Schůze zahájena v 16 hodin 20 minut.
Přítomni.
Předseda: Donát.
Místopředsedové: dr. Franta, Klofáč, Niessner, dr. Soukup, Valoušek.
Zapisovatelé: dr. Reyl, dr. Vlček.
103 senátoři podle presenční listiny.
Z kanceláře senátní: senátní tajemník dr. Šafařovič; jeho zástupci dr. Bartoušek, dr. Trmal.
Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.
Sděluji, že udělil jsem dovolenou pro dnešní schůzi sen. Hartlovi, Jesse-rovi a inž. Oberleithnerovi, pro tento týden sen. dr. Mudroňovi a Šperovi.
Navrhuji, aby byla udělena zdravotní dovolená na dobu 14 dní sen. Zavoralovi, na dobu 4 neděl sen. Barinkovi.
Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Návrh je přijat.
Senátní tajemník dr. Šafařovič (Čte):
Tiskem rozdáno:
Tisk 2242. Návrh sen. Hucla, Križko, Zavorala, Pánka, dr. Franty, dr. Soukupa a spol. na vydání nového zákona o dani z vodní síly.
Tisk 2243. Zpráva I. výboru zahraničního, II. výboru národohospodářského o usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu zákona o úpravě obchodních styků s cizinou (tisk 2236).
Tisk 2244. Zpráva výboru imunitního o žádosti okresního soudu ve Vyšním Svidniku za svolení k trestnímu stíhání sen. Lažo pro přestupek podle §u 26, odst. l a 2, a §u 27, odst. l, zák. čl. XIV/1914 [čís. 12339/25 předs.].
Tisk 2245. Zpráva I. živnostensko-obchodného výboru, II. sociálne-politického výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia §§ 82 a 54 živnostenského poriadku a 170 živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskú Rus [tisk 2223].
Zápisy o 277., 278. a 279. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé ze dne 17. a 18. a 22./9. 1925.
Zápisy o 280. až 282. schůzi senátu Národního shromáždění republiky Československé vyloženy byly podle §u 72 jedn. řádu v senátní kanceláři k nahlédnutí.
Jelikož v předepsané lhůtě nebyly žádným p. senátorem písemné námitky podány, dlužno pokládati zápisy ty za správné a dají se do tisku.
Z předsednictva přikázáno:
Výboru iniciativnímu:
Tisk 2242. Návrh sen. Hucla, Križko, Zavorala, Pánka, dr. Franty, dr. Soukupa a spol. na vydání nového zákona o dani z vodní síly.
Na základě usnesení iniciativního výboru ze dne 6./X. 1925 přikázáno:
Výboru ústavně-právnímu:
Tisk 2205. Návrh sen. dr. Krouského a soudr. na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 124 Sb. z. a n., o složení a pravomoci senátu.
Tisk 2206. Návrh sen. dr. Krauského a soudr. na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123, Sb. z. a n., [řád volební do poslanecké sněmovny].
Předseda: Přikročuji k projednávání denního pořadu.
1. Zpráva I. výboru národohospodářského, II. výboru rozpočtového o usnesení poslaneckej snemovne (tlač. 2200) k vládnemu návrhu zákona o úprave pomerov vzniklých z usídlenia osadníkov na základe pomeru námezdného, alebo pomerov podobných na nemovitom štátnom majetku na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tisk 2225.
Zpravodajem za výbor národohospodářský je pan sen. Blaho.
Zpravodaj sen. Blaho: Vážený senát! Vládnemu návrhu zákona č. 3981 a tlač. zprávy výboru zemědělského a rozpočtového č. 5262, podľa ktorého sa upravujú osadné pomery vzniklé z usídlenia osadníkov na základe pomeru námezdného, alebo pomerov podobných na nemovitom štátnom majetku na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
Prv než podám zprávu výboru národohospodárskeho, dovolím si niekoľko stručnými slovy pomer medzi osadníkmi a štátom zo šetrenia uviesť. Početné obce na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sú ešte dnes po stránke hospodárskej nie osamostatnené, aj dnes obyvatelia dotyčných obcí žijú v t. zv. podelenom vlastníckom práve, to jest, štát je majiteľom pozemkov, ktoré sa jednotlivým obyvateľom s času na čas dávajú do prenájmu na strane jednej a jednotliví obyvatelia užívajú stále pozemkov, ako náhrady za mzdy na strane druhej.
