II. volební období. | 2. zasedání. |
Sociálně-politický výbor poslanecké
sněmovny projednal tuto předlohu zároveň
s návrhem úmluvy vídeňské č.
81 a usnesl se doporučiti Národnímu shromážděni,
aby obě úmluvy, římská i vídeňská,
byly schváleny. Výbor sociálně politický
žádá, aby byly učiněny všechny
kroky, aby i ostatní smluvní státy úmluvy
ratifikovaly.
Ústavne-právní výbor pripojuje sa
k usneseniu výboru sociálne-politického a
odporúča poslaneckej snemovne schváliť
prítomnú úmluvu.
Úmluva táto javila sa nutnou jednak z tej príčiny,
že bolo treba súčtovať a rozparticipovať
medzi jednotlivými cessionárskymi štátmi
bývalého Rakúsko Uhorska tie obnosy, ktoré
po prevratu boly buďto viedeňskou poštovou sporiteľnou
alebo jednotlivými štátnymi pokladniciami vyplácané
pod titulom pensijných a zaopatrovacích požitkov
bývalých rakúskych štátnych zamestnancov
a ích po zostalých, v období keď ešte
otázka štátnej príslušnosti nebola
mierovými smluvami vyjasnená, jednak z tej príčiny,
že smluva medzi Italiou, Polskom, Rumunskom, štátom
S. H. S a Československom, podpísaná v Sévres
dňa 10. srpna 1920 stanoví, že je treba upraviť
zvláštnou úmluvou výplatu všetkých
civilních, cirkevních a vojenských pensií,
náležiacich niekdajším príslušníkom
rakúsko-uhorským, čítajúc v
to i bývalých príslušníkov rakúsko-uhorských
v Bosnie a Hercegovine, ktorí sa stanú príslušníkmi
cessionárskych štátov podľa smluv, rozhodujúcich
o osude bývalého mocnárstva rakúsko-uhorského.
V tom istom čase (6. dubna 1922) bola ohľadom precisovania
štátneho občianstva uzavrená medzi všetkými
v záhlaví tejto úmluvy uvedenými štátmi
ako i medzi Maďarskom zvláštna úmluva,
ktorá však dosiaľ nedosiahla medzinárodnej
účinnosti.
Ohľadom úpravy pensií správ zemských
a obecných došlo k úmluve vo Viedni dňa
30. listopadu 1923 a síce medzi Rakúskom, Italiou,
Rumunskom, Královstvom Srbov, Chorvatov a Slovincov a Československom,
na ktorej však dosiaľ neni podpisu Italie. Túto
úmluvu vláda k ratifikácii Národnému
shromaždeniu ešte nepredložila.
Konečne ohľadom pensie železničnej a riešenia
otáziek pensijného bremena a imania zaopatrovacích
fondov sem spadajúcich bola sjednaná úmluva
vo Viedni tiež dňa 30. listopadu 1923 medzi Rakúskom,
Italiou, Polskom, Rumunskom, Královstvom S. H. S. a Československom.
V tejto úmluve sú i pojaté ustanovenia ohľadom
úpravy pomerov bývalých štátnych
zamestnancov a vojanských osôb rakúskych,
neprevzatých do služieb niektorého zo štátov,
ďalej úprava pomerov zamestnancov dvorských
a zamestnancov býva lej kabinetnej kancelárie. O
tejto úmluve jednať bude zahraničný
výbor ihneď po prejednaní úmluvy v záhlaví
tejto zprávy označenej.
Úmluva, o ktorej výbor podáva zprávu
spočíva na zásade štátnej príslušnosti
ale je v nej výslovne konstatované, že úmluva
nijako sa nedotýka zákonov a vnútorných
úprav pomerov medzi každou zo smluvných strán
a jej vlastnimi príslušníkmi.
Touto úmluvou sú tedy rozdelení pensisti
bývalého Rakúska medzi následnícke
štáty dľa štátnej príslušnosti,
získanej dľa mierovej smluvy st. germainskej. Na pensie
uhorské sa táto úmluva nevzťahuje, vzťahuje
sa ale na pensie bosensko-hercegovinské a na t. zv. spoločné
pensie civilné a vojanské osôb príslušných
do územia bývalej Cislajtanie. Datum, ktorými
smluvné štáty tieto pensie prejímajú,
je 16. červenec 1920, totižto deň, v ktorom
dosiahla účinnosti smluva st. germainská.
Ohľadom obnosov vyplatených od prevratu (presne od
3. listopadu 1918) do výšeuvedeného datuma
úmluva určuje, že budú vzájomne
kompensované.
Ponevádž táto úmluva je v protirečení
s naším zákonom č. 194/1920 Sb. z. a
n., ktorým bol upravený pomer vojanského
pensisty voči nášmu štátu, vláda
- trebars i úmluva výslovne konštatuje, že
pomer medzi pensistou a štátom, ktoré mu ten
ktorý pensista pripadne, riadi sa iba vnútorným
zákonodárstvom a úpravami tohoto štátu
- v dôvodovej zpráve uvádza, že predkladá
Národ. shrom. návrh zákona na zmenu zák.
č. 194/1920 Sb. z. a n. a sice v prospech vojanských
pensistov, ktorí optovali v prospech nášho
štátu.
Úmluva táto stává sa účinnou
vtedy, keď patričné štáty ju ratifikujú.
Dosiaľ ratifikovalo túto úmluvu Rakúsko,
a síce 8. brezna 1924 a Italia 11. brezna 1924, takže
dňom složenia našej ratifikácie stane
sa táto úmluva účinnou voči
Rakúsku a Italii.
Královstvo S. H. S., Polsko a Rumunsko úmluvu dosiaľ
neratifikovali a Rumunsko deklarovalo pri podpise úmluvy,
že činí svoju ratifikáciu odvislou od
stanovenia zvláštnej dohody medzi Rakúskom
a Rumunskom, vzťahujúcej sa na vzájemnú
kompensáciu výplat od 3. listopadu 1918 do 16. červenca
1920.
Zahraničný výbor schvaluje úmluvu
a navrhuje poslaneckej snemovne, aby vy niesla usnesenie, ktorým
sa táto úmluva schvaluje.
Rozpočtový výbor usnesl se ve schůzi
dne 19. května doporučiti ku schválení
vládní návrh tisk č. 80.
Národní shromáždění republiky
Česko slovenské souhlasí s Úmluvou
sjednanou v Římě dne 6. dubna 1922 mezi Rakouskem,
Italií, Polskem, Rumunskem, Královstvím Srbů,
Chorvatů a Slovinců a Československem o pensích
poukázaných bývalou vládou rakouskou.