POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1926.
II. volební období. 2. zasedání.

288.

Zpráva

výborů sociálně-politického, ústavně-právního, zahraničního a rozpočtového k vládnímu návrhu (tisk 80), kterým se předkládá Národnímu shromážděni republiky Československé Úmluva sjednaná v Římě dne 6. dubna 1922 mezi Rakouskem, Italii, Polskem, Rumunskem, Královstvím Srbů, Chorvatů a Slovinců a Československem o pensích poukázaných bývalou vládou rakouskou.

I.

Sociálně-politický výbor poslanecké sněmovny projednal tuto předlohu zároveň s návrhem úmluvy vídeňské č. 81 a usnesl se doporučiti Národnímu shromážděni, aby obě úmluvy, římská i vídeňská, byly schváleny. Výbor sociálně politický žádá, aby byly učiněny všechny kroky, aby i ostatní smluvní státy úmluvy ratifikovaly.

V Praze dne 24. února 1926.

Brožík, v. r.,
Ant. Čuřík, v. r.,
předseda.
zpravodaj.

II.

Ústavne-právní výbor pripojuje sa k usneseniu výboru sociálne-politického a odporúča poslaneckej snemovne schváliť prítomnú úmluvu.

V Prahe, dňa 25. února 1926.

Dr. Mičura, v. r.,
Igor Hrušovský, v. r.,
predseda.
zpravodajca.

III.

Úmluva táto javila sa nutnou jednak z tej príčiny, že bolo treba súčtovať a rozparticipovať medzi jednotlivými cessionárskymi štátmi bývalého Rakúsko Uhorska tie obnosy, ktoré po prevratu boly buďto viedeňskou poštovou sporiteľnou alebo jednotlivými štátnymi pokladniciami vyplácané pod titulom pensijných a zaopatrovacích požitkov bývalých rakúskych štátnych zamestnancov a ích po zostalých, v období keď ešte otázka štátnej príslušnosti nebola mierovými smluvami vyjasnená, jednak z tej príčiny, že smluva medzi Italiou, Polskom, Rumunskom, štátom S. H. S a Československom, podpísaná v Sévres dňa 10. srpna 1920 stanoví, že je treba upraviť zvláštnou úmluvou výplatu všetkých civilních, cirkevních a vojenských pensií, náležiacich niekdajším príslušníkom rakúsko-uhorským, čítajúc v to i bývalých príslušníkov rakúsko-uhorských v Bosnie a Hercegovine, ktorí sa stanú príslušníkmi cessionárskych štátov podľa smluv, rozhodujúcich o osude bývalého mocnárstva rakúsko-uhorského.

V tom istom čase (6. dubna 1922) bola ohľadom precisovania štátneho občianstva uzavrená medzi všetkými v záhlaví tejto úmluvy uvedenými štátmi ako i medzi Maďarskom zvláštna úmluva, ktorá však dosiaľ nedosiahla medzinárodnej účinnosti.

Ohľadom úpravy pensií správ zemských a obecných došlo k úmluve vo Viedni dňa 30. listopadu 1923 a síce medzi Rakúskom, Italiou, Rumunskom, Královstvom Srbov, Chorvatov a Slovincov a Československom, na ktorej však dosiaľ neni podpisu Italie. Túto úmluvu vláda k ratifikácii Národnému shromaždeniu ešte nepredložila.

Konečne ohľadom pensie železničnej a riešenia otáziek pensijného bremena a imania zaopatrovacích fondov sem spadajúcich bola sjednaná úmluva vo Viedni tiež dňa 30. listopadu 1923 medzi Rakúskom, Italiou, Polskom, Rumunskom, Královstvom S. H. S. a Československom. V tejto úmluve sú i pojaté ustanovenia ohľadom úpravy pomerov bývalých štátnych zamestnancov a vojanských osôb rakúskych, neprevzatých do služieb niektorého zo štátov, ďalej úprava pomerov zamestnancov dvorských a zamestnancov býva lej kabinetnej kancelárie. O tejto úmluve jednať bude zahraničný výbor ihneď po prejednaní úmluvy v záhlaví tejto zprávy označenej.

Úmluva, o ktorej výbor podáva zprávu spočíva na zásade štátnej príslušnosti ale je v nej výslovne konstatované, že úmluva nijako sa nedotýka zákonov a vnútorných úprav pomerov medzi každou zo smluvných strán a jej vlastnimi príslušníkmi.

Touto úmluvou sú tedy rozdelení pensisti bývalého Rakúska medzi následnícke štáty dľa štátnej príslušnosti, získanej dľa mierovej smluvy st. germainskej. Na pensie uhorské sa táto úmluva nevzťahuje, vzťahuje sa ale na pensie bosensko-hercegovinské a na t. zv. spoločné pensie civilné a vojanské osôb príslušných do územia bývalej Cislajtanie. Datum, ktorými smluvné štáty tieto pensie prejímajú, je 16. červenec 1920, totižto deň, v ktorom dosiahla účinnosti smluva st. germainská.

Ohľadom obnosov vyplatených od prevratu (presne od 3. listopadu 1918) do výšeuvedeného datuma úmluva určuje, že budú vzájomne kompensované.

Ponevádž táto úmluva je v protirečení s naším zákonom č. 194/1920 Sb. z. a n., ktorým bol upravený pomer vojanského pensisty voči nášmu štátu, vláda - trebars i úmluva výslovne konštatuje, že pomer medzi pensistou a štátom, ktoré mu ten ktorý pensista pripadne, riadi sa iba vnútorným zákonodárstvom a úpravami tohoto štátu - v dôvodovej zpráve uvádza, že predkladá Národ. shrom. návrh zákona na zmenu zák. č. 194/1920 Sb. z. a n. a sice v prospech vojanských pensistov, ktorí optovali v prospech nášho štátu.

Úmluva táto stává sa účinnou vtedy, keď patričné štáty ju ratifikujú. Dosiaľ ratifikovalo túto úmluvu Rakúsko, a síce 8. brezna 1924 a Italia 11. brezna 1924, takže dňom složenia našej ratifikácie stane sa táto úmluva účinnou voči Rakúsku a Italii.

Královstvo S. H. S., Polsko a Rumunsko úmluvu dosiaľ neratifikovali a Rumunsko deklarovalo pri podpise úmluvy, že činí svoju ratifikáciu odvislou od stanovenia zvláštnej dohody medzi Rakúskom a Rumunskom, vzťahujúcej sa na vzájemnú kompensáciu výplat od 3. listopadu 1918 do 16. červenca 1920.

Zahraničný výbor schvaluje úmluvu a navrhuje poslaneckej snemovne, aby vy niesla usnesenie, ktorým sa táto úmluva schvaluje.

V Prahe, dňa 3. brezna 1926.

Fr. Tomášek, v. r.,
Igor Hrušovský, v. r.,
predseda.
zpravodajca.

IV.

Rozpočtový výbor usnesl se ve schůzi dne 19. května doporučiti ku schválení vládní návrh tisk č. 80.

V Praze dne 19. května 1926.

Bradáč, v. r.,
Dr. Hnídek, v. r.,
předseda.
zpravodaj.

Návrh usnesení:

Národní shromáždění republiky Česko slovenské souhlasí s Úmluvou sjednanou v Římě dne 6. dubna 1922 mezi Rakouskem, Italií, Polskem, Rumunskem, Královstvím Srbů, Chorvatů a Slovinců a Československem o pensích poukázaných bývalou vládou rakouskou.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP