Předseda Malypetr.
Místopředsedové: Slavíček,
dr Buday, inž. Dostálek, Horák,
Stivín, Zierhut.
Zapisovatelé: Bečko, Chalupník.
225 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: ministři dr Gažík,
dr Nosek, dr Šrámek, dr Tiso,
Udržal.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupci Nebuška,
dr Mikyška.
Předseda (zvoní): Zahajuji 118. schůzi
posl. sněmovny.
Došly naléhavé interpelace. Žádám
o přečtení:
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Naléhavé interpelace:
posl. Můni a soudr. ministru vnitra o konfiskaci časopisu
"Rudé Právo" v Praze v listopadu 1927,
posl. Červinky, Zeminové, Bergmanna a druhů
vládě o povolení přiměřeného
obnosu na ošacování a stravováni chudé
mládeže a dětí nezaměstnaných,
posl. Tauba, de Witte a soudr. vládě o předpisech
pro obecní dávky.
Předseda: Počátkem schůze
byla tiskem rozdána zpráva.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
1390. Zpráva soc.-politického výboru o usneseni
senátu (tisk posl. sněm. 1222) k usnesení
posl. sněmovny (tisk sen. 338 a 482) o návrhu posl.
Bečko, Brožíka, inž. Nečase a soudr.
(tisk posl. sněm. 306 a 515), aby byl vydán zákon,
kterým se mění a doplňuje všeobecný
báňský zákon (obecný horní
zákon) ze dne 23. května 1854, č. 146 ř.
z., pro Slovensko a Podkarpatskou Rus.
Předseda: Počátkem schůze
byly tiskem rozdány odpovědi.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
1218. Odpověď ministra spravedlnosti na interpelaci
posl. Bolena, Zápotockého a soudr. o konfiskaci
"Rudého Práva" a "Rovnosti"
(tisk 1193).
1219. Odpověď ministra spravedlnosti na interpelaci
posl. Landové-Štychové, Můni a soudr.
o konfiskaci "Rudého Práva" ze dne 4.
května 1927 (tisk 1194).
1220. Odpověď vlády na interpelaci posl. Zeminové,
Špatného, dr Patejdla a druhů o snížení
cen cukru, stanovení cen, a zavedení kontingentu
pro surovárny (tisk 1190).
1231. Odpověď vlády na interpelaci posl. Hakena
a soudr. o opětných provokačních pokusech
policejních orgánů vůči komunistické
straně v Československu (tisk 1196).
1233. Odpověď vlády na interpelaci posl. Krebse
a druhů o zhoubných povodních v severovýchodních
pohraničních okresech (tisk 1200).
1244. Odpověď ministra spravedlnosti na interpelaci
posl. dr Schollicha, dr Koberga, inž. Junga a druhů,
že státní zástupce dr Glos úhrnně
těžce obvinil opavský tisk (tisk 1199).
1282. Odpověď ministra soc. péče na
interpelaci poslanců Kleina, Tayerle, Brodeckého
a soudr. o porušení zákona ze dne 19. prosince
1918, č. 91 Sb. z. a n., o osmihodinové době
pracovní, pokud se vztahuje na pekařské živnosti
(tisk 1162).
1342. Odpověď vlády na interpelaci posl. Špatného
a druhů pro porušování ústavních
práv a občanských svobod státních
zaměstnanců jednotlivými ministerstvy (tisk
1142) a na interpelaci posl. Kleina a soudr. o omezování
občanských práv státních úředníků
a zaměstnanců (tisk 1143).
1343. Odpověď vlády na interpelaci posl. Grünznera,
Tauba a soudr. o systemisaci státních zaměstnanců
(tisk 1137).
Předseda: Výboru imunitnímu
přikázal jsem žádosti.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Žádosti:
sedrie v Rim. Sobotě ze dne 27. listopadu 1927, č.
Nt III 42/27-2, předloženou hlav. stát. zastupitelstvím
v Košicích ze dne 12. prosince 1927, č. 11.793/27,
za souhlas s trest. stíháním posl. Šafranko
pro zločin podle §u 15, č. 3 zákona
na ochranu republiky (č. J 482-II),
krajského soudu v Litoměřicích ze
dne 13. prosince 1927, č. Nt XIII 168/27, za souhlas s
trest. stíháním posl. dr Sterna a
Jílka pro zločin podle §u 81 a §u
214 tr. z. a pro přečin podle §u 279 tr. z.
