Ke kapitole V.

Resoluce sen. Fahrnera a druhů:

K této subvenční položce, ve výši 23 tisíc Kč se žádá, aby německé organisace stejnou měrou byly subvencionovány dle klíče obyvatel.

Ke kapitole XXI.

Resoluce sen. Trčky a druhů:

Vláda se vyzývá, aby uložila ministru financí:

a) odepsání všech nedoplatků daňových malým obuvníkům, kteří Baťovou a jinou konkurencí byli zničeni;

b) všem malým obchodníkům a živnostníkům, kteří platí daně již přes 30 let;

c) ostatním živnostníkům a obchodníkům, aby odepsal procentně tolik daňových nedoplatků, kolik již odepsalo ministerstvo financí velkým továrním a průmyslovým podnikům a z toho důvodu aby

d) předložil pan ministr financí senátu N. S. R. Čsl. přesně a detailně zpracovanou statistiku výše daňových odpisů, které dosud těmto velkofirmám odepsány byly, jakož i udal původní jejich zdanění.

Resoluce sen. Lukeše a druhů:

Vládě se ukládá, aby s mimořádným urychlením vyřídila otázku náhrady za válečné úkony podle zák. z roku 1912 a za plebiscitní škody, jež převzal na sebe náš stát při jednání s Polskem ohledně československých státních příslušníků - pokud tito své nároky a škody zavčas úřadům oznámili a je osvědčili.

Ke skupině II.

Resoluce sen. Kučery a druhů:

Částky 5 milionů Kč zařazených do rozpočtu státní mincovny v Kremnici pod položkou 21 jako >investiční výdaje< budiž použito na zdokonalení kremnické mincovny.

Vládě se ukládá, aby do 4 týdnů senátu předložila seznam pachtýřů půdy státních statků spolu s opisem pachtovních podmínek a dále materiál a data, z nichž by se dalo usouditi, jaký výnos poskytuje polní hospodářství jednotlivých státních statků, jaký výnos poskytuje dobytkářství, pak jednotlivé průmyslové podniky atd., neboť k zhospodárnění státních podniků nemůže býti spolupůsobeno bez znalosti podrobností výše uvedených.

Všude tam, kde je velkopacht půdy státních statků a kde smlouvy vyprší nebo mohou býti beze škody zrušeny (hlavně na Slovensku a na Zakarpatské Ukrajině) budiž půda propachtována jen zemědělcům drobným a středním.

Ke skupině III.

Resoluce sen. Sechtra a druhů:

Vládě se ukládá, aby v době co nejkratší přistoupila k rozšíření výstaviště v Královské Oboře, jmenovitě úpravou a zvětšením dolní plochy výstaviště a postavením tam definitivních a pro účely výstavní vhodných budov, protože nynější rozsah výstaviště naprosto nevyhovuje zvýšeným potřebám našeho výstavnictví a veletrhů. Pro nejbližší dobu buďtež alespoň bezodkladně vyklizený pavilon města Prahy a moderní galerie a budov takto získaných budiž použito k účelům výstavním.

Ke skupině IV.

Resoluce sen. Friedricha a druhů:

Přes všechny urgence není dodnes, tedy v 10. roce po převratu, provedena výměra maďarských předválečných rent, i nebyly na př. vůbec vyměněny maďarské vyvazovací obligace, pokud svého času nebyly přeměněny v moučnou půjčku.

Vláda se vybízí, aby co nejdříve učinila opatření, by konečně došlo k zákonité výměně těchto papírů.

Vláda se vybízí, aby ihned podala osnovu zákona, kterou

a) lhůty k upisování IV. státní půjčky, podle zákonů ze dne 24. července 1920, č. 417, a ze dne 30. září 1924, č. 216, povolené a nyní již prošlé, se obnovují, poněvadž by se vzhledem k dnešní hodnotě dotyčných cenných papírů velikému počtu majitelů takovýchto válečných půjček umožnilo, aby své válečné půjčky dodatečně zhodnotili.

b) se těm osobám, jež musely válečné půjčky jednoduše odvésti bez náhrady, umožňuje použití těchto odvedených válečných půjček, a to bez ohledu na výši majetku dodatečně k upisování IV. státní půjčky ve smyslu zákona ze dne 24. července 1920, č. 417.

Místopředseda Donát (zvoní): Prosím pana referenta sen. Stodolu, aby se ujal slova k doslovu.

Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Ku rozpočtu hovorím vždy s istým pohnutím. My Slováci sme pri významných udalostiach našej vlasti vždy zachytení u koreňa duše, a mnohí z vás majú sklon ku tej smernici učenia Othmara Spanu, ako to vidno na Spenglerovi, na Sombartovi, že aj v nár. hosp. môže vplývať sústava náladová na umovú.

Jeden celý rok bude pre našu hospodársku nosnosť, pre našu hospodársku štruktúru, pre náš hospodársky profil, náš rozpočet ideologiou, koľajou, smernicou.

Kým v snemovni mienky o našom rozpočte smietané sú silným vlnobitím súhlasu alebo odporu, nadšenia alebo pochybovačnosti, za ten čas tu v dôstojnom senáte musíme hľadieť na rozpočet s istým odstupňovaním, musí nastať objektivita, vyššie ponímanie, dôstojnosť kritiky, uznanie práce a snáh, lebo my sme mužovia života zkúseností, ktorí poznáme i zklamanie, ktorí vedia, že v trpezlivosti väzi jeden z hlavných prostriedkov dobytia sa cieľov, my sme sbor mužov, ktorí osvojili si veľké umenie vedieť s chladným rozsudkom vyčkať udalosti.

Jeden moment tejto doby nesmieme spustiť so zreteľa, jedno musíme si upovedomiť, že ľud, ktorý nás sem vyslal, žiada od nás tu v národných shromaždeniach plodnú prácu, pozitívnu činnosť parlamentárnu. Či je možne reálnejší, absolutnější, konkretnejší prejav zákonodárnych sborov, ako toto dielo rozpočtu?

My vidíme v tomto kontinuitu pracovnú tejto vlády. Je to predovšetkým náprava ochablosti mravnej a väčšej konštruktivity všetkých oborov nášho života občianskeho.

Snaha, utvoriť na troskách, zmätkoch doby poriadok stály, štabilný a vzdorujúci.

Nik nemôže negovať rozsah a kvalitu vykonaného diela na kultúrnom na výrobnom a obchodnom poli našej práce.

Spomeniem len našu bernú reformu.

Vývoj práce podnikateľskej a delníckej vyžaduje bezvadné finančníctvo. Umožňuje úspory, ktoré sú v stave napomáhať klesanie, spoluurčovať úrok a v celku klesajúci cenový index ako hlavný podklad životného standartu nášho úradníctva a našej zahraničnej súťažeschopnosti.

My musíme stále ťahať analogie s Nemeckom. Posledná reč Stresemanna o bytí a zdaní. Rozpor Schachta s ministrami s Köhlerom, s Curtiusom ohľadom zahraničných pôžičiek ukazuju, že hospodárnosť v každom ohľade aj ohľadom nich bola a je správna. Lebo pôžičková horúčka mohla by viesť ku novej inflácii.

Z debaty či výborovej či plenárnej vidno, že v zemedelstve robilo sa všetko možné, aby sblížili sme sa veľkému problému sebestačnosť. Ovšem v zemedelstve nevyzerá to tak skvele, vidíme to na stále rastúcom zadľžení pôdy.

Pozemková reforma, vedená oproti monopolu latifundií, ako súhrn týchto opatrení bude skoncovaná v súhlase spotrebiteľov hospodárskeho priemyslu a zamestnancov. Nás teší, že medzi zúčastnenými sa pozem. reformy je mnoho delníctva. Je to len dobrý znak, že fabričný komín nezabil túhu delníckej duši po zelených nivách rodnej pôdy.

Na duševnom poli od konca veľkej války svetovej žijeme uprostred trvalého prerodu všetkého, čo tvorí hospodársky a duchovný život europských národov.

Mravná, spoločenská a politická revolúcia posiaľ predchádza svetom, hľadá nové hľadiská a stanoví podmienky nového života národov. Mladým štátom je teraz uložené, aby vytrvalou konštruktívnou prácou kládly základy nového života hospodárskeho i kultúrneho.

