Pánové, jaká byla odpověď na
tuto mezinárodní výzvu? Měli jsme
snad za to, že mezinárodní výzva uvede
do naší práce poněkud hybnosti a pohybu.
To jest odpověď na tuto mezinárodní
výzvu z Ženevy: Máme ji v dnešním
chování vlády. (Posl. inž. Jung [německy]:
Tím se oficielně potvrzuje, že tento stát
není státem kultur ním!) A pan Šrámek?
Zdůraznili jsme, že na tyto projevy mezinárodních
sjezdů válečných poškozenců
naše vláda dosud nereagovala. Zvláště
neučinila tak v době, kdy pan ministr Šrámek
spravuje ministerstvo sociální péče.
V soc.-politickém a rozpočtovém výboru
bylo do toho, jak jsem v úvodu své řeči
uvedl, stěžováno a bylo tenkráte žádáno,
stejně jako dnes, aby se pan ministr Šrámek
přece vyslovil alespoň o zásadách
reformy zákona o válečných poškozencích,
o nichž se zpravodajové výborů zmínili.
Avšak každé přání v tom
směru zůstalo ihned také nesplněno,
jako také ono, jež jsem v úvodu své
řeči k panu předsedovi přednesl; neměl
jsem ovšem příliš mnoho naděje
na splnění tohoto přání.
Naproti tomu oznamujeme poslanecké sněmovně
dnes opětně své návrhy. Žádáme
jimi zásadní rozřešení problému
válečných poškozenců. Při
tom nám naprosto nezáleží na tom, zda
budou přijaty tyto návrhy jako posl. Simma
a druhů, či jako návrhy posl. Zajička,
Schuberta. Čuříka a druhů,
jen když vůbec jejich smysl bude splněn. Toho
však zastáváme se dnes naléhavěji,
než ve všech ostatních dnech, kdy zde ve sněmovně
byla rozprava o problému válečných
poškozenců. (Potlesk poslanců něm.
strany nár. socialistické.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dále má slovo pan posl. Kopasz.
Posl. Kopasz: V dobe, keď buržoázia chystá
veľké slávnosti a bude prejavovať radosť
nad tým, že sa jej podarilo v tomto štáte
vládnuť a bude sa pred celou cudzinou vychvaľovať
konsolidáciou a štabilizáciou, boje a demonštrácie
pracujúcich za holú existenciu na život dokazujú,
že všetky chvály a tvrdenia o vzornom štáte
nebudú ničím iným, ako len klamstvom.
Teraz pojednávaná príjmová hranica
nie je ničím iným, ako klamaním válečných
poškodencov. Pred pol rokom páni zpravodajovia sľubovali,
že sa táto príjmová hranica predlžuje
len na pol roka, lebo sa pripravuje nový zodpovedajúci
zákon. Tento zákon je hotový už pár
rokov, ale je tak hanebný, že sa ho neodváži
vláda predostrieť teraz v jubilejnom roku. Vladári
tohoto štátu majú plné huby socializmu
a stále sa ním oháňajú tak
doma ako i v cudzine. Ako ten socializmus vo skutočnosti
vypadá, o tom môže hovoriť pracujúca
trieda, teda základ tejto republiky. Besnenie čierno-zelenej
koalície v desiatom roku trvania tejto "demokratickej"
republiky došlo tak ďaleko, že tu nevládne
ľud, ako je to v ústave, ale cenzor, pendrek, šabľa,
puška a kriminál.
Československý parlament je zbytočnou inštitúciou.
Tento parlament je len plášťom pre buržoáziu,
aby sa táto mohla skrývať za tento, keď
odhlasováva pre seba prajné zákony na úkor
poplatníctva.
Poslanecká imunita dnes vôbec neexistuje. Dnes má
väčšie právo policajt, četník
a špicel, ako komunistický poslanec alebo senátor.
Posl. Steiner, ktorý má zastupovať v
tomto parlamente vyše 30.000 voličov, je už mesiace
v kriminále, len za to, že si dovolil kritizovať
dnešný režím. Poslanci komunistickej strany
zbavovaní sú volebného práva pre maličkosti,
a vrhaní do kriminálov. Napriek tomu predsedníctvo
posl. snemovne do tohoto času ešte ani len prstom
nehlo, aby posl. Steiner bol prepustený z kriminála,
aby mohol svoje poslanie vykonávať. Preto znova protestujem
proti tomuto nezákonnému činu a žiadam,
aby okamžite prepustený bol na slobodu.
