutku sa búchalo. Búchalo sa preto, lebo Ondrušková následkom neopísateľných útrap a hrozného ovzdušia, ktoré v zatvorenom aute panovalo, viac razy omdlela a nevedeli sme si dať s ňou rady. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Moja mienka o pogromovej nálade policajtov pozdejšie sa i potvrdila. Už keď boli sme postavení na chodbe policajného riaditeľstva, videl som, že jedon muž civilnej stráže priniesol veľký kameň a dal ho do ruky mladému robotníkovi, do krvi zbitému Jozefovi Nagyovi, s týmito slovy: "Drž ten kameň, ktorý našiel sa v aute." Neskoršie prichádzali iní policajti, ktorí osopili sa na mladého robotníka Nagya: "Ach, ty mizerák, ty si hádzal na policajtov?" Keď proti tomu chcel sa ohradiť, bol hrozbami umlčaný. [Další věta byla usnesením předsednictva posl. sněmovny podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.]

Ako charakteristický prípad spomeniem, že policajný špicel Bernardič priskočil k Ondruškovej, ktorej v mojej prítomnosti prinesená bola stolička, lebo stále omdlievala, a slovami: "Ach, naša milostivá, staneš hore ako vojak!" - stoličku brutálne jej vytrhol, tak že Ondrušková spadla na keramikovú dlažbu a znova ztratila vedomie. Konečne prišiel policajný lekár a ošetril ju. Ztýraná žena však nebola daná do nemocnice, ale dopravená bola do väznice krajského súdu v Bratislave.

So zatknutými robily sa do krvi poburujúce, podlé žarty. Keď Emilovi Matychovi bolo rozkázané, aby si umyl tvár, ktorú mal krvou zaliatu, vedúci špicel Šefránek nútil ho pozrieť do zrkadla, pri čom poznamenal: "Pozrite sa, kde ste ešte krvavý! Aký ste slabý! Kde sa na nás hrabete, vy lazári? Podívajte sa, akí ste slabí proti naším ozbrojeným policajtom!"

Policajti nahovárali zatknutých robotníkov, aby komunistickú stranu opustili a stali sa členmi inej strany. (Výkřiky komunistických poslanců.) Menovite Emila Matycha nahováral uniformovaný policajný úradník, ktorý ho vyslúchal. Nikdy jasnejšie nedokázala sa spolupráca policie a sociálfašistov. Niet zrejmejšieho dôkazu, že policia a sociálfašisti pracujú ruka v ruke, ako keď policajt presvedčuje robotníka, aby stal sa členom sociálfašistickej organizácie.

Aktívny činiteľ násilníckeho štátneho aparátu, úhlavný nepriateľ robotníckej triedy ako agitátor sociálfašistickej strany: hľa, revúci dokument, aký milostný pomer je medzi policiou a sociálfašistami.

Ondruškovú pri výsluchu prísahou chceli prinútiť, že nepôjde viac na komunistické prejavy. Teda zákon proti teroru, ako i všetky vaše zákony sú iba papierové handry, keď kdejaký darebák beztrestne môže terorizovať a fackovať nevinných ľudí, dokaličiť, dokopať a prinútiť ich k niečomu, čo si neprajú.

Robotník Matych po vypočutí odovzdaný bol inkvizičnému oddeleniu policie. Po celej chodbe bol sem i tam sácaný, vyzauškovaný, kopaný, kým nedostal sa kľúčiarovi, aby ho odviedol do cely. Tento však ho znova zfackoval, tak že okamžite pľuval krv. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Podobným inkvizičným mukám podrobení boli i ostatní. [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 22. května 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] nemajú v sebe ani toľko citu k občanom tejto republiky, aký jestvuje medzi navzájom válčiacimi štáty, keď do zajatia padnuvšiemu, odzbrojenému a ranenému nepriateľovi sa nenadáva, neubližuje, ale je ošetrovaný a pohostený.

