Čtvrtek 21. června 1928

Pánové, jaká byla odpověď na tuto mezinárodní výzvu? Měli jsme snad za to, že mezinárodní výzva uvede do naší práce poněkud hybnosti a pohybu. To jest odpověď na tuto mezinárodní výzvu z Ženevy: Máme ji v dnešním chování vlády. (Posl. inž. Jung [německy]: Tím se oficielně potvrzuje, že tento stát není státem kultur ním!) A pan Šrámek? Zdůraznili jsme, že na tyto projevy mezinárodních sjezdů válečných poškozenců naše vláda dosud nereagovala. Zvláště neučinila tak v době, kdy pan ministr Šrámek spravuje ministerstvo sociální péče. V soc.-politickém a rozpočtovém výboru bylo do toho, jak jsem v úvodu své řeči uvedl, stěžováno a bylo tenkráte žádáno, stejně jako dnes, aby se pan ministr Šrámek přece vyslovil alespoň o zásadách reformy zákona o válečných poškozencích, o nichž se zpravodajové výborů zmínili. Avšak každé přání v tom směru zůstalo ihned také nesplněno, jako také ono, jež jsem v úvodu své řeči k panu předsedovi přednesl; neměl jsem ovšem příliš mnoho naděje na splnění tohoto přání.

Naproti tomu oznamujeme poslanecké sněmovně dnes opětně své návrhy. Žádáme jimi zásadní rozřešení problému válečných poškozenců. Při tom nám naprosto nezáleží na tom, zda budou přijaty tyto návrhy jako posl. Simma a druhů, či jako návrhy posl. Zajička, Schuberta. Čuříka a druhů, jen když vůbec jejich smysl bude splněn. Toho však zastáváme se dnes naléhavěji, než ve všech ostatních dnech, kdy zde ve sněmovně byla rozprava o problému válečných poškozenců. (Potlesk poslanců něm. strany nár. socialistické.)

Místopředseda Slavíček (zvoní): Dále má slovo pan posl. Kopasz.

Posl. Kopasz: V dobe, keď buržoázia chystá veľké slávnosti a bude prejavovať radosť nad tým, že sa jej podarilo v tomto štáte vládnuť a bude sa pred celou cudzinou vychvaľovať konsolidáciou a štabilizáciou, boje a demonštrácie pracujúcich za holú existenciu na život dokazujú, že všetky chvály a tvrdenia o vzornom štáte nebudú ničím iným, ako len klamstvom.

Teraz pojednávaná príjmová hranica nie je ničím iným, ako klamaním válečných poškodencov. Pred pol rokom páni zpravodajovia sľubovali, že sa táto príjmová hranica predlžuje len na pol roka, lebo sa pripravuje nový zodpovedajúci zákon. Tento zákon je hotový už pár rokov, ale je tak hanebný, že sa ho neodváži vláda predostrieť teraz v jubilejnom roku. Vladári tohoto štátu majú plné huby socializmu a stále sa ním oháňajú tak doma ako i v cudzine. Ako ten socializmus vo skutočnosti vypadá, o tom môže hovoriť pracujúca trieda, teda základ tejto republiky. Besnenie čierno-zelenej koalície v desiatom roku trvania tejto "demokratickej" republiky došlo tak ďaleko, že tu nevládne ľud, ako je to v ústave, ale cenzor, pendrek, šabľa, puška a kriminál.

Československý parlament je zbytočnou inštitúciou. Tento parlament je len plášťom pre buržoáziu, aby sa táto mohla skrývať za tento, keď odhlasováva pre seba prajné zákony na úkor poplatníctva.

Poslanecká imunita dnes vôbec neexistuje. Dnes má väčšie právo policajt, četník a špicel, ako komunistický poslanec alebo senátor. Posl. Steiner, ktorý má zastupovať v tomto parlamente vyše 30.000 voličov, je už mesiace v kriminále, len za to, že si dovolil kritizovať dnešný režím. Poslanci komunistickej strany zbavovaní sú volebného práva pre maličkosti, a vrhaní do kriminálov. Napriek tomu predsedníctvo posl. snemovne do tohoto času ešte ani len prstom nehlo, aby posl. Steiner bol prepustený z kriminála, aby mohol svoje poslanie vykonávať. Preto znova protestujem proti tomuto nezákonnému činu a žiadam, aby okamžite prepustený bol na slobodu.