(č. J 483-II).
Předseda: Odvolána byla tato imunitní
žádost:
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte): Okr. soud v Benešově nad
Ploučnicí přípisem ze dne 6. prosince
1927, č. Nt 57/27, odvolává žádost
ze dne 13. srpna 1926, č. T 191/26, za souhlas s trest.
stíháním posl. Böhma pro urážku
na cti ca posl. Kirpalová a Schweichhart (č. J 258-II,
pres. sděl. 43. schůze).
Předseda: Zápis o 113. schůzi
posl. sněmovny byl ve sněmovní kanceláři
po 48 hodin vyložen, a poněvadž nebyly
proti němu podány písemné námitky,
jest schválen podle §u 73 jedn. řádu,
byl podle téhož paragrafu vytištěn
a počátkem schůze tiskem rozdán.
Přistoupíme k projednávání
prvého odstavce pořadu, jímž jest:
1. Zpráva výborů soc.-politického
a rozpočtového k vládnímu návrhu
(tisk 1345) zákona o hranici přijmu vylučující
z nároku na důchod válečných
poškozenců (tisk 1384).
Zpravodajem výboru soc.-politického jest p. posl.
Al. Petr, zpravodajem výboru rozpočtového
p. posl. Pekárek.
Dávám slovo prvému zpravodaji, za výbor
soc. politický, panu posl. Al. Petrovi.
Zpravodaj posl. Al. Petr: Slavná sněmovno!
Předložený vládní návrh
zákona o hranici příjmů vylučující
z nároku na důchod válečných
poškozenců nezavádí ani věcně
ani obsahově žádnou novotu, pouze prodlužuje
nyní platný zákon o 1/2 roku. Z toho důvodu
nebudu se obsahem zákona dlouho zabývati zvláště
také proto ne, že vláda, uznávajíc
vzhledem ke změněným hospodářským
poměrům, za nutné přizpůsobiti
zákon těmto poměrům, předloží
během půl roku posl. sněmovně k projednání
novelisaci zákona o válečných poškozencích.
Navrhuji tudíž, aby návrh vládní
o hranici příjmu vylučující
z nároku na důchod válečných
poškozenců byl schválen ve znění
zprávy výboru soc. politického, s opravou
tiskové chyby, že poslední slova čl.
I místo "prodlužuje se do 31. prosince 1928"
budou zníti "prodlužuje se do 30. června
1928." (Souhlas.)
Předseda (zvoní): Dávám
slovo druhému zpravodaji, za výbor rozpočtový,
panu posl. Pekárkovi.
Zpravodaj posl. Pekárek: Slavná sněmovno!
Pan zpravodaj výboru soc. politického vyčerpal
v podstatě obsah předlohy zákona a nemám
tedy, co bych zvláště k němu připojoval.
Podotknu jen tolik, že ve výboru rozpočtovém
byl zdůrazněn fakt, že poměry v životě
hospodářském se, zejména pokud jde
o osoby samostatně výdělečně
činné, do té míry změnily,
že se jeví nutná potřeba, aby v nejbližší
době byl dnes platný zákon novelisován
v tom smyslu, že by nároky osob samostatně
výdělečně činných
byly této změněné situaci přiměřeně
přizpůsobeny.
Vláda uvažujíc také o této okolnosti
přistoupila proti původnímu textu vládního
návrhu na změnu osnovy tak, aby jeho platnost -
na místo do konce prosince 1928 - byla prodloužena
toliko do 30. června 1928, v předpokladu, že
do té doby bude předložen definitivní
zákon upravující poměry válečných
poškozenců, v němž by právě
změněná situace náležitým
způsobem byla uplatněna.
Přihlížeje tedy ke zprávě pana
referenta soc. politického výboru tlumočím
usnesení výboru rozpočtového, aby
předložená osnova zákona stala se předmětem
debaty a byla posl. sněmovnou ve zněni, jak bylo
referentem soc. politického výboru doporučeno,
schválena. (Souhlas.)