Vy, demagogovia najhoršieho druhu. Koho chcete ešte presvedčiť o tom, že demokracia meštiackeho štátu je niečo iného ako absolutizmus balkánskych monarchií? Koho chcete ešte presvedčiť o tom, že tento štát, táto vlasť nie je vlasťou a eldorádom kapitalistov a ich verných sociálfašistických lokajov? Ktorého uvedomelého robotníka chcete presvedčiť o tom, že táto vlasť, kde miesto práce a chleba dostáva sa im iba pendreku a olova, na miesto bytu kriminál, je súčasne aj jeho vlasťou, pre ktorú musí žíť, bojovať a umierať? Komu chcete to nahovoriť, že vaša republika nie je ešte typickejším policajným štátom, ako bolo staré cárske Rusko, Maďarsko, Rakúsko a Nemecko? Nás však toto počínanie zfašizovanej bratislavskej policie neprekvapilo. Podobné výpady proti robotníctvu dovolila si ona už i pred 1. májom, ba i po 1. máji.

Jediná parlamentná reč však je príliš skromným rámcom k tomu, aby všetky tie prehmaty a podlosti, ktoré spáchané boly úradnými orgány na Slovensku, daly sa dostatočne načrtať.

Len niekoľko prípadov:

Dňa 6. marca t. r. pri demonštrácii robotníctva za prácu a chlieb zatknutý bol už spomenutý Emil Matych. Odvedený bol do miestnosti, kde boli dvaja uniformovaní policajti, ktorí okamžite ho napadli a začali ho biť obuškami. Bili ho, dokiaľ im fyzická sila stačila. Prestali len vtedy, keď, úplne vyčerpaní, biť už ho nemohli. (Výkřiky: Fuj!)

Odtiaľ odvedený bol do inej miestnosti, kde sedelo asi 50 policajtov, ktorí okamžite dali sa do Matycha a začali ho rúbať pendrekami, kopať a fackovať, tak že nešťastný robotník ztratil vedomie. Keď sťažoval si pred komisárom, odbyl ho jednoducho tým, že to nie je pravda.

Dňa 6. apríla t. r. sišlo sa v Bratislave niekoľko mladíkov. Rokovali o tom, ako mohli by 11. apríla usporiadať výlet. Do miestnosti vnikla policia a prítomných mládencov a dievčatá, medzi nimi jednu staršiu ženu, ktorá je matkou 6 detí, pochytala a zatkla. Emilia Schwarcová, Etela Schwarcová, František Morvay, Bedrich Rajcin, Chovanec a Hlaváč na policii boli zbití, zboxovaní, mladé 16ročné dievčatá za vlasy boly ťahané a proti nim použitý bol výraz: "Ty židovská kurvo!" (Výkřiky komunistických poslanců!)

Pri tejto príležitosti zvlášť vyznamenali sa: hlavný špicel Šefránek a špiclovia Sečkár a Bernardič.

Dňa 10. mája t. r. v Komárne 2000 nezamestnaných demonštrovalo za prácu a chlieb. Na nátlak nezamestnaných robotníkov obecné zastupiteľstvo v Komárne usnieslo sa, aby vyslaná bola šesťčlenná deputácia na ministerstvo soc. pečlivosti do Prahy. Dňa 15. mája t. r. chceli si v Robotníckom dome zvoliť delegátov, kde vnikla medzi nich policia. Jeden policajt zavrel dvere a potom policajti začali robotníkov biť. Miesto chleba dostali sa traja robotníci do kriminálu, odkiaľ nie sú ani podnes prepustení.

Všetky tieto prípady nasvedčujú tomu, že policajné orgány nerobia to len z vlastnej iniciatívy, ale na pokyn vyšších kruhov. Myslím, že nie som ďaleko od pravdy, keď plodného otca týchto krvavých masakrov poznávam v tých stranách, ktoré takýmto spôsobom chcú následkom racionalizácie a fašizácie rozhorčené robotnícke a maloroľnícke massy od komunistickej strany odpútať a dostať ich do vleku fašistických a sociálfašistických prúdov.

Prečo je logický tento predpoklad? Ťaženie policajných a četníckych orgánov proti komunistickej strane na Slovensku, zrýchlenie tempa tohoto ťaženia, stále častejšie zasahovanie do vnútro-stranníckeho života prehliadkami, zakazovaním verejných prejavov, habaním legálnych, cenzurovaných stranníckych časopisov, letákov a brožúr, zatýkaním naších najlepších funkcionárov, všetko toto nasvedčuje tomu, že tu nejde o ojedinelý prípad, ale že je to systém, ktorý svoje temné mračná rozprestiera po území celého Slovenska, ba po celej Československej republike.

