Základom pozemkovej dane a vôbec všetkých
ostatných daní je dobre vypracovaný askutočnému
stavu zodpovedajúci pozemkový kataster. Kataster
tento má súhlasiť nielen so skutočnou
držbou jednotlivých majiteľov, ale má
súhlasiť aj s pozemkovými knihami. Teda daňovú
reformu chcieť previesť v takom čase, keď
pozemkové katastry nemáme v poriadku, je práve
takým nesmyslom, ako by niekto chcel stavať dom od
strechy. Reforma pozemkovej dane bez základných
katastrálnych prác by visela vo vzduchu, ako rakva
Mohamedova.
Ako vyzerá na Slovensku pozemkový kataster, najlepšie
to vidíme my, ktorí žijeme medzi slovenským
ľudom. My vidíme najlepšie ako sa vyberá
pozemková daň z takých pozemkov, ktoré
boly pred 30 rokmi odpredané a ktoré nachádzajú
sa už v desiatych rukách. Dane však platí
ešte vždy pôvodný majiteľ. Vidíme
túto nesprávnosť a krikľavú nespravodlivosť
pri vyrabovaní majetkovej dávky, ktorá bola
predpísaná, podľa spomenutého receptu.
Daňovníci sú až do siedmej kože
odratí, a to preto, lebo katastry sú tak nemožné,
zlé a špatné, a evidencia katastrov je tak
mizerná, že zmeny od r. 1914 vôbec neboly prevedené.
Nemožnosť a neudržateľnosť tohoto stavu
vidíme i v tom, že katastrálne práce
vôbec nesúhlasia ani s pozitívnou držbou,
tým menej však s pozemkovými knihami. Veď
celý húf obcí jestvuje na Slovensku, ktoré
vôbec nemajú pozemkových kníh, alebo
pozemkové knihy nachádzajú sa ešte v
ôsmom roku jestvovania republiky v Maďarsku. Kde je
pozitívny základ, na ktorom možno daňový
systém a celú stavbu daňovej reformy vybudovať?
Či táto daň takto vyrubená môže
byť správnou, spravodlivou a uspokojujúcou?
To je podľa mojej skromnej mienky vylúčená
vec. Bez týchto katastrálnych pozemno-knižných
základov daňová reforma ešte prispeje
k väčším nesprávnostiam a nesprávnosti
budú ešte príkrejšie a krikľavejšie.
Bolo by teda potrebné, aby sa táto časť,
ktorá sa vzťahuje na pozemkovú daň,
bola vybraná z massy daňovej reformy až do
tých čias, pokiaľ sa pôda celého
Slovenska nerozmerá, pokiaľ sa čiastky katastrálnych
prác správne nevypracujú, pokiaľ sa
pozemno-knižné vložky nespravia na celom Slovensku
a pokiaľ sa konečne stav pozemno-knižný
a katastrálny nesrovná a nestotožní
so skutočnou držbou všetkých pozemkov
na Slovensku.
Pomyslime si len na to, aké rozličné prirážky,
dávky a iné verejné dane sú založené
na pozemkovej dani. Keď sa táto daň takto zreformuje
bez základov, reforma nebude kryť reálnu skutočnosť
a môže byť len dočasného rázu.
My však chceme mať definitívnu úpravu
našich daní a zvlášť dane pozemkovej,
ktorá je fundamentom, základom, ako som už
predtým poznamenal, všetkých ostatných
daní.
V dôvodovej zpráve takmer na každej strane sa
priznáva pán minister, že mu chybujú
štatistické dáta. Tie si však môže
zadovážiť len vtedy, keď si zadováži
základy, evidenciu zmien katastrálnych. Nie sme
natoľko naivní, že by sme pánu ministrovi
uverili, že napred treba spraviť strechu domu a až
potom stavať základy. Pán minister financií
je uznanou finančnou kapacitou, preto on dobre vie, že
reforma znamená niečo lepšieho, niečo
dokonalejšieho, znamená vývin nové,
blahodarnejšie myšlienky. Čo môže
však robiť ministerstvo financií, keď tam
ešte vždy má ta nezhynuteľná mátoha
rakušáctva, čoho skvelým a rukolapným
príkladom je domovná daň. Podľa tohoto
návrhu zákona domovná daň je dvojnásobná:
daň činžovná a daň triedna; pri
dani činžovnej zaplatené nájomné
a pri dani triednej počet obytných miestností
je smerodajným.
