Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

5007.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa........ 1924

o poplatkoch v pokračovaní pred rozhodčím súdom plodinovej burzy v Bratislave.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Vo sporoch pred rozhodčím súdom plodinovej burzy v Bratislave (v ďalšom krátko: rozhodčí súd) podrobené sú:

a) nálezy vo veci samej, má-li predmet sporu hodnotu:

do 50 Kč pevnému poplatku 1 Kč

vyše 50 Kč do 100 Kč pevnému poplatku 2 Kč

" 100 Kč " 400 Kč " " 5 Kč

" 400 Kč " 1000 Kč " " 10 Kč

" 1000 Kč " 2000 Kč " " 20 Kč

" 2000 Kč poplatku vo výške 1% z hodnoty sporného predmetu;

vyše 2000 Kč poplatku vo výške 1% z hodnoty sporného predmetu;

b) nálezy, ktorými sa odmieta žaloba pre neprípustnosť poradu práva, pre nepríslušnosť rozhodčieho súdu, pre zahájenie alebo pre právoplatné rozsúdenie sporu, pre nespôsobilosť jednej zo sporných strán ku sporu, alebo pre nedostatok oprávnenia osoby, ktorá zakročuje ako zástupca, polovici poplatkov uvedených pod a) najviac však 50 Kč.

(2) Poplatok za rozhodčí nález treba zaplatiť len jedenkrát, aj keď sa nález vyhotoví niekoľkokráť. Vyhotovenia alebo výpisy z nich, ktoré sa vydávajú stranám len na zvláštnu žiadosť, podliehajú však poplatku 2 Kč za každý hárok, má-li predmet sporu hodnotu najvyššie 100 Kč a poplatku 4 Kč za každý hárok, má-li predmet sporu hodnotu vyššiu.

(3) Je-li poplatné právne jednanie priamym či nepriamym podkladom rozhodčieho nálezu, môže finančná správa žiadať od každej zo stran, na právnom jednaní zúčastnených, preukaz o tom, že zákonný poplatok za právne jednanie bol zaplatený; nepodá-li sa tento preukaz, je ten, komu prislucha ho podať, povinný poplatok zaplatiť, nehladiac na škodlivé následky prípadného prestupku poplatkového zákona.

(4) Rozhodčie nálezy, vydané na podklade predchodzieho právneho jednania, ktoré nebolo dosiaľ zpoplatnené preto, že nebola o ňom sriadená právna listina, treba, nehladiac na poplatkové povinnosti podľa prvého odstavca tohoto paragrafu, podrobiť tiež poplatku za právne jednanie, ak suma, ktorá tvorí základ jeho vymerania, prevýšuje 1000 Kč.

(5) Nárok štátnej pokladne na poplatok za rozhodčie nálezy vzniká ich vyhlásením, a nevyhlašujú-li sa, ich podpisom, pri vyhotoveniach a výťahoch z nich (odst. 2., druhá veta) počiatkom príslušného úkonu.

§ 2.

(1) Smiery ujednané pred rozhodčím súdom podrobené sú poplatku............1% z hodnoty plnenia, na ktorom sa strany dohodly; nelzä-li predmet smieru oceniť, poplatku 4 Kč za každý hárok.

(2) Prevádza-li sa smierom, vlastníctvo nemovitej veci, buď vedľa poplatku za smier zaplatený tiež poplatok za prevod nemovitosti.

(3) Okrem procentného poplatku za smier zaplatiť treba, vyhotoví-li sa mimo protokolu o smiere listina, za túto listinu o smiere poplatok 2 Kč za každý hárok.

(4) Ustanovenie odst. 3. predchozieho paragrafu platí analogicky aj pri smieroch.

(5) Smiery, ktorými sa pred rozhodčím súdom uznáva dlh, právo alebo splnenie nejakého záväzku na základe predchodzieho právneho jednania, ktoré nebolo dosial zpoplatnené, poneváč o ňom nebola sriadená právna listina, buďte, nehľadiac na poplatkovú povinnosť podľa predchodzích odstavcov tohoto paragrafu, podrobené tiež zákonnému poplatku za právne jednanie, na ktoré sa uznanie vzťahuje.

