POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č.
|
I. volební období. |
11. zasedání. |
5219.
Interpelace:
I. posl. Toužila a soudr. min. spravedlnosti o konfiskaci divadelní hry Jana Robyna ťSvatouškovéŤ, vydané nakladatelstvím ťVečerniceŤ Vortel v Žižkově.
II. posl. Hlinku a spol. vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej Republiky.
III. posl. Hlinku a spol. min. nár. obrany pre zamýšlanú účast vojakov na chystajúcich sa Husových oslavách dňa 6. júla t. r. a pre nedovolené navštivovanie kasární.
I./5219.
Interpelace
poslance Františka Toužila a soudruhů
ministru spravedlnosti
o konfiskaci divadelní hry Jana Robyna ťSvatouškovéŤ, vydané nakladatelstvím ťVečerniceŤ Vortel v Žižkově.
Nakladatelství ťVečerniceŤ vydalo jako prvý svazek divadelních her Jana Robyn, a tříaktovou protiklerikální hru ťSvatouškovéŤ. Československá censura uznala za nutné chrániti římskokatolickou církev a konfiskovala hru na těchto místech:
Strana 12:
Protože tatíček říká, ze jsou to všechno jen samé hlouposti.
Na str. 18:
ť...strašné stopy první Tvé výchovy náboženské a musím doznati, že se mi dosud nepodařilo vypleniti z tvého mozku to jedovaté býlí, které v něm zanechalo neblahé náboženství.Ť Na str. 22:
ť... dovolili mu jíti k přijímání. Robert: Nikdy, rozumíš, nikdy. Pokud dýchat budu, pokud bude ve mně jiskérka života, k takovému - činu nikdy nedopustím!Ť
Tamtéž:
ťCožpak máš v tak malé úctě důstojnost zásad a přesvědčení? Necháš se stále podváděti těmi šarlatány - těmi hanebníky, jichž jediným snem jest ovládnouti zase svět, když by jel zblbli nejprve? Ť
Na stránce 28 konfiskován pokyn pro herce představujícího faráře: ť(Dělá znamení kříže).Ť
Na str. 41:
.. ale nechci, aby tento předmět, - - -, vztýčen byl u mne.Ť
Na str. 45:
ťAch, nemám rád těch církevníků... Jsou všichni falešní, licoměrní a schopni esech podlostí a bídáctví, chtějí-li dosáhnouti svého cíle...Ť
Tamtéž:
ť... hanebným mrzačitelům lidského mozku...Ť
Na str. 50:
ťOd té chvíle, cos své dítě prodala církvi, jsi jen lidskou samicí, ale matkou nikoliv.Ť
Tamtéž:
ť... kterým jste rozdvojili a znesvářili domácnost ku vetší cti a slávě boží a...Ť
Na str. 51:
ťOstatně jednáte tak v duchu svého náboženství, které má tu pochybnou zásluhu, že ta velká kniha dějin Lidskosti na každé stránce potřísněna je krví a že vidíme v ní jen samé vraždy, krveprolévání a zločinů bez konce...Ť
Na stránce 53:
ťUčiti lžem, hroziti se svých kazatelen proti těm neznabohům - volným myslitelům a bezvěrcům, vyvolávati všude náboženské války...Ť.
Na stránce 54:
ťZa našich dnů už se nevěří těm vašim nechutnostem, už jen chudí duchem a svíčkové báby plní vaše kostely...Ť
Na straně 55:
... ťJste ještě tak drzý, že se na to ptáte? Ach, vaše darebáctví přesahuje všechny meze. Jakže? Zneužil jste svého úřadu a svého vlivu kněz, abyste se zmocnil prostých a nevědomý srdcí mé ženy a mého syna. Vkradl jste se do mé domácnosti jako zloděj - ano jako zloděj svědomí; zničil jste můj rodinný krb a moje štěstí; přenesl jste sem v záhybech své kleriky boj, různíce, a rozvrat - a ještě se odvažujete ptáti, co jste mně udělal?
