Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Interpelace:

I. posl. dra Korlátha a spoločníkov min. priemyslu, obchodu a živností vo veci živnostenského spoločenstva mesta Užhorodu,

II. posl. dra Korlátha a spoločníkov min. financií o berných krivdách páchaných na obyvateľstve obcí Akli, Nevetlenfalu, Selešďula, Batar, Guďa, Fertešalmas a Velká Palata v Podkarpatskej Rusi, ďalej o povolení dodatočných prihlášok ich cenín,

III. posl. dra Korlátha a spoločníkov min. zahraničia o vystavení spojovacej cesty medzi obcami Akli, Nevetlenfalu, Selešďula, Batar, Guďa v Podkarpatskej Rusi.

IV. posl. Zierhuta a druhů předsedovi vlády jako předsedovi ministerské rady o pozemkové reformě,

V. posl. Hellera a druhů min. vitra o opětovném zabavení periodického tiskopisu "Deutsche Landheimat" v Litoměřicích.

I./5394 (překlad).

Interpellácia

poslanca dra Korláttha a spoločníkov

ministrovi priemyslu, obchodu a živností

vo veci živnostenského spoločenstva mesta Užhorodu.

Mestský radca Mikita dal počiatkom júla vylepiť na miesta sotva prístupné nečitatelným písmom napísané drobné lístky, na ktorých zval živnostníkov a obchodníkov v Užhorode na schôdzu živnostenského spoločenstva. A preto veľká časť živnostníctva o tejto schôdzi ani nevedela. Vytýčeného dňa začal jeden úradník vykládať v českom jazyku malému počtu dostavivšiemu sa živnostníctvu a obchodníctvu stanovy na miesto živnostenského zákona. Vzhľadom na to, že živnostenské obecenstvo Užhorodu je z 90% maďarské, požadovali prítomní domorodí živnostníci a obcodníci, aby stanovy vykládané boly aj v jazyku maďarskom. Nestalo sa tak, a preto dostavivší sa domorodí živnostníci a obchodníci sieň opustili, drieve však bolo im sľúbené, že stanovy budú im niektorého pozdejšieho dňa vykládané i po maďarsky. Ako keby sa bolo čakalo len na ich odchod, - niekoľko tam zostavších českých živnostníkov a obchodníkov na spôsob pučča odhlasovalo stanovy. Tieto stanovy znamenajú úplné vynullovanie a naprosté utlačenie domorodého živnostníctva. Úhlavnou krivdou je, že prednosta živnostenského spoločenstva, jeho námestník, ďalej polovica členov výboru podľa prijatých stanov musia byť národnosti slavjanskej. Župan tieto stanovy schválil.

Takéto utlačenie a nepovšimnutie odvekého obecenstva je nielen protidemokratické, ale odporuje aj ústavnej listine a duchu samého živnostenského zákona. Živnostenské a obchodnícké obecenstvo Užhorodu je z 90% maďarského jazyka materinského a preto náleží mu rozhodný vliv vo vedení živnostenského spoločenstva. Stanovy vynesené za ich neprítomnosti, ktoré ich hlboko urážajú, nemôže prijať. Tým menej, lebo dotyčne tejto neboly dotazované ani príslušné orgány domorodého obyvateľstva, t. j. stará živnostenská korporácia a obcodné gremium.

Na schôdzi svolanej k voľbe funkcionárov živnostenského spoločenstva došlo len k voľbe prednostu; ihneď celé odveké obyvateľstvo ako jeden celok požadovalo zmenenie krivdivých stanov. K tomu nedošlo, schôdza bola rozpustená a vzdor stálej prosbe odvekého obyvateľstva, aby svolané bolo nové valné shromaždenie a zmenené boly stanovy, nestalo sa so strany úradov nič.

Tážem sa pána ministra, či je ochotný súrne zakročiť, aby stanovy živnostenského spoločenstva v Užhorode, ktoré boly proti zákonu odhlasované a schválené, boly zrušené, či je ochotný pôsobiť k tomu, aby v záujme verejného kľudu svolané bolo nové volné shromaždenie zvaním nominálnym, v ktorom majú byť stanovy dľa priania domorodého živnostenského a obchodného obecenstva pozmenené a tým vyhovovaly by duchu práva a demokracie.