(6) Nárok štátnej pokladne na, poplatok za smier vzniká jeho uzavretím.

§ 3.

(1) Použije-li sa v pokračovaní pred rozhodčím súdom listiny, ktorá pri vydaní je podmienečne od poplatku oslobodená alebo požíva výhod čo do výmery poplatku, nepodlieha pri hodnote predmetu sporu do 100 Kč inkluzive taká to listina pre súdne použitie žiadnemu ďalšiemu poplatku; pri hodnote predmetu sporu výše 100 Kč do 1000 Kč inkluzive činí poplatok 2 Kč za každý hárok, v ostatných prípadoch 4 Kč za každý hárok.

(2) Súdnym použitím sa tu rozumie, že sa listina, cele alebo z čiasti podmienečne od poplatku oslobodená, v pokračovaní pred rozhodčím súdom predloží s podaním alebo pripojí k protokolu ako sprievodný prostriedok; použitie opisu alebo aj len púheho výpisu sa považuje za použitie originálu.

(3) Uvedené poplatky sa platia len jedenkrát, aj keď sa listina použije u rozhodčieho súdu opätovne.

§ 4.

Podania, prílohy, rubriky a protokoly sú v pokračovaní pred rozhodčím súdom poplatku prosté; to isté platí aj o rozhodnutiach v §e 1 neuvedených.

§ 5.

(1) Nálezy, podrobené poplatku procentnému, ďalej všetky smiery treba zaslať v nekolkovanom overenom opise do 8 dní po tom, čo nastala poplatková povinnosť, bernému úradu v sídle rozhodčieho súdu; do opisu netreba pojať skutkovú podstatu a rozhodovacie dôvody.

(2) Tomu istému úradu buďte zaslaním overeného opisu oznámené aj iné právne jednania, pred rozhodčím súdom uzavreté, a to do 8 dní po tom, čo boly uzavreté.

(3) Ohlašovaciu povinnosť má rozhodčí súd; pri smieroch alebo iných právnych jednaniach, pred rozhodčím súdom uzavretých, postihuje táto povinnosť tiež strany a ich zmocnencov.

§ 6.

Zaplatiť poplatok sú povinné:

(1) Za nález rozhodčieho súdu v to počítajúc poplatok podľa §u 1, odst. 4.:

a) je-li nález podrobený pevnému poplatku, obiedve strany;

b) je-li nález podrobený procentnému poplatku a zvíťazí-li jedna strana úplne, druh strana; v iných prípadoch každá strana polovinu bez újmy páva postihu, ktoré prislúcha jednej strane proti druhej podľa nálezu rozhodčieho súdu o náhrade poplatku za nález;

(2) za smier uzavretý pred rozhodčím súdom v to počítajúc poplatok podľa §u 2, odst. 2. 5. strany, ktoré smier ujednávajú;

(3) za vyhotovenie alebo výpis (§ 1, odst. 2., druhá veta) ten, kto o tieto žiada;

(4) v prípadoch §u 3 ten, kto listinu podá, ju pripojí alebo sa na ňu odvoláva ako na sprievodný prostriedok alebo kto dal podnet k jej opatreniu.

§ 7.

(1) Zmocnenci strán, povinných zaplatiť poplatok, ručia za poplatky za smier v to počítajúc poplatok podľa odst. 2. a 5. §u 2 a za iné právne jednania, pred rozhodčím súdom uzavreté, solidárnou rukou navzájom a so stranami, k zaplateniu poplatku povinnými, jestliže nevyhovely ohlašovacej povinnosti, uloženej im v §e 5, odst. 3.