Terajší vládní činitelia, pravda, majú na tom záujem, aby čím viac komunistických vôdcov znemožnili, aby príprava ku novej vojne mohla snadnejšie byť vykonaná.

Keď sa ľud dožaduje väčšieho kúska chleba, tak miesto chleba buržoázia nakrmí ho olovom, tak ako sa to stalo posledne v Kereškýne. Tu vládnu už od pár rokov úplne koloniálné pomery.

Československá republika síce nemá kolonie vo vlastnom slova smysle, ale Slovensko a Zakarpatská Ukrajina ich nahradzujú. Vidíme teda, že v Československej republike vyskytujú sa všetky znaky a tendencie, ktoré charakterizujú kapitalizmus ako imperializmus.

Politicky prezradzuje sa imperializmus v Československej republike tým, že nedbá demokracie, že ju porušuje a že usiluje sa presadiť svoje záujmy a požiadavky metodami otvoreného násilia a diktátu a metodami výboja. Koaličné vlády, ktoré boly dosavádnym vládnym systémom v Československej republike, boly všetky vládami oligarchickými, ich jadrom nebol ani parlament, ani vláda odpovedná parlamentu, ale "piatka", "šestka" alebo "osmička". Tento systém oligarchie odpovedá dnešnému vývoju kapitalizmu. Na druhej strane Československá republika je dobrým príkladom, že ako si kapitalizmus vedel podriadiť všetky politické formy. Kapitalizmu v Československej republike za demokratickej republiky darí sa opravdu výtečne.

V Československu darí sa dobre každému válečnému zbohatlíkovi, fabrikantovi, bankárovi, keťasovi, statkárovi, zbytkárovi a árendátorovi. Táto kasta si vyárendovala túto demokratickú republiku a tejto slúži celý štátny aparát, notár, slúžny, sudca, župan, četník, policajt a cenzor. Pracujúcej triede dostáva sa len hladu, biedy, vyhnanstva, veľkých daní, žobráckej palice a žalára.

Najlepším dôkazom toho je práve teraz pojednávaný zákon o starobnom o invalidnom poistení v soc.-politickom výbore a teraz pojednávaná hranica príjmová. V tomto štáte dáva sa prednosť pred pracujúcou vrstvou plemenným býkom, žrebcom a vojenským psom. O tento dobytok sa o veľa lepšie stará vláda ako o ľud. Dnes má poistený svoj dobytok každý statkár, ale tohoto poistenia nedopraje svojmu sluhovi. Veď zmrzačeného alebo starého robotníka vykorisťovateľ pokladá za zbytočný, neosožný inventár, ktorého už nemôže upotrebiť.

To isté chcú urobiť s prestárlymi a zmrzačenými robotníkmi, čo urobili s válečnými poškodencami. Vlastne medzi týmito niet rozdielu. Váleční poškodenci pre ten istý cieľ prišli o svoje zdravie, o svoj život ako aj invalidi práce, a to pre zisk kapitalizmu.

Dnes, keď sa im darí, keď rozmýšľajú stále znova na tom, ako vyvolať nové vraždenie ľudstva, aby mohli znova keťasovať, tak by najradšej už týchto nevideli a preto toľko náreku a výčitiek týmto, že sú vyžierači republiky a pod.

Vláda úmyselne robí náladu proti válečným poškodencom, aby len mohla oklamať verejnosť, že za to sú veľké dane, lebo váleční poškodenci berú veľké podpory.

