Ve vládní osnově se praví dále,
že obce a okresy, jichž roční potřeba
na úrokování a umořování
zápůjček vyžaduje více než
50% přirážkové základny v průměru
tří let, nesmí nové zápůjčky
uzavírati, leč by šlo o opatření
úhrady na nutná vydání, způsobená
vyšší mocí nebo nařízením
nadřízených úřadů nebo
o vydání na zařízení, jichž
výnos zaručuje úrok a amortisaci. Podle tohoto
ustanovení nesměly by obce a okresy stavěti
nemocnice, chudobince, sirotčince, školy, silnice,
dlážditi ulice, zřizovati sady, zaváděti
stoky a kanalisace, budovati lázně a pod., poněvadž
tyto ústavy a investice nejsou s to ze svého výnosu
platiti úrok a amortisační kvotu. Jsou to
všeobecně prospěšná veřejná
zařízení sloužící nejdůležitějším
oborům péče veřejné a činnosti
samosprávné. Naproti tomu však může
nadřízený úřad obci naříditi,
aby na příklad stavěla kasárny a taková
zařízení, která jsou více na
prospěch státu a méně na prospěch
obce. Toto ustanovení znamená, že zvláště
velká města budou zastavena ve svém vývoji
a že byrokratická zvůle zcela znemožní
jejich stavební pokrok. Z toho vznikne ještě
větší bída, neboť zastavením
stavebního podnikání obcí rozšíří
se nezaměstnanost dělnictva a úpadek všech
stavebních živností. Kromě toho bude
veřejná péče a kultura ochuzena o
ústavy, které jsou nutny v zájmu ochrany
lidí sestárlých, sirotků, nemocných
a konečně i školních dítek, které
se budou tísniti v nedostatečných místnostech
a budovách, ježto obci nebude povoleno novou školu
jako zařízení neproduktivní zřizovati.
Vládní osnova přináší
samosprávě danajský dar ve způsobě
zvláštního samostatného fondu, který
bude spravován vyššími dohlédacími
úřady. Tomuto fondu připadne daň domovní
z příjmu v obcích, které dosud vybíraly
méně než 150% přirážek,
dále připadne fondu 100% daně pozemkové,
dosavadní příděly z daně obratové
a přepychové, které se obcím odnímají
a konečně část obecních přirážek
za ty zaměstnance provozovny, kteří v počtu
nejméně 1/4 bydlí v
obcích mimo obec provozovny. Poslednější
ustanovení je obsaženo v předloze zákona
o přímých daních a opakuje se také
v osnově zákona o finančním hospodářství
obcí. Z tohoto fondu mohou vyšší dohlédací
úřady poskytnouti obcím a okresům
příspěvky, ale jen tenkráte, když
na úhradu jejich potřeby nestačí zákonem
ustanovené nejvyšší přirážky,
usnesené nebo úřady nařízené
dávky a poplatky a konečně jen s tou podmínkou,
když tyto samosprávné korporace do všech
důsledků provedly zařazení svých
zaměstnanců na roveň požitků
a práv zaměstnanců státních.
Kdyby některá samosprávná korporace
chtěla snesitelněji upraviti poměry svých
zaměstnanců, ztrácí nárok na
příspěvek ze zvláštního
fondu. Těmito opatřeními je vydána
samospráva na milost a nemilost vyšším
nadřízeným úřadům a
je přinucována i k tomu, že musí provésti
všechny dávky a poplatky, které mají
zaplatiti nájemníci, konsumenti, dělníci,
zřízenci, živnostníci, domkáři
a malý lid vůbec! Při tom všem bude
stát vypláceti samosprávným korporacím
přirážky a příspěvky z
fondu jen podle platby pozadu. Sám si určí
a inkasuje pro sebe úroky z prodlení, ale obcím
nedá na kvotě více, než co na přirážkách
likvidoval. To je opravdu danajský dar: dar z milosti,
ale placený za nejostřejších a potupných
podmínek, za cenu zlomení veškeré pravomoci
samosprávy, za cenu poškození samosprávných
zaměstnanců a za cenu vydrancování
kapes chudého lidu velikými a nesmyslnými
nařízenými dávkami a poplatky! Předloha
o přímých daních poskytuje sice obcím
některé daňové úlevy pro podniky
obecní, ale je to nepatrné procento proti ohromné
škodě, jak ji přináší obcím
reakční osnova. Ukazuje to na příklad
případ plzeňský: Na úlevách
získá obec plzeňská asi 400.000 Kč,
avšak její ztráta způsobená celně-kongruovou
předlohou by činila okrouhle asi 8 milionů
Kč! Takový poměr byl by asi u všech
samosprávných svazků. Znamenalo by tedy uskutečnění
vládní osnovy úplné ochuzení,
ba někde úplné hospodářské
a finanční zničení samosprávy.