Terajší vládní činitelia, pravda,
majú na tom záujem, aby čím viac komunistických
vôdcov znemožnili, aby príprava ku novej vojne
mohla snadnejšie byť vykonaná.
Keď sa ľud dožaduje väčšieho kúska
chleba, tak miesto chleba buržoázia nakrmí
ho olovom, tak ako sa to stalo posledne v Kereškýne.
Tu vládnu už od pár rokov úplne koloniálné
pomery.
Československá republika síce nemá
kolonie vo vlastnom slova smysle, ale Slovensko a Zakarpatská
Ukrajina ich nahradzujú. Vidíme teda, že v
Československej republike vyskytujú sa všetky
znaky a tendencie, ktoré charakterizujú kapitalizmus
ako imperializmus.
Politicky prezradzuje sa imperializmus v Československej
republike tým, že nedbá demokracie, že
ju porušuje a že usiluje sa presadiť svoje záujmy
a požiadavky metodami otvoreného násilia a
diktátu a metodami výboja. Koaličné
vlády, ktoré boly dosavádnym vládnym
systémom v Československej republike, boly všetky
vládami oligarchickými, ich jadrom nebol ani parlament,
ani vláda odpovedná parlamentu, ale "piatka",
"šestka" alebo "osmička". Tento
systém oligarchie odpovedá dnešnému
vývoju kapitalizmu. Na druhej strane Československá
republika je dobrým príkladom, že ako si kapitalizmus
vedel podriadiť všetky politické formy. Kapitalizmu
v Československej republike za demokratickej republiky
darí sa opravdu výtečne.
V Československu darí sa dobre každému
válečnému zbohatlíkovi, fabrikantovi,
bankárovi, keťasovi, statkárovi, zbytkárovi
a árendátorovi. Táto kasta si vyárendovala
túto demokratickú republiku a tejto slúži
celý štátny aparát, notár, slúžny,
sudca, župan, četník, policajt a cenzor. Pracujúcej
triede dostáva sa len hladu, biedy, vyhnanstva, veľkých
daní, žobráckej palice a žalára.
Najlepším dôkazom toho je práve teraz
pojednávaný zákon o starobnom o invalidnom
poistení v soc.-politickom výbore a teraz pojednávaná
hranica príjmová. V tomto štáte dáva
sa prednosť pred pracujúcou vrstvou plemenným
býkom, žrebcom a vojenským psom. O tento dobytok
sa o veľa lepšie stará vláda ako o ľud.
Dnes má poistený svoj dobytok každý
statkár, ale tohoto poistenia nedopraje svojmu sluhovi.
Veď zmrzačeného alebo starého robotníka
vykorisťovateľ pokladá za zbytočný,
neosožný inventár, ktorého už nemôže
upotrebiť.
To isté chcú urobiť s prestárlymi a
zmrzačenými robotníkmi, čo urobili
s válečnými poškodencami. Vlastne medzi
týmito niet rozdielu. Váleční poškodenci
pre ten istý cieľ prišli o svoje zdravie, o svoj
život ako aj invalidi práce, a to pre zisk kapitalizmu.
Dnes, keď sa im darí, keď rozmýšľajú
stále znova na tom, ako vyvolať nové vraždenie
ľudstva, aby mohli znova keťasovať, tak by najradšej
už týchto nevideli a preto toľko náreku
a výčitiek týmto, že sú vyžierači
republiky a pod.
Vláda úmyselne robí náladu proti válečným
poškodencom, aby len mohla oklamať verejnosť, že
za to sú veľké dane, lebo váleční
poškodenci berú veľké podpory.
Válečným poškodencom by každý
chcel pomôcť, ale obzvlášte keď chystajú
sa nejaké voľby. Že ako by im chceli pomôcť,
o tom, pravda, nehovoria. Zaiste by im chceli pomôcť
tak, ako by si to prial pán minister soc. pečlivosti.
Pán minister soc. pečlivosti sťažoval
si pri prejednávaní rozpočtu a pán
zpravodaj to dnes tiež opakoval, že válečných
poškodencov málo zomiera, a to len asi 4%. Zaiste
by si prial, aby on bol ten, za ktorého ministrovania by
sa vzdialilo nie 4%, ale aspoň 30 až 40% ročne
válečných poškodencov do výšky
nebeskej, ktorú on pracujúcej tride na tomto svete
sľubuje.
Tiež posl. Malík, posl. Pekárek,
posl. Vávra stále sa s tým honosili,
že chcú válečným poškodencom
pomôcť, a to ťažkým; že ako,
to prezradili tým, keď hovorili, že ľahším
invalidom odobrať a ťažším pridať.
Ale tú prax už poznáme, že ako sa na prehliadkach
z ťažkých invalidov za minutu fabrikujú
ľahkí invalidi. Dnes máme vyše 300.000
válečných sirôt.
Váleční poškodenci sriadili si v Načeradci
zo svojích prostriedkov sirotčinec. Teraz chceli
poslať tiež na výstavu obraz, aby bolo vidieť,
čo váleční poškodenci nadobudli
si zo svojích pomôcok. Dostali obraz nazpät,
že pre tento obraz nieto tam miesta. (Slyšte! Škandál!)
Váleční poškodenci sú kapitalistickej
triede tŕňom v oku. To dokázal i posl. dr
Kramář v jednom článku, ktorý
uverejnil dňa 11. marca 1928 v "Národných
Listoch". Článok má nadpis "Náš
stát a umění". V tomto článku
doslovne píše: "Keď sme vedeli dať
vyše 2 miliardov pre válečných poškodencov,
medzi ktorými je vyše 28% takých, ktorý
nemajú väčšiu invaliditu ako 24%, mimo
toho 33%, ktorých invalidita nedosahuje 34%, nehľadiac
na to, že sú mnohí z nich majetkove zabezpečení
- ovšem ubohí ťažko poškodení
slepci túto štedrosť na nepravom mieste odnášajú
- keď sme mohli všetci ochotne v starobnom poistení
zabezpečiť stály príspevok poistencom,
na čo štát zaplatí ročne ohromné
miliony, keď chceme dať veľké miliony na
neočakávanú podporu prestárlym"
atď.
Posl. dr Kramář si sťažuje, že
štát sa o všetko stará, len nie o umenie,
ale hneď musí vytýkať podpory válečným
poškodencom. Prečo nenapísal i to, že
tieto 2 miliardy boly takmer pre 1 milion válečných
poškodencov, vdov, sirôt a pozostalých? Prečo
nevyčituje to, že štát vyplatil vyše
490 mil. Kč pre ruských emigrantov bez toho, že
by bol býval aspoň jeden halier na túto položku
preliminovaný? Veď sú to ľudia, ktorým
sa nechce pracovať. Sú to veční študenti,
lepšie povedané veční darebáci.
Týchto máme v Československej republike vyše
40.000, ba dnes ich už bude viac, lebo títo neubúdajú
ako váleční poškodenci, títo
sa množia. Týchto už všade zunovali a pomaly
ich vyhosťujú, na príklad Jugoslavia, Turecko,
Poľsko, Francúzsko ich už nechce trpieť
a im sa tiež tam nechce byť, lebo by tam museli pracovať.
Títo všetci utekajú do Československa,
tu každý najde pohostinstvo, ba s otvorenými
naručiami ich vítajú a čajové
večierky im usporiada práve posl. dr Kramář.
Ruského uprchlíka možno najsť všade,
v každom úrade, či už ako slúžny,
vyšetrujúci sudca alebo dôstojník. (Výkřiky
komunistických poslanců.) Môžete
si myslieť, že ako ten rozsudok znie, keď takýto
človek má súdiť komunistu. Ruskí
uprchlíci sa osvedčili tiež ako stávkokazovia.
Posl. dr Kramář ako taký dobrý
vlastenec ešte ani raz sa neozval o tom, že za hranicami
žije vyše 23.000 válečných poškodencov,
ktorí by sa radi vrátili do ich vlasti, aby sa to
týmto umožnilo, aby tu našli zamestnanie. Na
týchto buržoázia dnes potreby nemá.