Válečným poškodencom by každý chcel pomôcť, ale obzvlášte keď chystajú sa nejaké voľby. Že ako by im chceli pomôcť, o tom, pravda, nehovoria. Zaiste by im chceli pomôcť tak, ako by si to prial pán minister soc. pečlivosti. Pán minister soc. pečlivosti sťažoval si pri prejednávaní rozpočtu a pán zpravodaj to dnes tiež opakoval, že válečných poškodencov málo zomiera, a to len asi 4%. Zaiste by si prial, aby on bol ten, za ktorého ministrovania by sa vzdialilo nie 4%, ale aspoň 30 až 40% ročne válečných poškodencov do výšky nebeskej, ktorú on pracujúcej tride na tomto svete sľubuje.

Tiež posl. Malík, posl. Pekárek, posl. Vávra stále sa s tým honosili, že chcú válečným poškodencom pomôcť, a to ťažkým; že ako, to prezradili tým, keď hovorili, že ľahším invalidom odobrať a ťažším pridať. Ale tú prax už poznáme, že ako sa na prehliadkach z ťažkých invalidov za minutu fabrikujú ľahkí invalidi. Dnes máme vyše 300.000 válečných sirôt.

Váleční poškodenci sriadili si v Načeradci zo svojích prostriedkov sirotčinec. Teraz chceli poslať tiež na výstavu obraz, aby bolo vidieť, čo váleční poškodenci nadobudli si zo svojích pomôcok. Dostali obraz nazpät, že pre tento obraz nieto tam miesta. (Slyšte! Škandál!)

Váleční poškodenci sú kapitalistickej triede tŕňom v oku. To dokázal i posl. dr Kramář v jednom článku, ktorý uverejnil dňa 11. marca 1928 v "Národných Listoch". Článok má nadpis "Náš stát a umění". V tomto článku doslovne píše: "Keď sme vedeli dať vyše 2 miliardov pre válečných poškodencov, medzi ktorými je vyše 28% takých, ktorý nemajú väčšiu invaliditu ako 24%, mimo toho 33%, ktorých invalidita nedosahuje 34%, nehľadiac na to, že sú mnohí z nich majetkove zabezpečení - ovšem ubohí ťažko poškodení slepci túto štedrosť na nepravom mieste odnášajú - keď sme mohli všetci ochotne v starobnom poistení zabezpečiť stály príspevok poistencom, na čo štát zaplatí ročne ohromné miliony, keď chceme dať veľké miliony na neočakávanú podporu prestárlym" atď.

Posl. dr Kramář si sťažuje, že štát sa o všetko stará, len nie o umenie, ale hneď musí vytýkať podpory válečným poškodencom. Prečo nenapísal i to, že tieto 2 miliardy boly takmer pre 1 milion válečných poškodencov, vdov, sirôt a pozostalých? Prečo nevyčituje to, že štát vyplatil vyše 490 mil. Kč pre ruských emigrantov bez toho, že by bol býval aspoň jeden halier na túto položku preliminovaný? Veď sú to ľudia, ktorým sa nechce pracovať. Sú to veční študenti, lepšie povedané veční darebáci. Týchto máme v Československej republike vyše 40.000, ba dnes ich už bude viac, lebo títo neubúdajú ako váleční poškodenci, títo sa množia. Týchto už všade zunovali a pomaly ich vyhosťujú, na príklad Jugoslavia, Turecko, Poľsko, Francúzsko ich už nechce trpieť a im sa tiež tam nechce byť, lebo by tam museli pracovať. Títo všetci utekajú do Československa, tu každý najde pohostinstvo, ba s otvorenými naručiami ich vítajú a čajové večierky im usporiada práve posl. dr Kramář. Ruského uprchlíka možno najsť všade, v každom úrade, či už ako slúžny, vyšetrujúci sudca alebo dôstojník. (Výkřiky komunistických poslanců.) Môžete si myslieť, že ako ten rozsudok znie, keď takýto človek má súdiť komunistu. Ruskí uprchlíci sa osvedčili tiež ako stávkokazovia. Posl. dr Kramář ako taký dobrý vlastenec ešte ani raz sa neozval o tom, že za hranicami žije vyše 23.000 válečných poškodencov, ktorí by sa radi vrátili do ich vlasti, aby sa to týmto umožnilo, aby tu našli zamestnanie. Na týchto buržoázia dnes potreby nemá. Sú to mrzáci. Buržoázia potrebuje takých ruských uprchlíkov, aby, kedykoľvek ich bude potrebovať, boli pohotove.