Vládní osnova podle těchto zběžných
výkladů je dílem reakčním.
Je to neslýchaný projev nedůvěry a
nevděku k samosprávě se strany, vlády
za všechnu obětavou a namáhavou práci,
kterou samospráva v těžkých dobách
poválečných vykonala. Je to dílo krajně
nepřátelské, řízené
tím duchem, jakým je vedena a ovládána
celně-kongruová majorita, dílo třídní
a protidemokratické zaujatosti. Má to býti
příprava k systematickému útoku na
naši samosprávu, která je pro svůj lidový
ráz nepříjemnou třídním
zaujatcům. Vládní osnova neřeší
účelně celý správní
a finanční problém české samosprávy.
Vráží do ní klín a dopouští
se neodpustitelné lehkomyslnosti, jaké není
rovno v historii samosprávy. Je to černá
skvrna v dějinách našeho československého
života, plán, kterému československá
soc. demokracie vypovídá rozhodný boj, zápas,
ku kterému musí se přidružiti všichni
upřímní a pokrokoví přátelé
samosprávy. Je to boj na ochranu lidosprávy v zájmu
širokých vrstev pracujícího lidu. Voličstvo,
které osudně ve volbách do Národního
shromáždění 15. listopadu 1925 rozhodlo
pro dnešní strany majority a které propůjčilo
i značnou sílu zastoupení straně komunistické,
má nyní před sebou dílo zkázy
a dílo reakce. Na jedné straně vidíme
útočící reakci proti vymoženostem
doby revoluční a na druhé straně bezcennou
pasivní moc komunistů. Není tento desolátní
stav dostatečným poučením, že
za dnešní situace a za zmenšení sil konstruktivního
socialismu jdeme zpět a z horšího do nejhoršího?
Toto poučení nechť povzbudí dělnictvo
a všechen lid k boji k tomu cíli, aby nebezpečí
bylo odvráceno. Lid a zejména pracující
vrstvy musí se sdružiti pod prapory socialismu, neboť
jen novou, obnovenou silou socialismu v Československé
republice bude znemožněna reakce a budou dány
vývoji naší republiky zdravé, krásné
a ušlechtilé cesty k cíli, spokojenosti občanstva
a sociální spravedlnosti. (Výborně!
- Potlesk.)
Předseda (zvoní): Dalším
řečníkem je pan posl. Macháček.
Uděluji mu slovo.
Posl. Macháček: Slávna snemovňa!
Hospodárskym základom jednotlivca je: nemovitosť,
v podnikoch investovaný, stály a bežný
kapitál, ktorý sa vynasnažuje zveľadiť,
zväčšiť. Naproti tomu čím
vyvinutejšie a úspešnejšie je štátné
hospodárstvo, tým menšiu rolu hraje štátny
mobilný i nemobilný majetok. Národohospodári
tvrdia, ba čo viac, za hriech považujú, keby
štát shromažďoval majetok. Mojí kolegovia
- socialisti a komunisti - doista nesúhlasia s týmto
stanoviskom, nakoľko toto stanovisko je pod zorným
uhlom štátu kapitalistického zariadenia, kapitalistického
rázu, a stojí na 180 stupňov v protive s
ich ideálom kolektivistického štátu.
Mojou úlohou nie je však rozobrať národné
a štátno-hospodárske teorie, ale vziať
pod nôž kritiky tento rozpočet. Musím
ho posudzovať sub specie kapitalistického štátneho
hospodárstva, pod ktorým sa vedie naše štátne
hospodárstvo a pod ktorým bol aj tento rozpočet
sostavený. Správne sa porovná štátny
rozpočet s loďou. Loď nie je vystavaná
na pevnej pôde, na skale - štát tiež nemá
fundovaného dôchodku, ale žije z toho, čo
s času na čas vyberie od svojich obyvateľov.
Ako pri lodi, tak i pri štátnom rozpočte starostlive
má sa bedliť, aby pomernosť a rovnováha
bola stále zabezpečená. Mojou snahou je posvietiť
na náš rozpočet z ohľadu jeho štruktúry.
Nechceme sa zmieniť o nákladoch, ťarchách,
praktických výsledkoch rozpočtom projektovaného
štátneho hospodárenia. Bolo by síce
veľmi zaujímavé preskúmať rozpočet
z ohľadu únosnosti, ohľadom rozdelenia daňových
bremien u jednotlivcov a jednotlivých vrstiev. Bolo by
interesantné porovnať výnosnosť jednotlivých
druhov štátných daní, príjmov,
porovnať s daňovou schopnosťou taktiež so
stránky soc.-politickej, poťažne triedne prevádzaného
protekcionizmu.
S týmito vecmi sa nebudem zapodievať, ponechám
to iným pánom kolegom-rečníkom pri
špeciálnej debate, to patrí do kompetencie
tých, ktorí sa detailnej debaty zúčastnia.
Zaoberať sa mienim len s konštruktívnou stránkou
rozpočtu tohoto. Náš rozpočet tak na
oko dobre vyzerá. Príjmy kryjú výdavky.
Jednotlivé druhy príjmov a výdavkov sú
pekne rozdelené. Takto sa však sostavuje rozpočet
všade na celom svete. Sú to všeobecné
svetové schémy. Keď ale človek hlbšie
nazrie do vnútornej ústrojnosti, keď skúma
ducha rozpočtu, zbadá tam nielen prechodné
nedostatky, nielen chyby krásy. Nachádzajú
sa tam chyby nielen v jednotlivých položkách,
ale zbadať i v konštrukcii nepomernosť na úkor
rovnováhy.
Jednotlivé rezorty sú preťažené,
jednotlivé územia sú favorizované
na úkor druhých. Je s nimi zaobchodené ako
s koloniami. Obeh krvi štátu nie je rovnomerný.
Na jednej strane vidíme nazbyt úradov, kým
na druhej strane vážnym potrebám nevenuje sa
ani tej nejmenšej pozornosti. V jednotlivých rezortoch
vidíme nepomerné výdavky. Tento rozpočet
postráda ďalej aj úprimnosti, totiž sú
v ňom zakryté, zaobalené položky, ktoré
veslujú pod falešnou zástavou. Mnohé
položky totižto neslúžia tomu označenému
cieľu, ale sú obrátené celkom na iné
účele. Sú inštitúcie, na pr.
neuradná tajná politická policia, na udržanie
ktorých nieto v rozpočte ani zmienky. Následkom
vyberania daní z minulých rokov bude na budúcí
rok o veľa viac príjmov, ako je preliminované
v rozpočte.
Ohromný nepomer je skutočne medzi t. zv. historickými
zemiami a Slovenskom. Toto posledné stručne takto
by som mohol charakterizovať: Keď u nás človek
cestuje od západu na východ, čím ďalej
cestuje, tým menej škôl, učiteľov,
kultúrnych ustanovizieň, ale tým viac četníkov
a policajtov nachadzá. (Souhlas.)
Úlohou rečníkov pri detailnej debate je rozoberať
jednotlivé položky. Pri generálnej debate musím
sa uspokojiť s naznačením, akoby na ilustráciu,
niekoľkých eklatantných, charakteristických
príkladov, tých vecí, ktoré chcem
dokázať.
Našu slovenskú ľudovú stranu v prvom rade
zaujímajú veci slovenské a len v druhom rade
celoštátné. Práve preto v prvom rade
slovenským veciam venujem zvláštnu pozornosť.
Na charakterizovanie, ako sa v Prahe veci ponímajú,
myslia a sľubujú, a potom čo sa z nich na Slovensku
uskutoční, to ukazuje prípad, ktorý
sa stal v poslednom čase. Pán min. predseda vydal
nariadenie ohľadom slovenčiny, v ktorom nariadení
bolo to, že v každom úrade má sa slovensky
úradovať, všetky spisy majú byť v
slovenskej reči upravené na úradné
medzítka. Pán dr Maule, ktorý stojí
na čele slovenského školského referátu
v Bratislave, nevšíma si tohoto slovenského
nariadenia, ďalej úraduje v češtine a
dopisuje česky svojim podriadeným. Druhý
prípad: Pán riaditeľ generálneho finančného
riaditeľstva dr Brachtl následovne explikoval toto
nariadenie. Poslal ho do Banskej Bystrice svojím podriadeným
s tým sósom, aby jemu podriadené úrady
neužívaly cudzie slová, po druhé, aby
sloh bol srozumiteľný, a toto nariadenie, túto
úpravu podal v češtine. Pánu min. predsedovi
leží tento dokument na jeho stole, z neho sa môže
jasne presvedčiť, ako rešpektujú exponovaní
jeho úradníci na Slovensku jeho ministerské
nariadenie. Keď Slováci vidia takéto bagatelizovanie,
takúto zlomyseľnosť úradných medzítok
voči ministerským nariadeniam, mimovoľne prichodia
na tú myšlienku, že pravdepodobne sú dvojaké
nariadenia. Jedno na zaslepenie očí verejne vydané,
ktoré sa nemá prevádzať, a druhé
tajné, ktorým sa má obísť to
prvé.