(2) Členovia rozhodčieho súdu ručia za pevné poplatky za nálezy vždy, za procentné poplatky za nálezy a za poplatky za smiery a za in právne jednania pred rozhodčím súdom uzavreté, solidárnou rukou navzájom a s osobami, ku plateniu poplatku povinnými, jestliže nebolo vyhovené ohlašovacej povinnosti podľa §u 5, odst. 3. učenie sa vzťahuje tiež na poplatky podľa odst. 4. §u 1 a odst. 2. a 5. §u 2.

§ 8.

Finančnej správe prislúcha právo presvedčovať sa prehliadkami spisov, ktoré sú u rozhodčiehu súdu, s času na čas o tom, či ustanovenia tohoto zákona sú riadne plnené.

§ 9.

Ako a kedy sluší platiť poplatky v pokračování pred rozhodčím súdom, bude ustanovené nariadením.

§ 10.

(1) Nebol-li poplatok, ktorý vzhľadom na ustanovenie §u 9 bude musieť byť platený v kolkoch, odvedený v zákonnej výmere a nariadeným spôsobom, buď vybraný v trojnásobnej výške od osôb, ktoré sú povinné poplatok zaplatiť.

(2) Dvojnásobok zákonného poplatku buď zaplatený pri poplatkoch, ktoré sa neplatia v kolkoch, ak poplatný predmet nebol podľa §u 5 tohoto zákona včas ohlásený. Zvýšenie môže finančná správa vybrať len od osoby, ktorej prislúchala ohlašovacia povinnosť. Zvýšenie sa vzťahuje tiež na poplatky z právne jednania, ktoré majú byť zaplatené podľa §u 1, odst. 4. a podľa §u 2, odst. 2. a 5.

§ 11.

Všeobecné ustanovenia o kolkoch a poplatkoch, menovite ustanovenia zák. čl. XLIII z r. 1911 o súdnych poplatkoch, nakoľko neodporujú tomuto zákonu, platia podporne aj pre rozhodčí súd.

§ 12.

Prevedemím tohoto zákona poverujú sa ministri financií a spravedlnosti.

Dôvodová zpráva.

Zákonom zo dňa 15. februára 1927, č. 69 Sb. z. a. n., o plodinovej burze v Bratislave, bol pri tejto burze sriadený rozhodčí súd, ktorý, nebolo-li medzi stranami písomne niečo iné ujednané, má podľa stanov rozhodavať vo všetkých sporoch z burzovných obchodov, a pri podmienkach v burzovnom štatutu uvedených aj vo sporoch, vzniklých z obchodov uzavretých mimo burzy.

Avšak za nedlho po tom, čo rozhodčí súd bratislavskej burzy zahájil svoju činnosť, sa ukázalo, že náležitému jeho rozvoju bránia ustanovenia zákonného článku XLIII z r. 1914 o poplatkoch v súdnom pokračovaní.

Poplatkové právo, platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, menovite pri poplatkoch v súdnom pokračovaní vykazuje totiž podstatné rozdiely oproti stejnorodým utanoveniam poplatkového zákona platného v Čechách, na Morave a vo Slezsku.

Hlavne je to ustanovenie o dodatočnom spoplatnení podmienečne oslobodenej obchodnej korešpondencie, upotrebenej v súdnom pokračovaní ako sprievodný materiál; v tých oblastiach republiky Československej totiž, kde je v platnosti cís. nar. zo dňa 15. septembra 1915, čís. 279 ríš. zák., platí sa za súdne použitie listiny, podmienečne oslobodenej, pevný poplatok vo výmere 4 Kč alebo 2 Kč dľa toho, je-li hodnota sporného predmetu väčšia od 1000 K alebo nie, resp. neplatí sa vôbec žiadny poplatok, není-li hodnota sporu väčšia ako 100 Kč; na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi treba však zaplatiť v takomto prípade podľa ustanovení §u 86 zák. čl. XLIII:1914 stupnicový alebo procentný poplatok za právnu listinu podľa výšky žalobného nároku; len ide-li o nárok neceniteľný, platí sa pevný poplatok 2 Kč.