Tento právny stav pochodí z tých dôb, keď erár usádzal banských, lesných robotníkov do krajov, ktoré boly v tom čase v prevažnej väčšine neschodné a len na chrbtoch koňov prenášali si s miesta na miesto potraviny, náčinie atď. Poneváč sa banský, hutnícky a drevársky priemysel vyvinoval, obyvateľstva pribúdalo a sám štát mal na tom záujem, aby nevyužitkované lesy čo najlepšie využil, preto dával rôzne výhody a práva všetkým robotníkom, ktorí sa aj s rodinami usadili na týchto krajoch.
Dotyční obyvatelia sa prisťahovali za časov panovníka Bélu IV. Boli to prisťahovalci z Nemecka, Talianska, väčšina týchto osadníkov ale bola domorodých Slovákov, takže napriek silnej maďarizácie sa tak Nemci ako aj Taliani poslovenčili.
Títo robotníci delili sa na dve kategorie, a to na profesionistov a na invalidov-robotníkov. Ako tieto kategorie povstaly, o tom nám historia neposkytuje žiadnej zprávy. Dá sa však predpokladať, že títo robotníci, ktorí prišli z cudziny, mali dobrú prax pri baníctve, hutníctve, ako aj pri prácach horných. Poneváč robotníctvo nemalo žiadnych pozemkov, štátna lesná správa dávala im náhradu za prácu buďto v hotových peniazoch, alebo vo väčšine v potravných článkoch.
Neskoršie, keď húževnatou vytrvalosťou zo zarastených vŕškov upravili si pozemky dľa nariadenia dvornej komory zo dňa 9. apríla 1811. roku čís. 4945, boly im tieto podelené dľa schopnosti, usilovnosti a podľa toho, akú dlhú dobu robotník bol v práci zamestnaný, tak že jeden predný robotník a zároveň robotník, ktorý ostal invalidom pri práci, má nárok na jednu čiastku zeme, tiež vdova, ktorej muž zomrel v štátnej práci prvý rok po smrti mužovej, mala právo na čiastku pozemku. Ďalej mala právo používania dľa počtu detí, a to na chlapca do 16 rokov, na dievča do 12 rokov od 5 až do 8 detí 3/4 od 3 až 4 detí 2/3, od l až 2 detí jednu polovinu čiastky, vdova bezdetná má právo na jednu tretinou čiastky pozemku. Konečne maly práva na užívanie pozemkov deti bez rodičov, siroty, na jednu osminu, sirota neschopná, mrzák 1/4 čiastky pozemkov.
Čiastky pozemkov neboly vo všetkých osadách jednako veľké, na pr. na Bacuchu, župa zvolenská, v r. 1828 bola stanovená jedna čiastka 8.631 štvorcových siah, na Benusi a v okolitých osadách v údolí Bieleho Hrona bola jedna čiastka pozemku 5.047 štvorcových siah.
Robotníci mali tiež právo na palivové drevo, a to podľa smerníc okresných lesných správ, tiež majú právo robotníci na držanie dobytka, a to podľa okresov oddelené podľa množstva pozemkov.
Za to, že štát poskytoval robotníkom vyššie označené pôžitky, museli o jednu tretinu lacnejšie robiť - § 299, str. 324 služobných predpisov - ako robotníci súkromní alebo súkromných podnikov. Lesná správa sa usiluje dokázať, že vyššie označné výhody používajú zdarma tí robotníci, čo vôbec nezodpovedá pravde.
Tak ako je vidieť z výšuvedeného nariadenia, je tomu už 114 rokov ako nebola prevedená základnejšia zmena v tomto smere, až na malé výnimky jednotlivých nariadení z r. 1896, s ktorým sa zrušujú práva požitkov obciam Hronca, Michalovo, Tisovec a Sihla tým občanom, ktorí si po roku 1886 postavili byty, nemajú viacej práva na pozemok, palivové drevo atď.
