Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

o zlomyselnom nivočenie štátnych naftových dolov v Gbeloch a nesprávnom prepúšťaniu tam zamestnaného slovenského úradníctva a robotníctva zo strany tam zamestnaného českého úradníctva a ďalej ministerstva verejných prác.

Štátne naftové doly v Gbeloch sú jediný olej ťažiaci podník v Československej republike a práve preto jeden z najväčších a najdôležitejších štátnych podníkov.

Tento tak dôležitý podník ministerstvo verejných prác, poťažne Ústredné riaditeľstvo štátnych dolov a hút svojim povrchným a zlomyselným spravovaním úplne zničilo a štátu okrem toho, že doly navždy zničilo, ešte aj viac stomillionovú škodu zapríčinilo.

Ministerstvo verejných prác namiesto toho, aby bolo do tohoto závodu odborníkov, prípadne aj cizozemských, zadovážilo a pomocou týchto tieto naftové doly hneď od začiatku odborne a racionálne viedlo - postavilo tam českých neodborníkov a k tomu ešte aj zlodejov a panamistov, ktorí nie len že štát obkrádali, ale aj naftové doly úplne a navždy zničili.

Hneď zo začiatku postavilo tam ministerstvo verejných prác istého inžiniera Františka Bouška, Čecha, za riaditeľa. Tento pán i s jeho spoločníkmi sa síce ku spravovaniu takýchto naftových dolov a ku ťaženiu podzemného naftového oleja nerozumel, ale za to tým lepšie sa rozumel k prevádzaniu rôznych naftových panám a obkrádaniu štátu.

Pod neodborným vedením týchto pánov a pána inž. dra E. Šnábla, štátneho geologa, tiež Čecha, sa stalo, že sa v týchto doloch navrtalo viac ako 100 studien - ačpráve dľa odborníkov najviac sa ích malo 30 navrtať, následkom čoho ostatné boly celkom suché, ktoré olej neprodukovaly. Tieto zbytočné studne pravda stály štát ca 300,000.000 korún. Pán Bouška a spol. bez ohľadu na to, či bola potreba na studne, alebo nie, dali tieto vrtať, len aby sa umele robili dodávky, pri ktorých oni výnosné oročky zarábali. Tohoto neodborného vedenia následok bol, že následkom nesprávneho určenia geologických vrstiev a ďalej horizontov podzemných vôd, do naftového oleja vnikla voda, ktorá zaliala podzemné doly v tak veľkej miere, že sa dnes namiesto oleja čerpá voda.

Títo českí pánovia nie dosť, že s ích neodborníctvom tieto doly hádam na večnosť znivočili, ale okrem toho ešte aj rôzne panamy prevádzali. Konzumentom viac nafty dodávali, ako v knihách účtovali. Diferenciu si však schovali. Závodné dodávky nedávali najlacinejším offererrtom, ale tým, ktorí ím lepšiu províziu dali. Ba stalo sa aj to, že celé vagony nafty jednoducho zmizly; ešte aj dnes chybuje ca 150 vagonov nafty, ktoré sa od 3 rokov stále hľadajú, do dnes sa ale ešte nenašly. Hľa, takto vyzerá úradné vyšetrovanie! Konečne keďže panamizovanie už tak kriklavé bolo, že sa už ďalej - zakrívať nedalo, tak pán riaditeľ Bouška, ako aj jeho spoločníci, hlavný účtovník Ján Pavlík, ako aj dielovedúci Maximilián Eliáš sa dostali za mreže. Pravda v krátkom čase proti složeniu kaucie znovu boli na slobodu prepustení. Títo českí páni, keď velké státisíce nakradli, poskladali dnes 50-60.000 korunové kaucie a dostali sa na slobodu; vyšetrovanie sa pravda vedie proti ním ďalej, ale sa tak súmyselne preťahuje, až konečne celkom zaspí a zlodeji pred svojím trestom uniknú.

Že k týmto panamám došlo, chybné je ministerstvo verejných prác, ktoré ačpráve mu o panamách došly zprávy, predsa viníkov neprepustilo, opačne ponechalo ích tam, lebo hľa títo páni boli protežovaní pánmi radami od ministerstva verejných prác.

Za neodborníkom a panamistom p. Bouškom prišiel do Gbelov za riaditeľa p. Hanuš, ktorý nielen že je nie odborníkom v tomto obore, ale je k tomu ešte aj rodeným alkoholikom, ktorý den po den chodí do závodného kantína, kde sa na spôsob posledného paholka spije a potom každému brízga a nadáva a každého z kantína a zo závodu vyhadzuje, - on sa vraj nebojí žiadneho ministra, má vraj toľko peňazí, že nezávisí od žiadneho - - -

V mesiaci marci t. r. sa zabával tento pán v Břeclave a keď už bol v dobrej nálade nadal Slovákom, že ťsú najošklivejšie plemeno na sveteŤ. Pre tento a podobné výrazy bolo proti tomuto pánovi na patričnom súde trestné oznámenie spravené.