Súťažiť nemožno bez dobrého vzdelania. Tiež pravá demokracia musí sa opierať o vzdelanie a kultúrny pokrok. Lebo demokracia bez vzdelania stáva sa nutne demagogiou. Pravou podstatou o demokratický ráz nášho štátu nemôže byť než politika kultúrna. Znamená, aby všetky národy Československej republiky žily životom národa zdravého a silného, hospodársky zdatného, duševne a kultúrne vyspelého, ktorý by preciťoval a požíval životnú vzájemnosť všetkých svojich spoluobčanov, ktorý by usilovnou prácou zveľaďoval svoje národné bytie a ponímal ho ako princíp pokroku, vzdelania a mravného ušľachtenia. A nik z rečníkov v debate nemohol by podať dokumentáciu - akoby vláda opustila stanovisko spravedlivosti oproti naším menšinám, kdežto oproti tomu vidíme, že na pr. v Maďarsku je naša slovenská menšina vystavená v kultúrnom ohľade tým najväčším brutalitám. Ohľadom nemeckých škôl vidíme nasl. pomer: Nemcov je v republike 23,36%. Pri národných školách padá na nich 293 mil., tedy čiastka 31,20%, pri technike 36,2%, pri verejných školách národných 295 milionov, 30,29%. To predsa nenie ohrozenie nacionálnej existencie, to predsa nenie šovinismus, ako bolo v debate spomenuté. Prejav ministra školstva o odpolitisovaní školy našiel všeobecný súhlas. My ovšem nechceme meniť tento percentuálny pomer. Nech zostane i naďalej ako dôkaz našej loyality oproti našej nemeckej menšine.

Behom tej krátkej doby, čo je dnešná vláda u vesla, bola vstave vytvoriť v snemoviach podmienky, aby metoda parlamentarizmu stala sa učinnou, tak ako to nedávno p. min. predseda Švehla spomínal. Prispela veľmi ku tomu dohoda s našimi nemeckými spoluobčanmi, ktorá nám je vítaná a použijúc slová Hodžove, už dnes vidíme, že súťaž nemeckej kultúry so slovanskou je blahodárnou složkou pokroku a prostriedkom vzájomného prehlbovania etických prvkov čs. štátu.

Všetkého tohoto výsledok je náš rozpočet. Lež chybou by bolo neupovedomiť si ťažkosti, ktoré sme museli premôcť. Ešte len nedávno zdálo sa, že tento svet tvorí pustatinu, akoby zemguľa zmenila sa bola na mrtvý stroj, ktorý v bezdušnej ľahostajnosti človečenstvo na zaudom mliaždi vo mlyne smrti ma nesmiernej Golgate.

V konsolidácii hospodárskej sami sme sa prekúsali, ako to svojho času riekol minister Srdínko, všetkými ťažkosťami inflácie, deflácie a toho, čo následkom organického súvisu so svetovým hospodárstvom na nás ťažilo. Tu ukázal sa zdravý inštinkt inteligentného národa.

Nikdy neklonili sme naše šije pred agentami veľkých finančných mocností, nikdy nesedeli u nás komisári ako v Rakúsku, alebo v Uhorsku, nikdy generálny agent ako v Berlíne; ako burláki, ako nevolníci so zaťatými zubami ťahali sme tvrdé ľano našej lodi a pretiahli ju hore prúdom cez úskalie, cez pohnuté vody.

Pracovali sme tu všetci ako tu sedíme bez výnimky a dnes vidíme na stole senátu substrát, náš rozpočet ako veľký trambolin nie ako skok do tmy, do neistoty, ale do stále usporiadanejšej konsolidovanejšej doby. V tomto ohľade s vašim dovolením si osvojim a aplikujem slová pána kolegu dekana Kroihera, ktorý nedávno citoval Cervantesa o tej mladuche, ktorá povedala o svojom snúbencovi: >Možno že nemá všetkých tých dobrých vlastností, ktoré v ňom vidím, možno že má chyby, ktoré v ňom nevidim, ale je môj.< Áno tento rozpočet je náš, je výrazom našej práce, našej túžby a desať nemých storočí prešumelo porád našimi slovenskými bory až konečne desatiletí raz hovorí náš rozpočet veľkým hlasom, že sme slobodný národ, že máme našu suverennú Československú republikánsku vlasť. A keď sme pri týchto miliardách, nech mi bude dovolené citovať tu jednu rozpomienku z 9. júla 1917. Bol som u nášho p. min. predsedu u poslanca Švehlu v Prahe. Nezabudnem nikdy, že mi vtedy riekol: >My nebojíme sa žiadnych miliárd, my to všetko zdržíme, snesieme.<

Vtedy mi nevdojak napadly časy puritanizmu, cítil som, že som videl puritánsku prácu v novej modernej forme, ale na tých istých spoľahlivých podkladoch, čo voľakedy, lebo ten rozmach stál v znamení biblie a pluhu. A tak, ako volakedy, o tom som presvedčený, keby bolo treba ochrániť rodnú pôdu, by tie tvrdé mozolité ruky roľnícke zamenili ten pluh mečom. Potom som cestoval domov po tej utešenej vysokokultúrnej českej zemi, keď som videl tie veľké priemyselné podniky, ktoré menia noc na deň, ktoré dávajú tisícom rodín chlieb, vtedy ovšem upovedomil som si, že i ten komín, i to kladivo delníka patrí k emblémom našej vlasti a že by robotník na obranu zeme do ruky vzal zbraň, keby bolo treba, čoho nás ovšem chráň boh.

Čo týče sa úhrady nášho rozpočtu, tak naše odanenie štátnymi daňami na hlavu je pomerne malé oproti druhým štátom. Nemôže sa tedy tvrdiť, že úhradová konštrukcia rozpočtu je antisociálna.

V kapitole o sociálnej pečlivosti, v ktorých veje duch Komenského, naších veľkých humanistov, duch Masaryka, mnoho je tam ľudskosti.

Tradícia nášho národa, jeho pochop pre ušľachtilé ideále ľudstva už sami impulsujú veliký rad sociálnych opatrení. Ja plne uznávam všestranné riziko dělníka, ale sa vás spytujem úctive: či je to riziko, či zdravotné či majetkové riziko toho malozemedelca menšie? Jedno je isté, že hospodárstvo bez sociálneho podkladu je nemožnosťou, obsahovalo by prirodzene zárodok rozpadu.

Ja nemôžem pochopiť, že by takýto elaborát rozpočtu bola pochodeň, hodená medzi pracujúci ľud, v ktorom smysle hovoril jeden pre svoj charakter vysoko vážený člen opozície. Vo dvoch a tri štvrtiny miliárd výdavku sociálnej pečlivosti zúčastnený je a držim to za spravme potrebne a prirodzene, práve pracujúci ľud. My mu to žičíme z plného srdca. Veď ináče k naším socialistickým českým stranám vyiaže nás tradícia spoločných bojov za oslobodenie, ku mnohým z nich viaže nás osobná obapolná úcta a preto klademe naprostú váhu na priateľské dorozumenie v riešeni vitálnych otázok zákonodarných.

Debata rozpočtového výboru ide v znamení syntézy práce. Náš rozpočet líši sa aj v tom podstatne od iných, že není v ňom rezortný partikularismus. Prosil by som brať moje slová, ako mienku analytika.

Mojim ct. pánom kollegom z opozície by som len to chcel poznamenať, že keď mnohé ich rezolúcie aj z formálnych dôvodov, keďže sú determinované našimi finančnými možnosťami, musím odporúčať na zamietnutie, tak predsa ich námietky padajú na úrodnú pôdu, dávajú podnety k ďalšej práci. Vyššia snaha ich musí viesť. Churchill, ktorý ako hlavnú smernicu novej sociálnej ideológie Anglie spomenul potrebu zväčšených úkolov pospolitosti.

Vaša tragika je mnohí vážení páni kolegovia z opozície komunistickej, veď ste z našej kosti, z našej krvi, že musíte mnoho negovať kým vás žeravý pud ženie ku pozitívnej, konštruktívnej práci. I vo vašich dušiach lomcuje nekľud, slovenskej duše, bez kvas, ktorý nás niekdy tisne do horečnej činnosti, tá túha, ktorá nás všetkých ženie v živote za dobrým ako to niečo nevypovedateľného, ten pud, tie primárné prvky duše toho brodjaga do sinných ďalekostí.

Ku analýze rozpočtu chcem poznamenať, že veľkými číslicami nášho vývoja nesmieme sa dať narkotizovať, ukoliebať a oproti tým poznámkam z opozície, ktoré tvrdia, že my nekritickým okom hľadíme na náš rozpočet. Poznamenávam, že máme dosť síl a vnútornej disciplíny, aby sme nehľadeli len na stránky, skvelé nášho rozpočtu, ale aj na tie, ktoré znamenajú dosiaľ ťažkosti a závory nášho hospodárskeho rozmachu. Našou snahou je však odstrániť poctive všetko, čo je nedostatočné, čo je ináč atribút každého ľudského počínania. My chceme byť vedení vznešeným ideálom, postaviť organizáciu štátu a verejných hospodárstiev do služby pospolitosti.