Krvavý zločin bratislavskej policie je iba stupňovaným opakovaním jej predošlých zločinov. Pred 1. májom, dňa 24. a 25. apríla, na krajskom sekretariáte v Bratislave konaly sa prehliadky. Zhabaly sa cenzurované letáky, ktoré podané boly na krajinský úrad v Bratislave, aby rozširované mohly byť na území celého Slovenska. Zhabaly sa predtým, než by nás bol krajinský úrad o povolení alebo zamietnutí vyrozumel. Zhabaly sa celé baliky, ktoré prišly poštou a ešte ani neboly rozbalené, napriek tomu, že obsahovaly docela legálny materiál, medzi nimi tiež reči poslancov, prednesené v posl. snemovni a cenzurované predsedníctvom snemovne. Zhabaly sa dokonca i letáky, obsahujúce kolektívnu smluvu zemerobotníkov, teda letáky čiste hospodárskeho rázu, ktoré s prípravami prvého mája nič spoločného nemaly. Drzosť policie siaha tak ďaleko, že priamo kradnú majetok. Zhabali na príklad písací stroj administrácie časopisu "Pravda" a administrácii vzatý bol soznam objednávok časopisov, ktorý len na moju intervenciu byl vydaný. So strany špiclov robily sa pri tom provokatívné a drzé poznámky: "To máte mnoho papieru, budete mať veľkú škodu".

Traja robotníci, ktorí počas prehliadky prišli náhodou na sekretariát, boli zatknutí preto, že pri osobnej prehliadke našiel sa u nich jeden výtisk legálnej, cenzurovanej brožúrky k maloroľníkom, ktorá je na historickom území verejne rozširovaná. Keď proti tomuto postupu sme protestovali, bolo nám odpovedané: "Prečo to máte tak zariadené, že vám chodia sem robotníci? Máte si vyvesiť na dvere tabulku: Robotníkom vstup zakázaný!"

Zvláštnou kapitolou je zatknutie súdr. Rotha, redaktora maďarského časopisu "Ifjú Előre". Pri domovej prehliadke na sekretariáte strany dňa 26. apríla bol súdr. Roth prehliadnutý a nenašiel sa uňho žiadon kompromitujúci materiál. Na policajnom riaditeľstve znova bol podrobený osobnej prehliadke, čomu sa náramne divil. Siahnuc do vačku svojho kabátu, našiel tam alési papiere, ktoré tam predtým nemal. Na jeho protest špicel Bernardič osopil sa naňho: "Snáď my sme vám to dali do vačku, čo si predstavujete o policii, že tá klame?"

Behom tohoto času konaná bola domová prehliadka na jeho byte. V jeho neprítomnosti zhabaly sa veci, o ktorých nebol vydaný žiadon soznam ani podrobná zápisnica nebola napísaná. Zhabané predmety boly pomiešané medzi materiál, ktorý zhabaný bol na sekretariáte strany.

O nízkej kultúrnej a politickej úrovni politického oddelenia policie hovorí nasledujúci fakt: Na byte súdr. Rotha najdené bolo 5 rôznych čísiel francúzskeho časopisu "L'Humanité". Policia považuje to za spojenie s cudzinou. Našlo sa asi 10 fotografií ruskej mládeže. Je to vraj dôkazom toho, že Roth bol inštruktorom mládeže na Slovensku. 3 roky staré čísla časopisu MOPR - doklad o príslušnosti k tajnej organizácii Rudej Pomoci. A jeden leták k robotníckym deťom, ktorý medzi zhabané veci dostal sa pravdepodobne tým istým spôsobom, ako letáky strčené do kabáta súdr. Rotha samou policiou.

Podľa tohoto hrozne priťažujúceho materiálu súdr. Roth zatknutý a dopravený bol do väznice krajskeho súdu. Ale dôkazy policie boly tak ubohé, že obžalobná rada, ovšem až po 1. máji, prepustila ho na slobodu.