Toto pokračovanie tohoto pána riaditeľa nie len v závode, ale aj na celom okolí velké pohoršenie budí. Pán riaditeľ Hanuš s jeho pijatikou už tak ďaleko dospel, že dnes trpí na delirium tremens. Asi pred rokom ostal na rozume pomätený a ako takýto behal na pravý obed polonahý v košeli a gätách po závode a kantíne a kričal, aby mu dali piť, lebo vraj on je riaditeľ a ak mu nedajú, že každého z továrne vyženie. Následkom tohoto jeho stavu mal byť do Bratislavy do nemocnice zašikovaný, vyslatý personál ho ale na vlak dostať nemohol, lebo ím nechcel naň vysadnúť, konečne mu ukázali flašku so šnapsom a slúbili mu, že mu dajú z nej piť, keď vysadne s nimi na auto, a len takto ho potom dostali do auta a na tomto do Bratislavy, kde bol viac týždňov liečený. Teda na takýchto alkoholikov je sverené vedenie gbelských naftových dolov.

Cieľom vyšetrenia tejto záležitosti bol od ministerstva verejných prác vyslatý pán ministerský rada Heveroch, ktorý ale ako priateľ pána riaditeľa Hanuša namiesto toho, aby záležitosť prísne vyšetril, túto zatušoval a viac sa staral o to, že kde by mohol dostať lepšiu slivovicu (tento pán je dnes ministerským radom!). Následkom čoho pán riaditeľ Hanuš ešte aj dnes ďalej riadi, tak po český, slovenské naftové doly.

Ministerstvo verejných prác nie dosť, že na čelo týchto tak vážnych dolov postavilo najprv panamistu Bouška a teraz neodborníka a alkoholika Hanuša, ale vyslalo tam samých mladých nezkušených inžinierov. Ledva že složil niektorý príbuzný pánov radov od ministerstva verejných prác inžiniersku zkúšku, už bol vyslatý do Gbelov za inžiniera, pravda pri vysokom mesačnom plate.

Dnes dohromady všetci títo páni inžinieri i s p. riaditeľom Hanušom nie sú vstave jednu studňu odbornícky umiestniť.

Okrem týchto ministerstvo verejných prác každého obuvníka, krajčíra a remenára Čecha, ktorý v Čechách zamestnanie nemohol dostať bez ohľadu na to, či bola naň v podniku potreba, alebo nie vzalo do tohoto podniku a to hneď za úradníka. Udajne úplna polovica českého úradníctva pozostáva z takýchto nekvalifikovaných síl.

Pán riaditeľ Hanuš zamestnáva dve pekné slečné v kancelárii. Na miesto týchto by mohli prísť mužské sily. K tomu ale pán riaditeľ Hanuš nepripustí. Tieto dve slečné sú veľmi isté v ích miestach. Jedna, Babeta Matulíková, sa vyslovila, že čo všetkých prepustia, jú ponechá pán riaditeľ v úrade. Druhá úradníčka, slečná Mária Tomková, je dcera pána kantínera Tomku, pravda tiež Čecha. Táto je tiež istá v jej postavení, lebo jej pán otec v kantíne dáva pánu riaditeľovi Hanušovi a ostatným českým úradníkom odpoli zadarmo stravovanie a on za to zase dostane od závodu zdarma byt, svetlo, palivo, podporu a rôzne iné výhody, slovom to ide dľa porekadla ťruka ruku umývaŤ pravda toto všetko na štátne trovy. Ba slobodným českým úradníkom závod vydržiava ešte aj 4 dievčatá vraj na posluhu, no hľa ešte aj toto ide na štátne trovy, potom je už lem pochopiteľné, že závod s deficitom pracuje.

Pre tieto nesprávnosti išly ponosy a sťažnosti na ministerstvo verejných prác, písalo sa mnoho aj po novinách a čo neurobilo ministerstvo verejných prác? Namiesto toho, aby spravilo nápravu, pod trestom prepustenia zakázalo osobníctvu o týchto veciach zprávy podávať. Slovom ministerstvo verejných prác súmyselne a zlomyselne zamedzovalo, aby zlodejstvo a neodborníctvo príšlo na javo.

Následkom tohoto zlého šafárenia českých pánov a ministerstva verejných prác naftové doly v Gbeloch vyšly na vniveč, dnes pracujú len s veľkým deficitom, takže sa musí z personálu a robotníctva ca jedna tretina prepustiť.