Slávna snemovňa! Nielen že sa zmalicherňuje,
umenšuje hospodársky, kultúrny a politický
majetok slovenského národa, ale de facto sa ničí.
Slovensko sa spravuje a riadi vo znamení odmontovania.
Slovenský priemysel sa stále umele ničí.
Odôvodňovalo sa to tým, že priemysel
v Československej republike je vraj veľký,
že jednu tretinu treba zničiť A čo sa
stalo? Tú jednu tretinu na Slovensko preložili a tú
jednu tretinu na Slovensku zničili. A kto mal z toho osoh,
slávna snemovňa? Mali z toho osoh, zisk práve
súsedia naši, naši nepriatelia Maďari, ktorí
tieto slovenské továrne previezli do Maďarska
a dnes od Vacova až po Pešť Maďarorság
je dnes plný bývalými slovenskými
továrňami. Tie nám robia najväčšiu
konkurenciu. Československému priemyslu staly sa
riválmi. Dnes, slávna snemovňa, maďarskí
inženieri idú do Turecka a tam stavajú cukrovary,
ktoré nám budú robiť najväčšiu
konkurenciu. Textilný priemysel, cukor a sklo boly najväčšou
propagáciou u nás a s týmito vecmi tak na
Balkáne, ako i na východe robia veľkú
konkurenciu. Jeden prvotriedny odborník mi hovoril: "Ak
to týmto spôsobom ďalej bude pokračovať,
prorokujem úplnú porážku nášmu
priemyslu, behom niekoľko rokov úplnú pasívnosť
našej obchodnej súvahe. Zapämatajte si, že
ste si to sami systematicky pripravili a nekričte nič
iného, len "mea culpa". (Hlas: Vidíte,
vy ste si to sami pripravili!) Na poznámky dra Dérera.
Nemáte práva, by ste sa menovali zastancami a ochráncami
chudobného ľudu, lebo ste ho pripravili o chlieb.
Nemáte práva medzi chudobný ľud viac
vkročiť. (Tak jest!) Na politickom poli to
samé sa deje, slávna snemovňa, čo
sa deje na poli hospodárskom. Odmontovali nám staré
župy a teraz sa chystajú odmontovať hanebne ministerstvo
pre správu Slovenska. (Výkřiky ľudových
poslanců slovenských.) Odmontovali nám
katolícke cirkevné školy. Nechcem hovoriť,
že nám ich ukradli, ako cirkevné majetky. Odmontovali
nám lesnícku a banícku akademiu v Banskej
Štiavnici, ktorá bola chlúbou celej Europy.
Z Europy vyhľadávali túto školu a pod
vaším režimom socialistickým stalo sa
to, že bola táto vysoká škola zničená.
Miesto vysokej školy dali nám tam odborné školy
nižšie, pripravovne pre nižších úradníkov.
Chudiak Slovák, keď chce byť inžinierom,
musí ísť do Čiech sa učiť.
Je pravda, že na to nemá peňazí a čo
mu zostáva? Páni Česi budú mať
ministerských radcov, vysokých úradníkov,
inžinierov, a Slovák bude podúradníkom,
sriadencom.
Nejdem ďalej otvárať tieto bolestné rany,
ale konštatujem, že situácia v iných odborných
školách je tá samá. A keď sa predsa
len smiluje tá Praha nad ubohým Slovenskom, poukážem
na to, ako sa to robí. V rozpočte je preliminované
na podporu hudby 1,646.500 Kč. Z toho hudobné školy
dostanú 500.000 Kč. V Bratislave sú dve hudobné
školy, ale len jednej dali 50.000 Kč podporu, tej
druhej, ktorá je aspoň tak slovenská, ako
tá prvá, nedali ani deravého groša.