Jezovito!Ť
Na str. 56:
... ťZlověstný komediante! Jděte odtud co nejrychleji. Jinak bych byl nucen vzíti vás za límec a vyhoditi vás ze dveří.Ť
Tamtéž:
...ťNení libo trochu svěcené vody?Ť
... ťKdyby opravdu nějaký bůh byl, musel by už dávno potrestati vás, pokrytci!Ť
Tamtéž:
... ťtvůj farář a církev se všemi, kdož ji podporují.Ť
Na str. 58:
ťProto tedy až ti zase budou mluviti k nebi, peklu a všech těch pošetilostech náboženství, vysměješ se tomu a řekneš, že tomu uvěříš, až to uvidíš na své vlastní oči. Netřeba si naplňovati mozek nějakými přízraky.Ť
Na str. 68:
... ťNemluvte. Hrajete si na zástupce jakéhosi hypotetického boha, jen abyste při pohřbu mohli konati svoje církevní ceremonie a ubohé mrtvole dáti Své směšné rozhřešení... Dejte už s tím pokoj, už dosti podvodů jste s tím natropili, sáhněte raději do kapsy a vykažte se svým plnomocenstvím. Jste-li opravdu zástupci božími, ukažte svůj mandát. Ty doby, kdy se vám na slovo věřilo, jsou už dávno pryč!Ť
Na str. 71:
ť... jděte, Bůh bude nad vámi bdíti a my zatím se tu budeme modliti a uvidíte, že bůh vyslyší naše modlitby a přání:. Jděte, jděte...Ť
Tamtéž konfiskován pokyn pro herce: (Farář dělá znamení kříže a bručí modlitbu).
Na str. 72 pokyn pro herce: (Oba bručí modlitby).
Na str. 74:
ť... jde-li o záchranu duše, o větší čest a slávu boží a naší svaté Církve! Cíl posvěcuje prostředky...Ť
Na str. 75:
ťAno, oni tolik milují svého bližního, který je jiných zásad, že ho zabíjejí jménem toho boha milosrdenství, spravedlnosti a lásky...Ť
Na str. 77:
... ťZavrhoval jsem vždycky vaše náboženství - - - Odmítám tedy předem vaše modlitby a přetvářky. Při plném vědomí a pevné energii mravní prohlašuji veškerou silou svého přesvědčení, že jestliže řízením nějaké nešťastné náhody přijdete, abyste za mé mravní a duševní slabosti nemocí způsobené vynutil ze mně tichý souhlas ke svým ceremoniím náboženským, nebo jestliže moje rodina po mé smrti vydala by vám moje tělo, tento dopis, tato slova mrtvého budou rázným a energickým protestem, který vyvolám ze svého hrobu.Ť
Na str. 79:
ť... poněvadž všechny vaše činy a myšlenky jsou neblahým ovocem vaší výchovy náboženské, nesnášenlivé, fanatické a kruté. Svým licoměrnictvím, svojí falešnou a přehnanou horlivostí a svým náboženským svatouškováním učinili jste z dnešní společnosti lidské nesnesitelné peklo. Ano, vy zlověstní inkvisitorští faráři a mnichové - vy jste svatoušky! Vy licoměrníci, kteří pod záminkou lásky k bližnímu mučíte ubohé nemocné, kteří nevěří - vy jste svatoušky. Vy všichni, kteří v lůně rodiny vyvoláváte rozbroje a roztržky - vy jste svatoušky!
Otcové chudých, kteří používáte náboženského tlaku, abyste pod vládou církve udrželi rodiny v bídě se nalézající - vy jste svatouškově! Sloupové církve a sakristie - a žlutých syndikátů; vy všichni jste svatoušky, jejichž jediným heslem jest:
Věř, nebo pojdi hlady!Ť
Nevíme, jaký zájem může míti na ochraně katolické církve stát, jehož obyvatelstvo za prvý svůj požadavek prohlašovalo již v době tvoření ač tohoto státu rozluku státu a církve.
Ptáme se pana ministra, zda souhlasí s tím, aby se jemu podřízený úředník tak jednostranně exponoval?
Co učiní pan ministr, aby se podobné přehmaty censorské neopakovaly?
V Praze dne 11. listopadu 1924.
Toužil, Blažek, Houser, Haken, Kreibich, Koutný, Šafranko, Teska, Warmbrunn, Tausik, Sedorjak, Mikulíček, Malá, Kučera, Krejčí, Bubník, Darula, Burian, Merta, J. Kříž, Kunst, Mondok, Skalák, Rouček, dr. Šmeral, Svetlik, dr. Gáti.
II./5219.
Interpellácia
poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov
vláde
o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej Republiky.