Sú to mrzáci. Buržoázia potrebuje takých
ruských uprchlíkov, aby, kedykoľvek ich bude
potrebovať, boli pohotove.
Prečo posl. dr Kramář nestará
sa o to, aby títo chudáci za hranicami dostali lepšie
podpory, lebo veď z tých pár halierov oni v
cudzine ťažko môžu žiť? Za hranicami
bydliaci váleční poškodenci nedostanú
ani len o halier viac podpory ako tunajší. Inak je
to s penzionovanými generály. Pre týchto
sa našly peniaze. Ba páter Roudnický
odôvodňoval povýšenie penzie staro-rakúskym
generálom tým, že preto zvyšujú
sa týmto penzi, aby videli, že v Československu
vládne pravda a spravodlivosť. (Výkřiky
komunistických poslanců.)
I predošlého roku ušetrilo sa na válečných
poškodencoch vyše 14 milionov Kč. Prečo
nepostará sa posl. dr Kramář, keď
tak horekuje, že ťažký invalidi nie sú
odmenení, aby tieto peniaze boly rozdelené ťažkým
invalidom?
To tiež nepripomenul v menovanom článku, že
za tú dobu, zakiaľ na vál. poškodencov
vydalo sa vyše dvoch miliárd, že za tú
dobu vyplatilo sa na militarizmus, teda na nové zbrojenie,
vyše 18 miliárd Kč, tiež ťažké
miliony na zkrachované banky atď., on vzal si ale
hneď v prvom rade na mušku válečných
poškodencov a prestárlych robotníkov.
Ja ale dokazujem to, že sa u nás podporuje umenie.
Či to nie je umenie, keď válečná
vdova s jedným dieťaťom dostane mesačne
125 Kč, z toho musí žiť, práve
pred pár týždňami odhlasované
vyššie nájomné platiť, dieťa
vyživiť, školiť, šatiť? Tých
125 Kč dostane len vtedy, keď splnila všetky
predpoklady tvrdého zákona.
Že ako štedro sú váleční
poškodenci odmeňovaní za ich utrpenie, čo
im posl. dr Kramář na oči vyhadzuje,
vypadá takto:
20% válečný invalid má podľa
zákona nárok na 360 Kč ročne a 50%
drahotného prídavku, čo činí
180 Kč ročne, teda mesačne dostane 45 Kč,
denne 1.50 Kč.
25 až 34% ilnvalid má podľa zákona
nárok na 540 Kč ročnej podpory, ku tomu dostane
50% drahotného prídavku, čo činí
ročne 270 Kč, spolu dostane ročne 810 Kč,
mesačne 67.50 Kč, denne teda 2.25 Kč. Tomu
už musí ale chýbeť ruka alebo noha.
Zaujímavé je to, že co prezradil posl. Pekárek,
to isté potvrdzuje i posl. dr Kramář.
Posl. Pekárek pri prejednávaní príjmovej
hranice otvorene prehlásil, že keby odobraly sa válečným
poškodencom do 24% práceneschopnosti podpory,
štát ušetril by 19 mil. Kč. Keby podpory
odobraly sa i 34% váleč. poškodencom,
tak ušetrilo by sa nových 39 mil. Kč. Vláda
teda už má zákon pripravený, podľa
ktorého majú sa zabrať podpory všetkým
válečným poškodencom do 34%.
Aby ale verejnosť ešte väčšmi rozoštvali
proti válečným poškodencom, tak každá
v koalícii zúčastnená strana iným
spôsobom štve proti týmto.
Pán posl. dr Kramář v spomenutom článku
zastáva sa ťažkých invalidov-slepcov.
To i isté učinil teraz i pán posl. Vávra.
Strana komunistická už pred 2 rokmi predložila
návrh zákona, podľa ktorého by sa i
týmto ubožiakom pomohlo. Keďže sa ich tak
zastáva a uznáva, že nie sú zabezpečení,
prečo sa nepostará o to, aby tento náš
návrh stal sa zákonom?