Vidíme ale s ustrnutím, ako to vždy ešte vyzerá inde, na pr. na rakúskych pomeroch, kde jedna insolvencia za druhou prekvapuje svet.

Na Slovensku ovšem niektoré kraje na príklad lučenecký je ešte v ťažkej hospodárskej krízi. Taktiež mikulášsky garbiarsky priemysel.

Pri investíciách na Slovensku nejedná sa o nejaké choré teleso, ktoré má byť na účet tých druhých organizmov, ktoré sú života schopné, umele udržané.

Pre Slovensko nastanú v budúcom rozpočtovom období pre samosprávu zvlášť významné úkoly.

Nová politická správa bude mať veľký ideový dosah, uvolní mnoho latentnej energie a čo je hlavná vec, dovedie decentralizáciu iniciatívy a zodpovednosti.

Tak často hovorime o väčšom investičnom programme pre Slovensko. Nechže si už raz upovedomia niektoré finančné kruhy hist. zemí, že Slovensko je integrálna, nedeliteľná časť našej republiky, že je to hlboké kultúrne žriedlo, z ktorého možno veľmi mnoho ťažiť, získať, že investície na Slovensku budú následkom jeho prírodných hrivieň rentabilné, že sú spoľahlivé, lebo aj posledný ressens a prebudenie národného citu v akcii proti rothermerovskej prejavuje teplé bratstvo k veľkému českému národu a jasne dokumentovalo, že na Tatrách, na Karpátoch a na Dunaji nebude nikdy iná, než československá vlajka viať. Oproti Rothermerovskej akcii spojily sa na podklade solidarity záujmov a ideálov až na niektorých jednotlivcov všetky národy našej ríše. Odmietol ju jednohlasne predovšetkým celý slovenský národ.

My chceme mať mier a privolávame každému, kto by sa chcel čo len jednej hrudy našej vlasti dotknúť krvavou rukou, hands of.

I maďarskí naši štátni občania, ktorých vždy radi vidíme v našom kruhu, keďže pozostávajú hlavne z roľníctva asi zo 70%, že ich sacroegoizmus vyžaduje loyalitu proti tomu štátu, ktorý im neberie nič kultúrne, ale všetko hosp. dáva, zabezpečujúc stály odbyt ich zem. výbory, vtedy, keď roľníctvo v Maďarsku uprostred krutej svetovej súťaže stojí v zúfalom boji o svoje odbytné trhy. Našej maďarskej inteligencii môžem len to odporúčať, aby sa nehnala za fata morganou a aby sa rebus sic stantibus prispôsobila dnešným pomerom.

Bola tu reč aj o udajnej nenávisti medzi národnosťami. Prečo by sme my Slováci mali nenávideť našich Maďarov? Je to dobrý, statočný ľud.

Debata, či v snemovni či u nás obracala rozpočet na líc i na rub, ale nemohla mu vziať pravdivosť. Nik mu nemôže vziať priehľadnosť, špecializáciu a úplnosť, nik otvorenosť. Veď v rozpočtovom výbore ponúkol min. Engliš nahliadnutie do kníh jedneho zo svojich rezortov vedúcemu človekovi opozície; nemožno predči žiadať viac úprimnosti. Naša rozpočtová politika počínajúc od Rašína má už mladú ale zdravú tradíciu práce a spořivosti.

Žiaden debatteur a prosím úctive za odpustenie, že pri nedostatočnom čase nemôžem sa menovite venovať každému, nemohol doviesť do pochybnosti aktivitu nášho rozpočtu. To neni žiadna chiméra dubiosa.

Zo záverečných účtov vidíme latentnú rezervu v zlepšenej hosp. situácii. Na pr. na burze obnášal vzostup burzového kapitálu akcií cca 2 a pol miliardy Kč, ukladacích hodnôt cca 1 a pol miliardy Kč.

Doprava činila na železniciach v roku 1927 za 8 mesiacov oproti roku 1926 asi o 3 miliardy tun, po vode v prekladištiach na Labi a Vltave o 5% a na Dunaji o 53% za 9 mesiacov viac. Naša potreba železa stúpila na hlavu na 100 kilo. Táto kvóta činí v Juhoslavii päť kíl, v Nemecku ovšem 180 kíl.

My Slováci sme hrdí na ten Dunaj, lebo ideologicky znamená symbolizáciu spojenia hospodárskych síl.