Toto rozdelenie nie je moderné. Všetky moderné
cudzozemské štáty sa odchýlily už
od tohoto a uviedly do života jednotnú domovnú
daň. U nás sa však pokračuje ešte
vždy podľa starého, zahrdzaveného rakušáckeho
systému. Pri triednej dani chce zaviesť meranie. Ešte
i hospodárske budovy chce odaniť. Pri terajších
daňových krudalitách nášmu rozhorčenému
ľudu už nič iného nechybuje, len toto.
V Čechách chce zaviesť kataster domovných
daní. Tam dosiaľ nebol do života uvedený.
Toto je nové zaťaženie štátu. Bude
to stáť štát ohromné miliony. Nemá
to žiadneho významu, keď podľa hodnoty prenájomného
odania domy, lebo vtedy v samom vyrubovacom registre môžu
sa čiastky domu v evidencii držať, čo
nedá zvláštnej práce a nestojí
štát ťažké miliony.
V novom zákone je navrhované, že aj tie obce
musia byť odanené všeobecnou činžovnou
daňou, ktorých štvrtina všetkých
obytných miestností je do prenájmu vydaná.
Čo to znamená? Znamená to toľko, že
ostatné tri štvrtiny všetkých domov, nachádzajúcich
sa v obci vzdor tomu, že nie sú do prenájmu
vydané, budú platiť nie nízku, triednu
domovú daň, ale 2 až 3 razy väčšiu
prenájomnú daň.
Krikľavá nespravodlivosť len vtedy sa zjaví,
keď sa bude zisťovať činžová
hodnota domov, ktoré nie sú do prenájmu dané.
Bude sa to zisťovať zasa len odhadom, čo zasa
len dokorán otvorí dvere samovoľnosti. Budú
to odhadovať ambiciózni úradníci, pochádzajúci
zväčša nie zo Slovenska. (Výkřiky
posl. dr Jurigy.) Každý z nich bude si chcieť
získať priazeň svojej vrchnosti, bude si chcieť
zabezpečiť mimoriadny postup do vyššej platovej
triedy. A naši dobrí Slováčkovia od
svojich slamou pokrytých chalúp budú platiť
také vysoké štátne dane a prirážky,
ani čo by bývali v nádherných palácoch
v Prahe na "Václaváku". (Posl. Hackenberg:
Ale hlasovati budete přece pro!) Aj to si povieme,
pán kolega!
Po druhé, ako k tomu prijde ten ubohý dedinčan,
ktorého sa nikto nespýtal po prevrate, či
chce dať do prenájmu svoju izbičku alebo nie,
aby platil činžovú daň. Úrady
vydaly "Befehl" a on voľky-nevoľky musel prepustiť
svoju izbu, komoru. A keďže ochrana nájomníkov
ešte vždy trvá, nemôže ich vyhodiť.
Pýtame sa, ako teda prijde k tomu človek, ktorý
bol prinútený zrieknuť sa svojho pohodlia,
utiahnuť sa so svojou rodinou do jednej skromnej izbičky,
teda núteným rekvirovaním prišiel o
svoj byt, aby ešte i tým bol trestaný, že
musí platiť 3- až 4násobnú daň.
Čo sa týka ďalej domovnej dane, musím
poznamenať, že dočasné oslobodenia od
domovnej dane v novom návrhu nie sú dostatočné.
Zvlášť na Slovensku by bolo prepotrebné,
aby sa stavebná vôľa obyvateľstva s dlhším
oslobodením podporovala. Zákon o stavebnom ruchu
dáva možnosť dlhodobého daňového
oslobodenia tým, ktorí sa chopili hneď na začiatku
všakových výhod. Následkom toho, že
tieto výhody zákona o stavebnom ruchu na Slovensku
boly už naskoro vyhlásené a slovenský
ľud, ktorý je v takýchto veciach málo
pohyblivý, ťažko sa rozhodnul, aby si vymohol
tieto výhody. Okrem toho sú nám známe
prípady, že sa musely stavebné spoločnosti
rozpustiť, lebo v ministerstve ver. prác, keď
sa uchádzali o podporu na činžáky, bolo
im povedané, že nemožno činžáky
stavať, len rodinné domčeky, a keď žiadali,
aby mohli rodinné domčeky stavať, bolo im rečeno,
že prezatýmne už len na činžáky
sa bude udeľovať podpora. Ako vidno, umele sa hatily
slovenské spoločnosti a spolky v tom, aby sa mohly
zúčastniť požehnania stavebného
ruchu. Musím však poznamenať, že českým
úradníkom išlo sa vo všetkom po ruke.