Pán minister spravedlnosti dr Mayr-Harting
s pánom posl. Zajičkom, ktorí sú
dnes vo vláde, r. 1926 podali tiež návrh zákona,
podľa ktorého by sa válečným
poškodencom ich mizerné postavenie aspoň čiastočne
zlepšilo. Tento návrh má č. 557 z r.
1926. Preto pýtam sa spomenutých pánov poslancov,
či trvajú na svojom návrhu zákona?
Dnes ho majú možnosť presadiť, sú
vo vláde, buďto sú úprimní ku
válečným poškodencom a postavia sa za
svoj návrh, alebo vtedy prevádzali s válečnými
poškodencami demagogiu.
Terajší predseda soc.-politického výboru
pán posl. Čuřík r. 1926 tiež
predložil návrh zákona, ktorý má
číslo 698, aby lehota ku prihláškam
válečných poškodencov bola predlžená,
lebo že tisíce starých rodičov, vdov
a sirôt čaká s túžbou, aby sa
táto predloha stala skutkom. Lebo veď títo
nemajú na stravu a keď sa im zvyšuje k tomu ešte
i nájomné, tak dajte im možnosť i žiť.
Jestli trvá pán poslanec na svojom návrhu,
tak nech ho presadí, má dnes k tomu možnosť,
keďže je minister soc. pečlivosti jeho prívrženec.
Alebo len prevádzal a chce prevádzať s válečnými
poškodencami šalebnú, nedôstojnú
hru a robí si z nich bláznov?
V Československej republike majú váleční
poškodenci papierové výhody. Takou papierovou
výhodou je i to, že v zákone o pozemkovej reforme
je ustanovenie, podľa ktorého majú váleční
poškodenci a legionári prednostné právo
na prídel pôdy. Ale práve tí váleční
poškodenci vylúčení sú z prídelu
pôdy a túto dostali a dostávajú len
protekčné deti. Váleční poškodenci
dnes vedia, že keby boli prihlášky o prídel
pôdy poslali do Ml. Boleslave do rúk pána
poslanca Dubického a ku přihláške
boli by priložili v obálke istú prílohu,
tak zaiste boli by prídel pôdy obdržali, ale
preto, že nemajú zbytočných peňazí
na fond agrárnej strany, tak ich žiadosti tam nezasielali
a preto pôdu neobdržali.
Vojenská správa berie invalidom poslednú
možnosť existencie. Válečných poškodencov
z vojenských kantín vyhadzujú a samé
správy žiadajú trafičné licencie
pre vojenské kantíny. Takto berú týmto
posledný zbytok možnosti k existencii. Vojenská
správa válečných poškodencov
narobila, ale teraz sa o nich starať nechce.
Pokiaľ sa týka trafík, keďže sa i
podarilo v niektorých prípadoch zabezpečiť
válečných poškodencov, treba povedať,
že trafiky obdržia tí, ktorí majú
protekciu. Protekčné deti majú sa u nás
najlepšie. Špecialitou v otázke trafík
a skladov sú nesporne pražské sklady tabaku.
Porekadlo hovorí, že pod svietnikom býva tma,
a v prípadoch pražských skladov tabaku je opravdu
tma dôkladná. Pred niekoľko mesiacmi bola podaná
žiadosť o povolenie ku sriadeniu skladu tabaku v Prahe
VII. Žiadosť po náležitom vyšetrovaní
bola doporučená ku priaznivému vybaveniu.
Tabaková režia vyjadrila sa tiež priaznive, aby
sklad tabaku v Prahe VII. bol sriadený. Ministerstvo financií
však nepovolilo sriadiť sklad tabaku v Prahe VII., ačkoľvek
javí sa toho potreba, bez udania dôvodov.