Předseda (zvoní): K této věci
jsou přihlášeni řečníci,
zahájíme proto rozpravu.
Navrhuji podle usnesení předsednictva, aby lhůta
řečnická stanovena byla 25 minutami. (Námitek
nebylo.) Námitek není. Navržená
lhůta jest přijata.
Ke slovu jsou přihlášeni řečníci:
na straně "proti" pp. posl. Kopasz,
Kirpalová, Horpynka, Pechmanová,
Simm; na straně "pro" p. posl. Jaša.
Uděluji slovo prvnímu řečníku
na straně "proti", p. posl. Kopaszovi.
Posl. Kopasz: So dňa na deň je jasnejšie
pracujúcej triede tohoto štátu, prečo
vlastne bolo treba vytvoriť medzinárodnú meštiacku
koalíciu, ináč povedané, že prečo
vlastne utvorila sa jednotná fronta kapitalistov tohoto
štátu.
Dôkazom toho je i vládny návrh zákona
č. 1345. V dôvodovej zpráve tohoto návrhu
sa hovorí, že podmienky sa nezmenily a navrhuje sa
tá istá hranica, aká bola r. 1927. To nie
je nič iné, ako výsmech sociálne najslabším
tohoto štátu. To predsa nesmie zaprieť ani dnešná
vládna väčšina, že po uzákonení
agrárnych ciel, po uzákonení daňového
zákona drahota so dňa na deň stúpa.
Že sa pomery nezmenily, to môžu hovoriť len
tí, ktorí majú príjmy desaťtisícové,
ba stotisícové. Keďby ale mali žiť
z tých pár halierov denne, ako je to u válečných
poškodencov, tak by zaiste celkom inak súdili o týchto.
Už som viackrát poukázal, že aká
je pečlivosť o válečných poškodencov
u nás a ako je tomu v inom štáte. Hranica príjmová
je len v Československu a v Nemecku. O našej pečlivosti
sa len hovorí, že je "na výške doby"
a že náš štát otázku válečných
poškodencov šťastne vyriešil, kdežto
v iných štátoch sa vykonáva a otázka
obetí vojny skutočne šťastne rieši.
Musím se však zmieniť i o tom, že na pr.
pôžitkový zákon nemecký nemá
takých nedostatkov a tvrdostí ako zákon československý.
Tak na pr. hranica príjmová: V Československu
je válečný poškodenec z nároku
na podporu úplne vylúčený pri príjme
Kč 5000 alebo 10.000 Kč či z trafiky docieleným,
dva razy takého príjmu, koľko činí
podpora. Naproti tomu v Nemecku pri dosiahnutí hranice
prijmovej sa podpora snižuje (odpočíva) stupňovite.
Tak na pr. u slobodného válečného
poškodenca v Nemecku odpočíva podpora len pri
ročnom príjme asi 29.088 Kč. Za manželku
a za každé dieťa, o ktoré je válečný
poškodenec povinný pečovať, zvyšuje
sa hranica príjmová o 600 mariek ročne. Teda
ženatý válečný poškodenec
s 2 deťmi môže dosiahnuť ročného
príjmu asi 43.632 Kč, a len vtedy odpočíva
1/10 jeho pôžitkov. Nemecký zákon, pravda,
nepozná rozdielu medzi činnosťou hospodársky
samostatnou a nesamostatnou, totiž medzi príjmom z
obchodu alebo z pozemkov a príjmom z pomeru námezdného.