Boli oni i v tomto privilegovanou kastou, ktorej sa v tomto ohľade
tak išlo po ruke, že by boli niektorým i bábelskú
vežu vystavali. Pre pravdu musím však poznamenať,
že nie všetkým, ale len tým "beati
possidentom", ktorí i tak mali veľké platy
a vysoké úrady. Jestli niekto cestuje ubohým,
devastovaným Slovenskom, stopy stavebného ruchu
vidí len v mestách, kde prišlo úradníctvo
z Čiech a Moravy. Hneď za slovenskými hranicami,
za mostom Moravy, až po samú Prahu vidieť typické
rodinné domy, uniformované činžáky,
postavené z miliárd stavebného ruchu. Vidieť
jasne, kto mal z tohoto zákona osoh. Teda odôvodnené
je, aby so zvláštnym vzhľadom na slovenské
pomery bola predĺžená doba dane prostosti nových
obytných budov.
A teraz nech je mi dovolené prejsť k pilieru všetkých
daní, na daň dôchodkovú. Každý
štát, ktorý zaviedol dôchodkovú
daň, zaviedol ju tým cieľom a úmyslom,
že sa táto daň stane hlavným pilierom
daňového systému, kde táto daň
má byť hlavnou daňou, z ktorej ako zo stromu
ratolesti a výhonky vyrastajú ostatné dane.
A tieto ostatné dane majú mať racionálne
tú úlohu, aby postihly tie dôchodky, ktoré
by sa akosi vyšmykly zpod odanenia dôchodkovej dane
ako hlavnej dane. Maly by teda byť doplňujúcimi
daniami. Čo však vidíme u nás? U nás
vidíme, že v tomto návrhu ten istý dôchodok
je vždy dvakrát obremenený, a to hodne veľkými
daniami, na pr. zárobkové dôchodky zo zárobkových
prameňov odanené sú okrem dôchodkovej
dane ešte i zárobkovou daňou. Teda dôchodky
pochádzajúce z nemovitostí, postihnuté
sú okrem dôchodkovej dane ešte i pozemkovou,
rešp. domovnou daňou. Dôchodky, pochádzajúce
z úrokov kapitálov a rent, sú tiež postihnuté
okrem dôchodkovej dane ešte i osobitnou daňou
rentovou. Keby tieto rozličné dane boly rozumne,
správne egalizované, keby sa v nich uplatnila zásada,
že vedľa hlavnej dane tieto osobitné dane by
tvorily len doplnky, bolo by to v poriadku. Ale v tomto celom
takto vybudovanom systéme práve tie predtým
spomenuté ratolesti sú položené za hlavné
dane s ohromne vysokými daňovými položkami
a všeobecná dôchodková daň, ktorá
by mala byť hlavnou daňou, tvorí vlastne k
týmto ostatným daniam akúsi povinnú
štátnu prirážku, ako bola niekedy v starom
Magyarországu v daňovom systéme t. zv. "všeobecná
dôchodková daň".
Či by nebolo lepšie a rozumnejšie, keby sme pristúpili
na jednotnú dôchodkovu daň? Podľa mojej
skromnej mienky rozhodne by to bolo lepšie a racionálnejšie,
a to z dôvodov technických, z ohľadu ušetrenia
práce, pracovných síl, papiera a iného
materiálu a hlavne preto, že by sa vyhlo rozličným
sekatúram, ktorými je pobúrený i tak
náš daňujúci ľud.
Maly by sa zvýšiť položky dôchodkovej
dane o niečo a ostatné dane nechaly by sa stranou.