Rozvoj Dunaja, poukaz na jeho hospodársku organickú súvislosť so zázemím, potreba toho zázemia, ako je konštatované pre obrat na Dunaji a pre hospodársku konsolidáciu podunajských štátov, je najlepší dôkaz, že mierové smluvy zodpovedajú v Strednej Europe účelnosti.

V medzinárodnej celnej politike nemôže nám nikto predhazovať volajaké prohibičné tendencie. I tu po znechutení, ktoré nám zapríčinil etatizmus a prakticky neomerkantilizmus v smysle teorie Liefmannovej vidíme, že musíme nastúpiť cestu toho liberalizmu, ktorý pomenovaný bol Honeggerom a Casslom neoliberalizmom v protivé modernému mutualizmu.

Ani to nemohol nikto vyvrátiť v debate, že by náš rozpočet úplne nezodpovedal požiadavkám modernej filozofie rozpočtovej. Náš štátny rozpočet je v prvom rade inštrumentom materiálneho hospodárskeho poriadku, ako uvádza dr Neidl. Obsahuje tri esenciálne funkcie: zaistenie rovnováhy v štátnom hospodárstve, účelný podklad pre hospodárenie a základ vyúčtovania a kontroly.

Dľa sostavenia výdajov a príjmov je náš rozpočet obrazom kultúrnej sociálnej a politickej úrovne štátu a predstavuje ako to žiada Goldscheit od správneho rozpočtu, kostru štátu, zbavenú všetkej zkrášlujúcej ideologie.

Postrádal som v debate ešte silnejšie akcentovanie významu rozpočtu na náš zahraničný úver, na našu bonitu, na túto našu veľkú morálnu rezervu.

Úver znamená ten najvyšší mravný faktor v hospodárstve, dôveru. Mac Leod, ktorý riekol, že úver znamenal toľko pre Škótsko, ako Níl pre Egypt. To isté tvrdí Schumpeter o úvere a pokroku, ktoré sú zosobnené v podujímateľovi. Hawthery dokázal, že mena jednoho štátu spočíva podstatne na úvere, ktorý požíva jeden štát. Ba Albert Hahn dáva primát úveru nad kapitálom. Werner Sombart píše, že úverové inštitúty sú opory pre genius a že úver spojuje prítomnosť s budúcnosťou.

V debate bola spomenutá naša produktivita. Následky Englišovej činnosti stability je vzbudenie hospodárnosti rezervy úsporov, ktoré činia u nás 3 miliardy ročne. Náš program, ktorému ukazuje náš štátny etát, má jasné ciele, pokleslú podviazanú spotrebnú kapacitu, tedy prosperitu dvíhať.

Duisberg, Reinhold, Silberberg, žiadajú v Nemecku dvíhať nákupnú hodnotu vnútorného trhu. Jedine na tomto podklade možno previesť racionelnú organizáciu výroby. Tedy vysoké mzdy a nízké ceny, ako to vidíme v Amerike. U nás musí padať na váhu aj odbytno-komerciálna stránka racionalizácie. Sú tie opatrenia, ktoré na podklade organizácie vedeckej práce dávajú spolahlivú analyzu cyklov konjunktúry vopred a diagnózu cenovej politiky značnejšieho obdobia budúcnosti. Je to t. zv. forecasting. Pri provozo-technickej racionalizácii pri zväčšení strojovej práce nesmie byť táto viac zbezduševnená, človek sa nesmie stať otrokom ale pánom stroja.

Pre nutné zľavnenie a odstránenie všetkých prekážok v obehu tovaru, lebo desorganizácia v tomto smere vojnou zapríčinená vo svetovom hospodárstve urobila isté nové medzníky konferencia ženevská. Nezabúdajme, že v Ženeve bolo zastúpené tak podnikatelstvo ako aj dělnictvo. Pri týchto rezolúciách padajú silne i sociálne otázky na váhu. Vďační musíme byť našej vláde, že si tieto rezolúcie jedna z prvších osvojila. Náš vývoj stojí v ich znamení. Už prvší odsek rezolúcie o priemysle obsahuje, že zlepšenie pracovných podmienok a sníženie výrobných nákladov treba hľadať síce v racionalizácii, ale že tento proces sa musí diať s nezbytnou obozretnosťou, aby sa nepoškodily ligitímne záujmy delníctva, že nutno venovať najväčšiu pozornosť snahe, ktorá môže zaistiť najlepšie, najzdravšie, najdôstojnejšie zamestnanie človeka, zaručujúce dělníkovi úmernú a spravedlivú odmenu v pomere k zvýšeným výťažkom a vôbec pracovným a životným podmienkam pre utváranie a udržanie jeho osobnosti.