Najväčšie ťažkosti sú spojené s prevodom s jedného mena na druhé, lebo máp, ktoré slúžily za doklady o užívaní jednotlivých čiastok pôdy už dnes niet, a len u lesnej správy na Benuši sú staré pozemné knihy, pri lesnej správe na Dobruši a Kráme sú ešte mapy, ale pozemkových knih nieto. Konečne za potrebné uznávame uviesť i ustanovené predpisy o stavaní bytov a iných pobočných stavísk. Keď chcel robotník v niektorej osade postaviť si dom pre seba, musel podpísať v mene seba, svojej ženy a svojich zákonitých potomkov ustanovené podmienky, ktoré sú až trojakého druhu, a to, že pozemok, na ktorom stojí postavené stavisko, tvorí štátny majetok. Staviteľ domu platí len cenu stavebného dreva a bežné výdaje so stavbou súvisiace. Uznáva, že len pod tou podmienkou dostal povolenie ku stavbe domu a k nemu potrebné drevo, že dom nemôže prejsť nikdy do rúk takého robotníka, ktorý nie je v štátnej robote. V páde by sa stalo, že dotyčný alebo jeho potomok vystúpi zo štátnej roboty, štát dá súdnym znalcom odhadnúť cenu staviska, z ktorej sa hodnota dreva vylúči. Takto ustálenú cenu zaplatí majiteľovi staviska a so staviskom štát, resp. lesná správa má právo naložiť dľa ľubovôle. Druhé dve prehlásenia sa líšia od prvéha prehlásenia v páde prejdenia staviska do rúk neštátneho robotníka, štát dá oceniť robotu staviska, ktorú potom zaplatí majiteľovi staviska a so staviskom naloží podľa svojej vôle. Podpísaný uznáva, že pozemok, stavisko a k nemu poskytnuté drevo je majetkom štátnym. Staviteľ môže uznávať svojim majetkom len to, čo pri stavbe zo svojho platil. Konečne vo všetkých troch prehláseniach uznávajú podpísaní vzájomne upravenia práva vlastníckeho v pozemkovej knihe nasledovne: Vlastníkom je štát a majiteľom úžitku je majiteľ staviska, ktorým sa stal dľa stanovených podmienok.
Poznamenávam, že o upravení vlastníckeho práva pozemku už vydalo nariadenie ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska dňa 9. apríla 1919, č. 63. Toto nariadenie malo svoje nedostatky a nutno ho bolo podrobiť revízii. Všetky tieto predpisy boly len hanbou demokratickej republiky a nie je možné, aby ešte ďalej dotyčné obyvateľstvo týmito predpisy bolo drážděné. (Tak jest!) Ak chceme, aby náš slovenský ľud obrátil svoju myseľ ku spolupráci štátu, je povinnosťou všetkých inštitúcií v republike pracovať na splnení všetkých oprávnených požiadavkov ľudu, ktoré požiadavky zlepšujú hospodársky stav ľudu a zároveň, i štátu.
Výbor národohospodárský prejednal zákon a súhlasí so zmenami, ktoré poslanecká snemovňa schválila. Tak v 1. odstavci §u 1. sa hovorí, že osadníkmi podľa tohoto zákona sú osoby, které majú na Slovensku a Podkarpatskej Rusi právo vlastnícke; drieve vo vládnom návrhu bolo len Slovensko a Podkarpatská Rus do toho nebola pojatá. V §e l, odst. 2. stojí, že
(2) Rovnako tak sú osadníkmi podľa tohoto zákona osoby, ktoré by boly osadníkmi podľa odstavca prvého tohoto paragrafu, keby neboly pozbudly po roku 1885 na základe správnych opatrení orgánov býv. štátu uhorského alebo výpoveďou práv z pomeru osadníckeho im náležiacich bez náhrady, rovnajúcej sa aspoň náhrade vyrátanej dľa §§ 8 a 9.
V §e 6, odst. 7., sa hovorí o pasienkoch.
