Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1924.
|
I. volební období. |
9. zasedání. |
4715.
Naliehavá interpellácia
poslanca dra Gátiho, Mondoka, Šafranka, Sedorjaka a súdruhov
vláde
vo veci štátnoprávneho postavenia a uskutočnia autonomie Podkarpatskej Rusi.
Závažnou príčinou chaotických verejnoprávnych pomerov a nespokojnosti ľudu v Podkarpatskej Rusi je medzi inými to, že vláda československá nesplnila voči tejto krajine záväzky, uložené jej medzinárodnou smluvou a zákonom.
V poválečných dobách revolučných šikovne a šťastne využili československí politikovia svoje výhodné položenie. S hľadiska štátnej bezpečnosti, z dôvodov imperialistických a národohospodárskych potrebovali aj územia obydlené Podkarpatskými Rusíny, a preto, akonáhle si zaistili u čelných mocností uznanie svojich aspirácií, zahájili vyjednávania s efemérnymi, revolučnými organizáciami podkarpatského Rusínstva, v prvom rade s rusínskou národnou radou v Amerike a s niektorými miestnymi národnými radami v Podkarpatskej Rusi. Vyjednávania tieto korunované boly úspechom, takže zahraničné zastupiteľstvo československé mohlo predostrieť čelným mocnostiam už hotovú vec.
Trebárs ti ad hoc štátnici; ktorí v mene Podkarpatskej Rusi vyjednávali a len užšie kruhy zastupovali, nevyužitkovali výhodnej polohy s náležitou zdatnosťou a obozretnosťou a ačkoľvek zástupcovia Podkarpatskej Rusi hráli za československou diplomaciou iba zástoj podriadený a jako zvláštna smluvná strana nezískali významnosti, ba ani len mierovú smluvu nepodpisovali, predsa len právny titul medzinárodnej smluvy, uzevrenej a podpísanej dňa 10. septembra 1919 v Saint Germain-en-Laye spojenými a sdruženými mocnosťami a Československom bol medzi iným vytvorený aj svornou vôľou Československa a podkarpatoruských Rusínov a preto dve svrchované vôle utvorily trvalý spolok.
Rozhodne pribíja to zvláštna veta úvodu citovanej medzinárodnej smluvy, dľa ktorej ťnárod juhokarpatských Rusínov pripojil sa k tomuto spolkuŤ.
Body 10. až 1. hlavy II. mierovej smluvy obsahujú úmluvy. Dľa týchto dostali sa podkarpatskí Rusíni pod imperium Československa, zachovali si však čiastočne svoju svrchovanosť v rámci autonomie, tedy v určitom ohľade vytvoril sa dualizmus s vecmi spoločnými, ktoré sú spravované zákonodárstvom, vládou a výkonnými orgány republiky Československej, a s vecmi autonomnými, ktoré zostaly v suverénnej moci autonomných orgánov rusinského územia neodvisle od vlády Československého štátu.
Tento verejnoprávny stav konkretizovala republika Československá v bodoch 2 až 9 §u 3. ústavnej listiny z r. 1920 čís. 121 z časti odlišne od záväzku prevzatého vo smluve St. Germainskej a spôsobom, ktorým sa práva Podkarpatskej Rusi obmezujú.
Článok 10 smluvy St. Germainskej shoduje sa s bodom 2. §u 3 práve citovanej listiny. Dľa toho sa štát československý zaväzuje, že v rámci štátu československého uznáva autonomnú jednotnosť Podkarpatskej Rusi a že Podkarpatská Rus má právo na najširšiu samosprávu, ktorá je slučitelná s jednotnosťou štátu.
Ačkoľvek smluva St. Germainská nechala otázku vnútorných hraníc otvorenú a bod 9 citovaného §u ústavného zákona obsahuje iba to, že uzákonenie týchto hranic bude súčiastkou ústavného zákona a trebárs ďalej oba právne pramene neprecizovaly čas, do ktorých musia byť záväzky plnené, je nesporné, že príčinou toho bola čiste bezpodmienečná a prezprílišná dôvera zastupiteľstva Podkarpatskej Rusi v bezvýhradné plnenie záväzkov smluvy medzinárodnej a tiež otázka vnútorných hraníc mala už dávno pred roky byt upravená autonomným zastupiteľstvom Podk. Rusi a vládou československou v dohode s ľudom slovenským.