Čo sa týka ďalej srážky pri dôchodkovej
dani z hrubého dôchodku, na to sa bral malý
zreteľ. Na príklad maly by sa za životné
a iné poistenia platené čiastky - poistné
- v úplnom obnose sraziť. Tu sa jedná o to,
aby sa umožnilo obyvateľstvu hospodárske poistenie.
Štát to však nepripustí, lebo dovolí
sraziť len malú čiastku týchto obnosov
poistného a ostatné čiastky odaní,
ako by to bol dôchodok, hoci tvorí výlohu
a investíciu k budúcemu blahobytu hospodárskemu
nášho obyvateľstva.
Tie daňové výhody, ktoré sú
ustanovené pri všeobecnej a zvláštnej
zárobkovej dani pre investície, majú sa i
pri dôchodkovej dani uplatniť. Na to však nebol
vzatý zreteľ. Keď sa ten istý dôchodok
odaňuje pri oboch daniach, majú byť totožné
i výhody.
Hovoriac o srážkach, jedno nonsens tvorí tá
okolnosť, že zákon nesprostí dôchodkovej
dane tie dary, podpory pre dobročinné účely
a pre zlepšenie starobných a invalidných pôžitkov
zamestnancov. Týmto sám štát, ktorý
má byť založený podľa blahobytu všetkých
svojich obyvateľov, ktorý má podporovať
šľachetnejšiu morálku, ktorý štát
má k humanite, dobročinnosti povzbudzovať svojich
obyvateľov, poplatníkov, sám tento štát
akosi hatí ich v tom. Však vieme dobre, že základom
každého štátu sú mravné
podklady.
Tento štát však direktne a otvorene hatí
a znemožňuje dobročinnosť, šľachetné,
morálne intencie tým, že dobročinné
a humanitné podpory pripočíta k danepovinnému
dôchodku a krute, nemilosrdne odaní haliere, ktoré
sú dané ako almužna. Keď človek
venuje niečo na dobročinné ciele, vtedy odaní
sám seba. A tak v tomto prípade štát
odaňuje vlastne daň. Toto je asi výhonok
tej opevovanej občianskej morálky, ktorú
nám nanútili pokrokári do škôl.
My však chceme byť i v tomto kresťanmi. Keď
činíme skutky milosrdenstva, nechceme mať pocit,
že tam stojí financ, ktorý hneď soberie
žobrákovi kabelu.
Ohľadom zárobkovej dane myslím, že tlmočím
všeobecnú žiadosť obyvateľstva a všetkých
tých vrstiev, ktoré podliehajú všeobecnej
zárobkovej dani, keď predložím pred slávnu
snemovňu požiadavku, aby sa previedlo sníženie
daňovej sadzby, postupná daň - totiž
čím väčší je dôchodok,
tým väčšia má byť sadzba -
a to jednak všeobecnej sadzby 3% na 2% s tou odchýlkou,
že do 50.000 Kč daňového základu
by sa všeobecná sadzba snížila o 11/2%
a len z daňového základu, prevyšujúceho
200.000 Kč, by nastúpilo zvýšenie o
11/2%. A konečne u podnikov, v ktorých
je činných niekoľko spoločníkov,
má sa použiť sníženej sadzby vzhľadom
na okolnosť, koľko je činných spoločníkov.
Toto dvojnásobné odanenie je nemožné
alebo aspoň ukrutné. Toto nesnesú podniky
na Slovensku, väčšina ktorých už
i tak stojí na psom tridsiatku. Treba vziať do povahy
všeobecné hospodárske pomery. Dnes každý
príjem je natoľko zaťažený rozličnými
daniami, že takáto vysoká daň je nesnesiteľná
a neudržateľná.
Zvláštna daň zárobková! Pri tomto
druhu daní musíme si vzpomenúť na naše
štátne železnice, ktoré sú akousi
neodôvodnenou náhodou oslobodené od tejto
dane. Do tých čias, kým tvorily štátne
železnice súčiastku štátnej administratívy,
kým sa nepovažovaly a neboly zárobkovým
podnikom, bolo to celkom prirodzené a odôvodnené.
