Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č.

Vládne kruhy a rozhodujúci štátnici ČSR. od samého prevratu stále prizvukujú, že Slováci majú na zaplnenie miest verejnej správy štátnej na Slovensku málo odborne vzdelaných síl. Vláda preto pod touto zámienkou od samého prevratu stále exponovala na Slovensko desaťtisíce českých zamestnancov na dočasnú výpomoc, zdôrazňujúc vždy, že ako náhle Slováci budú mať dostatočných svojich síl a menovite, keď budú mať odchovaný svoj slovenský dorast, exponované sily české zo Slovenska postupne odvolá, aby tým umožnila miesta domorodým Slovákom a prevzatie vedenia štátnej správy na Slovensku domorodými silami zo Slovenska.

Dnes už mnoho Slovákov - i výborne kvalifikované sily - nemôže dostať na Slovensku zamestnania, lebo Slovensko je až nazbyt preplnené exponovanými ľuďmi; vláda však ani z ďaleka nepomýšľa na odvolanie Slovákov zo služieb vytískajúcich exponovaných zamestnancov, ba naopak, z tohoto stále prizvukovaného malého počtu zamestnancov Slovákov boli už mnohí Slováci použitím zákona č. 286/1924 po prepúšťaní.

Tak na príklad len pri železniciach v riaditeľstvách v Košiciach a v Bratislave je zamestnaných

z týchto na prepustenie navrhnuté je: z pomedzi úradníctva 98%-ov Slovákov a z pomedzi podúradníctva a robotníctva 100%-ov Slovákov a ani jedon Čech. Takáto do očí bijúca nespravodlivosť poburuje do najkrajnejšej miery nielen postihnuté slovenské zamestnanectvo, ale aj celú slovenskú verejnosť, tým viacej, lebo vláda ani len nikoho nepozvala zo Slovákov do prepúšťacích komisií pri vláde, ba ani si len nevšimla výstražného hlasu vyše 50.000 organizovaných zamestnancov Slovákov, ktorí zastúpení 7000 delegátmi na protestnom shromaždení Sdruženia Slovenských Odborových Organizácií, vydržiavaného dňa 3. mája t. r. v Žiline proti prepúšťaniu Slovákov, poslali vláde o tom rezolúciu.

Slováci následkom svojho nedostatočného zastúpenia v štátnej a verejnej službe na Slovensku, nikdy nemôžu pristať na to, aby v smysle zákona 786/1924, čo len jedon Slovák mohol byť zo služby prepustený.

Na miesto toho, aby Slováci ešte aj pri tomto ich malom počte boli prepúšťaní, intenciou reštrikčného zákona na Slovensku má byť tá zásada, aby Slováci boli v službe bedlive zachovaní a podľa ich domorodého, prvorodzeného práva na Slovensku do tej miery rozmnožení, aby celú administráciu Slovenska do svojich rúk prevzali a aby stá a stá už v ČSR vyštudovavšie mladé odborné sily Slovákov boly do štátnej a verejnej služby na tie miesta bezodkladne prijaté, ktoré sa zákonitou a v pomere prílivu vyštudovavších Slovákov postupnou reštrikciou exponovaných zamestnancov na Slovensku uprázdniť majú.

Preto úctive sa pýtam:

1. či má vláda ČSR. vedomie o tom, že si Slováci zo štátnej a verejnej služby na Slovensku aj napriek ich malého počtu z politicko-stranníckych dôvodov prepúšťaní?

2. ak áno, či je náklonná toto bezodkladne zamedziť a reštrikciu v tom smysle vykonávať, aby Slováci zo služieb neboli prepúšťaní, ale naopak, aby touto reštrikciou umožnené bolo práve prijímanie nových štúdia skončivších sloven. síl?

3. jestli však vláda ČSR. nemá vedomia o straníckom prepúšťaní Slovákov na Slovensku, či je ochotná celý reštrikčný proces dôkladnej kontrole podrobiť a potrebnú nápravu učiniť?

4. čím odôvodňuje vláda ČSR., že do reštrikčných komisií neboli pozvaní zástupcovia Sdruženia Slovenských Odborových Organizácií (S. S. O. O.), jako jedine oprávnení zástupcovia zamestnancov Slovákov?

5. prečo neodpovedala vláda ČSR. na rezolúciu Sdruženia Slovenských Odborových Organizácií, protestným shromaždením slovenského zamestnanectva dňa 3. mája t. r. vynesenú a jej odoslatú?

V Prahe dňa 23. júna 1925.

Hancko, Hlinka, dr. Kubiš, Scharnagl, Sivák, dr. Buday, dr. Gažík, Onderčo, Tomik, dr. Petersilka, dr. W. Feierfeil, Tománek, dr. Labaj, Böhr, Budig, dr. Luschka, dr. Juriga, Schälzky, Füssy, Kurťak, Bobek.