V slávnej Pittsburghskej Dohode, v základnom to kameni našej Ústavy sám prezident T. G. Masaryk napísal slová ťČesko-Slovenská DohodaŤ a konečne aj ťČesko-Slovenský Štát.Ť Takýmto spôsobom písania a podpísaním takejto smluvy obe stránky - Slováci aj Česi - udržali, že zakladateľmi a štátotvornými suverennými národami v novom štáte majú byt a budú na jednej strane Slováci a druhej Česi, a tedy že utvoriť sa majúca republika bude štátom národa slovenského a národa českého. Tento charakteristikou vyjadrili podpisovatelia pittsburghskej dohady zvláštnym, čiarkou oddeleným písaním slova československý štát.
Saint Germainska smluva, ktorá v zabezpečení budúceho existovania a života nášho štátu má neoceniteľný význam, v úvode zísťuje a tým tedy aj ustaľuje pre názov nášho štátu meno ťTchéco-SlovaquieŤ, čím uznáva, že nová republika složená je z dvoch osobných národných celkov s vlastným územím.
Ostatné mierové smluvy, vtelené do sbierky zákonov a nariadení nášho štátu v úradných ich textoch tiež užívajú lem označenia s čiarkou oddeleného na Česko-Slovensko, rešpektíve - Česko-Slovenský (Štát, Republika atd.), čo je zase dôkazom individuality, osobitnosti a neodvislosti národa slovenského a národa českého, rešpektíve Slovenska a českých zemí, uznávaným v tuzemsku aj v zahraničí.
Napriek týmto vnútorným a medzinárodným smluvám nastal tu u nás ten abuzus, že aj zákony aj nariadenia i úrady nesprávne píšu názov nášho štátu Česko-Slovensko, Česko-Slovenská Republika bez spojovacej čiarky, tedy Československo, Československá republika.
Ako sme počuli a čítali, isté časopisy dostaly dôraznú výzvu od štátneho zástupiteľstva, aby slovo Česko-Slovensko, česko-slovenský písaly bez čiarky spojovacej.
Úradný orgán slovenskej ľudovej strany v Bratislave vychodiací denník ťSlovákŤ takéhoto vyrozumenia nedostal, bol však nemilosrdne habaný pre Spojovaciu čiarku.
Začali to cenzori robiť s Deklaráciou klubu poslancov a senátorov slov. ľudovej strany, ktorá bola 30. októbra 1924 prečítaná v poslaneckej snemovni a ktorá dľa ústavných zákonov ani nepodlieha právomoci cenzorov.
Táto nejapná nespravodlivosť a urážka Slovákov sprevádzala sa nie len na Slovensku, ale dostala sa aj do zahraničia.
Z rakúskych novín dozvedeli sme sa, že česko-slovenské vyslanectvo vo Viedni intervenovalo u rakúskeho ministerstva zahraničia ohľadom názvu nášho štátu, a následkom mýlnych informácií obdržaných od nášho viedeňského vyslanectva, dr. Seipel, bývalý rakúsky kancelár vydal nariadenie pod č. 212/939-1924, že podľa česko-slovenského vyslanectva vo Viedni nesprávne je slovo Česko-Slovensko s jedným spojítkom rozdvojiť na dve slová: ťČeskoŤ a ťSlovenskoŤ. Následkom toho rakúske súdy majú vo všetkých úradných spisoch užívať jedine vraj správny spôsob písania republiky a to ťČeskoslovenskoŤ.
Na základe týchto zvestí za vlastenskú slovenskú povinnosť si držal Klub ľudových poslancov a senátorov obrátiť sa na úrad rakúskeho kancelára.
Vo svojom liste píše Klub medzi iným doslovne:
ťNech ráči Vaša Excelencia láskave prijať z našej stránky opravu horespomenutej informácie. Informácia, ktorú Vašej Excelencii poskytlo česko-slovenské vyslanectvo vo Viedni je úplne falošná. Spôsob písania názvu nášho štátu, ako to navrhuje vyslanectvo Č. S. R. vo Viedni, protiví sa totižto medzinárodným mierovým smluvám a snaží sa Vašu Excelenciu zaviesť v prospech politických tendencií istých pražských kruhov.Ť
Ad informandum uviedli sme v dopise rezolúciu ľudových poslancov a senátorov zo dňa 21. júna 1923, ktorá znie nasledovne:
ťKlub slov. ľudových poslancov a senátorov zisťuje, že pokračovanie vlády v užívaní názvu ťČeskoslovenskej RepublikyŤ uráža Saint Germainsku smluvu a týmto ohrožuje autoritu a úctu zákonov.