Niet najmenšej pochyby o tom, že v našom zákone
v tomto smere stal sa ohromný omyl. Je známo, že
dvojaká hranica príjmová bola navrhnutá
z dôvodu, že živnostníci vraj časť
príjmu nepriznajú. Dajme tomu, že v niektorých
prípadoch je to pravda, ale pri tom nemožno zabúdať,
že berné správy vzdor učineniu priznania
vymerujú dane z príjmu ako tieto za najlepšie
uznajú. Samozrejme, že hranica príjmová
stanovená u nás nesnesie podobné porovnanie,
ako podpory s hranicou príjmovou v Nemecku. Hranica príjmová
je u nás stanovená, pravda, i pre trafikantov, a
to ešte ďaleko tvrdšie, než hranica príjmová
pre živnostníkov, keďže prísluší
nárok na podporu trafikantovi válečnému
poškodencovi len keď príjem z trafiky nie je
o 100% vyšší podpory. Príjem manželky
alebo detí sa nezapočítava do príjmu
válečného poškodenca ako v našom
štáte a nemá tedy vlivu na podporu válečného
poškodenca. Ale i tým válečným
poškodencom, ktorých príjem prekročí
najvyššiu hranicu príjmovú, t. j. asi
77.568 Kč, zostává, pokiaľ je ich neschopnosť
snížená o 50%, prídavky za ťažké
zranenie s príslušnými vyrovnávajúcimi
a miestnymi prídavkami, všetkým ostatným
poškodencom čiastka vo výške najnižších
prídavkov za zranenie, bez miestnych a vyrovnacích
prídavkov. Príjemci prídavkov ošetrovných
dostávajú, bez ohľadu na príjem a majetnosť,
plnú rentu ďalej. Samozrejme, že v dôsledkoch
uvedeného zákona je veľmi málo prípadov,
kedy podpora nie je priznaná vzhľadom k hranici príjmovej.
Porovnajme oproti tomu náš zákon a soznáme
skutočne, že náš štát šťastne
vyriešil otázku pečlivosti o válečných
poškodencov.
Napriek tomu, že podpory válečných vdov,
pozostalých a sirôt v Nemecku sú ďaleko
vyššie a možno povedať, že sú
skutočnými podporami, nepozná nemecký
zákon ustanovenie, podľa ktorého by neprislúchalo
bezdetnej vdove, jestli nie je 30% neschopná zárobku,
podpory. Teda v Nemecku nie sú volané vdovy a starí
rodičia k odvodom. Nemecký zákon nepozná
tiež konkubinátov a trestov z týchto. To len
u nás je nedostatočná podpora pre pozostalých,
trápenie hladom a učenie mravnosti. V Nemecku dostáva
tiež vdova na seba i na dietky plnú podporu i v tom
prípade, keď má 5, 6 alebo i viac detí;
tam sa podpora nezkracuje. Naopak, v Nemecku početnejšie
rodiny a vdovy s viac deťmi sú mimoriadne podporované,
u nás, pravda, trestané tým, že na štvrté,
piate, šieste atď. dieťa sa podpora nevypláca.
Bezdetná, práce schopná vdova dostáva
v Nemecku 30% plnej renty neschopného invalida. Pokiaľ
sa stará o 1 dieťa alebo jestli prekročila
45. rok svojho veku, dostáva 50% plnej invalidnej renty,
a ak je neschopná k zárobku alebo jestli prekročila
50. rok, dostáva 60% plnej invalidnej penzie. Podľa
nemeckého zákona znova vydaté vdovy, akonáhle
jej manžel (či invalid alebo neinvalid) umrie do 10
rokov po znovavydaní sa, priznáva sa im penzia vo
výške dvoch tretín predošlých pôžitkov.
Pravda, i mimoriadna pečlivosť v Nemecku je na celkom
inom stupni ako u nás. V Nemecku majú váleční
poškodenci zákon o povinnom zamestnaní a tak
sú snáď len ojedinelé prípady,
a to najťažšej invalidity, keď nedostáva
sa válečnému invalidovi zamestnania. Mimoriadnu
pečlivosť vykonávajú v Nemecku okresné
odbory. Obor pôsobnosti je značne rozsiahly a sleduje
sa cieľ navrátenia válečného
invalida hospodárskemu životu. Válečným
poškodencom dostáva sa porád, školenia,
umiestenia, právnych porád, zdravotnej pečlivosti,
orthopedických pomôcok atď. Táto mimoriadna
pečlivosť vzťahuje sa i na členov rodiny
invalidov, ale tiež na pozostalých po vojakoch. Od
r. 1918 voláme po zákone o povinnom zamestnaní
v našom štáte - pravda, márne - od r.
1919 žiadame liečenie vdov a sirôt, pravda,
voláme k hluchým. Jestli porovnáme výsledky
pečlivosti o válečných poškodencov
v iných štátoch, jestli porovnáme tedy
zákonné ustanovenia a výhody, ktorých
sa válečným poškodencom dostáva,
potom môžeme konštatovať, že v iných
štátoch, najmä tedy v tomto prípade v
Nemecku, otázku válečných poškodencov
šťastne rozriešili a je pečlivosť o
válečných poškodencov v skutočne
na výške doby.
