Pán minister školstva dr. Milan Hodža súčastnil
sa z poverenia vlády pri položenie základného
kameňa novej budovy Slovenského národného
musea v Turč. Sv. Martine a dňa 1. augusta t. r.
povedal tam v zastúpení vlády reč,
v ktorej podľa doslovného znenia, uverejneného
č. 190. a) ťSlovenského DenníkaŤ,
vyslovil sa medzi inými i takto:
ťKde treba hľadať nebezpečie pre národ?Ť
ť Vieme, že je ohrožený a ta z dvoch strán.
Z jednej strany ohrožení by sme mohli byt' tými,
ktorí až teraz prichádzajú cez prah
našej slovenskej a národnej domácnosti k nám.
My otvárame im brány svoje a srdcia svoje a vítame
ich. - Ale ohrožení by sme nimi boli, jestliže
by oni, prichádzajúc, ako nováčkovia
so svojou nezkúšenosťou a nedostatkem národnej
ideovej a citovej tradície chcel i v naše poriadnej
domácnosti mat' prím. (Búrlivý potlesk.)
Oni musia, jestliže nie pretrpieť toľko, čo
my, aspoň složiť zkúšku vyspelosti
a obstáť pred tým istým prísnym
merítkom, ktoré sme prikladali bedlivo a pečlive
ke každému pred válkou, abysme zistili jeho
národnú poctivosť. (Potlesk.)
Z druhej strany sme ohrožení tými, ktorí
z nevedomosti, snáď v dobrom úmysle, prichádzajú
medzi nás, mysliac si, že nám musia donášať
kultúru, v domnienke, že u nás žiadnej
kultúry nebola a niet. Jestliže na jednej strane nás
ohrožuje separatizmus, ktorý vyplývajúci
za starého hungarizmu, ohrožuje nás na druhej
strane separatizmus nie ktorých našich kolegov, hrstky
českých vedátorov, pôsobiacich práve
u nás, a my veľmi rozhodne, ja so svojej strany kolegiálne,
vyhlasujeme, že tieto pokusy odmietame rovnako, jako odmietame
pokusy separatistov hungaristov! (Búrlivý potlesk.)
Ť
Posledné tieto vety vzťahujú sa na vedecké
(nie žurnalistické!) publikácie niektorých
profesorov university Komenského v Bratislave, týkajúce
sa otázok československej jednoty. Medzi týmito
publikáciemi je i vedecký spis prof. Chalaupeckého
s niektorými vecnými kritickými poznámkami
o činnosti dra. Hodžu pri revolučných
udalostiach roku 1918.
Z hľadiska volnosti vedeckého bádania a slobody
vedeckej práce, zásad, ktoré zabepečené
sú u nás v ústavnej listine, je nesprávne,
keď minister školstva v tejto svojej funkcii a k tomu
ešte v zastúpení celej vlády, zatracuje
určitý smer čisto vedecké práce
vedátorov, ktorý sú nemu, ako ministrovi,
v určitej miere služobne podriadení. Ešte
povážlivejšie je, keď minister školstva
oficielne vyhlasuje týchto vedátorov pre ich vedeckú
prácu za podobných škôdcov a ohrožovateľov
záujmov národa, ako sú irredentistickí
zradcovia! Citované partie reči pána ministra
školstva nemožno kvalifikovať ináč,
ako protiústavný útok na slobodu vedy a vyučovania!
Pýtame sa vládu Československej republiky:
1. Či má vedomie o citovanej reči pána
ministra školstva?
2. Či je vláda ochotna prehlásiť, že
citované prehlásenie p. ministra školstva nekryje
sa so stanoviskom vlády?
3. Aké opatrenia hodlá vláda učiniť,
aby ochránila vedeckých pracovníkov a slobodu
vedy a vyučovania pred protiústavným zásahom
člena vlády, ktorý z úradnej povinnosti
by mal hájiť tieto slobody?