Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1924.

zo dňa..................................1924.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

HLAVA I.

A. VŠEOBECNÁ USTANOVENIA.

1. Rozdelenie živností.

§ 1.

(1) Živnosti sú:

a) slobodné;

b) remeselné;

c) koncessované.

(2) Remeselné živnosti sú také, pri ktorých ide o zručnosti, ktoré vyžadujú vzdelania v živnosti vyučením a ďalším zamestnaním pri nej (§§ 15-21).

(3) S obmedzeniami obsaženými v piatom odstavci vyhlašujú sa tieto živnosti za remeselné:

1. Hrnčiari, kachliari.

2. Sklenári, brusiči skla, ryjci skla.

3. Kováči, motykári, hamorníci, panvári; krúžkári, retiazkári, cvočkári, uzdári, kováči vozov, vozoví zámočníci.

4. Nožiari, brusiči na ostro, výrobci chirurgických nástrojov.

5. Pilnikári.

6. Zámočníci, strojní zámočníci.

7. Brusiči kovu a ocele, ostrohári, ihlári, brdári:

8. Sitári, rešetári.

9. Klampiari.

10. Medikovci, kotlári.

11. Kovolejci, mosadzníci, cínari.

12. Bronziari, pasíri, výrobci tovaru z čínskeho striebra, výrobci kovového galanterného tovaru, ciseléri.

13. Zlatníci, strieborníci, klenotníci.

14. Kovotepci, zlatotepci, striebrotepci.

15. Ryjci, kovoryjci, metalografovia, ryjci foriem, ryjci nôt, smaltovníci, prepletači ozdôb (guljošéri).

16. Platnieri.

17. Zvonári.

18. Kolári.

19. Kočiarníci.

20. Mechanikovia, výrobci chirurgicko-lekárskych prístrojov, optikovia.

21. Hodinári.

22. Výrobci hudobných nástrojov.

23. Košikári.

24. Bednári.

25. Stolári.

26. Rezbári dreva.

27. Sústružníci (tokári).

28. Dymkári (fajkári) a rezbári morskej peny.

29. Hrebenári, vejárnici, rezbári kosti.

30. Sochári (živnostenskí sochári).

31. Koželuhovia, barviari koží.

32. Brašnári, remenári, sedlári, postrojníci, bičiari.

33. Kefári, štetkári.

34. Povrazníci.

35. Prymkári a gombári, šnurári a portári, výrobci zlatého a strieborného drôtu, plátniari a priadelníci zlata a striebra.

36. Stužkári.

37. Vyšívači zlatom, striebrom a perlami.

38. Barviari látok a priadze.

39. Čalúnici.

40. Výrobci lôžkových pokrývok.

41. Krajčíri.

42. Obuvníci (čižmári a zhotovitelia črievic).

43. Kopytkári.

44. Rukavičkári a úväzkári (bandažisti).

45. Slnečnikári a dážďnikári.

46. Kožušníci (kušnieri), čiapkári a barviari kožušín.

47. Klobučníci.

48. Modisti.

49. Výrobci umelých kvetín, ozdobníci pier.

50. Holiči, kaderníci a parukári (vlásenkári).

51. Knihári, výrobci galanterných predmetov, krabíc a púzdier.

52. Pekári.

53. Cukrári, koláčnici, mandoletári, výrobci kanditov, oplatkári.

54. Pernikári a voskári.

55. Mäsiari, udenári.

56. Mäsiari koňskí, udenári koňskí.

57. Mydlári a sviečkári.

58. Dláždiči, pokiaľ provodzovanie živnosti vzťahuje sa na dláždenie verejných ciest prirodzenými kameňami.

59. Pokrývači škridlicou a bridlicou.

60. Natierači a lakýrnici, maliari štítov a písma, priemyselní maliari priemyslových výrobkov, pozlacovači a okrašlovači, maliari izieb.

61. štukatéri.

62. Tkáči (tkalci) plátna a súkna, výrobci halien.

63. Zhotovitelia stávkového tovaru.

64. Výrobci juty.

65. Fotorafovia portrétov.

66. Similizéri.

67. Studniari.

(4) Pre živnosti v tej istej položke uvedené platí preukaz spôsobilosti podaný pre jednu z nich. Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného spoločenstevného sväzu a príslušných spoločenstiev, môže vláda, nariadením zmeniť rozdelenie živností na skupiny. Tiež môže po návrhu príslušného spoločenstva vládnym nariadením byť predpísané, že v obvode navrhujúceho spoločenstva alebo v určitých jeho častiach, všetky živnosti uvedené v odstavci 3, položke 60 alebo jednotlivé z nich čo do preukazov spôsobilosti pokladať treba za uvedené vo zvláštnych položkách.

(5) Obchodné živnosti a podniky provodzované po továrnicky sú vyňaté z vradenia medzi remeselné živnosti. Priemysel domáci bude upravený zvláštnymi zákony.

(6) Je-li pochybné, či niektorý živnostenský podnik pokladať treba za podnik po továrnicky provodzovaný alebo za obchodnú živnosť, rozhoduje o tom živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskí komoru a príslušné spoločenstvá; o odvolaní potom rozhoduje minister priemyslu, obchodu a živností.

(7) Živnosti, u ktorých verejné príčiny toho vyžadujú, aby ich provodzovanie záviselo od zvláštneho povolenia, pokladajú sa za koncessované živnosti (§§ 22 až 39).

(8) Slobodné živnosti sú všetky tie, ktoré nie sú vyhlásené za remeselné alebo koncessované.

HLAVA II.

2. O podmienkach samostatného provodzovania živnosti.

§ 2.

Svojprávnosť.

(1) Samostatne provodzovať nejakú živnosť môže zpravidla len ten, kto má právo svoje imanie sám spravovať.

(2) Na účet osôb, ktoré nemajú práva samy spravovať svoje imanie, môžu provodzované byť živnosti spôsobilým námestníkom (dielovedúcim, obchodvedúcim) alebo nájomcom (§ 71), keď k tomu privolia ich zákonní zástupcovia a poručenský úrad.

(3) Pohlavie nerozhoduje pri dovolení živnosť provodzovať.

§ 3.

Osoby právne a spoločnosti.

(1) Právne osoby môžu provodzovať živnosti pri rovnakých podmienkach ako osoby jednotlivé, musia však sriadiť spôsobilého námestníka (obchodvedúceho, dielovedúceho) alebo nájomcu (§ 71).

(2) Spolky však môžu živnosti provodzovať iba potiaľ, pokiaľ podľa stanov sú k tomu povolané.

(3) Úrad živnostenský môže spoločnostiam povinným k protokolovaniu firmy vydať živnostenský list alebo udeliť koncessiu tiež bez preukazu o protokolovaní firmy, jestli ináč dostatočným spôsobom je dokázané, že spoločnosť bola založená. Vo všetkých prípadoch však nech sa predpíše primeraná lehota k dodatočnému opatreniu dokladov o vykonanom zápise; prejde-li táto lehota, živnostenský list alebo koncessný dekret buď odňatý ako neplatný.

§ 4.

Stav alebo služba.

Nakoľko osoby duchovné a reholníci, vojaci, verejní úradníci alebo iné osoby postavené vo verejnej službe vylúčené sú z provodzovania živnosti, stanovia príslušné predpisy.

§ 5.

Vylučovacie dôvody.

Bol-li kto odsúdený pre nejaký zločin vôbec, pre prečin spáchaný zo ziskuchtivosti alebo smerujúci proti verejnej mravopočestnosti, alebo pre zavinený úpadok (konkurz), pre podlúdnictvo, pre ťažký dôchodkový prestupok, spáchaný zkrátením nepriamych daní alebo dávok, môže sa mu odoprieť, aby živnosť nejakú nastúpil, ak by dľa zvláštnej povahy živnosti, hladiac na osobu podnikateľa a na trestný čin tím spáchaný bolo sa obávať, že by ju zneužíval.

§ 6.

(1) Bolo-li niekomu sudcovským alebo administratívnym usnesením zakázané provodzovať nejakú živnosť, nemôže sa mu povoliť, aby nastúpil živnosť inú, provodzovaním ktorej zmarený by bol účel oného usnesenía.

(2) Bol-li kto odsúdený sudcovským usnesením, je vylúčenie účinným len dotiaľ, dokiaľ zákonné následky trestu trvajú; stalo-li sa to administratívnym usnesením, živnostenský úrad II. stolice môže zrušiť vylúčenie takýchto osôb, so zreteľom na ich pozdejšie dlhšie bezúhonné chovanie.

§ 7.

Obecný sväzok.

Ak chce kto nejakú živnosť nastúpiť, nie je treba, aby prijatý bol do sväzku tej obce, v ktorej živnosť chce provodzovať, a nemení sa tým príslušnosť do obce.

§ 8.

Cudzozemci.

(1) Cudzozemci sú, nakoľko zákonom nie je ináč ustanovené, pripustení k nastúpeniu a provodzovaniu živnosti, jestliže v štáte, ktorému náležia, sú československí štátni príslušníci k nastúpeniu a provodzovaniu živnosti pripustení. Preukaz o tom má sa podať, pokiaľ nieto štátnych smlúv alebo vládnych osvedčení o vzájomnosti, prehlásením ministerstva priemyslu, obchodu a živností, vydaným v dohode s ministerstvom vecí zahraničných.

(2) Ak nemôže vzájomnosť byť dokázaná, potrebujú cudzozemci výslovného pripustenia od živnostenského úradu druhej stolice.

§ 9.

Provodzovanie viacerých živností v tej istej dobe.

Jedna a tá istá osoba môže zároveň provodzovať niekoľko živností, ak vyhovie zákonným požiadavkom.

§ 10.

Provodzovanie živností v pohraničnom okrese.

Živnosti, ktoré zabývajú sa vecmi podrobenými kontrole, môžu v pohraničnom okrese i nabudúce provodzované byť len pod podmienkami predpísanými finančnými zákonmi.

B. ZVLÁŠTNE USTANOVENIA.

a) Dotyčne slobodných živností.

§ 11.

(1) Kto nie je vylúčený predpismi hlavy II. je oprávnený samostatne provodzovať každú slobodnú živnosť.

(2) Podnikateľ však prv, ako počne provodzovať živnosť, zaviazaný je ohlásiť to úradu.

§ 12.

(1) V tejto ohláške uvedené buď meno, vek, bydlisko a štátna príslušnosť podnikateľa, ďalej zvolené zamestnanie, a síce toto s označením predmetu podniku čo možné presným, konečne miesto, kde sa bude provodzovať, a ak je ho treba, tiež privolenie zákonného zástupcu a poručenského úradu (§ 2). K ohláške buď súčasne pripojené potvrdenie o zaplatení inkorporačnej taxy (§ 156, odst. 2).

(2) Ak môže živnosť podľa §§ 2 a 3 provodzovaná byť iba námestníkom alebo nájomcom, náležitosti tuto zmienené vzťahujú sa tiež na jeho osobu.

(3) V jednu ohlášku nesmú byť pojaté dve alebo viac živností. Výnimka platí iba dotyčne takých živností, slúčených v sozname remeselných živností pod tou istou položkou v skupinu, ktoré podľa miestnych potrieb a zvykov bývajú zpravidla spoločne provodzované, a ku nastúpeniu ktorých stačí jednotný preukaz spôsobilosti.

§ 13.

(1) Ak niet dľa tohoto zákona žiadnej prekážky, hladiac na osobu, živnosť a provodzovacie miesto a ostatné náležitosti § 12 predpísané, úrad vydá živnostenský list, aby žiadateľ mohol sa legitimovať.

(2) Ináč uloží strane, aby provodzovanie nezahájila alebo aby v ňom nepokračovala, dokiaľ prekážka nebude odstránená.

b) Dotyčne obchodných živností viazaných preukazom spôsobilosti.

§ 14.

(1) K nastúpeniu obchodných živností, dotknutých v § 53, odstavci 3 a 4, je okrem všeobecných (§§ 2 až 10) požiadavkov treba ešte preukazu spôsobilosti.

(2) Preukaz buď podaný výučným listom alebo učebnými vysvedčeniami o riadne ukončenom učebnom pomere a vysvedčením o slúžobnej dobe aspoň dvojročnej v obchodnej živnosti, pri čom však celé zamestnanie má obsiahnuť dobu aspoň päť rokov.

(3) Učňovskému zamestnaniu v obchodnej živnosti rovná sa praktikantské zamestnanie pri kancelárskej a kontornej práci v živnostenskom podniku po továrnicky provodzovanom, slúžobnej dobe v obchodnej živnosti však rovná sa slúžobná doba pri predaji tovaru výrobných živností, počítajúc k nej i prácu v kancelárii a kontore, pri čom celé zamestnanie rovnako trvať má aspoň päť rokov.