(7) Pre pasienky dľa tohoto paragrafu pridelené platia okrem zákona zo dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pasienkov vôbec všetky predpisy platné pre pasienky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi; pre pasienky pridelené obciam platia mimo toho všetky predpisy pre obecné imanie vôbec. (Sen. dr Kovalik: Pasienky musia mať!) Áno, to je vlastne výživa toho ľudu, poneváč v horách hutníctvo prestalo pracovať, to je výlučne jeho výživa a keď mu to nepriznáme, nebude mať žiadnej výživy. V §e 8, odst. 1., jsa hovorí:
(1) Pri úpravách dľa tohoto zákona odhadne sa pozemkový majetok okrem prípadov uvedených v § 9 a) cenou, rovnajúcou sa cene určenej spôsobom, naznačeným v druhom odstavci § 41 zákona zo dňa 8. apríla 1920, č. 329 Sb. z. a. n. (zákona náhradového) v znení zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 220 Sb. z. a n., so srážkou 20%. Ide-li o pozemky zvláště nepriaznivé položené alebo z iných dôvodov menej cenné, môže byť táto cena snížená až o ďalších 30% tedy najvyššie, o 50%.
Tu sa vychádza osadníkom v ústrety, že sa to zlepšuje o 10% a ide-li o pozemky zvláště nepriaznivé položené, alebo menej cenné, môže byť táto cena snížená o ďalších 30%, najviac však o 50 %.
Výbor národohospodářsky prejednal tento zákon a usniesol sa na tejto zprávě:
Návrhom týmto, ktorému sa dostáva konečného ústavného schválenia v senáte N. S., odstraňuje sa v pozemkovej držbe takzvané delené vlastnícke právo, ktoré však právnej existencie, dľa písaného práva v starom Uhorsku nemalo, ale faktický v praktickom živote jestvovalo. Tento rozmanitý prípad nám ukazuje, že štát bol vlastníkom pozemkov a obyvatelia osád vlastníkmi budov, alebo užívateľmi-požívateľmi rolí, lúk, záhrad, pastvísk atď.
Dňa 15. februára 1921 klub poslancův čsl. soc. dem. strany podal obšírné memorandum, v ktorom sa vznik osád a osídlovanie obyvateľov štátom do hornatých krajov na Slovensku vysvetľuje a žiada sa zákonná úprava týchto pomerov a tiež strana republikánska prejavovala záujem o úpravu osadníckych pomerov, predsa ku konečnej úprave zákonnej dochádza len dnes po podrobnom ujasnení sporných a složitých otázok súvisiacich s touto úpravou.
Výbor národohospodársky víta túto zákonnú predlohu, s ktorou sa vyhovuje od viac desaťročí zdôrazňovanej žiadosti osadníkov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a doporučuje Národnému shromaždeniu senátu, aby predlohu túto schválil podľa usnesenia poslaneckej snemovne (tlač. sen. 2200).
Zároveň národohospodárský výbor sa usniesol doporučiť rezolúciu Národného shromaždenia, kde, ako vidíme, 4 roky sa to tiahne, aby tým rýchlejšie bol tento zákon do života uvedený a aby pribrali sa, poneváč je to veľká práca, štátni úradníci, a aby im práca prez čas, ktorú musia vykonať, bola hradená. V rezolúcii sa hovorí:
1. Vláde sa ukladá, aby čo najskôr vyšetrila právne pomery osadnícke na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi na pozemkoch súkromných. Po vyšetrení týchto pomerov nech predloží vláda návrh zákona, ktorým by sa práva a povinnosti na oboch stranách vzájomne upravily v takom smysle, aby vzájomná závislosť, podmienená právami a povinnosťmi, bola navždy zrušená.
2. Vzhľadom na tú okolnosť, že prikázaním prevedenia zákona o úprave osadníckych pomerov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi súdom sa súdy prezprílišne zaťažujú veľmi složitou prácou, žiada sa vláda, aby príslušné súdy vybavila úradníkmi vo zvýšenom počte - a nakoľko by to nebolo možné, nech zúčastneným justičným zamestnancom poskytne mimoriadne odmeny za prácu pri prevádzaní tohoto zákona v dobe mimo úradných hodín.
Výbor národohospodársky doporučuje túto rezolúciu váženému senátu ku prijatiu. (Souhlas.)
Předseda: Za výbor rozpočtový pan sen. Kroiher.