Dnes však, keď sa tieto štátne železnice
spravujú podľa zásad obchodného hospodárenia,
keď vidíme, že každá investícia,
všetky vecné a osobné výhody idú
vlastne z obchodného vlastného zárobku týchto
štátnych železníc a keď vidíme
už z odhlasovaného rozpočtového zákona,
že štátne železnice svoje zárobkové
zvyšky majú oddať štátu na iné
ciele, keď teda konečne vidíme i to, že
je to par exellence obchodný zárobkový podnik
sám pre seba, nie je to nijako odôvodnené,
aby takýto silný obchodný podnik bol oslobodený
od dane vtedy, keď iné drobné a mizerné
podniky nemilosrdne sa odaňujú 2 až 3násobnými
daniami.
Čo sa týka trestných ustanovení -
tu musíme zdôrazniť, že niveau daňovej
morálky sa nemôže nikdy zvýšiť
tým, keď sa kruté tresty aplikujú na
priestupky. Lebo, jestli je niekto vynajdivým v trestoch,
jestli vie niekto vypočítať všetky možné
a nemožné tresty vopred - nech si zapamätá
pán minister financií, že medzi poplatníkmi
bude celá kopa huncútov, ktorí najdú
spôsob a cestičky na obchádzanie týchto
krutých trestných paragrafov. Jediná možnosť
a jediný prostriedok by bol k povýšeniu daňovej
morálky ten, keby sa snížily daňové
položky na snesiteľnú mieru, aby si upovedomil
každý daňovník, že najlepšie
obíde a pochodí vtedy, keď je statočným,
keď sa jeho správne priznané dôchodky
a zárobky neodania nemožnými položkami
a daňovými sadzbami.
Ďalej čo sa týka ustanovení §u
211, ktorý hovorí o "nalézacím
senátě" - tento paragraf nemôžeme
považovať za šťastný. Je jedným
z tých nešťastných rakušáctví,
ktoré sa tiahnú ako červená niť
v celej daňovej kodifikácii. U nás na Slovensku
rozhoduje v trestnom pokračovaní dobre vycvičený,
z odborníkov složený, neodvislý a nestranný
trestný súd - sedria a súdna tabuľa.
Tu sa hľadá vždy skutočný dolus
v trestných veciach. A to veľmi správne, lebo
keď nieto zlého úmyslu na poškodení
štátnych hmotných záujmov, tam nebude
nikdy ani príčiny k vymeraniu trestu. My na Slovensku
sme spokojní nestranným účinkovaním
našich súdov v dôchodkových trestných
záležitostiach. Ale čo bude, keď sa tento
nalézací senát utvorí? Pozrime, ako
je tento sostavený? Predsedom bude finančný
úradník, ktorého záujmom bude už
len pre rýchlejší postup svojej kariéry
dokázať, že je mimoriadne usilovným a
snaživým úradníkom. Bude tam sedieť
sudca, ktorý nebude sedriálnym sudcom ako doteraz,
bude to už len sudca od okresného súdu. Tu
nastala už istá degradácia. Nuž, všetka
česť tým pánom okr. sudcom, títo
môžu byť veľmi dobre verzovaní v každodenných
sporoch, ale v týchto eminentne odborných finančných
záležitostiach pripoja sa k mienke viac-menej predpojatého
finančného predsedu.
Veď pre svoje neznalosti bude naň ten okresný
sudca odkázaný. A čo povedať o tom treťom?
To bude vraj laik, z obce povolaný a ničomu sa nerozumejúci.
Tento laik v najlepšom prípade môže prikyvovať
"áno" alebo "nie". Prosím úctive,
čo je to za senát? Takýto senát mohol
byť dobrý v policajnom Rakúsku, ale nemôže
zodpovedať ani najmenej v demokratickej republike.
Najväčšou vadou krásy tohoto návrhu,
ktorá už však siaha až do immorality, je
tá ohromná diskrecionálna moc, ktorú
dáva návrh finančným úradníkom.
Takmer na každej strane tohoto návrhu nachádza
sa tento výraz "môže". V zákone
len sa tak hemžia dodonské výrazy: "sporiteľne,
pracujúce vo verejnom záujme, môžu byť
oslobodené" atď.
Druhý príklad: Predtým pre trestné
stíhanie bol potrebný zlý úmysel (dolus),
teraz je však potrebné k tomu, aby "bol povedomý
činu".
