POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1925. |
|
I. volební období. |
11. zasedání |
5261.
Súrna interpellácia
poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov
na ministra zahraničia, poťažne na vládu Československej republiky,
že Msgr. Marmaggi, zastupiteľ svätej Stolice pri našej vláde, opustil našu republiku.
Verejnosť českú a slovenskú drží v napnutosti udalosť, ktorá sa stala dňa 6. t. m. Tohoto dňa totižto opustil našu republiku Msgr. Marmaggi, zastupiteľ svätej Stolice pri našej vláde. Udalosť táto sa hlboko a citlive dotkla 11 milionov katolíkov, hlavne Čechov a Slovákov, a to tým viac, že toto pretrhnutie diplomatických stykov znamená počiatok opovedaného kultúrneho boja, a že tento vážny krok Msgr. Marmaggiho predcházaly isté netaktické a ospravedlniť sa nedajúce okolnosti. Boly to menovite ustavičné nápady českej tlače na zástupcu sv. Stolice, a to tak ďaleko siahajúce, že dľa mienky istého amerického časopisu táto záležitosť vyvolala protest diplomatického sboru u ministra zahraničia.
Tento osudný krok predcházalo i netaktické vystupovanie ministra zahraničia pri menovaní dvoch slovenských biskupov, ako aj neoprávnená držba statkov trnavského apoštolského administrátora a seminára skrze komisiu vládou menovanú, podobne i neprijatie apoštolského administrátora Msgr. Jozefa Čárskeho.
Za príčinu tohoto vážneho kroku sa udáva aj protestná nota sv. Stolice pre svevoľné zavedenie pamätného dňa Mistra Jána Husa, nakoľko medzi sv. Stolicou a vládou československou bola obapolná dohoda, že sa cirkevné otázky len po vzájomnom dorozumení a priateľskou cestou rozlúštia.
Najbližšiu príležitosť k pretrhnutiu diplomatických stykov medzi našou republikou a sv. Stolicou zadala tá neslýchaná a v politickom svete ojedinelá okolnosť, že sa československá vláda úradne dala zastúpiť na husitských slávnostiach, konaných dňa 6. júla na Staromestskom námestí. Hlava republiky dr. Tomáš G. Masaryk, prezident, ako aj dr. Eduard Beneš, minister zahraničia, sa dopustili takej chyby, ktorá môže sa považovať za posiaľ nevídanú: totižto tak na Hrad, ako aj na ministerstvo zahraničia nedali vytýčiť úradnú vlajku republiky, lež husitskú, bielu vlajku s červeným kalichom, odznakom to husitizmu. Pán prezident i týmto činom dal znovu na javo, že prechováva city katolíkom českým a slovenským nepriateľské.
Čin tento považujeme za hrubú urážku našej štátnosti a našich katolíckych citov. Je to urážka 11 milionov katolíkov, verných to občanov tejto republiky. Je to dráždenie 85 % roduverných katolíkov, ktorých na husitské války tie najsmutnejšie rozpomienky upamätúvajú. Je to ostentatívné dráždenie slovenského katolicizmu, ktorý nemá s Mistrom Jánom Husom, kacírom, nič spoločného. Urážka sv. Stolice a jej zástupcu je urážkou celého katolicizmu, s ktorou urážkou sa my úplne stotožňujeme.
Tento nerozmyslený krok pána prezidenta a ministra zahraničia škodí najviac republike a prekáže konsolidovaniu pomerov na Slovensku.
Preto opytujeme sa vysokej vlády:
1. Či zodpovedá pravde, že pán prezident obišiel štátnu vlajku a vyvesiť dal husitskú, čím prejavil svoje nepriateľské smýšľanie oproti 80 % obyvateľov a občanov republiky katolíckeho náboženstva?
2. Aké zadosťučinenie hodlá dať vysoká vláda za túto urážku doyena diplomatického sboru? A čo hodlá podniknúť, aby diplomatické styky so sv. Stolicou sa zase čím skôr obnovily a tak ukojila vláda 80 % svojich občanov?
3. Či s vedomím vlády učinil pán prezident tento krok, nás urážajúci? Ak áno, čo mieni podniknúť vysoká vláda, aby táto ústavná chyba napravená bola?
V Prahe, dňa 8. júla 1925.
A. Hlinka,
dr. Kubiš, dr. Buday, Sivák, dr. Labaj, Kurťak, Onderčo, Tomik, Tománek, Böhr, Füssy, dr. Gažík, dr. Juriga, Hancko, dr. Petersilka, dr. Luschka, dr. W. Feierfeil, Schälzky, Bobek, Budig, Scharnagl.