Ovšem nesmieme sa čudovať, že prečo
majú váleční poškodenci toľko
nepriateľov, veď časopisy našej buržoázie
samé štvú proti týmto.
Český časopis "Role", vychádzajúci
v Prahe, napísal dňa 17. júla 1927 v článku
pod titulom: "Půl miliardy Kč ročne
na podporu válečných poškozenců."
Dává tiež pp. ministrom financií a soc.
pečlivosti návrh, ako by sa dalo na soc. pečlivosti
ušetriť. A z toho dôvodu píše:
V štátnej pokladnici je málo peňazí.
Pán minister financií láme si hlavu premýšľaním,
kde a z čoho by zaopatril nejaký zdroj príjmov
pre štátnu pokladnicu. Teda my mu nezištne poradíme.
Nejde síce o zdroj príjmov, ale ide o to, ako môže
byť niekoľko desiatok milionov Kč ročne
ušetrené.
Medzi tak zvanými válečnými poškodencami
je tisíce a tisíce takých, ktorý neoprávnene
berú príspevky.
Takto oznamuje sa nám z jednej obci na Smíchovsku:
"Je tu remeselník, ktorý mal syna. Ten mu nikdy
veľkej radosti nespôsobil. Každú chviľu
ho z domu vyháňal. Prišla vojna, syna odviedli
ako domobranca, tento vo válke padol. Otec jeho, ktorý
mimo svojej živnosti má tiež hospodárstvo,
stojí si finančne priamo brilantne. Dve dcéry
má vydaté vo statku, sám má najmenej
asi 100.000 Kč uložené. Tento "chudák"
berie štátnu podporu, keďže vraj v prišiel
o syna, "živiteľa rodiny."
Iný prípad: Jeden murár dostáva štát.
podporu, keďže bol uznaný ako 40% invalid.
Tento človek nechorie, pracuje ako každý iný
zdravý a tiež ako zdravý robotník si
dá za svoju prácu zaplatiť. To je chyba, že
40% invalid nechorie, a preto sa musí usilovať, aby
o tuto podporu prišiel.
Z inej obce v tom samom okrese sa nám píše:
U nás je válečný "poškodenec",
ktorý bol ranený do ľavej ruky. Pred vojnou
nebol ničím. Podával murárom. Po vojne
pustil sa do obchodu s perím. Chodí po dedinách,
kupuje perie a zasa ho predáva. Vystavil si peknú
vilku a teraz kupuje ešte 25korcové hospodárstvo.
Tento človek berie od štátu podporu. A prípad
z Karlínska, o ktorom sa nám píše: Fr.
T. je válečný poškodenec, zarába
si slušné peniaze a dostáva podporu. V spoločnej
domácnosti s ním žije Mária Ž.,
ktorej muž padol na vojne. I ona berie podporu. Majú
spolu už 3 deti, ale oddať sa nedajú len preto,
aby ona neztratila nárok na podporu.
Uviedli sme tieto tri prípady, o ktorých sme dostali
zprávu behom jedného týždňa.
Takýchto a podobných prípadov je na tisíce.
Čo len v Prahe je takých prípadov! Teda takýmto
spôsobom sa píše o podporách válečných
poškodencov. Sme podľa ich názoru "tak zvaní
váleční poškodenci". Žiadon
konkrétny prípad sa neudáva, ale píše
sa, že: "Je tu v jedon remeselník" atď.,
murár, dostáva štátnu podporu, lebo
je uznaný 40% a ani vraj nezachorie a nechá si prácu
zaplatiť ako zdravý. A tretí príklad
je konkubinát. Najlepší je snáď
príklad štvrtý, kde majiteľ hospodárstva,
podľa slovenských pomerov 25 až 30 katastrálnych
jutár poľa majúci, tiež vraj v berie podporu.