Nielen vo výrazoch, ale i v opatreniach zbadať náklonnosť
návrhu k fedrovaniu ľubovôle finančných
úradov. Na pr. pri finančnom súde po skončení
pojednávania jedna stránka (daňovník)
odíde, ale druhá stránka (referent) zostane
a zúčastní sa porady senátu. To je
taký nesmysel, ako keby pri sedriálnom trestnom
pojednávaní štátny zástupca zúčastnil
sa vynesenia rozsudku.
Ďalej finančné komisie pozostávajú
z členov štátom vymenovaných, ktorí
sú samozrejme ľudia "vyberaní" a
ktorých počínanie samozrejme mnohokrát
hraničí až so servilizmom.
Ďalej § 330, odvolanie nemá odkladného
účinku. Pri živelných pohromách
daň sa má logicky odpísať, ale podľa
§ § 108 a 109 daň sa musí zaplatiť
na každý prípad a nešťastný
daňovník môže dostať akési
odškodné od zemedelskej rady.
Takmer na každej stránke zákona stretáme
sa, ako som už poznamenal, s výrazom "môže".
Zákon sa má pridržiavať starodávnej
zásady: "nech je vaša reč áno -
áno, nie - nie". Keď zákon presne a určite
hovorí, aj občan, aj vrchnosť vie svoje práva
a povinnosti a spory sa riešia pred súdom. Týmto
výrazom "môže" občan je pozbavený
možnosti odvolávať sa k Najvyššiemu
správnemu súdu. Takéto výrazy, nachádzajúce
sa v zákone, pozbavia daňovníka-občana
súdnej ochrany a otvárajú dvere dokorán
tej najkrutejšej ľubovôli.
Návrh sám cíti, že je daná široká
možnosť ľubovôle. Práve preto chce
spraviť nápravu. Neurobí však tak, že
by odčinil možnosť ľubovôle, ale v
čl. III ustanovuje "lietajúci revízny
odbor" ministerstva financií, ktorý má
právo zamiešať sa do práce vyrubovacej
komisie a tým možnosť ľubovôle a zmätky
stanú sa ešte väčšie.
Ani samospráva obce nie je zachránená a ušetrená
pred ľubovôľou finančných úradov.
Podľa §u 3 zákona o hospodárení
samosprávnych telies dozerací úrad môže
zvýšiť alebo snížiť jednotlivé
položky v rozpočte obcí a obec to musí
prijať. To je úplné zničenie finančnej
samosprávy obcí.
Tento zákon nie je novým, neobsahuje totiž
nič nového. Čo sa v ňom nachádza,
je púhe prevzatie zo starého rakúskeho ríšskeho
zákona. Je trocha prebarvený zo švarz-gelbu
na bielo-červený, ale zostal tým istým,
s tým rozdielom, že chyby sú v ňom ešte
príkrejšie a makateľnejšie ako boly v starom
rakúskom zákone. Či my už nevieme nič
nového produkovať, či nemáme iniciatívy,
nových ideí, myšlienok, či musí
nám byť staré Rakúsko vzorom, príkladom
moderného daňového zákonodarstva?
Či to nechápu niektorí naši vedúci
činitelia, že čo bolo dobré v starom
Rakúsku, nevyhovie v našej demokratickej republike?
Tento návrh, slávna snemovňa, nebol dostatočne
premyslený, nie je aktuálny. Nie je tu ešte
ten čas, konsolidácia nepokročila natoľko
a v takej miere, že by sa mohla so spokojným svedomím
táto tak zv. daňová reforma previesť.
V štáte, kde sa tak gazduje, že z výloh
vypočítaných v rozpočte ide 55% výlučne
na personálne výlohy, nemôžete myslieť
na to, aby sa taká daňová reforma previedla,
a to ešte s takou daňovou tarifou, aká sa tu
preliminuje.
Hneď na začiatku dôvodovej zprávy, na
str. 188, sa hovorí: "Jakkoli nejsou, jak řečeno,
úplně splněny všechny žádoucí
předpoklady pro kodifikaci soustavy přímých
daní.... " atď. Podľa tejto výpovedi,
doznania, mala by sa celá daňová reforma
odložiť. To sú len prázdne reči.