Čo si ale nedovolí dnes ministerstvo verejných prác? Keďže českí riaditelia a vôbec českí zamestnanci s ích zlodejstvami, poťažne s ích neodborníctvom tento podník na pokraj záhuby doniesli, teraz keď sa má úradníctvo a robotníctvo prepúštať, namiesto toho, aby zbytočných a nekvalifikovaných českých úradníkov poprepúšťalo, prepušťa dnes kvalifikovaných slovenských zamestnancov a to hlavne tých, ktorí na toto zlé šafárenie českých pánov poukazovali. Takto menovite pod titulom postrádateľnosti prepustilo jedneho z najkvalifikovanejších síl Jána Noseka, Slováka, kvalifikovaného dielovedúceho v strojnom oddelení, ktorý je s jeho kvalifikovanosťou vstave 10 tam zamestnaných zbytočných Čechov zastúpiť, a naproti tomu Maximiliána Eliáša, Čecha, ktorý bol pre účasť v naftových panamách zavretý a len proti složeniu 60.000 Kč kaucie na slobodu prepustený, nielen že v službe ponechalo, ale ho ešte aj za prednostu strojného oddelenia povýšilo.

Tento pán si udajne z naftovej panamy ca 80.000 Kč uschoval.

Ďalej Jána Pavlíka, hlavného účtovníka, ktorý bol tiež pre naftovú panamu 4 mesiace zavretý, so služby síce vyzdvihlo, ale ešte aj dnes mu dáva riadny plat a okrem toho aj riadny byt v závode.

Tento pán si z panamy ca 500.000 Kč odložil.

Teda ministerstvo verejných prác v čele s pánom ministrom Srbom, zbytočných nekvalifikovaných, ba zlodejov a panamistov Čechov v službe ponechalo a kvalifikovaných a poctivých Slovákov zo služby prepustilo, len preto, aby títo Slováci na zlodejstvá a na neodborné vedenie pánov Čechov nepoukazovali.

My dolupodpísaní poslanci túto súrnu interpelláciu preto adresujeme na celú československú vládu, lebo keď by sme ju adresovali na pána ministra verejných prác, tak by ju tento práve tak stranícky vybavil, ako stranícky zamestnáva v štátnych podníkoch na Slovensku Čechov na úkor Slovákov. Pred pánom ministrom Srbom prvou otázkou je, že či patrí patričný zamestnanec k českej národnosti a ku soc. demokratom a ak áno, ták sa mu všetko odpustí, ešte aj zlodejstvo a neodborníctvo a naproti tomu ten zamestnanec, ktorý je Slovákom a nepatrí k jeho soc. demokratickej strane, ala Ján Nosek, dielovedúci, môže byť aj najpoctivejší pracovník, bude zo straníckych dôvodov a z nenávisti oproti Slovákom z práce prepustený.

Všetky tu uvedené obžaloby hotoví sme svedkami dokázal?

Na základe tu uvedených úctive sa pýtame československej vlády:

1. Či má vedomosť o tom, že sa v štátnych naftových doloch v Gbeloch na úkor štátu a menovaných podníkov zo strany ministerstva verejných prác a zo strany v podníkoch zamestnaných českých pánov tak zle šafári, že patričný podník prišiel na pokraj záhuby a štátu sa viac stomillionová škoda zapríčinila?

2. Či má vedomosť o tom, že ministerstvo verejných prác zo straníckych dôvodov v štátnych naftových doloch v Gbeloch zbytočných a nekvalifikovaných Čechov zamestnáva a naproti tomu kvalifikovaných a poctivých Slovákov z práce prepúšťa?

3. Či je náklonná zakročiť, aby toto na úkor štátu prevádzané neslýchané šafárenie prestalo a viníci aby boli potrestaní a z úradu prepustení?

4. Či je náklonná zakročiť, aby prepustenie zamestnancov Slovákov, menovite dielovedúceho Jána Noseka, bolo náležite ale nie cestou straníckych pánov ministerstva verejných prác, ale jednou nestrannou komissiou znovu vyšetrené a Ján Nosek, ako aj ostatní Slováci do práce znovu prijatí?

V Prahe, dňa 3. júna 1925.

Dr. Labaj,

Tománek, Hancko, dr. Buday, dr. Petersilka, Schälzky, Bobek, Hlinka, dr. Juriga, dr. Gažík, Tomik, Böhr, Budig, Scharnagl, Onderčo, Sivák, dr. Kubiš, Knirsch, Patzel, Wenzel, inž. Jung, Simm, Szentiványi.