Konštatujeme, že tieto základné body tých dvoch právnych prameňov už od päť rokov nie sú uskutočnené, vláda dodnes ani kroka neučinila v záujme blízkeho uskutočnenia, ba v Podk. Rusi zariadila sa tak, ako keby sa v dohľadnej dobe nechcela rozlúčiť s centralizmom.
Článok 11. mierovej smluvy St. Germainskej bol v ústavnú listinu pojatý už s podstatnými odchýlkami. V smysle článku 11. mierovej smluvy bude mať autonomný sojm (národné shromaždenie) vo veciach jazykových, vyučovacích a náboženských, v otázkach miestnej správy a vo všetkých iných veciach, ktoré budú národným shromaždením československým naň prenesené, zákonodárnu moc (exercera le pouvoir legislatif). Bod cit. §u ústavného zákona opatrne vyhýba pojmu zákonodárnej mociŤ, vynecháva ho a na miesto neho používa menej významných, neurčitejších slov: ťje príslušný usnášať sa o zákonochŤ, Slová tieto znamenajú verejnoprávné obmedzenie oboru pôsobnosti, lebo slová ťexercera le pouvoir legislatifŤ znamenajú svrchovaný zákonodárny úkon, ktorý odporu nestrpí, kdežto osnova základného zákona značí len obmedzenú a ztrpenú podriadenú možnosť.
Konštatujeme, že dňom nastúpenia platnosti mierovej smluvy St. Germainskej mal autonomný sojm Podkarpat. Rusi už byť v činnosti, lebo do jazykových, vyučovacích a náboženských vecí československá vláda alebo zákonodárstvo už od prvopočiatku nemá slova. Konštatujeme, že krátko po voľbách do Národného shromaždenia maly byť vypísané voľby do sojmu práve preto, lebo St. Germainská smluva ani na okamih neoprávnila Československo ku spravovaniu autonomných vecí a tedy všetky zákony, nariadenia alebo úradné opatrenia v týchto veciach usnesené a učinené sú bezzákonné, bezprávné a neplatné.
Naše stanovisko je dosvedčené tým, že nieto takého ustanovenia, ktoré by správu týchto autonomných vecí bolo čo len prechodne sverilo vláde alebo zákonodárstvu československému. Dľa toho bol ľud Podkarpatskej Rusi ako smluvná strana podvedený, československý štát prekročil jednostranne a napriek smluvy obor svojej pôsobnosti a uviedol v život celú hromadu zákonov a nariadení, ktoré sú neplatné a bezúčinné a proti ktorým má Podkarpatská Rus právo nielen protestovať, ale aj proti nim sa na odpor postaviť a dokonca na danom medzinárodnom právnom podklade zahájiť proti nim pasivnú i aktívnu resistenciu.
Len ako na príklad poukazujeme na tie úžasne zmotané jazykové ustanovenia, na tú jazykovú anarchiu, ktorá zavládla v Podkarpatskej Rusi, na ten bábelský jazykový zmätok, ktorý vytvoril nemožné pomery vo verejnej správe, súdnictve a školstve Podkarpatskej Rusi. Jednotlivé smery zápasia medzi sebou, smer veľkoruský a ukrajinský bojuje o svoje uplatnenie, pri týchto robia pokusy s prechodnými zmenami, v okrsku jedného a tohože školského referátu, ba i v jednej a tej istej škole jeden učiteľ vyučuje veľkorusky; druhý ukrajinsky, tretí rusínsky, sú tam už aj české školy, mimo toho aj školy maďarské a židovské, v ktorých sa vyučuje aj niektorému ľubovolnému jazykovému slovanskému, sú súdne senáty, v ktorých každý predseda, každý votant a každý štátny zástupca mluví inou rečou. Žiaci už si medzi sebou úplne nerozumia, o to menej rozumia svojim profesorom, obecenstvo, ktoré sa dovoláva svojho práva, dostáva závrat v pojednávaniach a kto sa chce naučiť jazyku Podkarpatskej Rusi, nie je vstave sa odhodlať, ktorou rečou by to mal začať.