Že bratislavská policia skutočne podvádza verejnosť, že vedome klame a luhá, že pri každej takejto príležitosti podáva meštiackym časopisom a súdom lživé zprávy, o tom dalo by sa mnoho hovoriť.

Len na jedon veľmi zauj ímavý prípad chcem tu poukázať: Do zápisnice spísanej dňa 1. mája v záležitosti Emila Matycha bolo vsunuté, že Matych bol už viac razy trestaný za krádež. Kdežto Matych za prosté zločiny nikdy trestaný nebol. Policajný špicel Sečkár dokonca ho terorizoval, aby zápisnicu podpísal bez toho, žeby Matychovi bola bývala poskytnutá možnosť zápisnicu si prečítať. (Posl. dr. Ravasz: Podajte žalobu proti policajtovi pre zneužitie úradnej moci!) Nebudú potrestaní, niet prípadu, žeby policajta alebo četníka súdili za takýto delikt. (Výkřiky poslanců strany komunistické.) Prečo podvádza, klame, terorizuje policia? Prečo používa úradný orgán, ktorý podľa mešťiacko-právneho výkladu je strážcom zákonov, všeľudských práv a iných meštiacko-právnych gebuzín, takéto hnusné, ba i zeme otvoreného bieleho teroru zahanbujúce spôsoby? Lebo chce, aby nevinne zatknutí robotníci z vyšetrujúcej väzby neboli prepustení, lebo vie, že k zisteniu lživých tvrdení vyšetrujúci sudca potrebuje určitý čas a že dotiaľ zatknutí z väzby sa neprepustia. Lebo vie, že môže to robiť beztrestne. Lebo v týchto jej snahách meštiacko-sociálfašistickou vládou je podporovaní, lebo robí to na priamy pokyn tejto vlády. Domové prehliadky v miestnostiach sekretariátu a na súkromných bytoch, zhabanie docela legálneho materiálu, zákaz krajinského úradu vylepovať naše plakáty, rozširovať brožúry, zakázanie prejavov pred 1. májom a na samý deň 1. mája, hromadné zatýkanie v Bratislave, v Košiciach, v Lučenci, v Žiline a v iných mestách na Slovensku, použitie všemožných zastrašujúcich prostriedkov a lhaním, len aby s komunistickou stranou sympatizujúce massy nezúčastnily sa naších demonštrácií, aby myslely, že komunistická strana prejavy nekoná - sú neodškriepiteľným dôkazom toho [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 22. května 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] a mravného poklesku, ktorý tak názorne charakterizuje politickú líniu sociálfašistických strán, počnúc od demokratickej Anglie po demokratické Československo, počnúc od Mussoliniho a Zoergiebla - po Meissnera, Dérera a Beneša. (Tak jest!)

Po ruke ide vám policia, četníctvo, úrady, súdy, majitelia fabrík, veľkostatkov a bankových podnikov. Za chrbtom stojí vám násilnícky nástroj buržoázie, celý kapitalistický štát.

Slovensko je zemou fašistickej hrôzy a bieleho teroru. Na Slovensku niet shromažďovacieho práva, niet tlačového práva, niet politickej a osobnej slobody, niet národnostnej slobody, niet práce a chleba. Robotníci na ulici napadaný sú špiclami a podrobení osobnej prehliadke. (Výkřiky poslanců strany komunistické.) Policia vláme sa do zatvorených súkromných bytov robotníkov a v ich neprítomnosti koná tam domové prehliadky, ako sa to stalo dňa 12. mája t. r., keď vlámala sa do bytu robotníka Vörösa v Petržalke. Robotníci a robotníčky, majúci riadné zamestnanie a byt, vypovedaní sú policiou z Bratislavy na 5 rokov pod zámienkou, že sú tulákmi a prostitútkami. Behom nie celých dvoch rokov takým spôsobom vypovedaní boli z Bratislavy: Štefan Szabó, Eisenberge, Erika Schneiderová, Štefan Ménessy, Július Richweiss, Hercog, Podušel, Cich, ba v posledných dňoch i tajomník komunstickej strany súdr. Bacílek. (Posl. Kubač: Ale darebáci mohou po Slovensku chodit! Ti mají volnou cestu, ale poctivý člověk ne!) Iste že. To sú iba prípady, ktoré boly nám hlásené. Okrem toho viacerým bolo pohrozené, že z Bratislavy behom najkratšieho času budú vypovedaní. A deje sa to po celom Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine. Dňa 17. marca tohoto roku konalo sa v Berehove na Zakarpatskej Ukrajine shromaždenie zpeváckeho a hudobného spolku. Toto shromaždenie napadnuté bolo policiou a 21 účastníkov bolo zatknuté. Desiati zo zatknutých vedľa policajného trestu odsúdení boli aj k vypovedeniu jednak z oblasti Berehova, jednak z republiky vôbec. František Biró, Frant. Pávai vypovedaní boli z republiky navždy a Ján Kovács, Jan Copach, Imrich Károlyi, Alexander Monda, Juraj Danielo, Alexander Petrőci, Samuel Várady, Jozef Cepes na 3 roky z policajného obvodu berehovského.

