V čís. 102. ze dne 3. září 1927 ve článku >Mobilisace pracující mládeže< zabaveny byly tyto věty: >Koná se v době horečných příprav nové imperialistické války. Válečné přípravy imperialistů jsou především namířeny proti nejhlavnějšímu nepříteli kapitalismu, proti Sovětskému Svazu, kde dělníci a rolníci s napětím všech sil budují socialismus. Je nutno hájiti Sovětský Svaz. Je nutno vésti činný boj proti válečným přípravám imperialistů. Ochrana a obrana Sovětského Svazu a osvobozovacích bojů koloniálních národů. Boj proti imperialistickým válkám - vítězství socialismu.<
Předseda (zvoní): Pane řečníku, myslím, že ty ukázky stačí k odůvodnění! Prosím, abyste se poněkud omezil!
Sen. Koutný (pokračuje): Já to právě konstatuji, že je možno něco takového a je potřebí přinésti celou serii ukázek, aby se vidělo, co všechno se konfiskuje a co by se nebývalo mohlo konfiskovati ve starém Rakousku. Nebo: >Boj proti imperialistickým válkám - vítězství socialismu. Proti měšťácké koaliční vládě - vládu dělníků a rolníků.<
Dále ve článku >Trestají ženy za to, že chodí v stejnokrojích< konfiskovány tyto věty: >Tento v pravdě skandální postup okres. politické správy (v Mostě) je jen naprosto neodůvodněnou persekucí komunistického hnutí. Ženy beze zbraně, bez holí, které jdou pouze ve stejných šátcích a ve stejných blůzách, trestat proto, že porušily zákaz o nošení uniforem. To je zlovolná persekuce, anebo úplně nesmyslná kocourkovština. Fašisté ovšem nejsou trestáni, ani když jdou s revolvery a klacky přímo s úmyslem se rvát. Úžasně surové je také nahrazovat 100 Kč pokuty desíti dny vězení. Dnes za veliké nezaměstnanosti na Mostecku, kdy dělníci 100 Kč nemají, mají být dělnické matky ze zlovůle nějakého fašistického úředníka na okres. politické správě odtrženy 10 dní od svých dětí.<
V čís. 94. ze dne 13. srpna 1927 ve čl. >Brněnská policie na obranu amerických katanů< bylo zabaveno toto: >V témž okamžiku vtrhla se policie ozbrojená obušky na rozcházející se demonstranty. Muži, ženy a i děti byli policií ztlučeni, a kdo se nerozešel, byl zatčen. Zatčení byli na strážnicích znova zmláceni. Když soudr. Smetana a Slánský šli intervenovati na policejní strážnici, byli surově vyhozeni. Podobně se stalo i svědkům, kteří chtěli dokazovati nevinu zatčených. Také 9letý hoch stal se obětí surového řádění policie.<
V čís. 70. ze dne 14. června 1927 zkonfiskován byl citát nár. demokratického časopisu >Role<, který vyšel ve zmíněném časopise úplně bez závady. >Ano, kdyby<. A v tomto >kdyby< je to celé nebezpečí. Kdyby nebyl nepřítel ve vlastních řadách píše >Role<: >Tímto nepřítelem, ba víc, tímto zrádcem vlasti jsou bolševici. Jejich vůdcové řekli už i v parlamentě, že v případě války obrátí dělnictvo své zbraně proti utlačovatelům, t. j. proti vlastnímu státu československému. Jejich tisk napovídá to hodně po lopatě, že naši bolševici neznají vlasti a že v případě války vypovědí poslušnost. Dokonce bolševický poslanec volal v parlamentě, že komunisté považují za svou povinnost dělati špiony a zrazovati buržoasní vlast. A kolik špionských afér bolševických už u nás bylo, je známo.
Parlamentní volby r. 1925 prokázaly, že v naší republice máme na milion komunistů, tedy lidí, kteří neuznávají státu a jichž vůdcové docela otevřeně a drze hlásají velezradu jako povinnost všech komunistů. Teď si představte, jak by to s námi dopadlo, kdybychom se octli ve válce. Je hrozné pomysleti na důsledky. Armáda nás stojí ročně na 2 miliardy. Platíme rádi na svou armádu, poněvadž předpokládáme, že ona je a bude zárukou naší bezpečnosti a svobody a že odrazí každého, kdo by usiloval o rozkotání republiky a uvržení nás všech do poddanských pout, z nichž jsme si pomohli r. 1918.