Prečo posl. dr Kramář nestará sa o to, aby títo chudáci za hranicami dostali lepšie podpory, lebo veď z tých pár halierov oni v cudzine ťažko môžu žiť? Za hranicami bydliaci váleční poškodenci nedostanú ani len o halier viac podpory ako tunajší. Inak je to s penzionovanými generály. Pre týchto sa našly peniaze. Ba páter Roudnický odôvodňoval povýšenie penzie staro-rakúskym generálom tým, že preto zvyšujú sa týmto penzi, aby videli, že v Československu vládne pravda a spravodlivosť. (Výkřiky komunistických poslanců.)

I predošlého roku ušetrilo sa na válečných poškodencoch vyše 14 milionov Kč. Prečo nepostará sa posl. dr Kramář, keď tak horekuje, že ťažký invalidi nie sú odmenení, aby tieto peniaze boly rozdelené ťažkým invalidom?

To tiež nepripomenul v menovanom článku, že za tú dobu, zakiaľ na vál. poškodencov vydalo sa vyše dvoch miliárd, že za tú dobu vyplatilo sa na militarizmus, teda na nové zbrojenie, vyše 18 miliárd Kč, tiež ťažké miliony na zkrachované banky atď., on vzal si ale hneď v prvom rade na mušku válečných poškodencov a prestárlych robotníkov.

Ja ale dokazujem to, že sa u nás podporuje umenie. Či to nie je umenie, keď válečná vdova s jedným dieťaťom dostane mesačne 125 Kč, z toho musí žiť, práve pred pár týždňami odhlasované vyššie nájomné platiť, dieťa vyživiť, školiť, šatiť? Tých 125 Kč dostane len vtedy, keď splnila všetky predpoklady tvrdého zákona.

Že ako štedro sú váleční poškodenci odmeňovaní za ich utrpenie, čo im posl. dr Kramář na oči vyhadzuje, vypadá takto:

20% válečný invalid má podľa zákona nárok na 360 Kč ročne a 50% drahotného prídavku, čo činí 180 Kč ročne, teda mesačne dostane 45 Kč, denne 1.50 Kč.

25 až 34% ilnvalid má podľa zákona nárok na 540 Kč ročnej podpory, ku tomu dostane 50% drahotného prídavku, čo činí ročne 270 Kč, spolu dostane ročne 810 Kč, mesačne 67.50 Kč, denne teda 2.25 Kč. Tomu už musí ale chýbeť ruka alebo noha.

Zaujímavé je to, že co prezradil posl. Pekárek, to isté potvrdzuje i posl. dr Kramář. Posl. Pekárek pri prejednávaní príjmovej hranice otvorene prehlásil, že keby odobraly sa válečným poškodencom do 24% práceneschopnosti podpory, štát ušetril by 19 mil. Kč. Keby podpory odobraly sa i 34% váleč. poškodencom, tak ušetrilo by sa nových 39 mil. Kč. Vláda teda už má zákon pripravený, podľa ktorého majú sa zabrať podpory všetkým válečným poškodencom do 34%.

Aby ale verejnosť ešte väčšmi rozoštvali proti válečným poškodencom, tak každá v koalícii zúčastnená strana iným spôsobom štve proti týmto.

Pán posl. dr Kramář v spomenutom článku zastáva sa ťažkých invalidov-slepcov. To i isté učinil teraz i pán posl. Vávra.

Strana komunistická už pred 2 rokmi predložila návrh zákona, podľa ktorého by sa i týmto ubožiakom pomohlo. Keďže sa ich tak zastáva a uznáva, že nie sú zabezpečení, prečo sa nepostará o to, aby tento náš návrh stal sa zákonom?