Jozef Szoó, obuvnícky majster, bol z obce Rim. Soboty policajne vypovedaný ako tulák.

Ale prenasledujú sa aj proletarske školské deti. R. 1929 v mesiaci októbri sa stalo, že bratislavská policia denuncovala školské deti, navštevujúce školu v Ružovej ulici. Na to učiteľ Steger malého synka stavebného robotníka Mičudíka dal vystaviť pred tabulu a deťom kázal, aby naň pľuvali, lebo je boľševíkom. Potom ho poslal, aby chodil po ostatných triedach, aby sa mu deti vysmievaly. Kriminále plné sú komunistmi. Vo väznici krajského súdu v Košiciach už dlhé mesiace žalárovaní sú súdruhovia Farkaš, Košik, Scholc, S. Weiss a asi 12 skautov z Kráľ. Chlumca. Spolu asi 20 ľudí. V Užhorode sedí býv. poslanec súdr. Šafranko. V Bánskej Bystrici súdr. Lichner a Baborjak. Nedávno vyslobodil sa súdr. Grünwald po 12mesačnom väzení atď., atď.

A teraz postavme krátku bilanciu: Vy tvrdíte, že na Slovensku je sloboda tlače, dáte nám konfiškovať temer každé číslo "Pravdy" a "Munkása". Zakazujete nám rozširovať cenzúrou prešlé plakáty a letáky. Nepovolili ste nám na 1. mája kolportovať našu strannícku tlač. Zhabali ste nám a habete nám takmer všetky tlačové produkty, ktoré odhaľujú vaše fašistické snahy a podvodné aféry pred robotníckou verejnosťou. Vy hovoríte, že na Slovensku je sloboda slova a shromažďovacieho práva. Ale schôdze nám zakazujete, povolené tábory nám vaší četníci a policajti brutálne rozbíjajú, hlásateľov Marxových a Leninových naúk pošlete do kriminálu a podrobíte ich stredovekým inkvizičným mukám policie a četníctva. Ohlupujete verejnosť, že vaše súdy sú neodvislé a nie sú politicky a triedne zaujaté, kdežto váš súdny aparát podľa lživých udajov ktoréhokoľvek špicla - darebáka a podľa tajných inštrukcií fašistických a sociálfašistických ministrov plnou parou a chvalitebnou usilovnosťou pracujú, aby kriminály preplnené boly robotníkmi, ktorí umierajú hladom, ktorí nie sú so svojím mizerným osudom spokojní. Vy tvrdite, že školy nie sú triednymi ustavizňami, že s politikou nič spoločného nemajú. A učiteľ Steger v Bratislave dáva na školské deti pľuvať, ktoré policiou označené boly za komunistov, a káže ostatným deťom, aby robily si z nich posmech, lebo sú komunistmi.

Vy revete, že ústavnou listinou zabezpečené imunitné právo poslanca nesmie byť nikým porušené. A posl. Sedorjak ako sprostý zločinec v železných putách vláčený bol na súdné pojednávanie z Užhoroda do Prešova. Posl. Steiner, Hruška, Vallo, Kubač, Hrubý, Harus, Sedorjak a ja boli sme policiou a četníkmi nieraz telesne inzultovaní, bolo nám surovými slovy ubližované bez toho, že by sa bol niektorému z policajtov a četníkov čo i len vlas skrívil na hlave.