A všechny ty těžké oběti, jež své armádě přinášíme, byly by marny a ukázaly by se zbytečně vyhozenými, kdyby v připadě války milion zrádců stálo v týle armády. Věříme, že naše armáda ubránila by se snadno nepříteli zvenčí, ale zda ubrání se též, když její řady budou rozleptávány jedem bolševismu, když její plány budou prodávány bolševickými špiony a když její síly budou ochromovány vnitřními rozvratníky a revolucionáři? Toto je velmi vážná otázka ve vážné době.< A redakční odpověď na tento buržoasní štvavý článek: >Přiznáváme, že je to pro buržoasii velmi vážná otázka, jak by to s ní dopadlo, kdyby vypukla válka.<
V témže čísle byl zabaven článek s titulem: (Další slova byla usnesením předsednictva senátu ze dne 14. prosince 1927 podle § 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Poslední odstavec tohoto článku padl za oběť censorově tužce: >A tak jednonohý mrzák Komárek, až mu budou páni 17. června 1927 poslední píď jeho země taxírovat a potom případně prodávat, jistě nebude mít mnoho chuti zazpívat si >Kde domov můj<. Jak bude asi v duši tohoto 59letého stařečka, když tak bude musit přihlížet k soudnímu prodeji své hroudy. Bylo by se čemu divit, kdyby takový ožebračený chudák svými berlami všechny přítomné zmlátil, aby byl potom jako blázen odvezen do Kroměříže? Měšťáci se pak ještě diví, že bolševiků stále přibývá.< (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu ze dne 14. prosince 1927 podle § 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Ne nadarmo řek-lo se v rakouském parlamentě: >Každý vůl se zlatým límcem chtěl by nám poroučet, co máme psát a co ne.< To je stará věta posl. dr Soukupa z říšské rady vídeňské, která neplatila, jak vidno, pouze censorům rakouským, ale také jejich nástupcům.
Krátce chci se ještě zmíniti o rozpočtu samém. Rozpočet je každým rokem aktivním. Tak se nám to aspoň povídá a dokazují to generální zpravodajové. Teoreticky mohli by míti snad pravdu, na papíře. Pravda však byla a je, že přes rozpočtovou aktivitu množily se státní dluhy jako houby po dešti.
Od r. 1811, tedy od finančního bankrotu Rakouska, nasekaly rakouské vlády do r. 1913 11 miliard K státního dluhu. Když to srovnáváme s poměry nynějšími, musíme konstatovati, že v dělání státních dluhů byli rakouští státníci hotovými žabaři. To českoslovenští činitelé jsou jinšími kabrňáky; ti za 8 let nasekali na 34 miliardy Kč státního dluhu, ze kterého musí poplatnictvo zaplatit 2 miliardy Kč úroků, tedy jednu pětinu státního rozpočtu. Z toho vyplývá, že na dělání dluhů mohli by českoslovenští vládcové dostati opravdu patent.
K těmto státním dluhům poctivě nadělaným druží se ještě t. zv. dluhy reparační. Jak jsou tyto dluhy vysoké, ještě nevíme, pravděpodobně budou, jak svého času v zahraničním výboru konstatoval ministr zahraničí p. dr Beneš, činit asi 30, snad 35 miliard, tedy dohromady to bude na 70 miliard Kč státního dluhu. Takovéto tíživé břemeno, myslím, že je přece jen přespřílišné pro poplatnictvo Československé republiky.
A tak ze všech těchto důvodů náš komunistický klub hlasovati bude proti tomuto třídnímu rozpočtu, který utužuje kapitalistický režim a ožebračuje pracující občanstvo tohoto státu. (Potlesk komunistických senátorů.)
Předseda (zvoní): Pan řečník přes moje upozornění citoval ještě i dále hromadně přímo konfiskovaná místa z jednotlivých časopisů. Dám si proto předložiti těsnopisecký protokol a vyhrazuji si event. rozhodnutí předsednictva, podle §u 9 jedn. řádu.
Dalším řečníkem je pan sen. dr Kovalik. (Sen. Hampl: Jak vy, pánové, diskreditujete ten parlament!)
Napomínám Vás a odmítám to. Já zde konám svou povinnost.