Pán minister spravedlnosti dr Mayr-Harting s pánom posl. Zajičkom, ktorí sú dnes vo vláde, r. 1926 podali tiež návrh zákona, podľa ktorého by sa válečným poškodencom ich mizerné postavenie aspoň čiastočne zlepšilo. Tento návrh má č. 557 z r. 1926. Preto pýtam sa spomenutých pánov poslancov, či trvajú na svojom návrhu zákona? Dnes ho majú možnosť presadiť, sú vo vláde, buďto sú úprimní ku válečným poškodencom a postavia sa za svoj návrh, alebo vtedy prevádzali s válečnými poškodencami demagogiu.

Terajší predseda soc.-politického výboru pán posl. Čuřík r. 1926 tiež predložil návrh zákona, ktorý má číslo 698, aby lehota ku prihláškam válečných poškodencov bola predlžená, lebo že tisíce starých rodičov, vdov a sirôt čaká s túžbou, aby sa táto predloha stala skutkom. Lebo veď títo nemajú na stravu a keď sa im zvyšuje k tomu ešte i nájomné, tak dajte im možnosť i žiť. Jestli trvá pán poslanec na svojom návrhu, tak nech ho presadí, má dnes k tomu možnosť, keďže je minister soc. pečlivosti jeho prívrženec. Alebo len prevádzal a chce prevádzať s válečnými poškodencami šalebnú, nedôstojnú hru a robí si z nich bláznov?

V Československej republike majú váleční poškodenci papierové výhody. Takou papierovou výhodou je i to, že v zákone o pozemkovej reforme je ustanovenie, podľa ktorého majú váleční poškodenci a legionári prednostné právo na prídel pôdy. Ale práve tí váleční poškodenci vylúčení sú z prídelu pôdy a túto dostali a dostávajú len protekčné deti. Váleční poškodenci dnes vedia, že keby boli prihlášky o prídel pôdy poslali do Ml. Boleslave do rúk pána poslanca Dubického a ku přihláške boli by priložili v obálke istú prílohu, tak zaiste boli by prídel pôdy obdržali, ale preto, že nemajú zbytočných peňazí na fond agrárnej strany, tak ich žiadosti tam nezasielali a preto pôdu neobdržali.

Vojenská správa berie invalidom poslednú možnosť existencie. Válečných poškodencov z vojenských kantín vyhadzujú a samé správy žiadajú trafičné licencie pre vojenské kantíny. Takto berú týmto posledný zbytok možnosti k existencii. Vojenská správa válečných poškodencov narobila, ale teraz sa o nich starať nechce.

Pokiaľ sa týka trafík, keďže sa i podarilo v niektorých prípadoch zabezpečiť válečných poškodencov, treba povedať, že trafiky obdržia tí, ktorí majú protekciu. Protekčné deti majú sa u nás najlepšie. Špecialitou v otázke trafík a skladov sú nesporne pražské sklady tabaku. Porekadlo hovorí, že pod svietnikom býva tma, a v prípadoch pražských skladov tabaku je opravdu tma dôkladná. Pred niekoľko mesiacmi bola podaná žiadosť o povolenie ku sriadeniu skladu tabaku v Prahe VII. Žiadosť po náležitom vyšetrovaní bola doporučená ku priaznivému vybaveniu. Tabaková režia vyjadrila sa tiež priaznive, aby sklad tabaku v Prahe VII. bol sriadený. Ministerstvo financií však nepovolilo sriadiť sklad tabaku v Prahe VII., ačkoľvek javí sa toho potreba, bez udania dôvodov.