Zpravodaj sen. Kroiher: Slavný senáte! Rozpočtový výbor uváživ dotčené paragrafy osnovy zákona, které se týkají otázek finančních, usnesl se jednomyslně připojiti se k návrhu výboru národohospodářského jak co se týče obsahu zákona, tak i co se týče obou resolucí.
Předseda: K slovu je přihlášen pan sen. Walló.
Sen. Walló: Vzdávam sa slova!
Předseda: Pan sen. Walló vzdává se slova.
Předseda: Konstatuji, že senát je schopen se usnášeti.
O osnově zákona, jeho nadpisu a úvodní formuli hodlám dáti hlasovati najednou.
Jsou námitky? (Nebyly.) Nejsou.
Kdo souhlasí s uvedenou osnovou zákona, jeho nadpisem a úvodní formulí tak, jak byla přijata poslaneckou sněmovnou a vyznačena v tisku 2200, ve čtení prvém, nechť zvedne ruku (Děje se.)
To je většina. Osnova zákona s jeho nadpisem o úvodní formulí přijímá se v souhlasném znění s usnesením poslanecké sněmovny tisk. 2200 ve čtení prvém.
Dalším bodem pořadu je:
2. Zpráva I. výboru zahraničního, II. výboru národohospodářského o vládním navrhu (tisk 2194), kterým se předkládá Národnímu shromáždění k dodatečnému souhlasu Dodatečná dohoda mezi republikou Československou a Francií o vyclívání francouzských vín v sudech a československého chmele, sjednaná v Paříži dne 7. prosince 1923 a uvedená v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 7. března 1924, čís. 57 Sb. z. a n. Tisk 2229.
Zpravodajem za výbor zahraniční je pan sen. dr. Krupka.
Zpravodaj sen. dr. Krupka: Slavný senáte! Mezi republikou Francouzskou a naší
republikou uzavřena byla dne 17. srpna 1923 obchodní smlouva, která ve smyslu zákona z r. 1923 uvedena byla v prozatímní platnost, a to od 1. září 1923. V čl. IV., který je k této úmluvě připojen, byla určitým plodinám, jakož i výrobkům, v prvé řadě chmelu, přiznána výhoda minimálních tarifů s omezením jistého kontigentu. V závěrečném protokolu projevila pak francouzská vláda úmysl, že se zasadí o to, aby při obnovení parlamentních prací přijaty byly návrhy zákonů, které zavádějí úplně novou úpravu tarifů a zejména se tu jednalo o náš chmel, i zavázala se, že použije sazeb minimálního tarifu při jeho dovozu, jakmile bude nová tarifní úmluva hotova. To se skutečně stalo a nyní vedle přílohy prvé činil tento kontingent 2500 q, a to při chmelu, který je pro nás nejdůležitějším artiklem. Ovšem, že nám záleželo na tom, abychom docílili neomezeného vývozu tohoto chmelu, kdežto Francii zase záleželo na tom, aby k nám mohla dovážeti vína a za tím účelem se dožadovala 50 % slevy na našem autonomním tarifu. Prohlásila dokonce junetim mezi těmito vzájemnými požadavky. Vyhověno bylo oběma požadavkům. Notami ze dne 7. prosince 1923 došlo k dohodě mezi zmocněnými ministry obou republik, kde přiznán byl skutečně minimální tarif bez každého omezení kontingentového a na druhé straně povoleno 50 % ze sudových vín, dovážených z Francie. Smlouva ta uvedena v prozatímní platnost 7. března 1924 a předkládá se nyní senátu. Jelikož zajisté tím vyhověno jednomu z našich nejkardinálnějších požadavků, dlužno míti za to, že smlouva tato je zajisté vhodna a úplně přiměřena i navrhuje zahraniční výbor senátu její schválení, a to v tomto smyslu:
"Národní shromáždění republiky Československé dodatečně schvaluje dodatečnou dohodu mezi republikou Československou a Francií o vyclívání francouzských vín v sudech a československého chmele, sjednanou v Paříži dne 7. prosince 1923 a uvedenou v prozatímní platnost vládní vyhláškou ze dne 7. března 1924, čís. 57 Sb. z. a n."