Tedy takto píše časopis tých, ktorí
zo svetovej vojny najlepší osoh mali. Zakiaľ
dnešný váleční poškodenci
zápasili so smrťou na ďalekých frontách
v zákopoch, zatiaľ majitelia toho časopisu
doma na vidomočí okrádali týchže
rodiny a predlžali ich útrapy tým, že
dávali válečné pôžičky,
len aby vojna dlho trvala a tak aby bohatli.
V §e 19 pôžitkov o zákona zo dňa
25. januára 1922, čís. 39, je ustanovenie,
"jestli nažíva vdova alebo družka spoločnú
domácnosť s mužom, odpočíva podpora
po dobu tohoto spolužitia". Podľa tohoto zákonného
ustanovenia boly zastavené a zamietané podpory vdovám
i v tých prípadoch, keď naprosto nebolo preukázané,
že jedná sa o nejaké spolužitie vo spoločnej
domácnosti, ale i v prípadoch, keď vdovy boly
nútené dať do prenájmu časť
svojho bytu z nedostatku. V mnohých prípadoch nemohly
tiež ani docieliť toho, keď im bola podpora zastavená,
aby podnájomníka dostaly z bytu, a dosť často
nepodarilo sa ani podnájomníka vypovedať súdne.
Napriek týmto okolnostiam, pravda, podpora bola zastavená.
Možno hovoriť, že v praxi pri vykonávaní
tohoto zákona postupovalo sa tvrdo vo všetkých
úradoch i v ministerstve soc. pečlivosti. V celom
rade prípadov boly vdovy zamietnuté so svojím
odvolaním a preukazované im, že žijú
vo spoločnej domácnosti, hoci to neodpovedalo naprosto
pravde, ba v mnohých prípadoch sa "úradne"
dokazovalo, že žila vo spoločnej domácnosti
staršia vdova so študentíkom. Samozrejmé,
že to bolo vyriaďovanie viac než za vlasy priťažené.
Protestovali sme proti tejto praxi niekoľko ráz, ale
vždy bolo v ministerstve soc. pečlivosti sdeľované,
že je to zákon. Pravda, že ten zákon bol
v ministerstve soc. pečlivosti navrhovaný, o tom
sa nezmieňovali.
Tak teda učili v naších pečovných
úradoch a v ministerstve soc. pečlivosti vdovy mravnosti.
Podpory v tej výške, aby sa mohly nasýtiť,
sa im nedostalo, ale mravnosti ich učili. V niekoľko
prípadoch došlo k podaniu sťažností
k Najvyššiemu správnemu súdu. Najvyšší
správny súd prejednal dňa 14. januára
1927, pod č. j. 419/27, podobný prípad a
rozhodol nasledovne: "Výklad ťspoločnej
domácnostiŤ podľa §u 19 zák. č.
39/22. Zákon žiada len žiť vo spoločnej
domácnosti; vládne nariadenie č. 363/22 potom
žiada, aby pomer rovnal sa skutočne manželstvu.
Tým však má na mysli len hospodársku
stránku, totiž taký pomer muža a ženy,
kde muž sa stará o výživu svojej družky,
a je nerovný názor, že by tu bolo potrebné
preukázať fyzickú mohúcnosť k povinnostiam
manželským."
Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že jedine
v tých prípadoch môže byť zastavená
podpora vdove, keď žije vo spoločnej domácnosti
s mužom, ktorý ju podporuje a vyživuje event.
jej rodinu.
Ale prez to pri zastavení podpory sa na toto nepozerá,
postačí, keď istú vdovu obžalujú,
že žije v konkubináte, aby jej podpora bola zastavená.
Pravda, ľudia, ktorí o válečných
poškodencoch takto a podobne myslia, sociálnej pečlivosti
nebudú nikdy rozumieť, lebo jej jednoducho rozumieť
nechcú. Je úplne zbytočné domáhať
sa sociálneho cítenia s obeťmi svetovej vojny
u ľudí, ktorí dnes všetkými silami
pracujú na tom, aby zmrzačeným invalidom
a príslušníkom po padlých vo svetovej
vojne bol odobraný posledný kus chleba, ktorý
si zaopatrovali hubenou almužnou, ktorú vo forme podpôr
odoberali. Z každodenného života vidíme,
čítame v denních časopisoch, že
občania v našom štáte spracovávaní
sú istými politickými stranami a ich tlačou,
ako čo by váleční poškodenci
u nás neoprávneným spôsobom odoberali
podpory a ako by takto štátom vyplatené peniaze
na soc. pečlivosť o válečných
poškodencov boly zbytočným zaťažením
poplatníctva. Ak budú tieto podpory zrušené,
bude mať poplatníctvo menšie dane, no, zkrátka
a dobre, raj na zemi. Táto zášť proti
válečným invalidom a vdovám siaha
zvlášť v na vidieku tak ďaleko, že
celé obecné úrady a notariáty udávajú
hromadne vál. poškodencov, aby boly týmto podpory
zastavené, v domnení, že týmto udaním
budú podpory vál. poškodencom hromadne zastavené
a prestanú platiť tie nesnesiteľné dane.