V prvom paragrafe spomenutej smluvy náš štát ťse zavazuje, že ustanovení, obsažená v článcích 2-8 této hlavy budou uznána za základmí zákony, že žádný zákon, žádné nařízení, ani žádný úkon úřední nebude v odporu, nebo nesouhlasu a těmi ustanoveními a že žádný zákon, žádné nařízení a žádný úkon úřední proti nim nebude míti moci.Ť
Medzi tieto ustanovenia patrí i názov novoutvoreného štátu, ktorý v originálnom francúzskom texte smluvy je všade užívaný takto: ťTchéco-Slovaquie.Ť Užívanie názvu ťČeskoslovenskoŤ, súc ťv odpore, alebo nesúhlaseŤ s usneseníami smluvy, je podľa smluvy samotnej bezprávne.
Podľa Saint Germainskej smluvy ani uzákonený český text smluvy, taktiež ani sama Ústavná Listina a všetky zákony a nariadenia, ktoré náš štát nesprávne ba i proti smluve pomenovávajú v tomto ohľade stávajú sa proti Saint-Germainskej smluve, sú teda v tomto ohľade neplatné.
Klub poslancov a senátorov slovenskej ľudovej strany vidí v tomto prekrútení pôvodného a autentického mena nášho štátu úmyselnosť už i vo vonkajšom výraze zatajiť osobitnosť slovenského národa, ktorá však v pôvodnom a autentickom pomenovaní štátu bola uznaná.
Saint-Germainskou smluvou ustálené a tak všeobecne záväzné pomenovanie nášho štátu jasne vyjadruje dobrovoľné spojenie dvoch osobitných národov v jedon štát bez vzdania sa svojej národnej osobitností.
Klub sa zaujme, aby sa Saint-Germainska smlúva mierová, ako medzinárodný základ jestvovania nášho štátu i v tomto ohľade uplatnila.Ť
V liste objektívne sme informovali kancelársky úrad rakúsky, že keď pražský parlament a pražská vláda náš štát ináčej pomenúva, je to abuzus, protiviaci sa právu. Práve preto nemôže byt zaviazaná cudzia vláda pod žiadnou zámienkou internacionálnej kurtoázie, že by sa ona prepožičala, propagande illojálnych českých tendencií, porušujúc medzinárodné mierové smluvy a zaprejúc svoje vlastné úradné vyhlásenia.
Skutočným faktom zodpovie práve opak toho, čo vyslanectvo Č. S. R. vo Viedni uviedla. Vyslanectvo postavilo totižto celú vec do takého nepravdivého osvetlenia, akoby existoval pôvodne jednotný celok, ktorý by sa pomocou čiarky umele rozdeľoval na dve čiastky ťČeskoŤ a ťSlovenskoŤ. Tato stanovisko je tým viac podivuhodné, keďže vyslanectvo R.. S. vo Viedni veľmi dobre vie, že práve opačne istí pražskí politikovia pokusujú sa vykúzliť umelý celok z dvoch úplne osobitných historicky vyvinutých národných individualít. A tu môžeme sa odvolávať na ten najvypuklejší dôvod, na autoritu samej mierovej smluvy (ktorá Č. S. R. utvorila), kde výslovne sa hovorí, že republika sa skladá s jednej čiastky z ťLes peuples de la Bohéme, de la Moravie, et d'une partie de la SilésieŤ, s druhej čiastky z ťle peuple de la SlovaquieŤ.
Mierové smluvy utvorily ťRépublique Tchéco-SlovaqueŤ. Tieto smluvy záväzné sú pre každého kontrahenta. Záväznosť týchto vzťahuje sa i na spôsob označenia pomenovania štátov.
Vyslanectvom Č. S. R. vo Viedni navrhnutý nesprávny spôsob písania je nie otázkou ortografie. Je to porušenie jestvujúceho medzinárodného právneho poriadku a počíta sa k tým nevyberaným prostriedkom, s ktorými by pražská vláda chcela pozbaviť utláčaných Slovákov ich národnej samobytnosti a národných práv.
Klub poslancov a senátorov slovenskej ľudovej strany informoval tedy úrad kancelára rakúskeho úplne objektívne, na základe závažných písomných dokladov mierových smlúv medzinárodných, a smlúv uzavretých medzi národom slovenským a národom českým. Je vecou samozrejmou, že ľudoví poslanci a senátori musia sa postaviť proti mystifikácii namierenej v tuzemsku i zahraničí proti jestvovaniu slovenského národa.