Vy prísaháte, že demokratický parlamentarizmus je najdokonalejšou vládnou formou, kde prameňom každej moci je výlučne len vôla ľudu, a pri tom zvolených poslancov komunistickej strany vrháte do kriminálov, aby svojích voličov nemohli zastupovať. Dáte ich vyzauškovať, zbiť vašími [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 22. května 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Pľujete na vôlu ľudu, kašlete na svätý prameň. Vy hrozíte sa nad tým, že my meštiacky parlament bagatelizujeme, že parlament používame iba za tribúnu, kde odhaľujeme tú lumpáreň, ktorá nazýva sa meštiackou spoločnosťou. A ja predostieram vám tu dokument z časov môjho trestaneckého života v Nitre, kde u pána prokurátora slovom i písomne žiadal som si osemdennú, poťažne dlhšiu dovolenú, aby mohol som složiť poslanecký sľub, vykonávať svoj mandát a vybavť si rodinné záležitosti. Osemdenná dovolená dáva sa i sprostým zločincom z docela malicherných dôvodov; ja obdržal som nasledujúce usnesenie: "Usnesenie. Žiadosť trestanca Štefana Majora za prerušenie výkonu trestu podľa §u 513 tr. p. sa zamieta.

Dôvody: Dôvody uvádzané žiadateľom ku podopretiu jeho žiadosti nie sú takej váhy, aby odôvodňovaly opatrenie podľa výšcitovaného paragrafu.

žiadateľ má právo proti tomuto usneseniu vzniesť sťažnosť ku vrchnému štátnemu zastupiteľstvu v Bratislave, ktorá behom osem dní, rátajúc odo dňa doručenie tohoto usnesenia, musí byť u podpísaného úradu podaná."

Pýtame sa: Môžme my natoľko bagatelizovať a priamo zosmiešňovať demokratický parlamentari zmus, dôležitosť parlamentarizmu, ako si ho bagatelizujete a zosmiešňujete vy? Vy, sociálfašisti, napriek všetkému tvrdíte, že v parlamente hájite záujmy robotníctva a pri tom k vôli vaším ministerským a iným sinekúram odhlasujete agrárné clá, stupňujete drahotu, odburávate priemysel na Slovensku, trpíte, aby desaťtisícové húfy nezamestnanývch nemali čo jesť, aby exekútori honili sa po dedinách a lúpili chudobného roľníka o zbytky jeho krvopotného majetku. Odhlasovali ste zákon na ochranu republiky, lebo ste vedeli, že vy podľa tohoto zákona nikdy súdení nebudete, lebo niet takej kontrarevolučnej hrôzovlády, s ktorou by ste nedoviedli spolupracovať.

Pred verejnosťou honosíte sa, že odburávaním t. zv. sociálnych vymožeností, že strieľaním do robotníctva budujete pevný základ demokracie, kdežto vo skutočnosti pripravili ste predpoklady pre fašistickú diktatúru buržoázie a ste nielen pasívnymi pozorovateľmi, ale aktívnymi a zodpovednými činiteľmi všetkých fašistických podlostí, ktoré na proletariáte sú páchané. Pred cudzinou honosíte sa, že Československo je štátom vysokej kultúrnej úrovne, že je civilizovaným štátom, a pri tom na Slovensku zaviedli ste režím, za ktorý hanbil by sa i ten najzaostalejší kmeň ľudožrútov z Polynézskych ostrovov.

A preto my s tohoto miesta, v mene každého, kto na Slovensku nasýtil sa s vaším policajným, četníckym a exekučným režímom, režímom biedy, hladu a bieleho teroru, voláme na zodpovednosť vládu ako viditeľný výkonný a zodpovedný orgán finančného kapitálu.

Obviňujeme vládu a v prvom rade sociálfašistických ministrov zo všetkých tých fašistických zločinov, ktorých trpiacim živlom na Slovensku sú robotníci, roľníci, remeselníci a vôbec všetky pracujúce vrstvy. A voláme: Kde ste Barbussovia, ktorí žasli ste nad hrozbami balkánskych štátov, kde ste, aby ste videli, čo deje sa na Slovensku? A kde je liga pre ľudské práva, aby videla to kvíliace a horiace peklo, ktoré nazýva sa oslobodeným Slovenskom? Nemáme ilúzie, vy nám nemôžete pomôcť, ale pred cudzinou musí sa konečne odhaliť politika planých fráz, demogogia naších politických žonglérov a komediantov.