Kým české kultúrné, polokultúrné
a pseudokultúrné spolky, ustanovizne sú podľa
rozpočtu hojným spôsobom podporované,
najrozšínerejšia ustanovizeň Slovenska,
spolok sv. Vojtecha doteraz nedostal od žiadnej vlády
nič, ani jedného haliera. Musí sa vydržovať
z mozoľov chudobného amerického robotníctva.
Čo sa na Slovensku usporí, to sa v Prahe nemilobohu
rozhádže. Ako eklatantné, krikľavé
prípady uvádzáme päť ministerstiev,
ktoré sú úplne zbytočné. Je
to ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo unifikácie,
ministerstvo soc. pečlivosti, ministerstvo ver. prác
a ministerstvo zásobovania. Vezmeme ich rad-radom.
Ministerstvo verejných prác podľa našej
mienky je úplne zbytočné. V ostatných
štátoch rezortný minister koná prácu
tohoto ministerstva. Predtým každý prednosta
úradu mal istý dispozičný fond, s
ktorým mohol disponovať, ktorý mohol obrátiť
na menšie potreby. A teraz čo sa deje? Keď sa
ztratí kľúč od istého miesta,
ten prednosta musí najprv oznámiť to do Prahy
ministerstvu, musí žiadať, aby si mohol ten kľúč
dať spraviť a potom po 2-3 týždňoch
obdrží dovolenie a do tých čias majú
úbohí úradníci - čakať.
Ministerstvo pre sociálnu pečlivosť je tiež
zbytočné. Pôsobnosť jeho patrí
do kompetencie ministerstva vnútra. Toto ministerstvo nás
stojí 824 mil. Kč. Ale ovocie jeho práce
nikde nevidno. Ľud a deti práve v takom počte
mrú ako predtým. Lekárov nemáme ako
predtým a ľud sa nenaučil napriek 8ročnému
jestvovaniu tohoto ministerstva hygienicky žiť. To ministerstvo,
tak sa nám pozdává, je zariadené práve
pre zkrachované socialistické existencie. Na poznámky
socialistov rečnik hovorí: Máte tam socialistov,
ktorí zaujímajú všetky miesta. Osobné
výdavky stoja 26 mil. Kč a idú do vrecák
pánom socialistom, ochráncom a zastancom chudoby.
(Výkřiky.)
Ministerstvo zásobovania bolo určené pôvodne
pre potieranie úžery. Toto by veľmi krásne
mohly vykonávať policajné orgány a nášmu
štátu zostalo by aspoň 13 milionov vo vrecku.
Sú to skutočne do Vltavy alebo do Dunaja vyhodené
peniaze. Dnes už veru každý sa vie zásobovať
aj bez rozumu tohoto ministerstva.
O ministerstve zdravotníctva nechcem ani hovoriť.
Tam je treba jedna metla, ktorá by tú augiášovu
stajňu poriadne vyčistila, lebo čo sa deje
mnohoráz v Bratislave vo štátnej nemocnici,
to neslúži tejto republike ku cti a chvále.
(Posl. dr Dérer: Vy ste sami žiadali to ministerstvo!)
Nežiadali sme, opačne protestovali sme proti tomuto
uponíženiu.
Vzdor našej úplnej úcte, s ktorou sa chováme
voči prvému občanovi tohoto štátu,
voči pánu prezidentovi, predsa musíme spomenúť
tie obrovské výdavky, ktoré idú na
hlavu štátu. Vlastne nehovorím precízne-nie
na hlavu štátu, lebo vieme dobre, že pán
prezident je veľmi mierným a skromným človekom
- ale hovorím o tých ľuďoch, ktorí
okolo neho žijú, veľkopánsky, kniežacky.
(Výkřiky posl. dr Dérera.) To sú
vaši ľudia, pane kolego, sú to socialisti. -
Keď kráľovia majú okolo seba takých
darmožráčov, aj to bije dosť do očí,
tým viac je to, keď sa to deje v demokratickej socialistickej
republike. (Potlesk poslanců strany ľudové.
- Posl. inž. Záhorský: Odnášíte
peníze z republiky do Říma!) Vy na to
i tak nič nedáte.