Po mnohých intervenciách, spis ležal totiž
na ministerstve financií asi 5 mesiacov, bolo sdelené,
že nový sklad sa nesriadi, ale že do skladov
tabaku pridelia sa spoločníci. Bolo podané
niekoľko žiadostí opravdu potrebných a
schopných invalidov. Ovšem nebolo im vyhovené
a do skladov tabaku pridelili sa páni. Pri každej
príležitosti žiadosti vyšetrujú sa
pomery, schopnosť a podobné, ale v tomto prípade
na púhe podanie žiadosti priamo na ministerstvo financií
dostali sa páni za spoločníkov bez vyšetrovania,
ale len na protekciu. Za spoločníkov do pražských
skladov tabaku boli pridelení: pán Ján May,
major vo výslužbe, že koľko má procentov,
nie je známo, ale tohoto pána majora protežoval
pán dr Dedek, ďalej pridelený bol pán
štáb. kapitán Kramář do skladu
Praha III., tiež p. kapitán Adolf Douda, bankovný
úradník, za ktorého veľmi vrele primlúvala
sa strana nár. demokratov, teda strana p. dr Kramářa,
ktorý si sťažuje, že ťažkí
váleční poškodenci sú špatne
zabezpečení. Či nemohol na miesto týchto
zaprotežovať 100% válečných poškodencov?
Keď odpadla spoločníčka Špačková
v sklade Praha I., tam nebol pridelený žiadon spoločník,
ačkoľvek v tomto sklade tabaku bolo odberu za 50,540.347
Kč a hrubého zisku vykázala spoločnosť
328.000 Kč, ktorý zisk bol zaiste i väčší.
V tomto sklade tabaku sú spoločníci podplukovník
Voců, ktorý má ročnej penzie 20.000
Kč, čistého zo skladu 25.000 Kč a
18.000 Kč za činnosť v sklade, teda spolu má
tento pán podplukovník ročného príjmu
63.000 Kč. Generálmajor Roztok, ktorý má
penzie 12.000 Kč a 25.000 Kč čistého
zo skladu, spolu ročného príjmu 37.000 Kč.
Plukovník Kučera 14.000 Kč ročnej
penzie, mimo to 25.000 Kč čistého zo skladu,
spolu ročného príjmu 39.000 Kč. Vdova
Špačková mala 9000 Kč penzie a 25.000
Kč čistého zo skladu, teda 34.000 Kč
ročného príjmu.
Vidíme teda, že väčšina držiteľov
skladov tabaku dostáva až 25.000 Kč ročne
len za to, že sú ako skladníci na finančných
úradoch zahlásení.
Do skladu Praha I. vlastne spoločník pridelený
nebol, lebo p. major May prišiel na miesto Špačkovej.
Držiteľ skladu tabaku Praha II. je p. Fischer, spolumajiteľ
domu na Kr. Vinohradoch a majiteľ pánstva v Pístoch.
Tento pán má príjmu zo skladu tabaku 22.000
Kč a za osobnú činnosť 28.000 Kč
z čistého zisku. Nadporučík Kadlec
vo výslužbe dostáva tiež 28.000 Kč,
tiež tak dostávajú po 28.000 Kč ročne
z čistého zisku dr Hošek a Frič.
Celkový odber tovaru je za 48,849.385 Kč. Z toho
čistý zisk 318.000 Kč. Zamestnávajú
4 pomocné sily, z ktorých nie je ani jedon invalidom.
Majiteľ skladu tabaku je vlastne p. Fischer, veľkostatkár.
Praha III. Dlask, 30% invalid a Šimáčková,
vdova po advokátovi, majú ročne spolu 80.000
Kč, Bott a Grossmann, prakt. slepci po 21.000 Kč.
Odber činí za 49,943.168 Kč. Hrubý
zisk 324.630 Kč. Zamestnávajú 3 pomocné
sily, z týchto nie je ani jedon invalidom.
Žižkov. Ing. Král, invalid, má 2400 Kč
príspevku za zranenie, 11.600 Kč za činnosť
vo sklade, 23.550 Kč z čistého zisku, spolu
dostane ročne 37.500 Kč. Bedrich Král, 50%
invalid, dostáva ročne 18.550 Kč z čistého
zisku, je mimo to kontrolorom v biografe vo Smečkách
a spolumajiteľom inštalatérskeho závodu.
Slepec Popper má 14.620 Kč penzie a 23.550 Kč
z čistého zo skladu. Ročne teda má
príjmu 37.150 Kč. Machatý, slepec, má
17.056 Kč penzie, 4200 Kč prídavku a 23.550
Kč z čistého zo skladu, spolu ročného
príjmu 44.806 Kč. Vo Veľkej Sevljuši milionár
Guttmann, veľkostatkár, má liehovar a mimo
toho sklad tabaku. Týchto sa netýka príjmová
hranica ako válečných poškodencov, keď
dosiahne 5000 Kč zárobku, už sa mu tá
podpora berie.