Sen. dr Kovalik: Slávny senát! Ku štátnemu rozpočtu na r. 1928 dovolím si objasniť stanovisko nášho klubu. Keď Hlinkova slovenská ľudová strana pri odhlasovaní rozpočtu ako štátnej nutnosti dôkladne a vecne kritizuje štátny rozpočet, námietky robí proti niektorým jeho položkám, poukazuje na nedostatky a vážne upozorňuje na také potrebné veci, ktoré sa v rozpočte nenachádzajú, ale ktoré by tam maly byť, koná to všetko tým cieľom, aby kritizovaním a opravovaním rozpočtu osožila slovenskému národu a slovenskej krajine. Príčina kritiky je tedy oprávnená a čestná.
Keď sme vstupovali do vlády, sám pán ministerský predseda povedal nám, že vo vláde budeme môcť učinnejšie pracovať za naše požiadavky. Naša strana v tom smere pracuje s celou energiou. Otázka je, že na koľko nám splňujú alebo nesplňujú naše požiadavky. Dvaja páni ministri našej strany venujú svoju prácu ako záujmu slovenskému celonárodnému, tak aj záujmom jednotlivých Slovákov, čo poslanci a senátori so všetkou silou podporujú a pracujú za práva národné a jednotlivcov. Že úspech tejto oddanej namáhavej práce není taký, aký by mal byť, to neväzí v nedostatku energie strany a jej vodcov, ale väzí vo dvoch príčinách: po prvé, že ešte vždy není dostatočného porozumenia pre nutnosť splnenia slovenských požiadavkov a podruhé, že si národ slovenský nevydobyl potrebný rešpekt, lebo je roztrhaný na mnoho strán a straničiek, nesoskupuje sa okolo tej najväčšej, rýdzoslovenskej, všenárodnej strany, ktorá reprezentuje rozhodnú väčšinu vôle národa slovenského, ba časti národa stavajú sa ostro proti nej a tak slovenský národ neukazuje tú potrebnú silu jednoty, ktorá by Prahe imponovala vzdor tomu, že slovenská ľudová strana je štátotvorná a pracuje pre slovenský národ v rámci republiky Československej. Keby nebolo bývalo deväťročnej húževnatej práce slovenskej ľudovej strany, nebolo by ešte uznania Slovenska ako samobytného celku so svojou zemskou samosprávou, ktorá síce není autonómia, ale je podklad, na ktorom sa administratívné, hospodárske, kulturálné, humanitné, sociálné a niektoré finančné záležitosti Slovenska pojednávať budú a bude to závisieť zas od volieb slovenského národa, akych zástupcov si vyšle do toho slovenského zemského zastupiteľstva, aby mu tam jeho záujmy a práva chránili.
Sen. dr Šrobár včera ostro kritizoval našu stranu a jej vodcov, tak nech počuje teraz našu kritiku o sebe. Pán dr Šrobár vychádza z obecných volieb a poukazuje na vzrast republikánskej strany, určuje ho vo výške 25%. Neskoršie ale sám uznáva, že vzrastu toho pri voľbách do zemského zastupiteľstva nedocieli. Dr Šrobár vyhlašuje zásadu, že robotník má ísť do robotníckej, roľník do roľníckej, živnostník do živnostenskej strany. Z tohoto stanoviska úplne omylne dedukuje, že je prirodzený vývin úpadok istých politických strán a tak v prvom rade slovenskej ľudovej strany, ktorá vraj pozostáva z 90% roľníckeho ľudu a že tento roľnícky ľud by patril do republikánskej strany.
Na to poznamenávam, že kam by zašli naši slovenskí roľníci, keby išli za dr Šrobárom. Kebysme súhlasili so stanoviskom dr Šrobára a hlásili ten istý princip ako on, nám by bol najprijateľnejší, poneváč jeho heslo by sa u nás v prvom rade uplatnilo: Každý Slovák do slovenskej strany, každý katolík do katolíckej strany. Nemôže byť pochybnosti, že je to vývin prirodzenejší a má pred sebou už veľkú dobu svojej existencie. Myslím, že nemôže byť spornou otázkou medzi nami, či len materiálné ciele spojujú národy a existencie alebo či sú vo spoločenskom a ľudskom živote vôbec i zásady vyšších ideálov ako je národ a viera. Tieto idei majú rozhodne mohutnejšiu spojujúcu silu ako nahodilé stavovské, a keď uvažujem nad touto otázkou, aj dr Šrobár musí uznať, že i on sa pridržuje zásady svoj k svojmu, bez viery k bezvercovi, dvojnárodní k internationalistovi a preto si on hľadá spojencov v tom časopise, vychádzanie ktorého oznámil a spojil sa on, podľa jeho slov, ako stlp republikánskej strany s jednej strany so sociálnym demokratom dr Dérerom a s druhej strany s českým socialistom Hrušovským. A keď dr Šrobár kritizoval vodcov slovenskej ľudovej strany a vyhlásil ich za neschopných, poukážem tu na charakteristiku jedného slovenského vysoko inteligentného pána, ktorý dr Šrobárovi tiež riekol, že bol zlým žiakom, zlým lekárom, katolíkom, politikom.