Pán prezident dostáva ročne od republiky
3 miliony. Vojenské oddelenie prezidenta stojí skoro
300.000 Kč. Hospodárska správa hradu 1,811.000
Kč. Vecné výdavky 2 miliony. Ten hrad je
nám skutočne veľmi drahý, stojí
nás celé 3 miliony. Stavebná správa
hradu stojí skoro 3 miliony. (Výkřiky
posl. dr Dérera.) Pre tak chudobnú republiku,
myslím, že uznáte, pane kolego, je to trochu
mnoho.
Nepríjemné svetlo vrhá na našu demokratickú
republiku nápadne veľký obnos obrátený
na bezpečnostné ciele, četníctvo a
policiu. Štátna bezpečnosť, totižto
četníctvo a policia stojí nás 220
milionov, kým na politické úrady, na celú
politickú administratívu platí sa len 127
milionov. Tedy o 100 milionov viac nás stojí četníctvo,
a potom sa niekto čuduje, keď sa hovorí, že
sme policajným štátom. (Posl. dr Dérer:
A predsa odhlasujete rozpočet!) - To uvidíme,
pane kolego, pod akými podmienkami.
K čomu sú používané tieto bezpečnostné
orgány? Četníci idú na shromaždenie
a trhajú ľudácke plakáty. V Čiazoch,
keď som mal v júli shromaždenie, skoro ráno
o 3. hodine prišiel četník a hádzal
komunistické letáky do dvorov. Na to máme
četníkov. Kriminalita u nás nie je väčšia,
ako je v ostatných štátoch. (Výkřiky
posl. Vobecké.) Počkajte, vás až
naposledy odbavím.
Veľký počet týchto bezpečnostných
orgánov ani z toho jediného oprávneného
ohľadu nie je odôvodnený.
Čo sa o vnútorných nepriateľoch štátu
hovorí, to sú rozprávočky pre dietočky.
Tieto úrady sú pohodlné sinekúry,
úradníci stoja úplne vo službách
politických strán. Ctite si ľudské práva,
urobte koniec vykorisťovaniu, dajte možnosť poctivej
práce a tí, za nepriateľov státu vyhlásení
ubožiaci, stanú sa najspokojnejšími a
najspoľahlivejšími občanmi tohoto štátu,
tejto republiky.
Jedna čiastka tela štátneho aparátu
ukazuje akúsi elefantiazis, najmä čo sa týka
ministerstva zahraničných vecí. Nech je mi
dovolené predniesť niekoľko štatistických
dát, ktoré mi boly prístupné, vyzdvihujem
z nich následovné: (Čujme! Čujme!)
Na zahraničné ciele minulého roku vo
Spojených Štátoch bolo preliminované
15,054.408 dolárov, vo Francúzsku 131,946.007 frankov,
v Taliansku 56,335.300 lír, vo Španielsku 11,803.619
peset. Keď tieto číslice rozdelíme s
počtom obyvateľstva a prerátame na našu
valutu, vtedy na jedného obyvateľa z trov zahraničného
rozpočtu padne vo Spojených Štátoch
4 Kč 83 h., vo Francúzsku 3 Kč 77h., v Taliansku
1 Kč 99 h., vo Španielsku 2 Kč 73 h. V našom
rozpočte je preliminované vyše 136 milionov
Kč, z toho padne na jedného obyvateľa Československej
republiky 10 Kč. Tak rečeno viac, ako dohromady
vo Spojených Štátoch, v Taliansku, vo Francúzsku
a vo Španielsku. (Výkřiky.)
Ešte vypuklejšie je, keď porovnáme, akú
čiastku rozpočtového obnosu zhltne vo spomenutých
štátoch a u nás ministerstvo zahraničia:
Vo Spojených Štátoch 5%, vo Francúzsku
4%, vo Španielsku 4%, v Taliansku 3% a u nás 14%.
Je pravda, že čím menší je štát
pomerne, tým viac stojí ministerstvo zahraničia,
ale takéto nápadné nepomery musia mať
celkom zvláštnu príčinu. V rozpočte
ministerstva zahraničných vecí sú
veľa krikľavé veci. Na pr. "Potřeby
úřední a kancelářské",
"Udržování representačních
místností" stojí 2,280.000 Kč.
Na toto ktosi veľmi vtipne poznamenal to, že keď
by všetci úradníci i s p. ministrom Benešom
celý deň jedli perá a ceruzy, pili by atrament
a viksovali miestnosti, nespotrebovali by to. (Posl. Sedorjak
[malorusky]: Pane kolego, a ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko
čo stoji?) To nič, o tom až potom. (Posl.