Prehlašujeme:

Revolučný proletariát na Slovensku je si vedomý toho, že racionalizačné a fašizačné snahy finančného kapitálu sú následkami tej istej hospodárskej a politickej kríze, ktorá otriasa všetkými kapitalistickými štáty. Sú ohnivkami v reťazi tých húževnatých príprav novej imperialistickej vojny, ktorou zahrdúsiť chcú štát robotníkov a roľnikov, Sväz sovietských republík. Chcú ho zahrdúsiť, lebo je prameňom všetkých národnostných a triednych revolučných prúdov, lebo tam buduje sa rýchlym tempom socializmus, lebo tam životná úroveň pracujúcich robotníkov a roľníkov sa zvyšuje, kdežto kapitalistický poriadok a hospodárstvo je v rozkladoch, trpí nevyliečiteľnou krízou, rozpadáva sa následkom stále ostrejších triednych rozporov. A preto expozé p. ministra Beneša považujeme za holé fráze. Nie je pravda, že preto bolo došlo k do hode v Haagu a Paríži medzi Československom a súsednými štáty, lebo Československo nechce žiť v nepriateľskom pomere so žiadnym štátom na svete. Ale je pravda, že prišlo k dohode medzi československou buržoáziou a buržoáziou ostatných štátov, aby odstránené boly pre kážky, ktoré stály v ceste pri vybudovaní medzinárodného protisovietského frontu. Je to nový krok - nie k likvidovaniu vojny a posileniu mieru, ako to tvrdí minister Beneš - ale potrebné a nevyhnuteľné sblíženia sa rôznych kapitalistických záujmových skupín, aby s imperialistickou križiackou vojnou proti sovietskej Unii čím skôr mohlo sa započať. Haagská dohoda je životnou podmienkou buržoázie, aby použiť mohla všetky svoje sily, celú svoju energiu proti vlastným proletárskym massám, ktoré sú ožobráčené, ktoré hladujú, ale deň čo deň sú rozhorčenejšie a radikálnejšie a nechcú dopustiť, aby zločinný útok kapitalizmu proti sovietskej Unii sa uskutočnil. Preto tá fašizácia, preto tie besné útoky na proletariát, preto bolo treba v Haagu sa dohodnúť. Preto pracujúci ľud na Slovensku musí trpieť pod dvojnásobným, hospodárskym a národnostným útlakom.

Proletariát Slovenska však vie, že svoje národné a triedné oslobodenie nemôže očakávať od miešťiackej autonomie ľudákov a kresťanských socialistov, ktorí spolu so sociálfašistmi štvú proti sovietskej Unii, jední z kazateľníc kostolov, druhí na sjazdoch a schôdzach, a všetci spolu vo svojej stranníckej tlači. Guľky a bajonety četnikov, šable a obušky policajtov proti proletariátu, demonštrujúcemu za chlieb a prácu, sú vítanými nástroji tak pánom Szüllővom a Msgr. Hlinkom, ako i pánom Meissnerom, Benešom a Dérerom.

Národnostná otázka je otázkou sociálnou, otázkou práce a chleba, a to kapitalistické hospodárstvo, ktoré je smrteľne ranené, nevie dať a nechce dať. Preto proletariát na Slovensku stojí témer v otvorenom boji proti každému, kto ho lúpi o prácu a chlieb, o jeho mizernú mzdu, o jeho najelementárnejšie práva.

Vašou racionalizáciou, snížením životnej úrovne pracujúcich más, zavedením policajného, četníckého a exekučného režímu na Slovensku vyvolali ste taký živelný odpor, na ktorý nebude vám stačiť váš násilnícky aparát. Massy sa radikalizujú a odpovedia na vaše útoky protiútokom. Oko za oko, zub za zub. (Souhlas komunistických poslanců.)

Proletariát na Slovensku nemá sa čoho obávať, lebo už nemá čo ztratiť.

[Další věty byly usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 22. května 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučeny z těsnopisecké zprávy.] (Potlesk poslanců komunistické strany.)