Jeho včerajšia parlamentná reč nedokazuje veru veľkú politickú a diplomatickú schopnosť. Hrozne chváli totiž agrárnu stranu a spája sa so sociálnými demokratmi, českými socialistami a ako zakladateľ agrárnej sírany nemohol v nej zostať vo snemovni, musel prijsť do senátu, nevedel čo znamená vo strane, preto hľadá iné spojenie. Pri tom stavia sa proti každému stranníkovi, vedúcemu politikovi svojej strany a vládnemu reprezentantovi ministrovi dr Hodžovi. Aká je to konzekvencia, aká politika! A za takú politikou, za takým vodcom má ísť náš slovensky ľud!
V druhej časti svojej reči zaoberá sa dr Šrobár pod kepienkom idee cyrilometodejskej, svätováclavskej, husitskej, legionárskej, sokolskej, direktne a vlastne so svojim politickým príslušníkom a vodcom jeho strany, s pánom ministrom dr Hodžom. Zazlieva mu, že ako protestant a hlasista hlása pre národ český a slovenský ideu cyrilo-metodejskú a svätováclavskú. Pán minister dr Hodža iste si dobre uvážil vtedy, keď s touto myšlienkou prišiel na verejnosť, čo hovorí a súdil len zo zjavu verejne prejavenej myšlienky českého a slovenského národa, že tieto dve veľké idei, ktoré sú iste vznešenejšie než Šrobárov realizmus a materializmus, sú hlboko vžité do duše týchto dvoch bratských národov, a že vlastne existencia a budúcnosť týchto dvoch národov je tesne spiatá s udržaním v jednom štátnom sväzku republiky Československej. Pan dr. Šrobár mieril do slovenskej ľudovej strany, keď poukazuje, že ona je nespoľahlivou složkou vládnej väčšiny a že neslobodno pripustiť, aby vodca strany vyrástol nad hlavu svojich klubových kollegov; výstrel p. Šrobára ale namierený je niekam inam než do slovenskej ľudovej strany - on strelil vlastne do svojho politického súpera, ktorý je obratnejší, spôsobilejší a politicky vyspelejší. Lebo keby toto tvrdenie dr Šrobára ohľadom slovenskej ľudovej strany a jej nespoľahlivosti bolo pravdivé, iste nebol by sa zmienil on sám a nebol by uznal na konci svojej reči, že za celistvosť tohoto štátu sa slov. ľudová strana v prvom rade postavila v akcii rothermereovskej a myslím, že nemôže byť pochybnosti o tom, a to musí uznať sám pán dr Šrobár, že slovenská ľudová strana vzala si ľvú účasť pri obrane hranic tejto republiky a že jej vstup do vlády v takej zahraničnej situácii iste je tak významný, že tento význam dr Šrobár nikdy neuzná, ale ani chápať nebude.
Z celej jeho reči vysvitá, poneváč so samým rozpočtom sa meritorne ani nezaoberá, že sa ukázal v novom svetle so starým programom, a že vlastne vystupuje ako nový človek starého realistického programu. Bolo by zaujímavé vedieť, čo vlastne povie k tomu jeho strana. Opúšťa na počiatku svojej reči vyhlašované heslo: roľník k roľníkovi, živnostník k živnostníkovi, a pristupuje k starým svojim bojovným priateľom: realistom a internacionalistom.