Týmto pomerom môže učiniť koniec len platné rozhodnutie autonomného sojmu, a kým sa tak trestane, bude každé ustanovenie neplatné, právny účinok každého súdneho a úradného rozsudku, usnesenía alebo iného výnosu pochybný a vykonávanie nariadení, usnesení a rozsudkov bezprávne.
Je bez pochyby, že obor autonomných vecí je už bez toho veľmi chatrný a úzky a od dnešného vládneho režimu československého, ktorý ani svojim medzinárodným záväzkom nedostojí, nemôžeme očakávať rozšírenie oboru autonomie. Pres to však právom a naliehave môžeme požadovať toľko, koľko nám garantovala republika Československá podpisom Masarykovým, Benešovým a Kramářovým a koľko nám garantovaly dľa podpisov smluvy čelné mocnosti.
Pochybným pojmom v obore autonomie je aj pojem miestnej správy (pour les questions d'administration locale). Dľa nášho názoru autentický francúzsky text není krytý označením ťmiestna správaŤ, pod ktorou rozumieť možno prípadný úkon miestnej vrchnosti. Miestny vrchnostenský právny obor má v Československu každá obec a každý okres, kde fungujú miestni vrchnostenskí orgánovia a preto pojem tento nemôže byť v shode s detailným autonomným oborom pôsobnosti, ktorý poskytuje medzinárodná smluva a základné zákony v československom štáte jedine a výlučne Podkarpatskej Rusi. ťAdministration localeŤ znamená v Podkarpatskej Rusi autonomnú administratívu od guvernérstva nadol až po najmenší sbor. A preto dnešné administratívne orgány sú bezzákonné a odporujú smluve, civilná správa, ktorá je čiste centrálnym administratívnym orgánom a výkonným orgánom československej vlády Podkarpatskej Rusi, spravuje miestne veci bezprávne, jej nariedenia a rozhodnutia sú v odpore so štátoprávnym postavením v Podkarpatskej Rusi a tedy celý dnešný administratívny aparát v Podkarpatskej Rusi musí byt bez odkladu vymenený, lebo jeho činnosť je dľa práva bezúčinná a môže byt; udržovaná len právom násilia.
Základný zákon však ani v inom smere nedodržiava ustanovenia mierovej smluvy St. Germainskej. Podľa bodu citovaného paragrafu zákony vynesené v sojme Podkarpatskej Rusi sú platné len vtedy, prejaví-li s nimi svoj súhlas prezident republiky svojim podpisom. Článok 11. St. Germainskej smluvy takého ustanovenia neobsahuje. Podľa ústavnej listiny podpisuje zákony aj guvernér. Podľa správneho výkladu smluvy St. Germainskej podpisuje ich len guvernér.
Podľa mierovej smluvy St. Germainskej je guvernér zodpovedný sojmu a menuje ho prezident republiky. Bod 6 -u 3 ústavnej listiny modifikoval neprávom i toto ustanovenie, keď menovanie viazal na návrh vlády. Táto guvernérská funkcia nie je representačnou funkciou čestnou a guvernér nie je voči Podkarpatskej Rusi nezodpovedným dôverníkom vlády, ako je tomu dnes, ale podľa článku 11. St. Germainskej smluvy je guvernér činiteľom sojmu zodpovedným, ba čo viac jedine sojmu je guvernér zodpovedný a nie aj sojmu, ako to bod 6 -u a3 ústavnej listiny uvádza. Prezident tedy guvernéra iba menuje; bude-li tedy guvernér v sojme porazený, nemôže ho československá vláda alebo prezident vo funkcii ponechať, ale povinný je menovať iného.
Úradníci Podkarpatskej Rusi musia byt dľa možnosti menovaní z obyvateľov Podkarpatskej Rusi. Mierová smluva a základný zákon súhlasne pribíjajú toto právo, ktoré je dosť neurčite osnované. Keď aj uznáme, že v Podkarpatskej Rusi není dosť ladí, ktorý by v niektorých odvetviach mohli byt vrchnými úradníky menovaní, toľko však je isté, že 95% úradníctva mohlo by už dnes byť z obyvateľstva Podkarpatskej Rusi vybrané. Oproti tomu dnes 75% úradníctva Podkarpatskej Rusi nie je menované z obyvateľstva Podkarpatské Rusi, ale prevážna väčšina úradníkov je československá a hlavne na odpovedných a vyšších miestach sotva najdeme človeka z Podkarpatskej Rusi. Keďže je daná možnosť vymeniť úradníkov a je-li dána, je to tedy aj smluvnou povinnosťou československého štátu; táto výmena je naliehave nutná, bo úradníci českí, ale najmä úradníci vybraní z ukrajinských a ruských protirevolucionárov sú v Podkarpatskej Rusi veľmi nepopulárni. Podkarpatská Rus nie je kolóniou a jej obyvatelia majú na úradnícke miesta aspoň toľko práva; koľko cudzozemskí prisťahovalci. Otázka tato nemôže byť podoprená dôvodmi nacionalistickými; obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi bez rozdielu národnosti vyžaduje si účasť vo správe verejných vecí a preto povinnosťou československého štátu je túto bezpochybnú ťmožnosťŤ rešpektovať.
Československý štát oklieštil svoje povinnosti a jakožto náhražku za autonomiu stvoril z funkcie guvernéra len nezodpovednú čestnú funkciu a previedol voľby do Národného shromaždenia.
Aj v otázke zastúpenia v Národnom shromaždení bola Podkarpatská Rus ukrivdená. Článok 13. mierovej smluvy St. Germainskej, ktorý sa sem vzťahuje, predpisuje zastúpenie ťspravedlivéŤ, kdežto odstavec 5 §u 3 základného zákona uspokojí sa už len zastúpením primeraným počtomŤ. Avšak 9 poslancov a senátori nepredstavuje zastúpenie v počte primeranom ani zastúpenie spravodlivé vzhľadom na to, že na stejne rozsiahle územia československého štátu pripadá viac poslancov a, senátorov.
Je otvorenou otázkou aj to, či mala vláda právo vypísať voľby do Národného shromaždenia pred voľbami do sojmu a či sojmu neprináleží právo vyslať do Národo Národného shromaždenia primeraný počet poslancov? Je však nado všetku pochybnosť, že prevedenie volieb do Národného shromaždenia bez vybudovania autonomie je iba náhražkou za autonomiu ku zmäteniu verejnej mienky v cudzine.
Poslanci a sénátori zvolení v Podkarpatskej Rusi vykonávajú dnes svoje práva zrovna tak proti zákonu a mezinárodnej smluve, ako Národné shromaždenie až do prevedenia volieb bezzákonne a proti mierovej smluve rozhodovalo o Podkarpatskej Rusi.
Článok 13. St. Germainskej smluvy totižto jasne vymedzuje právny obor Národného shromaždenia a sojmu, keď prejavuje, že poslanci a senátori Národného shromaždenia vyslaní za Podkarpatskú Rus nie sú oprávnení v Národnom shromaždení československom hlasovať vo veciach, ktoré patria do oboru pôsobnosti rusínského sojmu.
Z toho je jednak zrejmé, že Národné shromaždenie československé dosial neprávom pojednávalo a rozhodovalo a autonomných veciach Podkarpatskej Rusi. Otázka táto nestrpí kompromisu a prechodného stavu. Zastúpenie v československom ríšskom Národnom shromaždení predpokladá tedy autonomný sojm a tieto dva sbory môžu len súbežne účinkovať. Nerešpektuje-li vláda a štát svoje povinnosti, budeme my, zástupcovia Podkarpatskej Rusi čo najrozhodnejšie protestovať proti každému úkonu Národného shromaždenia, ktorý sa bude protiviť punktáciam St. Germainskej mierovej smluvy.