Po mnohých intervenciách, spis ležal totiž na ministerstve financií asi 5 mesiacov, bolo sdelené, že nový sklad sa nesriadi, ale že do skladov tabaku pridelia sa spoločníci. Bolo podané niekoľko žiadostí opravdu potrebných a schopných invalidov. Ovšem nebolo im vyhovené a do skladov tabaku pridelili sa páni. Pri každej príležitosti žiadosti vyšetrujú sa pomery, schopnosť a podobné, ale v tomto prípade na púhe podanie žiadosti priamo na ministerstvo financií dostali sa páni za spoločníkov bez vyšetrovania, ale len na protekciu. Za spoločníkov do pražských skladov tabaku boli pridelení: pán Ján May, major vo výslužbe, že koľko má procentov, nie je známo, ale tohoto pána majora protežoval pán dr Dedek, ďalej pridelený bol pán štáb. kapitán Kramář do skladu Praha III., tiež p. kapitán Adolf Douda, bankovný úradník, za ktorého veľmi vrele primlúvala sa strana nár. demokratov, teda strana p. dr Kramářa, ktorý si sťažuje, že ťažkí váleční poškodenci sú špatne zabezpečení. Či nemohol na miesto týchto zaprotežovať 100% válečných poškodencov?

Keď odpadla spoločníčka Špačková v sklade Praha I., tam nebol pridelený žiadon spoločník, ačkoľvek v tomto sklade tabaku bolo odberu za 50,540.347 Kč a hrubého zisku vykázala spoločnosť 328.000 Kč, ktorý zisk bol zaiste i väčší. V tomto sklade tabaku sú spoločníci podplukovník Voců, ktorý má ročnej penzie 20.000 Kč, čistého zo skladu 25.000 Kč a 18.000 Kč za činnosť v sklade, teda spolu má tento pán podplukovník ročného príjmu 63.000 Kč. Generálmajor Roztok, ktorý má penzie 12.000 Kč a 25.000 Kč čistého zo skladu, spolu ročného príjmu 37.000 Kč. Plukovník Kučera 14.000 Kč ročnej penzie, mimo to 25.000 Kč čistého zo skladu, spolu ročného príjmu 39.000 Kč. Vdova Špačková mala 9000 Kč penzie a 25.000 Kč čistého zo skladu, teda 34.000 Kč ročného príjmu.

Vidíme teda, že väčšina držiteľov skladov tabaku dostáva až 25.000 Kč ročne len za to, že sú ako skladníci na finančných úradoch zahlásení.

Do skladu Praha I. vlastne spoločník pridelený nebol, lebo p. major May prišiel na miesto Špačkovej.

Držiteľ skladu tabaku Praha II. je p. Fischer, spolumajiteľ domu na Kr. Vinohradoch a majiteľ pánstva v Pístoch. Tento pán má príjmu zo skladu tabaku 22.000 Kč a za osobnú činnosť 28.000 Kč z čistého zisku. Nadporučík Kadlec vo výslužbe dostáva tiež 28.000 Kč, tiež tak dostávajú po 28.000 Kč ročne z čistého zisku dr Hošek a Frič.

Celkový odber tovaru je za 48,849.385 Kč. Z toho čistý zisk 318.000 Kč. Zamestnávajú 4 pomocné sily, z ktorých nie je ani jedon invalidom. Majiteľ skladu tabaku je vlastne p. Fischer, veľkostatkár.

Praha III. Dlask, 30% invalid a Šimáčková, vdova po advokátovi, majú ročne spolu 80.000 Kč, Bott a Grossmann, prakt. slepci po 21.000 Kč. Odber činí za 49,943.168 Kč. Hrubý zisk 324.630 Kč. Zamestnávajú 3 pomocné sily, z týchto nie je ani jedon invalidom.

Žižkov. Ing. Král, invalid, má 2400 Kč príspevku za zranenie, 11.600 Kč za činnosť vo sklade, 23.550 Kč z čistého zisku, spolu dostane ročne 37.500 Kč. Bedrich Král, 50% invalid, dostáva ročne 18.550 Kč z čistého zisku, je mimo to kontrolorom v biografe vo Smečkách a spolumajiteľom inštalatérskeho závodu. Slepec Popper má 14.620 Kč penzie a 23.550 Kč z čistého zo skladu. Ročne teda má príjmu 37.150 Kč. Machatý, slepec, má 17.056 Kč penzie, 4200 Kč prídavku a 23.550 Kč z čistého zo skladu, spolu ročného príjmu 44.806 Kč. Vo Veľkej Sevljuši milionár Guttmann, veľkostatkár, má liehovar a mimo toho sklad tabaku. Týchto sa netýka príjmová hranica ako válečných poškodencov, keď dosiahne 5000 Kč zárobku, už sa mu tá podpora berie.

