II. volební období. | 3. zasedání. |
Podľa mierových smlúv St. Germainskej (čl.
208) a Trianonskej (č. 191) a zákona z 12. srpna
1921, č. 354. Sb. z. a n., ktorým boly dotyčné
ustanovenia mierových smlúv prevedené, nadobudnul
československý štát všetky statky
a majetky, ktoré na území bývalého
mocnárstva Rakúsko-uhorského, patriacim k
Československej republike, náležaly býv.
cisárstvu rakúskemu, kráľovstvu uhorskému
alebo mocnárstvu Rakúsko-uhorskému, korune
rakúskej a uhorskej a bývalej panovníckej
rodine rakúsko-uhorskej dňa 28. ríjna 1918
alebo na územiach pozdejšie privtelených, v
deň ich privtelenia, ktoré na Valčicku a
Vitorazsku náležaly v deň privtelenia zeme
Dolnorakúskej, ktoré na Hlučínsku
v deň privtelenia územia tohoto náležaly
korune a ríši nemeckej, štátom nemeckým,
bývalému cisárovi nemeckému a iným
členom nemeckých panovníckych rodín.
Podľa zákona č. 34 z r. 1921 rozumejú
sa však so statkami a majetkom tiež pohľadávky.
V mnohých prípadoch určité pohľadávky
československého štátu boly premlčané
k nemalej škode štátu, lebo ako Rakúsko,
tak aj Maďarsko pohľadávky tieto prihlásilo
k evalvacii podľa čl. 208 mierovej smluvy St. Germainskej
a čl. 191 mierovej smluvy Trianonskej.
Aby bolo čelené tejto škode, predložila
vláda senátu návrh prítomného
zákona, ktorým sa majú premlčacie
lehoty predlžiť o dva roky. Senát však našiel,
že táto lehota je v mnohých prípadoch
prikrátka, lebo pri mnohých pohľadávkach
sotva bude možné do 2 rokov obdržať náležitý
základ pre vymáhanie týchto pohľadávok,
a preto zmenil tu na tri roky.
Ústavne-právny výbor priklonil sa k tejto
mene vládneho návrhu a preto doporučuje prijatie
osnovy v tomto znení:
Národní shromáždění republiky
Československé usneslo se na tomto zákoně:
Promlčení pohledávek, kterých nabyl
československý stát podle zákona ze
dne 12. srpna 1921, č. 34 Sb. z. a n., o převzetí
statků a majetku, připadlých podle mírových
smluv československému státu, staví
se tak, že se pohledávky tyto nepromlčí
dříve, nežli za tři leta ode dne, kdy
tento zákon nabude účinnosti.
(1) Uplynula-li promlčecí lhůta v době
mezi 28. říjnem 1918 a dnem účinnosti
tohoto zákona, nelze v době tří let
od účinnosti této uplatňovati promlčení
pohledávek uvedených v §u 1 ani námitkou,
ani určovací žalobou, ani mezitímním
návrhem určovacím.
(2) Přede dnem účinnosti tohoto zákona
nebo do tří let po ní podané žaloby
a návrhy na určení, že pohledávky
uvedené v §u 1 zaniklý promlčením,
buďte zamítnuty, jakmile tato jejich povaha (§
1) ze žaloby nebo z výsledku projednávání
před soudem bude zjištěna.
(1) Tento zákon nabude účinnosti dnem vyhlášení.
(2) Jeho provedením pověřují se ministři
spravedlnosti a financí v dohodě s ostatními
zúčastněnými ministry.