Náš protest je dôkladný tým väčšmi, lebo práva Podkarpatskej Rusi podľa bodu 1. St. Germainskej smluvy zaručené sú garanciami ťSpoločnosti národovŤ a práva tieto nemôžu byť pozmenené bez súhlasu väčšiny Rady Spoločnosti Národov.
Musíme tedy vedieť, akú cenu má podpis štátu československého a garancie Spoločnosti národov? Bolo to hriešnou ľahkomyseľnosťou od politikov Podkarpatskej Rusi, že sa uspokojili s takýmito zhnilými pomery a bolo nesvedomitosťou od vlády, že miesto toho, aby svojim povinnostiam dostála, zaviedla v Podkarpatskej Rusi system neodpovedného vladárenia a svoje centrálné úrady ako aj svojich rusínskych privilegovaných politikov ukojila planým a svévoľným ťgenerálnym štatutomŤ.
Prejavujeme, že bezprávné ustanovenia zák. č. 121 z r. 1920 neuznávame a budeme pracovať v tom smere, aby bol opravený v smysle mierovej smluvy St. Germainskej.
Riešenie ústavnoprávneho postavenia Podkarpatskej Rusi nepožadujeme v dôsledku nejakej verejnoprávnej pedanterie, ale preto, lebo od vybudovania autonomie očakávame ozdravenie hospodárskych pomerov a uspokojenie oprávnených nárokov Podkarpatskej Rusi. Dnešné pomery umožnily koloniálne vykorisťovanie Podkarpatskej Rusi a jej úplnú devastáciu v prospech kapitalizmu zemí historických. Jedine zodpovedná činnosť autonomných orgánov a kontrola sojmu môže privodiť zmenu v tomto kolonizačnom a koloniálnom systeme. Nemôžeme trpieť ďalej odbúravanie nášho priemyslu, dnešné hospodárenie eráru, samovôľu úradníkov, absurdne zdĺhavé a nevhodné prevádzanie pozemkovej reformy, úplné zanedbávanie pokladov prirodních, pošliapavanie práv národnostných, umele vyvolávanú nezamestnanosť a biedu. Vieme, že autonomia ešte nie je naprostým liekom, lebo korene hospodárskych nerestí viaznu hlbšie, predsa však dôverujeme, že účinnejšia práca a kontrola orgánov autonomných učiní koniec tomu hriešnemu systému a vôľa ľudu Podkarpatskej Rusi väčšinou proletárskeho položí základy zdravejšieho štátneho života a zariadenia.
A preto se tážeme:
1. či je vláda ochotná v úplnom celku vyhovieť svojim záväzkom, ku ktorým sa voči Podkarpatskej Rusi vo smluve St. Germainské zaviazala?
2. či je ochotná zmeniť ústavný zákon z r. 1920 č. 121 v smysle ustanovení mierovej smluvy St. Germainskej?
3. či je ochotná bez odkladu predložiť návrh ústavného zákona, potrebného k tomu aby autonomia mohla byť uskutočnená?
4. či je ochotná do troch mesiacov vypísať a previesť voľby do sojmu v smysle ustanovení zákona o voľbách poslancov?
5. či je ochotná zrušiť obor pôsobnosti civilnej správy v Užhorode autonomie sa protiviaci a zrušiť jej udelenia, ktoré si autonomný obor pôsobnosti vyvlastnily, v prvom rade však referát školský?
6. či je ochotna všetky úradnícke miesta v Podkarpatskej Rusi na celej čiare obsadiť jednotlivcami z ľudu Podkarpatskej Rusi a týmto cieľom vypísať s krátkou lehotou súbehy na všetky miesta?
V Prahe, dňa 13. júna 1924.
Dr. Gáti, Mondok, Šafranko, Sedorjak, Blažek, Houser, dr. Šmeral, Teska, Tausik, Mikulíček, Rouček, Koutný, Bubník, Haken, Darula, Burian, J. Kříž, Skalák, Warmbrunn, Kučera, Kreibich, Krejčí, Merta, Kunst, Malá, Toužil, Svetlik.