Sklady tabaku majú teda v rukách oficieri, ktorí majú mimo toho slušné penzie, inženieri, veľkostatkári, majitelia domov a riaditelia biografov. Týchto príjmy robia desiatky tisíce ročne. Tu sa jedná o pánstvo a chudáci invalidi beznohí, bezrukí a válečné vdovy chodia po žobraní.

Za spoločníkov do skladov prosili sa 100% váleční poškodenci z Viedne, dobrí vlastenci, ktorí ešte i dnes vychovávajú svoje deti česky. Nedostali ani odpoveď. Tiež jedon bez ruký válečný poškodenec z Poličky žiadal miesto za spoločníka, je mäsiarom, teraz mäsiarstvo prevádzať nemôže. Odpoveď podnes neobdržal. Tohoto spis k preštudovaniu a k rozhodnutiu malo tiež ministerstvo financií u seba niekoľko mesiacov, a tak to dopadlo, že mu nedali odpoveď.

Ináč sa ale jedná s opravdovými válečnými poškodencami-trafikantami. Týmto pridelia spoločníkov hneď, akonáhle dosiahnu hrubého zisku 32.000 Kč ročne, hoci by mali i 6 detí.

Do týchto skladov nemohlo prideliť ministerstvo financií spoločníkov válečných poškodencov, tu sa jedná o pánstvo. Válečných poškodencov nemá kto protežovať, tak ako kapitánov a majorov. Títo pánski spoločníci majú len tú prácu, že každého 1. si prijdú pre zisk ku majiteľovi a o iné sa nestarajú.

Na tých chudákov už Československo potrebu nemá a podľa posudku buržoázie ani mať nebude, kdežto pánov kapitánov a majorov potrebovať bude, tak ako i starorakúskych generálov, ktorých tiež len za to odmeňuje peknými penziami, aby jej slúžili počas chystanej vojny, v ktorej zasa len ich záujmy budú hájiť tak, ako to robili za starého Rakúsko-Uhorska. Prijde ale doba, že to zlo, ktoré buržoázia spáchala za posledných desať rokov trvania tohoto štátu na pracujúcej triede, keď jej to táto odplatí tým, že sa chopí moci a utvorí si štát spravodlivý, v ktorom nebude utlačovateľov a utlačených, a to štát, v ktorom budú vládnuť robotníci a roľníci tak, ako si to utvorili naší súdrohovia v sovietskom Rusku.

Ku koncu svojej reči konečne treba sa mi zmieniť o jednej z najdôležitejších otázok taktiky a strategie odborov, otázky boja proti imperialistickej vojne a na ochranu SSSR. V boji proti vojne hrajú odbory veľkú rolu. Je však treba konkrétne si uvedomiť tento úkol. Priemyslu a technike bude v budúcich vojnách vyhradená priamo rozhodujúca úloha. Preto zanesenie našej agitácie a propagandy proti vojne a na ochranu SSSR, medzi priemyselné robotníctvo je tak dôležité. Preto zanesenie spôsobu nášho boja proti vojne do odborov a ich objasnenie - zvlášť otázky generálnej stávky - medzi členstvom odborov musí sa diať s väčšou intenzitou než posiaľ. Konkrétne si musíme uvedomiť, že sú to odbory chemického, kovorobotníckeho, baníckeho, železničiarskeho robotníctva a zamestnanectva, na ktorých sa musíme na tomto poli: činnosti v prvej rade sústrediť. Sú to závody vyrábajúce vojenský materiál, kde musíme obrátiť našu pozornosť.

Otázku boja proti vojne a na obranu SSSR, musíme spojovať s hospodárskymi otázkami v každom mzdovom boji. Otázka boja proti vojnovému nebezpečiu musí byť centrálnou otázkou i všetkou našou činnosťou v odboroch. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Slavíček (zvoní): Slovo má dále p. posl. Schäfer.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP