Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1924.

4733.

Zpráva

výboru kulturného, sociálne-politického a rozpočtového

o vládnom návrhu zákona (tisk 4598)

o výplate odpočivných a zaopatrovacích pôžitkov a jednorazových výpomoc k nim, tak učiteľom škôl ľudových a občianskych a opatrovateľkám detských opatrovieň na Slovensku, vydržiavaných cirkvami a obciami, ako aj niektorým pozostalým po týchto osobách.

I.

Neštátni učitelia na Slovensku, nachodiaci sa na trvalom odpočinku, požívaj ú odpočivné vo výške, vymerenej dľa maďarskych, dosial na Slovensku platných zákonitých predpisov. Dľa týchto predpisov počíta sa do penzie spomenutých už učiteľov len tá doba, ktorú patričný nepretržite ztrávil v službe, ako riadny učiteľ od 1. rujna 1893, t. j. odo dňa, keď XXXVIII. článok zákona z roku 1868 rozšírený bol právoplatne i na neštátnych učiteľov. Tento, na Slovensku ešte do dnes zákonitý stav, zapríčinuje, že mnohí penzisti-učitelia požívaj ú ďaleko menšie odpočivné, ako by im dľa skutočnej služby prislúchalo. Kč ešte povážime k tomu, že základný plat k vyrátaniu odpočivného pohybuje sa medzi 1400-3200 Kč ročného platu, tak ľahko si je predstaviť, že položenie staropenzistov-učiteľov škôl neštátnych je temer nesnesiteľné.

Vláda je dobre informovaná o nedostatku, v akom sa neštátni penzisti-učitelia na Slovensku nachodia, preto už minulého roku zákonom zo dňa 21. decembra 1922, čís. 410 Sb. z. a n., poskytla týmto penzistom jednorázovú výpomoc známym už obnosom.

Tohoto roku znovu prichádza vlada svojím návrhom o výpomoci neštátnym učiteľom penzistom - a môžme hneď konštatovať - že o veľa priaznivejším, než bol vlaňajší, lebo kým zákon č. 410. vzťahoval sa iba na učiteľov škôl neštátnych, požívajúcich štátnu podporu, prítomný návrh dáva pomoc všetkým (§ 1.) bez rozdieľu. Krome toho zmocňuje sa minister školstva a národnej osvety povoliť jednorázovú výpomoc tiež (§ 2.) "penzionovaným učiteľom a opatrovateľkám detských opatrovieň, ktorí pôsobili na neštátnych školách ľudových a občianskych mimo územia Slovenska na území bývalého štátu uhorského, ako aj pozôstalým po nich" -, prirodzene mnohú trpkú slzu, rynúcu po tvári biednej, drobnými detmi obsypanej uč. vdove - vysuší. Konečne pripomenúť treba, že prítomný návrh zvyšuje jednorazovú výpomoc o 100% proti zákonu vlaňajšiemu (§ 3.) penzijný poplatok však ostáva (§ 4.). Sú to všetko dobré stránky návrhu; no pri tom všetkom len ľutovať možno, že ani prítomný návrh otázku odpočivného nerieši definitívne a teda rozdiel medzi penzistom štátnym a neštátnym ostáva i naďalej a zkazonosne hlodá do tela československy jednoty a brzdí konečné ustálenie, konsolidovanie politických, kultúrnych a iných pomerov na Slovensku. Len si ráčte predstaviť, ako to musí bolieť, keď jednomu (štátnemu) započítajú sa do postupu valečné roky (2¹/₂) a druhému (neštátnemu) sa nepriznávajú; alebo keď jednomu meria sa odpočivné 2.4 procenty a druhému iba 2%; jednému stačí 35ročná služba, druhý však musí pracovať 40 rokov, aby dosiahnul nároku na plnú penziu. Tento rozdiel dotyka sa sice direktne iba penzistov, no nemôžno zatvárať oči pred neblahým pomerom aký vyvoláva i v radoch aktívneho učiteľstva na Slovensku.-

Kultúrnemu výboru síce sú známé ťažkosti, ktoré hatia definitívne riešenie penzijnej otázky, no pri tom všetkom dovoľuje si naliehave žiadať vládu, menovite však ministra školstva a národnej osvety, aby otázku tuto hľadel riešiť súčasne, keď bude riešená penzijná otázka celého štátneho zamestnanectva.

V presvedčení, že sa tak stane v krátkej dobe, kultúrny výbor, považujúc prítomný návrh ako výpomoc z núze, doporučuje plenu poslaneckej snemovne prijať ho v pôvodnom znení.

V Praze dne 13. června 1924.

Sociálně-politický výbor považuje za nutné, aby jednorázová výpomoc dle zákona ze dne 21. prosince 1922, č. 410 Sb. z. a n., byla i na další tři roky 1924, 1925 a 1926 poskytována, a to osobám v osnově uvedeným a ve výši o 100% zvýšené proti původnímu ustanovení zákona a r. 1922, ježto hospodářské poměry - posud neustálené - toto mimořádné opatření vyžadují, a navrhuje, aby poslanecká sněmovna vládní návrh schválila.

V Praze, dne 13. června 1924.

Vládny návrh zákona č. 4598 je vlastne predĺžením platnosti zákona č. 410 Sb. z. a n., ktorý ustanovil jednorázovú výpomoc k doterajším požitkom zaopatrovacím pre roly 1921-1923.

Rozpočtový výbor, vzhľadom na to, že návrh zákona nevyžiaduje žiadne skutočné zaťaženie št. rozpočtu pre r. 1924 a ani v rokoch 1925 a 1926 nebude rozpočtove padať na váhu, a následkom nezlepšenia sa hospodárskych pomerov neštátnych učiteľov, priklonil sa k usneseníu výboru kulturného a soc.-politického a navrhuje, aby návrh zákona prijatý bol v zneniu vládou predloženom.

V Prahe, dňa 18. červňa 1924.

o výplate odpočivných a zaopatrovacích pôžitkov a jednorazových výpomocí k nim, tak učiteľom škôl ľudových a občianskych a opatrovateľkám detských opatrovieň na Slovensku, vydržiavaných cirkvami a obciami, ako aj niektorým pozostalým po týchto osobách.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Minister školstva a národnej osvety sa zmocňuje, aby učiteľom a detským opatrovateľkám, ktorí účinkovali na ľudových alebo občianskych školách, alebo na detských opatrovniach na Slovensku, vydržiavaných cirkvami alebo obciami, ako aj pozostalým po nich, vyplatil z úradnej moci k odpočivným a zaopatrovacím pôžitkom dosial vyplácaným jednorazovú výpomoc, a to osobitne pre každý z rokov 1924, 1925, 1926.

(2) Táto jednorazová výpomoc môže sa povoliť penzionovaným učiteľom a detským opatrovateľkám, ako aj pozostalým po nich, majú-li nárok na penzijné a zaopatrovacie požitky:

a) buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. čl. zo dňa 3. mája 1875, č. XXXII, o penzionovaní učiteľov a vychovávateľov na verejných školách ľudových a opatrovniach, ako aj zaopatrovanie ich vdov a sirôt,

b) buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. čl za dňa 31. júla 1894, č. XXIVII, o penziach tých správcov, profesorov, učiteľov, správkyň a učiteliek, čo na verejných ústavoch účinkujú a o zaopatrení ich rodín, o ktorých je štátnym alebo iným verejným všeobecným usporiadaním nie postarané, s o zreteľom na uh. zák. čl. zo dňa 21. augusta 1914, č. XXXVI, o zaopatrení neštátnych profesorov-učiteľov vyšších ľudových a občianskych škôl, ako aj liečebnor pedagogických ústavov, a ich vdov a sirôt.

(3) Učiteľom a opatrovateľkám škôl a opatrovieň uvedených v odstavci 1, ktorí odídu na odpočinok po 31. decembri 1923 s nárokom na zaopatrenie z penzijných ústavov uvedených v odstavci 2, ako aj pozostalým po týchto učiteľoch, po 31. decembri 1923 v činnej službe zomrelých, môže sa povoliť jednorazová výpomoc v rokoch 1924, 1925 a 1926 len za ten rok, v ktorom taký učiteľ alebo opatrovateľka nepôsobili aspoň 6 mesiacov v činnej službe.