Z týchto vznešených myšlienok vidno, že aký duch panuje v tých rezolúciach a že vláda, ktorá ich ako naše za svoje přijíma, je najmenej nie zpiatočnícka.

Ja veľmi si viem uvedomiť význam našej priemyselnej výroby, veď som predseda obch. komory viem, že v priemysle a obchode je 43% obyvateľstva zamestnané, nemusím citovať túto starú thézu, že jedine vývozom sme v stave zaplatiť naše zahraničné dlhy, a že dosavádny vzrast národného majetku bol zapríčinený hlavne prebytkami obchodnej bilancie.

Lež keď sa ohliadneme i po druhých hlavných ideových hybných silách hospodárskych, všade najdeme agrarizmus v čele štátnej tvorčej práce. I roľník svojim tvorivým agrárnym demokratizmom, svojou nezlomnou energiou, je tiež jedným z hlavných ôs konštruktívnej politiky celej strednej Europy.

Dojemné to bolo a nezabudnem na tú patetickú scénu, keď prvý raz cez do kokorán otvorenú bránu paláca Sväzu Národov na svetovú konferenciu v Ženeve vtiahla jedna veľká idea, ku ktorej dnes i kapitalizmus a kollektivizmus skladá svoje nádeje, v ktorej vidí spásu budúcnosti, idea agrarizmu.

Konferencia medzi iným žiadala Sväz Národov, aby bola preštudovaná možnosť spolupráce medzinárodnej na poli zemedelského úveru pre zeme a nedostatočným zemedelským kapitálom.

Nám, národom slovanským bola vždy studnicou živou pôda a sedliacka práca.

Zemědělstvo tvorilo v Ženeve to gigantické úzadie, od ktorého sa všetko ostatné reliefne odrážalo a po mnohých nemých desaťročiach vypovedala táto prvšia svetová hospodárska konferencia, ako jednohlasnú rezolúciu, že považuje za životnú otázku svetového hospodárstva, aby bola zvýšená zemědělská výroba, aby k tomu účelu zemědělstvo bolo postavené na roveň priemyslu a aby všetkým, ktorí pracujú v zemedelstve dostalo sa dostatočných podmienok životných a normálnej odmeny za ich prácu a za ich kapitál.

Ideou slovanských národov, ideou ich národného štátneho jadra je, idea pôdy. Pôda s jej tradíciou slávny senát, nám bola vždy hlbokým mravným symbolom.

V debate boly spomenuté i naše vzťahy ku zahraničiu. V našej zahraničnej politike sme stúpencami medzinárodnej solidarity, vzájomného porozumenia a ocenenia.

My tu stojíme stále na ideologii Sväzu Národov. Sme za program systémov hosp. politických a arbitražných na podklade mierových smluv a tešíme sa veľkému úspechu Sväzu Národov v riešení napnutia Poľsko-Litovska.

Čo týče sa pozemkovej reformy so stanoviska zahraničia, poznamenávam, že tu trváme na thesi medzinárodného práva, totiž na zásade immobilia obnoxia sunt territoria, to je nemovitosti bez rozdielu štátnej príslušnosti vlastníka podliehajú všetkým opatreniam, ktoré na štátnom území boly prevedené. Je tedy pozemková reforma vnútorná vec štátu, ktorá nepodlieha kompetencii medzinárodných rozhodčích súdov.

V církevno-politických otázkach, o ktorých bola reč v našej debate, je nezbytne nutné, aby boly vyriešené. V tomto ohľade úplne ztotožňujem sa s prehlásením pána ministra zahraničných vecí v zahraničnom výbore, že štátny záujem vyžaduje taký modus vivendi nášho církevno-politického pomeru k Vatikánu, aby sme mali pre budúcnosť túto vec vyriešenú. Toto prehlásenie sme vítali preto, že v urovnaní pomeru štátu k cirkvám vo smysle naprostej rovnoprávnosti vidíme odstránenie mnohých trecích plôch a tým krok ku stabilizácii štátu. Špecielne my na Slovensku túžobne čakáme na skončenie otázky hraníc diecézí, aby žiaden katolík nepodliehal cirkevným úradom v Maďarsku. Tiež dohoda o cirkevných statkoch má pre nás hospodársku dôležitosť. Bude treba, aby čo najskoršie pre Slovensko menovaný bol arcibiskup, ako je to v Čechách a na Morave. Pro evanjelikov na Slovensku bolo by žiadateľné, aby sídlo biskupstva pre západný dištrikt bolo prenesené do Bratislavy.