Sklady tabaku majú teda v rukách oficieri, ktorí
majú mimo toho slušné penzie, inženieri,
veľkostatkári, majitelia domov a riaditelia biografov.
Týchto príjmy robia desiatky tisíce ročne.
Tu sa jedná o pánstvo a chudáci invalidi
beznohí, bezrukí a válečné
vdovy chodia po žobraní.
Za spoločníkov do skladov prosili sa 100% váleční
poškodenci z Viedne, dobrí vlastenci, ktorí
ešte i dnes vychovávajú svoje deti česky.
Nedostali ani odpoveď. Tiež jedon bez ruký válečný
poškodenec z Poličky žiadal miesto za spoločníka,
je mäsiarom, teraz mäsiarstvo prevádzať
nemôže. Odpoveď podnes neobdržal. Tohoto
spis k preštudovaniu a k rozhodnutiu malo tiež ministerstvo
financií u seba niekoľko mesiacov, a tak to dopadlo,
že mu nedali odpoveď.
Ináč sa ale jedná s opravdovými válečnými
poškodencami-trafikantami. Týmto pridelia spoločníkov
hneď, akonáhle dosiahnu hrubého zisku 32.000
Kč ročne, hoci by mali i 6 detí.
Do týchto skladov nemohlo prideliť ministerstvo financií
spoločníkov válečných poškodencov,
tu sa jedná o pánstvo. Válečných
poškodencov nemá kto protežovať, tak ako
kapitánov a majorov. Títo pánski spoločníci
majú len tú prácu, že každého
1. si prijdú pre zisk ku majiteľovi a o iné
sa nestarajú.
Na tých chudákov už Československo potrebu
nemá a podľa posudku buržoázie ani mať
nebude, kdežto pánov kapitánov a majorov potrebovať
bude, tak ako i starorakúskych generálov, ktorých
tiež len za to odmeňuje peknými penziami, aby
jej slúžili počas chystanej vojny, v ktorej
zasa len ich záujmy budú hájiť tak,
ako to robili za starého Rakúsko-Uhorska. Prijde
ale doba, že to zlo, ktoré buržoázia spáchala
za posledných desať rokov trvania tohoto štátu
na pracujúcej triede, keď jej to táto odplatí
tým, že sa chopí moci a utvorí si štát
spravodlivý, v ktorom nebude utlačovateľov
a utlačených, a to štát, v ktorom budú
vládnuť robotníci a roľníci tak,
ako si to utvorili naší súdrohovia v sovietskom
Rusku.
Ku koncu svojej reči konečne treba sa mi zmieniť
o jednej z najdôležitejších otázok
taktiky a strategie odborov, otázky boja proti imperialistickej
vojne a na ochranu SSSR. V boji proti vojne hrajú odbory
veľkú rolu. Je však treba konkrétne si
uvedomiť tento úkol. Priemyslu a technike bude v budúcich
vojnách vyhradená priamo rozhodujúca úloha.
Preto zanesenie našej agitácie a propagandy proti
vojne a na ochranu SSSR, medzi priemyselné robotníctvo
je tak dôležité. Preto zanesenie spôsobu
nášho boja proti vojne do odborov a ich objasnenie
- zvlášť otázky generálnej stávky
- medzi členstvom odborov musí sa diať s väčšou
intenzitou než posiaľ. Konkrétne si musíme
uvedomiť, že sú to odbory chemického,
kovorobotníckeho, baníckeho, železničiarskeho
robotníctva a zamestnanectva, na ktorých sa musíme
na tomto poli: činnosti v prvej rade sústrediť.
Sú to závody vyrábajúce vojenský
materiál, kde musíme obrátiť našu
pozornosť.
Otázku boja proti vojne a na obranu SSSR, musíme
spojovať s hospodárskymi otázkami v každom
mzdovom boji. Otázka boja proti vojnovému nebezpečiu
musí byť centrálnou otázkou i všetkou
našou činnosťou v odboroch. (Potlesk komunistických
poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Slovo má dále p. posl. Schäfer.