(4) Pozostalým po učiteľoch i opatrovateľkách, zomrelých vo výslužbe, môže sa povoliť jednorazová výpomoc vo výmere im podľa § 3 prislúchajúcej bez zreteľa na to, jestli sa už tom istom roku zomrelému vyplatila výpomoc jemu náležajúca.

(5) Jednorazová výpomoc vyplatí se len tým, ktorí preukážu, že sú štátnymi občanmi československými a bývajú na území republiky československej. Nesmie sa povoliť osobám, o ktorých sa preukázalo, že svojim chovaním poškodily vážnosť stavu učiteľského, alebo že sa, previnily jednaním nepriateľským Československej republike.

§ 2.

Penzionovaným učiteľom a opatrovateľkám detských opatrovieň, ktorí pôsobili na neštátnych školách ľudových a občianskych mimo územia Slovenska na území bývalého štátu uhorského, ako aj pozostalým po nich, môže byť v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných povolená jednorazová výpomoc podľa §§ 1 a 3, tohoto zákona výnimečne zcela alebo z čiastky, dokážu-li, že sú štátnymi občanmi československými, že sa nijako neprevinili nepriateľským jednaním proti republike Československej a že bývajú na jej území.

§ 3.

Jednorazová výpomoc táto je splatná v rokoch 1924, 1925 a 1926 každý rok najvyššie tejto výmere: Penzistom učiteľským po 2000 Kč, vdovám po nich po 1400 Kč, požívateľom príspevkov na výchovu detí (pre každé dieťa až do 5 detí) po 280 Kč a požívateľom darov z milosti z penzijných a zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2, ktoré zastupujú odpočivné a zaopatrovacie pôžitky, po 280 Kč. Jednorazová výpomoc opatrovateliek detských opatrovieň činí po 1600 Kč ročite.

§ 4.

Penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 29, odstavec 3, zák. čl. XXXII/1875 uh., zvyšujú sa so 12 zl. na 240 Kč ročite a penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 74, odstavec 1, zák. čl. XXXVI 1914 uh., so 7 procentov na 10 procentov platu zapčítateľného pre výmeru výslužného, najmenej však na 240 Kč ročite.

§ 5.

Zistí-li sa pri jednotlivých penzistoch (vdovách a sirotách) preplatok zvýšenia penzií z doby po 28. októbri 1918, ktoré nebolo priznané úradami alebo orgánmi oprávnenými k tomu podľa platných československých predpisov, treba tento preplatok odčítať od výpomoci poskytnutej podľa tohoto zákona, nestalo-li sa tak dosial, a to pre každý z rokov 192, 1925 a 1926 jednou tretinou. To isté platí tiež o preddavkoch už skorej snáď povolených.

§ 6.

(1) Až do konečného rozvrhu (čl. 256 mierovej smluvy medzi mocnosťami spojenými aj sdruženými a Maďarskom, čís. 102/1922 Sb. z. a n.) majetku krajinských penzijných; zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2, prejíma štátna pokladňa s výhodou regressu náklad na penzijné a zaopatrovacie pôžitky učiteľov škôl ľudových a občianskych a detských opatrovateliek, ako aj pozostalých po nich, v rozsahu, v ktorom tieto osoby majú nárok na zmienené pôžitky z menovaných penzijných a zaopatrovacích ústavov, pokiaľ osoby, o ktoré ide, sú v dobe, kedy zákon nadobudnul účinnosti, štátnymi občanmi československými, pokiaľ pôsobily ostatný raz na školách na Slovensku a pokiaľ bývajú na území republiky Československej.

(2) Do štátnej pokladne plynú v tejto dobe tiež všetky príslušné dôchodky menovaných zaopatrovacích a penzijných ústavov ako čiastočná úhrada nákladov, zmienených v odstavci 1.

§ 7.

Náklad vzišlý z prevádzania tohoto zákona uhradí sa v roku 1924 z prebytkov v celkovom štátnom rozpočte na rok 1924.

§ 8.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom 1. januára 1924. Prevedením jeho poveruje sa minister školstva a národnej osvety v shode s ministrom financií.