(4) Tento preukaz môže zcela alebo z časti nahradený byť vysvedčením o vykonanej s prospechom návšteve učilišťa, ktoré bolo uznané k tomu za spôsobilé; slúžobné vysvedčenie však buď i v tomto prípade predložené. Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného spoločenstevného sväzu a spoločenstva označia sa vládnym nariadením príslušné ústavy a tiež sa určí, do akej miery preukaz učebnej doby sa nahraďuje návštevou tých učilíšť. Týmto nariadením môže slúžobná doba, predpísaná v predchodzích odstavcoch, snížená byť pre absolventov vyšších obchodných škôl na jeden rok.

(5) Vzhľadom na verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti treba použiť, čo sa týče preukazu spôsobilosti, analogicky ustanovení § 20.

(6) Aby možno bolo prejsť z výrobnej živnosti, z obchodnej živnosti neviazanej preukazom spôsobilosti alebo z obchodne-tržobného povolania, ktoré nie je podrobené predpisom živnostenského zákona (banky, sklady, železničné a paroplavebné podniky, zárobkové a hospodárske družstvá, baňské a monopolové podniky atď.) k niektorej obchodnej živnosti zmienenej v § 53, odst. 3 a 4, živnostenský úrad (§§ 238-239) vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, ako aj príslušné spoločenstvo, môže výnimečne udeliť dišpenz od preukazu spôsobilosti vtedy, ak bol žiadateľ aspoň päť rokov činným v príslušných zamestnaniach.

(7) živnostenský úrad druhej stolice môže v prípadoch mimoriadneho zreteľa hodných upustiť aj od celého preukazu spôsobilosti.

c) Dotyčne remeselných živností.

§ 15.

(1) Ak chce kto nastúpiť remeselnú živnosť, zachovať treba predpisy §§ 11, 12 a 13, a okrem toho žiada sa preukaz spôsobilosti.

(2) Tento má obsahovať preukaz:

a) že učebný pomer bol riadne ukončený, a to pri osobách, ktoré sa vyučily u živnostníkov, ktorí boli členmi spoločenstva, predloženým listom tovaryšským, vydaným od tohoto spoločenstva (§ 147), pri osobách však, ktoré sa vyučily v živnostenských podnikoch po továrnicky provodzovaných alebo v takých podnikoch, majitelia ktorých nenáležali žiadnemu spoločenstvu, predloženým učebným vysvedčením, potvrdeným od obecného starosty po prípade hlavného mestského natára, kde je stanovisko živnosti, alebo predloženými učebnými vysvedčeniami a vysvedčením o vykonanej tovaryšskej zkúške (§ 150);

b) o niekoľkoročnom pomocníckom zamestnaní v príslušnej živnosti, v továrnom podniku podobnom tejto živnosti, alebo v továreňskej dielni rovného druhu ako táto živnosť, a to predloženým pracovným vysvedčením alebo predloženými pracovnými vysvedčeniami.

(3) Pre čas prechodný buď tento preukaz podaný:

a) výučným listom alebo učebným vysvedčením, potvrďujúcim vyučenie v tej istej živnosti alebo továreňskom závode, podobnom dotyčnej živnosti;

b) preukazom o niekoľkoročnom pomocníckom zamestnaní v tej istej živnosti alebo továreňskom závode, podobnom dotyčnej živnosti.

(4) Vládnym nariadením bude ustanovené, kedy nabývajú platnosti predpisy odstavca 2.

(5) Učebné vysvedčenie i preukaz o pomocníckom zamestnaní buďte potvrdené starostom spoločenstva i obecným starostom po prípade hlavným mestským notárom, v obvode ktorého živnosť sa provodzuje; ak nenáleží zamestnávateľ nijakému spoločenstvu alebo ak bol žiadateľ zamestnaný v továrni, potvrďuje vysvedčenie obecný alebo obvodný notár, po prípade hlavný mestský notár.

(6) Učebná doba nesmie byť od dvoch rokov kratšia ani od štyroch rokov dlhšia. V týchto medziach spoločenstevné shromaždenie podľa § 160, odst. 3, lit. b), poťažne podľa § 195, lit. I), má ustanoviť učebnú dobu pre učňov príslušných k spoločenstvu. Ak niet takého predpisu v stanovách, počet učebných rokov buď ujednaný v oných časových medziach učebnou smluvou.

(7) Zamestnanie pomocnícke (tovaryšské) alebo továreňského robotníka musí trvá aspoň tri roky.