Takéto odsúdenia hodné pokračovanie tunajších úradov a zahraničných zastupiteľstiev otriasa základmi úcty k zákonom, zrušuje sviatosť daného mužského slova, naplňuje občanov rozhorčenosťou, cudzozemcov opovrhnutím, podkopáva auktoritu štátu, kompromituje náš štát pred celým svetom a preto odôvodnené je, aby, takýto nesvedomití úradníci - čo sú to hneď i ministri - čo najprísnejšie ťahaní boli na odpovednosť.
Slovenská Ľudová Strana nikdy nezvolí, aby sa v zahraniči zjavne pokračovalo proti Slovákom a vždy bude hľadať spôsob, aby odokryla nečisté plány a zámery nesvedomitých vladárov. I spytuje sa slávnej vlády:
1. ktorí boli tí členovia vlády, ktorí nariadili, aby bol názov štátu pofalšovaný, zpotvorený a nesprávne užívaný?
2. či je vláda ochotná postarať sa o predostretie návrhu zákona, ktorým by sa užívanie falošného, nepravdivého názvu štátu znemožnilo, na príkladne trestalo?
3. nakoľko sa zfalšovaný názov nášho štátu nepozornosťou a prehliadnutím dosial aj do zákonov, ba aj do Ústavnej listiny, či je vláda ochotná dodatočne opraviť názov štátu na správne jeho meno?
4. či je vláda ochotná postarať sa, aby viedeňské vyslanectvo (a nakoľko by aj iné naše vyslanectvá, zle boly informovaly príslušné štáty, aj tieto) správne informovala tamojšiu vládu o tunajších pomeroch bez každej mystifikácie a falzifikácie, a aby toto svoje mylné informovanie, učinené rakúskej vláde vhodným spôsobom opravilo.
5. či je vláda ochotná dať úradom a cenzorom matričné úpravy, ktoré by raz navždy zabránily neopodstatnené habanie časopisu ťSlováka, ktorý na základe mierových smlúv a dohôd medzi Čechmi a Slovákmi správne užíva názvu nášho štátu.
V Prahe, dňa 29. januára 1925.
Hlinka, dr. Juriga, dr. Labaj, Hancko, Sivák, dr. Kubiš, J. Mayer, Sauer, J. Fischer, dr. W. Feierfeil, Böhr, dr. Gažík, Tománek, Onderčo, Tomík, dr. Buday, Kurťak, Budig, Schälzky, dr. Petersilka, Heller.
III./5219.
Interpellácia
poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov
ministru národnej obrany
pre zamýšľanú účasť vojakov na chystajúcich sa Husových oslavách dňa 6. júla t. r. a pre nedovolené navštevovanie kasární.
Je známo, že vstup do vojenských kasární bol zakázaný i poslancom.
Ako sa však dozvedáme i naproti tomuto zákazu ministerstva národnej obrany rozličné spolky a spoločnosti navštevujú bez prekážky kasárne a môžu sa v nich slobodne pohybovať. Cieľom ich návštev je, oboznamovať vojakov so svojími záhadnými zámerami a učeniami. Máme na pr. vedomie o tom, že spolok YMKA a YFKA navštevujú pravidelne kasárne, rozširujú tam svoje spisy, roztrusujú náboženský nesvár nadovšetko ale usporiadajú štvavé prednášky, namierené oproti katolíckemu náboženstvu a takto systematicky otravujú našich narukovaných slovenských šuhajov pod titulom osvetových prednášok.
Ďalej máme pozitívne vedomie o tom, že na chystajúce sa oslavy Husove dňa 6. júla t. r. majú byt na vyššie nariadenie vykomandovaní aj vojaci, aby dodali oslavám akéhosi lesku a okázalosti. Keďže vojsku už raz zakázaná bola účastí na cirkevných oslavách akéhokoľvek vierovyznania, podpísaní opytujú sa pána ministra národnej obrany:
Má-li vedomie pán minister o veciach horespomenutých, menovite či vie, že spolok YMKA a YFKA má volný prístup do kasární pod titulom osvetových prednášok?
Ďalej či je známo pánu ministrovi, že na Husových oslavách budú asistovať i vojaci, totižto celá armáda československá?
Čo hodlá pán minister urobiť, aby sa tieto neprístojnosti nedialy?
Praha, dňa 23. júla 1925.
Hlinka, dr. Luschka, Scharnagl, dr. Juriga, Tománek, Sivák, Hancko, Bobek, dr. Petersilka, Tomik, dr. Gažík, dr. Buday, Onderčo, dr. Kubiš, Kurťak, dr. Labaj, Füssy, dr. W. Feierfeil, Budig, Böhr, Schälzky.