Opätovne sa prízvukuje, že nie sú ani
najmenej splnené žiaducné predpoklady a predsa
napriek tomu sa zdôrazňuje, že táto reforma
sa musí previesť urýchleným spôsobom.
Poplatníctvo je však tej mienky, že radšej
vyčká istú dobu aj pri špatných
starých zákonoch, len aby malo potom taký
kodifikovaný daňový zákon, ktorý
umožní jeho živobytie a bude brať ohľad
na skutočnú nosnosť poplatnícku.
Demokratický štát má byť ozdobený
jednou z tých najkrajších ctností občianskych:
daňovou morálnosťou. Že absolutistického,
despotického panovníka a jeho vyberačov,
vydieračov podmanení ľudia chceli ukrátiť
- to je celkom pochopiteľné, ale v demokratickom štáte
ľud spravuje sám seba a musí sebe a na všeobecné
dobro i obete prinášať. Nuž takýmito
opatreniami nevychováme občanov pre daňovú
morálnosť.
Slávna snemovňa! Súrnosť reformy je
odôvodnená vo zpráve:
1. "unifikáciou". Základnou chybou našich
štátnikov je, že často si spletú
dva pojmy, a to unifikáciu s uniformizovaním. Unifikácia
(sjednotenie) je: z rozličných čiastok spraviť
jeden celok. Podstatou jednoty je čím prirodzenejšia,
organickejšia súvislosť čiastok, ktorá
tak nastane, že čiastky sa čím dokonalejšie
vzájomne doplňujú. Jednota môže
byť pri rozličnosti čiastok a uniformovanosť
môže znamenať len podobnosť foriem, pod ktorú
sa skrývajú mnohokrát nevyrovnateľné
rozdiely a protivy. Násilné uniformovanie tak rozličných
zemí ako sú Čechy a Slovensko, môže
vyvolať pri blanketovej jednote čo najväčšie
nesprávnosti, nespravodlivosti a môže zapríčiniť
pri zdánlivej jednote najväčšie zmätky,
ba rozklad.
Ďalší dôvod je: 2. "potřeba
kodifikace velmi rozptýlených norem o přímých
daních a zjednodušení řízení
o nich". Tejto požiadavke sa vyhovie, keď nejaký
šikovný, zapracovaný úradník
sostaví priehľadnú príručku a
najkrikľavejšie protirečenia sa odstránia
niekoľko paragrafovou novelou. Kodifikácia má
znamenať: na dobre premyslenom, jednotnom základe
vystaviť jednotným duchom naplnený nový
systém, ale nie - ako v našom prípade - pokúsiť
sa nerozumné, zastaralé, v praksi sa neosvedčivšie
diletantské experimenty hodiť do jedného vreca
s tým úmyslom, že novým prečíslovaním
starých paragrafov nastane poriadok a istá súvislosť.
3. "Potřeba provésti v přímých
daních důsledky stabilisace měny." Toto
inde docielili o mnoho ľahším a pružnejším
spôsobom, t. zv. indexovaním a nie kodifikáciou,
čo po istú mieru znamená akúsi strnulosť.
Kodifikácia práve preto len v konsolidovaných
časoch je na mieste - za pomerov štabilizovaných
- ale nie v terajšej dobe, keď financie aj v štátoch
od nás mohutnejších a bohatších,
ako dajaký "povrazolezec" stále zápasia
s neistotou.
4. "Potřeba přizpůsobiti soustavu přímých
daní daňové únosnosti."
Toto odôvodnenie má zvláštnu vlastnosť,
s ktorou sa stretávame aj v odôvodneniach iných
návrhov, totiž nie to je zaujímavé,
čo nám viac-menej úprimne rozpovedá,
ale čo zamlčí. V tomto prípade v úzadí
skrýva sa ohromný rezervný fond finančného
ministra, ktorý sa akosi šikovne vyhnul reflektoru
zpravodaja. Ja by som chcel i na toto v krátkosti posvietiť.
Už v mojej reči, povedanej pri rozpočte, mal
som česť upozorniť na to pána ministra
financií. Odpoveď som však doteraz nedostal,
preto prinútený som si odpovedať sám.