(8) Pracovné knižky, vydané na základe predpisov drievejších, pozbývajú dňom účinnosti tohoto zákona platnosti; pripúšťajú sa však ako preukaz o zamestnaní pomocníckom, odbytom pred účinnosťou tohoto zákona pri nastupovaní remeselných alebo koncessovaných živností, viazaných preukazom spôsobilosti.

§ 16.

(1) V § 15, odst. 2, lit. a) a odst. 3, lit. a) stanovený preukaz o riadne ukončenom učebnom pomere môže byť nahradený vysvedčením, že žiadateľ s prospechom navštevoval živnostenské učilište, kde príslušnej remeselnej živnosti prakticky sa vyučuje a v nej odborne sa vzdeláva.

(2) Ak vyučuje sa na takomto ústave príslušnému odboru prakticky aspoň po tri školské roky, doba zamestnania pomocníckeho alebo továreňského robotníka, predpísaná v odst. 7 § 15, stanoví sa pre absolventov učilišťa tohoto na jeden rok.

(3) Rovnako tak doba praktického pomocníckeho zamestnania alebo továreňského robotníka ustanoví sa na jeden rok vtedy, keď sa príslušnému odboru prakticky aspoň po dva školské roky (alebo štyri semestre, hoci by nenasledovaly za sebou) vyučuje, prijatie do ústavu však závisí od predchodzej primeranej praktickej činnosti v živnosti, alebo ak navštevoval žiadateľ po riadnom ukončení učebného pomeru pre ďalšie svoje vzdelanie v tej istej živnosti dennú školu niektorého živnostenského učilišťa aspoň po jeden školský rok (alebo po dva semestre, hoci by nenasledovaly za sebou).

(4) Pomocníci, ktorí po riadnom ukončení učebného pomeru pre ďalšie vzdelanie v svojej živnosti navštevovali aspoň po tri školské roky dennú školu niektorého živnostenského učilišťa, súc riadnymi žiakmi týchže, sú sprostení toho, aby predložili preukaz o pomocníckom zamestnaní, predpísaný v § 15, odst. 2, lit, b) a odst. 3, lit. b).

(5) Vládnym nariadením označia sa patričné ústavy, ako aj živnosti, pre ktoré vysvedčenia ústavov môžu cele alebo z časti nahradiť výučný list a učebné vysvedčenie a po prípade tiež predpísanú dobu pomocníckeho zamestnania.

§ 17.

(1) Pri osobách, patriacich k brannej moci, ktoré ukončivše riadne učebnú dobu v príslušnej živnosti, sú po dobu svojej činnej služby pravidelne zamestnávané určitými živnostenskými prácami, vyskytujúcimi sa vo vojsku, ktoré sú predmetom živností remeselných, musí byť táto doba považovaná za rovnú pomocníckemu zamestnaniu v príslušnej remeselnej živnosti. Vládnym nariadením budí vydané predpisy o tom, ako vydávajú sa certifikáty o tomto zamestnaní, ktoré sú preukazu o pomocníckom zamestnaní na roveň postavené.

(2) Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, ako aj sriadeného spoločenstevného sväzu, môže vládnym nariadením byť určené, že učňovskému alebo pomocníckemu zamestnaniu za rovné treba pokladať tiež zamestnanie v určitých podnikoch, vyňatých zo živnostenského zákona a v ich pomocných ústavoch, okrem trestníc, donucovacích pracovieň a pracovieň v smysle zák. čl. XXI z roku 1913 pri takých prácach, ktoré o sebe sú predmetom remeselných živností a to vtedy, ak deje sa toto zamestnanie pri návode osôb, ktoré sú opatrené preukazom spôsobilosti pre príslušnú živnosť alebo ináč majú dostatočné odborné vzdelanie. Predpisy o vydávaní potrebných vysvedčení budú vydané tiež vládnym nariadením.

§ 18.

(1) Aby v prípadoch hodných zvláštneho zreteľa bolo možno prejsť od jednej živnosti k inej príbuznej živnosti alebo provodzovať súčasne príbuzné živnosti, živnostenský úrad II. stolice sa zmocňuje, aby vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený spoločenstevný sväz a príslušné spoločenstvá, k tomu cieľu majetníkom živností provodzovaných po remeselnícky alebo takých koncessovaných živností, ku ktorým sa žiada preukaz zvláštnej spôsobilosti (§ 37, odst. 1), odpúšťal predloženie preukazu spôsobilosti žiadaného v § 15.