Slovenská ľudová strana koná svoje povinnosti vo vláde, pracuje v rámci programu vládneho a uplatňuje svoj programový autonomistický princip v rámci jednotnosti štátu, a nemožno povedať, že výsledky jej práce protivily by sa zásadnému programu, či je to otázka církevná, či je to otázka národná. Slovenská ľudová strana je stranou všenárodnou, - akú všenárodnú, veľkú stranu potrebuje každý národ, ktorý chce žiť - a ako taká všenárodná strana sústreďuje v sebe rôzne vrstvy národného a hospodárskeho života, vyrovnáva protivy medzi nimi, bráni ich morálné, kulturné, národné a hospodárské, politické záujmy a práva, a bojuje za silný politický, kulturný a hospodársky vývin slovenského národa v republike Československej. Dokázaná vec je, že previedla veľkú prácu na poli zákonodarnom, či je to zjednodušenie daňového zákona a odstránenie daňovej anarchie, kde jej členovia mesiace oddane pracovali na daniach, presné ustálenie daňového systému, ktorý má presahovať platebné schopnosti poplatníctva. Veď je pravda, že aj v daňovej reforme obsažené dane budú ťažko ležať na tom ľude a otázka je, či bude schopný všetky tieto dane snášať. Náprava sa predsa len stala, a ľudová strana bude ďalej pracovať na uľavení daňových tiarch. Slovenská ľudová strana uplatnila si svoje nároky ťažkej vojenskej služby so zákonom vojenských rezervistov, aby hospodársky dopomohla synom slov. národa ku krátkej dvojmesačnej službe miesto dvoch rokov, zaviedla poriadok do obcí s odpolitizovaním vojska a četníctva, aby tak obce mohly ľahčie pokračovať vo svojej samosprávnej činnosti.
Strana prijíma i tento rozpočet ako štátnu nutnosť a aktivnú bilanciu štátneho hospodárstva a štabilizácie finančnej meny, veď čo socialistické strany po mnohoročnom účinkovaní svojim nakopily ohromné štátné rozpočty, to terajšia vláda a režim usiľuje sa aspoň na polovinu redukovať. Keď tedy prijímame tento rozpočet, predsa uplatňujeme si naše túžby a žiadosti a poznamenávame, že rozpočet v niektorých rezortných položkách nám nevyhovuje a nevykazuje dostatočné porozumenie pre Slovensko. V týchto veciach žiadame si bezpodmienečnú nápravu.
Pri uvažovaní rozpočtu ministerstva zahraničia, kde vytýkame veľké položky 14 mil. Kč fondu pre zpravodajskú službu a 11 mil. Kč pre informačnú a propagačnú službu, žiadame si, aby konečne upravený bol pomer v záujme v tomto štáte žijúcej katolíckej rozhodnej väčšiny s Vatikánom, aby táto otázka nebola ďalej preťahovaná a neskončila s neúspechom, keď v súsednom Maďarsku otázka ostrihomského arcibiskupa za niekoľko krátkych mesiacov bola riešená. Konštatujeme a dokazuje to i historická stará skutočnosť, že církev premôcť nemožno. S touto veľkou svetovou mocnosťou musí počítať každý rozumný politik a diplomat, ako to veľké štáty ukazujú, tedy musí počítať i republika Československá.
Žiadame veľkú váhu klásť na uspokojenie a konzolidáciu Slovenska, čo je v celej európskej situácii pre republiku nanajvýš potrebné, lebo táto musí byť vždy prichystaná na bársaké medzinárodné komplikácie. Slovensko tedy treba posilňovať, a nie vnášaním vždy nových strán a straničiek ten neveľký slovenský národ drobiť a soslabovať. Tendencia bojovať proti slovenskej ľudovej strane ako najväčšej slovenskej všenárodnej strane a drobiť ju znamená drobiť a soslabovať sám slovenský národ a soslabovať Slovensko, čím bude aj republika soslabená.
Silné Slovensko - silná republika! Rozdrobené, soslabené Slovensko, soslabená republika! Toto má byť heslom vedúcej štátnej politiky.