Je prirodzené, že ostrosť tohoto ustanovenia poplatkového práva slovenského je najživejšie pociťovania práve v pokračovaní pred rozhodčím súdom burzovným, kde predkladanie obchodnej korešpondencie všakového druhu, menovite ale záverečných listov, k sprievodným účelom je na dennom poriadku; pri tom padá na váhu skutočnosť, že výhoda slovenského práva v obore poplatkov v súdnom pokračovaní, ktorá do istej miery vyvažuje prísnejšie ustanovenia, o spoplatnení obchodnej korešpondencie, totiž oslobodenie rozsudku druhej a tretej inštancie od poplatku, je pre rozhodčí súd bratislavskej burzy bezvýznamná poneváč tu nieto obvyklého poradu inštančného.

Četné sťažnosti, ktoré z tohoto stavu vecí prirodzene vznikly, pohnúly bratislavskú plodinovú burzu ku žiadosti, aby poplatková povinnosť v pokračovaní pred rozhodčím súdom tejto burzy bola upravená tak, ako tomu je u rozhodčích súdov ostatních burzí československých, poukazujúc pri tom na okolnosť, že terajší stav núti strany, aby sa burzovným obchodom na bratislavskej burze i pravomoci jej rozhodčieho súdu vyhýbaly, čo ovšem znamená ťažkú újmu, nie-li pohromu tejto mladej burzy. Tomuto odôvodnenému požiadavku má byť vyhovené špeciálnym zákonom, ktorého návrh sa práve predkladá a ktorý pre pokračovanie pred rozhočím súdom bratislavskej burzy ustanoví tie isté poplatkové normy, aké platia pre pokračovanie pred rozhodčími súdy ostatných burzí republiky Československej.

V jednotlivostiach sa uvádza toto:

§§ 1 až 7 incl. sú parafrázou oných ustanovení cís. nar. zo dňa 15. septembra 1915, čís. 279 ríš. zák., ktoré sa týkajú rozhodčích súdov; z týchto všeobecných noriem bolo ovšem prevzate len to, čo vzhľadom na druhý oddiel stanov bratislavskej burzy, jednajúci o jej rozhodčím súde, môže tu mať praktický význam. Tým je rozhodčí súd bratislavskej burzy postavený v ohľade poplatkovom na roveň stejnorodým súdom ostatným čo do predmetu a výmery poplatku, ďalej čo do povinnosti ohlašovacej, platebnej a ručenia; § 8 prevádza potom túto zásadu ďalej aj pokiaľ ide o právo štátu k poplatkovým reviziam.

Ustanovenie §u 9 má umožniť vláde, aby nariadením prispôsobila aj platenie v pokračovaní pred rozhodčím súdom bratislavskej burzy normám, ktoré tu platia v pokračovaniu pred rozhodčími burzovnými súdy v Čechách, na Morave a vo Sliezsku. Klauzula, obsažená v §e 11, je preto nevyhnuteľná, aby v zákone nebolo treba opakovať rôzne ustanovenia rázu všeobecného ako o inštančnom poradí, zaistení a vymahaní poplatkov, o ocenení sporného nároku a pod.

Že v týchto prípadoch bolo ponechané v platnosti dosavádne právo slovenské, má svôj dôvod jednak v tom, že tu nebolo žiadnych steskov, jednak že nie je ani vhodné, aby jak obecenstvo tak aj finančné úrady boly nútené pre pomerne úzky obor poplatkovej agendy si osvojovať a praktikovať ustanovenia odchylné od toho, čo platí pre ostatnú poplatkovú agendu na Slovensku.

Vláda prejavuje prianie, aby tento jej návrh zákona bol v obiedvoch snemovniach Nar. shromaždenia prikázaný k podaniu zprávy výboru rozpočtovému.

V Prahe dňa 13. decembra 1924.

Predseda vlády:

Švehla, v. r.