V Prahe dňa 6. októbra 1925.

Dr. Korláth,

dr. Lelley, Palkovich, Kurťak, Schälzky, dr. Körmendy-Ékes, dr. E. Feyerfeil, Schubert, Knirsch, Wenzel, Kraus, inž. Kallina, Pittinger, Simm, Zierhut, Patzel, dr. Petersilka, Böhr, Křepek, Szentiványi, Füssy, dr. Jabloniczky.

II./5394 (překlad).

Interpellácia

poslanca dra Korlátha a spoločníkov

ministrovi financií

o berných krivdách páchaných na obyvateľstve obcí Akli, Nevetlenfalu, Selešďula, Batar, Guďa,

Fertešalmas a Velká Palata v Podkarpatskej Rusi, ďalej o povolení dodatočných prihlášok ich cenín.

Horeuvedené obce v Podkarpatskej Rusi boly ešte pred 10 mesiacmi v úplnej neistote v tom ohľade, či po definitívnej úprave hraníc zostanú i naďalej v Československu alebo či budú pripojené k Rumunsku. Neistota táto bola pochopiteľnejšia tým väčšmi, lebo delimitačná komisia chodila po tomto území už niekoľkokrát a hranice boly stále posuzované dnuka na úkor Československa. Definitívne hranice boly stanovené až 14. decembra 1924.

V dôsledku tohoto opozdeného upravenia hraníc utrpelo obyvateľstvo horejších obcí hospodársky obrovské škody. Keďže nevedeli kam budú definitívne patriť, neodvážili sa prihlásiť a nechať okolkovať svoje cenné papiere, svoje poštovno-sporiteľné vklady, cudzozemské pohľadávky, úpisy válečných pôžičiek atd. Neprihlásili svoje peniaze k výmene, nepodali priznanie majetkové, nestarali sa o vyrúbené dane, proti nim odvolania nepodali. Teraz zhrútila sa na nich taká lavina daní, že ím všetkým hrozí zkazou. K tomu prichádza ešte, že z lonského špatného hospodárskeho roku nezostalo im ani sústo chleba. Letošné veľké povodne zničily celú úrodu. Úroda sena je úplne zpustošená, takže teraz musia svoj dobytok predávať za babku. Doposiaľ ešte nebolo učinené žiadne opatrenie, aby sa im dostalo berných úľav, ba naopak vymáhanie daní deje sa čo najukrutnejšie a na dane zaberajú obyvateľstvu to posledné hoviadko. Pri tom menované obce, nemajúc cesty, sú od sveta úplne odrezané a len prez Rumunsko môžu sa so svetom stykať, čo znamená pre ne obrovské škody hospodárske.

Úplné hospodárské znivočenie týchto obcí znamená i pre štát veľkú ztratu. A preto tážem sa pána ministra financií, či je ochotný prispieť pomocou obyvateľstvu týchto obcí, ktoré sa dostaly do nesnádzí bez vlastnej viny, tým, že povolí prepadnú lehotu pre prihlasovanie, okolkovanie všetkých cenín a pre výmenu peňazí, či je ochotný vyzvať príslušné finančné riaditeľstvo, aby zahájilo daňové odpisy a ihneď zastavilo exekúcie, či je ochotný povoliť platenie nahromadených daňových bremien splátkami, vymazať úroky zo zameškania a zaistiť dvojmesačnú lehotu pre odvolania proti vyrúbeným daniam.

V Prahe dňa 6. októbra 1925.

Dr. Korláth,

dr. Jabloniczky, Palkovich, dr. Lelley, Füssy, dr. Körméndy-Ékes, Szentiványi, Kurťak, Böhr, Schälzky, dr. Petersilka, Kraus, inž. Kallina, Křepek, Wenzel, dr. E. Feyerfeil, Pittinger, Schubert, Zierhut, Patzel, Simm, Knirsch.