Aj dr Šróbár, aj sen. Habrman vytýkali slovenskej ľudovej strane, že jednou nohou je vždy vo vláde, druhou v opozicii, že je nespoľahlivá. Odpoveď na to je - prosím uvažujte nasledujúce: keď sme vstúpili do vlády, bolo nám sľúbené, že proti ľudovej strane ako vládnej strane sa budú chovať loyálne a že nebude tendencia bojovať proti nej, lebo že s ktorou stranou sa vládne, aj to je vládny záujom, aby tá strana bola silná, kompaktná. A predsa sa vyskytujú a uplatňujú tendencie, drobiť a soslabovať slovenskú ľudovú stranu a tým soslabovať i slovenský národ. Ukázalo sa to pri posledných voľbách do obcí zneužívaním úradnej moci, terorizovaním, sľubami a inými prostriedkami. Činitelia takí nekonali dobré služby ani vláde ani konsolidácii pomerov na Slovensku, lebo kto chce soslabovať vládnu stranu, soslabuje a ohrožuje existenciu terajšej vlády. Tedy nie ľudová strana vyvoláva krizu vlády, ako to dr Šrobár tvrdí a síce mylne tvrdí, ale práve niektorí príslušníci jeho strany, ktorí svojim neloyálnym počínaním roztrpčovali vládnu slovenskú ľudovú stranu. Či sa konzolidujú pomery na Slovensku, keď sa štve Slovák proti Slovákovi, katolík proti katolíkovi, alebo pokrokár proti katolíkovi? Či sa napomáha konsolidácii Slovenska, ktorú som tak požadoval ohľadom na europskú situáciu a bezpečnosť republiky? Či sa teda napomáha konsolidácii Slovenska, keď sa rôznym žiadostiam Slovákov o miesta v úradoch, alebo iných zamestnaniach nevyhovuje? Pre konsolidáciu a uspokojenie Slovenska potrebné je, aby vedúce miesta na Slovensku boly dávané Slovákom. Nechcem tu jednotlivých prípadov vzpomínať. Na pr. bolo uprázdnené miesto policajného riaditeľa v Bratislave, tak patrí sa, aby tam bol Slovák. Ale nestal sa nim Slovák. I na iných vedúcich miestach na Slovensku ešte vždy nemáme Slovákov. Neslúžilo k uspokojeniu a konsolidácii pomerov na Slovensku, keď sa začaly uplatňovať pokusy, ktoré ohrožovaly ďalšiu existenciu mincovne kremnickej, tej 600ročnej mincovne, ktorá razila peniaze pre veľký štát, aj pre cudzie štáty, ktorá mincovňa i teraz vyrába mimo peňazí i umelecky dokonalé plakety a medaile. Sám som sa o tom presvedčil v kremnickej mincovni, kde už pred 2 rokmi sa ozývaly obavy zderukovania práce, čo som vtedy v senáte sdelil.
Naša strana vždy žiadala a žiada ponechať Slovensku jeho ustanovizne, jeho veľký a malý priemysel, továrne a podniky, aby slovenský ľud mal prácu a chlieb. Neslúži k uspokojeniu a konsolidovaniu Slovenska, keď sa investicie v rozpočte určené pre Slovensko neuskutočňujú, ako to posl. dr Polyák, člen našej strany vo snemovni poslaneckej, číselne dokázal. Tedy v rozpočte sú rôzne položky pre Slovensko a čo vidíme potom pri záverečných účtoch? Že tieto položky sa neuskutečňujú.
V rozpočte ministerstva školstva a nár. osvety nenachádzam položku na vybudovanie slovenskej techniky v Košiciach a lesníckej akademie v Báňskej Štiavnici, takej, aká tam bola. Slovenskú techniku v Košiciach požaduje naša strana už roky, keď sú v republike 2 české techniky a 2 nemecké techniky a slovenskej techniky nieto. Táto by bola pre východné Slovensko a Podkarpatskú Rus aj veľkou národnou missiou.
Žiadame udržanie štátnymi dotáciami naších církevných škôl na Slovensku, ako sa udržujú církevné školy v najkulturnejších štátoch, v Belgii, Holandsku a inde.
Žiadame podporu pre Svätovojtešský spolok, keď sa dávajú podpory iným kultúrnym spolkom. Svätovojtešský spolok je najstarší a najväčší slovenský kultúrny spolok, ktorý behom 60 rokov počíta viac než 50. 000 členov. Dobrými slovenskými knihami a spismi pestoval slovenskú kultúru i v najväčšom predprevratovom maďarskom útisku a pri prevrate dodal slovenským školám učebnice, ktorých inde nemali.