Pravda, po úradnom vyšetrovaní musia úrady
zasa podpory vál. poškodencom vrátiť,
a tak nebolo týmto spôsobom docielené ničoho,
len to, že taká rodina invalida alebo vdovy bola na
pol roka a niekedy tiež na jeden a pol roka uvrhnutá
do naprostej biedy, a to pričinením slávneho
obecného úradu, poťažne notariátu
alebo súkromnej osoby, ktorí nemajú o zákonoch
soc. pečlivosti ani poňatia a myslia, že keď
má invalid obidve ruky a nohy, že je to nie invalid.
Za invalida sa tu podľa politických časopisov
a tým tiež od verejnosti len takí invalidi
uznávajú, na ktorých je invalidita viditeľná.
Ostatní invalidi, hoci by ich invalidita bola seba horšia,
a tiež niekedy je invalid s vnútornou chorobou na
tom horšie, ako invalid amputovaný, lebo títo
nie sú vôbec za invalidov uznávaní.
Práve tak je to i s válečnými vdovami.
Tým sa dnes otvorene vytýka, že podporu berú
celkom zbytočne, lebo si vraj môžu zarobiť,
a potom, keby sa bol muž i vrátil, i tak by tie peniaze
nebol zarobil, ako dostáva vdova so sirotami podpory. Všetky
tieto nesprávné útoky na existencie obetí
svetovej vojny nachádzajú mezi zdravými ľuďmi
ohlas, lebo sú sústavne politickými stranami
štvaní proti válečným invalidom
a vdovám a nesprávne informovaní o zákonoch
sociálnej pečlivosti a válečných
poškodencov.
Tak vyzerá humánné cítenie ľudí,
ktorí sú hospodársky na tom o mnoho lepšie
ako váleční poškodenci, lebo títo
ztratili na vojne zdravie a živiteľov. Dnes, keď
opäť vyvolaná bola drahota vydaním colného
zákona, ktorým niekoľkým stom veľkostatkárov
a veľkoobchodníkov budú plynúť
pekné zisky na úkor milionov iných občanov
tohoto štátu, na čo majú najviac doplatiť
váleční poškodenci. Jednotná
fronta kapitalistov tohoto štátu by chcela válečných
poškodencov vyučiť na umelcov, a to za umelcov
hladu. Rozličné športy nestačia už
vydržiavať ľudskú obrazotvornosť, preto
niekoľko ľudí po tieto časy produkuje
sa hlavne v hladovke. Podľa časopiseckých zpráv
dosiahli rekordu. Vydržali to po celý mesiac, až
v záchvate zúrivosti z hladu rozbili klietku alebo
ináč ohrožovali obecenstvo, ktoré sa
na toto bláznovstvo chodilo dívať. V Československu
máme takých umelcov v hladovaní na státisíce
a sú nimi bezosporne váleční poškodenci,
ktorí podliehajú blahodarným účinkom
zákona 142 z r. 1920 a zákona 39 z r. 1922, ktorými
sa váleční poškodenci po dobu 6 rokov
cvičili v hladovaní, takže budú môcť
čo najprv vystúpiť ako skutoční
umelci v hladovaní na svetové fórum. Cirkus
Kludský nemusel sa o takých umelcov uchádzať
za hranicami, má ich v Československu státisíce.
N ech sa len obráti na invalidov a vdovy, iste že
bude mať prihlášok takú spústu,
že môže zariadiť s nimi ešte jeden taký
podnik, aký dnes má.