(2) Živnostenský úrad II. stolice sa tiež zmocňuje, aby, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru a príslušné spoločenstvá, výnimečne odpúšťal predloženie preukazu o pomocníckom zamestnaní, poťažne tovaryšského listu alebo učebného vysvedčenia a vysvedčenia o vykonanej tovaryšskej zkúške.

(3) Živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc korporácie výšiej zmienené, môže tiež odpustiť predloženie preukazu o pomocníckom zamestnaní, ak je iným spôsobom nado všetku pochybnosť dokázané, že žiadateľ bol po predpísanú dobu zamestnaný ako pomocník v príslušnej živnosti, v továreňskom podniku podobnom živnosti tej, alebo v továreňskej dielni rovného druhu, ako táto živnosť.

(4) Živnostenský úrad druhej stolice môže v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa odpustiť aj celý preukaz spôsobilosti.

(5) Pred týmto odpustením nesmie s provodzovaním živnosti byť započaté.

(6) Osoby, ktoré chcú znova provodzovať živnosť, ktorú prv provodzovaly a ktorej sa potom vzdaly, sprostené sú opätného preukazu spôsobilosti.

§ 19.

(1) Ide-li o remeselnú živnosť, ktorú obecne ženy provodzujú, môže žena hlásiaca sa o samostatné provodzovanie takejto živnosti podať preukaz spôsobilosti tiež spôsobom iným. Ako tento preukaz treba podať, ponecháva sa volnému uváženiu živnostenského úradu, ktorý má prv vypočuť príslušné spoločenstvo.

(2) Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného spoločenstevného sväzu a príslušných spoločenstiev, označené budú vládnym nariadením živnosti, na ktoré ustanovenia predchádzajúceho odstavca sa vzťahujú.

(3) Ak ohlašujú ženy živnosť krajčírsku, obmedzenú na šatstvo ženské a detské, musia zpravidla padať dôkaz o riadnom ukončení učebného pomeru (§ 15, odst. 2, lit. a), poťažne odst. 3 lit. a). Vládnym nariadením môže byť vyslovené, že tento preukaz úplne alebo čiastočne sa nahraďuje vysvedčením o návšteve určitých živnostenských učilíšť vykonanej s prospechom, na ktorých živnosti krajčírskej prakticky sa vyučuje a v nej odborne sa vzdeláva.

(4) V prípadoch zreteľa hodných môže živnostenský úrad, vypočujúc príslušné spoločenstvo, nemajetným žiadateľkám, aby zabezpečil ich výživu, odpustiť tieto preukazy (preukaz o riadnom ukončení učebného pomeru, poťažne preukaz školským vysvedčením). Preukazy tieto môže odpustené byť zvlášte takým krajčírkam, ktoré nemajú ani pomocníkov, ani učňov.

(5) Majiteľky ženskej a detskej krajčírskej živnosti, ktoré živnosť tú provodzovaly už pred počiatkom pôsobnosti tohoto zákona a potom sa jej vzdaly, nie sú povinné, aby, ohlašujúc živnosť tú znova, dodatočne podávaly preukaz spôsobilosti, predpísaný v 3. odst.

§ 20.

(1) Ohlási-li verejná obchodná spoločnosť remeselnú živnosť, musí podať aspoň jeden spoločník, ktorý podľa spoločenskej smluvy je oprávnený provodzovať obchody spoločnosti alebo ju zastupovať, preukaz spôsobilosti pre príslušnú živnosť, spoločnosť však i pri ďalšom provodzovaní remeselnej živnosti vždy musí vyhovovať tejto podmienke aspoň nakoľko sa týče jedného spoločníka, oprávneného k vedeniu obchodu. Spoločnosť je tiež povinná, aby živnostenskému úradu dala vedieť o každej zmene v osobe spoločníka spôsobilých živnosť provodzovať.

(2) Ak prestane jediný k provodzovaniu živnosti spôsobilý spoločník neočekávane byť spoločníkom, úrad živnostenský povolí spoločnosti lehotu až do 6 mesiacov, aby menoval:, spoločníka, opatreného potrebným preukazom spôsobilosti, povereného vedením obchodu alebo zastupovaním spoločnosti.

(3) Predchádzajúce ustanovenia platia pri spoločnostiach komanditných o spoločníkoch ručiacich osobne.

§ 21.