Od môjho kolegu počul som, že pri sostavení komisie pre osvetové prednášky slovenská ľudová strana nebola opýtaná. Budeme dbať o to, aby tieto osvetové prednášky neurážaly mentalitu slovenského ľudu. Samosebou sa rozumie, že žiadame podporu slovenského umenia, hudby a divadla, ktoré umenie a divadlo ale nemá sa hnať modernými demoralizujúcimi smerami, ale má povznášať slovenskú kultúru v národnom, zdravom, morálnom smysle, aký odpovedá mentalite Slovenského národa. Je to veľká chyba, ktorá roztrpčila našich slovenských umelcov, že sa na slovenské zemedelské muzeum projektované sochárske ozdoby nedaly našim slovenským sochárom.
Jedon z hlavných požiadavkov slovenskej ľudovej strany bol a je uplatnenie sa slovenčiny na celej čiare na Slovensku: v úradoch, školách, vo verejnom i súkromom živote, ako toho kultúra každého národa vyžaduje.
Stálym urgovaním docielila naša strana toho, že pán ministerský predseda vydal zostrené nariadenie, aby sa na Slovensku v úradoch, školách užívala slovenská reč. Naša strana dá si na tom záležať, či sa to aj vskutku tak prevádza. V záujme roľníckeho ľudu žiadame spravodlivé prevádzanie pozemkovej reformy a v záujme slovenského remeselníctva a obchodníctva podľa všeobecne vyslovenej žiadosti jeho má byť zrušená alebo aspoň snesiteľne paušalizovaná daň z obratu, ale nie za jeden a ten istý článok aj dvakrát, trikrát vyberaná, ako mi to bolo z Oravského Podzámku čo ponos sdelené. Žiadame, aby budúce zemské zastupiteľstvo dostalo právo sostaviť a vláde predostrieť pre Slovensko potrebné investicie a aby mohlo nad nimi rozhodovať. Naše slovenské remeselníctvo a obchodníctvo vôbec si žiada novelizáciu sociálneho poisťovania na základe dobrovoľnosti i žiada, aby pri odpredaji poštových cenín boly na Slovensku tiež 2%, tak ako v historických zemiach. Prečo dostávajú u nás len 1% a v Čechách a na Morave 2%? Žiadame, aby štátne dodávky na Slovensku boly udeľované slovenským remeselníkom a obchodníkom. Žiadame pre Slovensko bezodkladné sriadenie Slovenskej živnostenskej rady, keď to majú iné zeme republiky. A do tých čias žiadame, aby v Živnostenskej rade v Prahe boli slovenskí remeselníci, obchodníci odpovedajúcim počtom zastúpení, lebo teraz zo 190 členov tej rady je len 6 Slovákov.
Ku sostaveniu rozpočtu podal som návrh na niekoľko položiek v prospech Slovenska, medzi týmito žiadal som aj budovanie trati Rajec-Nemecké Pravno, ktorá trať činí asi len 23 km a nebolo by treba jasku, tunelu, a ktorá trať by spojovala Žilinu vždy viac a viac sa zmáhajúce stredisko stredného Slovenska s Komárnom. Žilina-Komárno by bolo jedna z najvýznamnejších spojení z hospodárskych ohľadov, lebo táto trať by spojovala župu nitriansku z Horným Trenčínom, takže by sa mohly ľahko roľnícke výrobky, obilie, múka, ovocie, zelenina atď. dovážať na kraje hornieho Trenčianska, ktoré potrebuje menované produkty.
U vojska žiadame viac slovenského dôstojníctva a to, aby slovenskí vojaci boli ponechávaní na Slovensku. Je nápadné, že aj u četníctva neni skoro žiadnych Slovákov. Či by neboli súci Detvania a veľmi mnohí a mnohí Slováci za četníkov, ktorí tým, že poznajú pomery slovenské, by boli svojmu povolaniu prospešnejši. To samé môžeme povedať o finančných úradníkoch, kde je veľmi málo Slovákov. Ku uspokojeniu a pre konsolidáciu Slovenska je potrebné, aby aj vo finančných úradoch ako na nižších tak aj na vyšších miestach boli zamestnaní Slováci.
Podal som návrh na položky pre regulovanie slovenských riek Oravy, Váhu, Kysuce, Nitry. Na reguláciu riek majú byť upotrebené ročite veľké miliony, poneváč zanedbávaním regulácie sa zapríčiňuje veľká škoda obciam a roľníkom, dane sa musia odpúšťať a tak sa robí škoda aj štátu. Keď sa nájde 14 milionov pre zpravodajskú službu a 11 miliónov pre informačnú a propagačnú službu ministerstva, keď sa najdú ťažké miliony pre stavby štátnych palácov a budov, tak majú sa nájsť aj ťažké miliony na reguláciu riek a na podporu živelnými pohromami, požiarmi, povodňami poškodených občanov.