Hlinka: Kállay precestoval 330.000, toľko to stojí!)
Informácie pána Beneša sú nám
skutočne veľmi drahé. Vzdor týmto veľkým
obnosom jeho informácie postrádajú každej
objektívnosti. Propagačné podpory a cesty
pána ministra zahraničného stoja 5 milionov.
Udajne pán dr Šrobára pán dr
Maule z tohoto fondu boli poslaní do Ameriky, ktorú
tak neslávne skončili, veď ich chceli postrkom
domov poslať. Časopisy a publikácie stoja 5
milionov. Zahraničné novinárske štipendiá
80.000 Kč.
Pýtam sa pána ministra, koľko je venovane Slovákom,
koľko dostali Slováci z toho fondu. Nikde na svete
ministerstvo nie je tak preplnené personálom, ako
ministerstvo naše, ministerstvo zahraničia, ministerstvo
nepostrádateľného pána Beneša.
Ústredná správa min. zahraničia má
10 riaditeľov, 15 adjunktov, 20 kancelárskych oficiálov,
24 kancelistov, 51 kanc. oficiantov a 50 úradných
sluhov definitívnych. Či na ministerstvo pána
Beneša sa nevzťahoval reštrikčný
zákon? Pýtáme sa pána ministra, koľko
je tam Slovákov - aspoň sluhov? To vieme, že
Slováci tam nie sú zastúpení, len
ako sluhovia.
Vyslanectvá a konzuláty. I v tomto ohľade vedieme.
Na čo sú nám konzuláty na takých
miestach, kde ani veľmoci nemajú svojich zástupcov
a konzulov. Keď Švédsko sa môže uspokojiť
s čestným konzulom ako je pán dr Emil Stodola,
prečo by sme nemohli sa uspokojiť my na pr. v Bagdade
s takým čestným konzulom. Myslím,
že z týchto prípadov je už dosť jasne
vidieť, že prečo naše ministerstvo zahraničia
stojí tak veľké obnosy a veľké
sumy. (Předsednictví převzal místopředseda
inž. Dostálek.)
V rozpočte ministerstva nár. obrany je nevysvetliteľná
položka, a to kolonizácia a prevádzanie pozemkovej
reformy. Je na to venované 600 tisíc Kč.
Podľa mojej skromnej mienky pozemková reforma patrí
do iného rezortu. Takéto záhadné položky
robia ten dojem na človeka, že rozpočet nie
je úprimný, že postráda úplne
úprimnosti. Môžeme smele poukázať
na to, že toho roku viac bude príjmov z daní,
ako je preliminované v rozpočte. Túto neúprimnosť
štátneho rozpočtu dokazuje aj ten fakt, že
v r. 1920 bolo preliminované asi 14 železníc,
ktoré sa maly vystaviť na Slovensku a dosiaľ
okrem jednej nepatrnej sa nič z tejto položky neuskutočnilo.
Chudiakom-staropenzistom nedávajú penziu. Poznám
jedného riaditeľa na bratislavskej reálnej
škole, ktorý bol práve vaším profesorom,
pane kol. dr Dérere. Napriek tomu, že je naším
štátnym občanom, že má všetky
dokumenty v poriadku, prosím, ani za 8 rokov nevyasignovali
mu penziu. Je to škandál, chudiak starý musí
ako ten najbiednejší robotník si vyhľadávať
svoj každodenný chlebíček.
V prvom rade je na vine generálny riaditeľ dr Brachtl.
Neviem, či je to darebáctvo alebo zlomyseľnosť,
ale jedno z tých dvoch je to iste. Pán gen. finančný
riediteľ dr Brachtl hovorí, že má dve
srdcia, jedno úradné a jedno privátné,
že privátné necháva si doma, keď
ide do úradu. (Veselost.)
Slávna snemovňa! Takýto cynizmus ešte
svet nevidel, a zvlášte keď sa to deje takým
ľuďom, ktorí sú skutočne na hladovú
smrť, ako sa to s tým starcom deje, odsúdení.
Najväčšiu neúprimnosť vidíme
ohľadom pozemkovej reformy. Za strannícke služby
sa dávajú zbytkové statky, na miesto tohoto
mali by byť vzorné štátné hospodárstva
zariadené. Rozpočet je vybudovaný na základe
daňovej reformy. Ubohý daňovník rozumie
pod daňovou reformou úľavy. Bojím sa,
že spôsob vyberania daní bude jednoduchejší,
ale tým ostrejší a tým ukrutnejší,
takže pod zvučným heslom daňovej reformy
majú sa ešte väčšie ťarchy na
plecia daňovníkov uvaliť.
Tento rozpočet, slávna snemovňa, je jednoduchým
hádzaním piesku do očí zahraničia.
Žijeme ako ten šárišský maďarský
gentry, švihák, ktorý šiel na zasedanie
župného výboru na štvorke s parádnym
kočišom, ale každý kôň bol
od iného vypožičaný, ako i kočiš.
Len uniforma, rovnošata bola jeho, ktorú si zaniesol
do svojho zámku, do svojej kurie. Tak vyzeráme i
my. Platíme cudzine za oslobodenie. Nič nám
nezostane, len tá rovnošata je naša, ale i na
tej je vidieť, že je "švarcgelbová",
že sme ju zdedili zo starého Rakúska.
Týmto by som končil. Som poverený slovenskou
ľudovou stranou, aby som dve prehlásenia učinil.
Politickým kredom ľudovej strany je autonomia slovenská,
ktorá sa zakladá na petrohradskej a clevelandskej
deklarácii a pittsbourgskej dohode. Toto stanovisko, žiaľbohu,
nie je ani zákonom zabezpečené, honorovane,
ani vo štátnom rozpočte rešpektované.
Príjmy a výdaje na Slovensku a zo Slovenska vzdor
tomu, že opätovne to žiadala naša slovenská
ľudová strana, nie sú v rozpočte vykázané.
To dáva podnet s jednej strany tým planým
rečičkám, že Česi na Slovensko
doplácajú, s druhej strany budí to veľkú
rozhorčenosť, že nielen z národohospodárskeho,
ale i štátno-hospodárskeho ohľadu stane
sa Slovensko obeťou vykorisťovania Čechov. Žiadame
nápravu, uznánie práv a zvláštny
rozpočet pre Slovensko. Naše autonomistické
stanovisko s tohoto miesta zdôrazňujeme a priklincujeme.
Končím s tým prianím, aby stálá
urážka páchaná na slovenskom národe,
bola čo najskôr odčinená.
Druhé prehlásenie týka sa podozrievania p.
kol. Kreibicha, že sme dostali 2 mil. Kč od
pána ministra Hodžu. Som poverený od
predsedu strany Andreja Hlinku, ako aj od celého
klubu, abysom vyhlásil, jestliže pán Kreibich
dokáže, že sme dostali niečo, 50% z tohoto
mu darujeme. (Výkřiky posl. dr Dérera.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Prosím o klid.
Přerušuji projednávání tohoto
odstavce, jakož i pořadu dnešní schůze.
Před ukončením schůze učiním
ještě některá presidiální
sdělení.
Dovolené na dnešní schůzi obdrželi
pp. posl. dr Patejdl a Kubicsko pro neodkladné
záležitosti.
Došla oznámení o změnách ve výborech.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Klub poslanců republikánské strany zeměděl.
a malorol. lidu vyslal do výboru zemědělského
posl. Bráneckého za posl. Berana.
Klub slovenských ľudových poslancov vyslal
do výboru rozpočtového posl. dr Gažíka
za posl. Hvozdzíka.
Místopředseda inž. Dostálek:
Posl. dr Ravasz oznámil, že odvolává
označení za naléhavou u svojí interpelace
o nespravedlivom vyrubovaní dane dôchodkovej na Slovensku
(tisk 558).
Došly odpovědi na dotazy. Žádám
o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Odpovědi:
min. vnitra v dohodě s min. financí na dotaz posl.
Gregorovitse o pensi býv. uher. četn. strážmistra
v. v. Michala Harsányi-ho (č. D 229-II),
min. vnitra na dotaz posl. Szent-Iványho o potahování
Alexandra Imreha, občana z Rimavské Soboty (č.
D 294-II).
Místopředseda inž. Dostálek:
Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští
schůze konala v pondělí dne 22. listopadu
1926 ve 4 hod. odpol. s
Nevyřízené odstavce pořadu 49. schůze.
Jsou snad proti mému návrhu nějaké
námitky? (Nebyly.)
Není jich. Návrh můj jest přijat.
Prohlašuji schůzi za skončenou.