Debata rozpočtová vede sa z najvyšších hľadísk. Pojednávané sú tu najvýznamnejšie ideové problémy našich dňov. Úroveň senátu to zrovna vyžaduje. Preto nech mi bude dovolené pred zakončením vzpomenúť ešte jednu ožehavú otázku, ktorá vyplýva z našej debaty.

Je to veľký sociálny úkol budúcnosti, masám delníctva usnadniť ich uplatnenie sa nielen v mechanickej práci, ale aj v činnosti ducha a vôle, ovšem popri zachování všetkých tých nepostrádateľných hybných síl, ktoré spočívajú v podnikatelstve. Aj delníctvom musí hýbať žeravá túha nebyť len kolesom v stroji, ale snaha po zúčastnení sa tvorivej práce.

Lež formy hospodárstva sú úkoly rozdielnych konštrukcií. Pri čom nutno držať vždy pred očima, že je to individuum, ktoré svojimi želaniami, svojimi nádejami a svojimi omylami je hlavným motorom každého stroja. Nová éra vyžaduje ducha obapoľnej dohody, ducha bezpodmienečne dobrej vôle, práce a kapitálu. Mňa môcť tu konštatovať, že naše dělnictvo snaží sa dosiahnuť mravnej výšky svojho povolania. Nezabúdajme tedy, že za každý vedúci rozhodujúci človek bol organizátor úspěchu alebo úpadku. Je to vždy duch, ktorý panuje. Doposiaľ kolektivizmus nebol v stave nahradiť individualizmus v hospodárstve. Aj v Geneve kolektivizmus neosoboval si viac suprémáciu, ale len postavenie na roveň ku kapitalistickému hospodárstvu - koordináciu. Ovšem želanie našej doby je právo a povinnosť všetkých spolupracovníkov na duševnej kollaborácii - a já to honorujem - ale žiadna hospodárska organizácia sveta nie je mysliteľná, ktorej ako všade v živote by nebola jednotlivá osobnosť rozhodujúca. Ba Schumpeter tvrdí zrovna, že podujimateľ je zrovna nositeľ hospodárskeho pokroku.

Pristupujem ku zakľučeniu. Prial by som si bol v debate viac otvorenej dôvery, menej skepsy k našej veľkej budúcnosti. Lebo skepticismus neznamená jedine intellektuelnú pochybovačnosť, ale aj duševné ochromenie.

Medzi Vámi, vysoko vážení pánovia, zastúpené sú všetky smernice politického cítenia, želania a presvedčenia. Počnúc od krajnej pravice až na extrémnu lavicu mnoho nás teda delí, ale jestli že chceme previesť pravú analýzu našej doby, našich potrieb, našich nádejí, tak musíme na to hľadieť, čo nás spojuje. Tomuto cieľu musíme venovať pevnou vôľou celú silu naších rúk, naších modzgov a naších srdcí. Lebo ja predpokladám, že tu v tomto tak dôstojnom sbore vážených mužov, každý ide za presvedčením. Keďže je tomu tak, - a o tom nepochybujem - tak náš cieľ, čo aj cestami rozmanitými, nemôže mať iný, než chcieť dobre, než hľadieť mravný a hmotný blahobyt pospolitosti zveľadiť. Veď i Adam Smith pomenoval svoje hlavné dielo >Blahobyt národov< - >Der Wohlfahrsstaatist der gemeinschaftswille des Volkes.< V tejto borbe za všetkým tým, čo život naplňuje obsahom, čo mu dá slasti, môžeme mať len jednu spoločnú cestu, na ktorej môžeme všetcia spolu kráčať ruka v ruke, kráčať ponad tie prepasti, ktoré nás strannícky delia ponad tie slabosti, ktoré naše duše kalia, kde môžeme si hľadieť otvorene do očí, kde môžeme bratsky stisnúť si ruky, vidieť vo vrúcnom pohľade, srdečnom úsmeve našich mnohými starosťami vybrázdených obličajov uspokojenie... a to je tá cesta svetla, ktorou kráčali naši buditelia, to je cesta snahy za pravdou.