Oravským pohorelcom a Hornej Štubni majú sa dať odpovedajúce podpory; pre Hornú Štubňu žiadal som od pána ministra financií bezúrokovú štátnu pôžičku 2-3 milionov, aby sa celkom zničená obec mohla postaviť, poneváč podpora nestačí. Pán minister sdelil, aby si obec podala žiadosť, uvidíme, či sa najdú potrebné miliony. V rozpočte ministerstva verejných prác sú veľké položky na stavbu štátnych budov v Prahe v historických zemiach, aj na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Tak na pr. na rozšírenie ministerstva financií je stavebný náklad cca 22 mil. Kč, z toho na budúci rok preliminované je 4 mil. Kč, pre ministerstvo zahraničia na stavbu vyslanectva v Belehrade: 71/2 mil., vo Varšave 31/2 mil., v Berlíne l mil., pre ministerstvo spravedlnosti: Praha-Pankrác, stavebný náklad 12 mil. pre novostavbu trestného súdu a väznice; pre ministerstvo školstva: novostavba ústavu chemickej technologie, stavebný náklad 30 mil., novostavba ústavu pre zemedelské a lesné inžinierstvo, stavebný náklad 35 mil., inžinierstvo zemedelskej nemeckej techniky, Libverda, celkový náklad 71/2 mil., inženierstvo stavebné nemeckej techniky, celý náklad 11/2 mil. Brno: na stavbu českej a nemeckej techniky 800.000.
Keď sa na 2 české a 2 nemecké techniky najde toľko milionov, prečo sa už nezačne stavať aj slovenská technika v Košiciach?
Ďalej: Brno: Právnická fakulta novostavba, celý náklad 18 mil., zverolekárska vysoká škola 31/4 mil.
Pozrime teraz budovy a novostavby na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Bratislava: Novostavba štátneho obchodného domu, celý stavebný náklad 21 mil., na r. 1928 preliminované 2,300.000 Kč. Obytné domy pre štátnych zamestnancov 31/2 mil. V celej republike na novostavby štátnych obytných domov v miestach ohrožených bytovou núdzou je 13 mil. O tomto chceme potom urobiť poznámky. Košice: Novostavba policajného riaditeľstva, stavebný náklad 12 mil., na zahájenie stavby 2 mil. Bratislava: Dostavba policajného riaditeľstva pol miliona, četnické kasárne 31/2 mil. Užhorod: Stavba policajného riaditeľstva 4 mil., stavba zemského četnického veliteľstva l1/2 mil. atd.
Prečo vzpomínam tieto budovy? Ku týmto všetkým štátnym novostavbám a stavbám štátnych obytných domov mám nasledujúce poznámky: 1. Pri všetkých stavbách na Slovensku nech sa upotrebujú slovenskí stavitelia, slovenskí inžinieri, slovenskí podnikatelia, slovenskí remeslníci, robotníci, obchodníci a slovenský materiál. Je to spravodlivá samo sebou sa rozumejúca žiadosť, aby sa zamedzilo tomu rozhorčeniu, že na Slovensku stavby a práce nedávajú sa Slovákom. 2. Je to už osud slovenského poslanca a senátora chodiť po ministerstvách a úradoch v Prahe; nedávno bol som v ministerstve železníc, ktorého čiasť je umiestnená v budove novostavby ministerstva sociálnej pečlivosti na Palackého námestí. Ale v tej budove ministerstva sociálnej pečlivosti našiel som práve opak sociálnej pečlivosti, lebo sú tam t. zv. souterrény, t. zv. podzemné a polopodzemné úradovne, v ktorých je vlhko, plieseň na stenách, lebo sú steny do zeme zamurované, dlažba plesnivá, svetla málo, vzduch nezdravý, vetrať neslobodno, aby drahé teplo neulietalo, knihy a spisy plesnivé - ukazovali mi ich - a čo sa s ľudmi stane, to nech zkúma potom ministerstvo sociálnej pečlivosti. Nech sa sbiera štatistika o podzemných bytoch v Prahe a v Čechách.