Prv nežli úrad živnostenský vyhotoví živnostenský list na remeselnú živnosť, pozve príslušné spoločenstvo, aby do troch týždňov u úradu nahliadlo v doklady, ktoré strana predložila na preukaz svojej spôsobilosti. Spoločenstvo má právo, aby v tej istej lehote podalo dobrozdanie o predloženom preukaze spôsobilosti.

Preukazné listiny zfalšované, nepravé alebo ináč za neplatné uznané, nebuďte strane vrátené.

d) Dotyčne koncessovaných živností.

§ 22.

Koncessované živnosti.

Za koncessované živnosti sa vyhlašujú:

1. Všetky živnosti, ktoré mechanicky alebo chemicky rozmnožujú literárne a umelecké výrobky, alebo ktoré s týmito obchod vedú (kníhtlačiarne, meditlačiarne, oceľotlačiarne, drevotlačiarne, kameňotlačiarne a podobné živnosti, medzi tieto počítajúc šľapacie lisy, vyjmúc kníhkupectvá, antikvariáty, obchody s vecmi umeleckými, obchody s hudobninami);

2. požičiavárne takýchto vecí a čítárne;

3. periodické dopravovanie osôb;

4. živnosti tých, ktorí na verejných miestach prostriedky na dopravu osôb k potrebe jedného každého pohotove majú alebo k osobným službám na verejných miestach sa ponúkajú (ako poslovia, nosiči, čističi obuvi a podobní);

5. živnosti tých, ktorí na neverejných miestach ponúkajú sa k osobným službám;

6. živnosť staviteľská, živnosť murárskeho, kamenárskeho a tesárskeho majstra, ako aj živnosti tých, ktorí sú oprávnení k prevádzaniu menších murárskych, kamenárskych a tesárskych prác;

7. kominárska živnosť;

8. prietočnícka živnosť (čističia stokov);

9. pohodnícka živnosť;

10. výroba a predaj zbraní a streliva;

11. výroba a predaj ohňostrojných látok, ohňostrojných predmetov a všelijakých trhacích preparátov;

12. vetešnícka živnosť (obchod so starinou);

13: záloženská živnosť;

14. výroba jedov a príprava látok a preparátov, ktoré sú určené, by ich užité bolo za lieky, ako aj predaj oboch vecí, nakoľko nie je výlučne vyhradený lekárnikom; ďalej výroba a predaj strojených vôd minerálnych;

15. hostinské a výčapnícke živnosti (§§ 23 a 27), počítajúc k nej výčap a drobný predaj pálených liehových nápojov;

16. živnostenská výroba a predaj strojeného vína a polovina (pokiaľ táto výroba je prípustná);

17. inštalovanie plynovodov a domových vodovodov;

18. živnostenské vyrábanie a oprava parných kotlov;

19. živnostenská výroba hracích karát;

20. podkovárstvo (podkúvanie koní);

21. živnostenské ničenie potkanov, myší, škodlivého hmyzu a pod. jedovatými prostriedkami;

22. živnostenské prostredkovanie služieb a miest (§§ 30 až 34);

23. provodzovanie pohrebných podnikov (§ 3)1

24. po živnostensky provodzované závody na výrobu a rozvádzanie elektriky k osvetľovaniu, ku prevodu sily a k inému živnostenskému i domácemu používaniu;

25. v pohraničných okresoch po živnostensky provodzovaný obchod s handrami;

26. informačné kancelárie k podávaniu zpráv o úverných pomeroch (firiem i neprotokolovaných živnostníkov a iných osôb) k obchodným účelom;

27. živnosť zubných technikov;

28. cestovné kancelárie;

29. živnostenské stáčanie piva do lahví k účelom predaja lahvového piva;

30. telegrafné agentúry (telegrafné kancelárie, korešpondenčné kancelárie telegrafné);

31. súkromé detektívne podniky;

32. po živnostensky provodzovaný obchod s celuloidom, celuloidovým tovarom a s celuloidovými odpadkami;

33. živnostenská výroba zápaľného tovaru;

34. a) živnostenské zpracovanie nafty, b) živnostenský odbyt petroleja dovozom v dopravných nádržkách a stáčaním z nich (tankový provod);

35. výroba sodovky;

36. vzduchoplavba;

37. živnosť tých, ktorí nabývajú pohľadávok z dopravných obchodov voči dráham a iným dopravným podnikom, a ich vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňujú.