Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1924.

4552.

Zpráva

zemedelského výboru

o vládnom návrhu zákona (tisk 4516),

ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v ročných pastevných obdobiach 1924-1929.

Zákon

zo dňa.................. 1924,

ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v ročných pastevných obdobiach 1924-1929.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Majitelia (nájomci, užívatelia) pôdy sú povinní nechať v ročných pastevných obdobiach 1924-1929 na spoločnú pastvu podľa ustanovenia tohoto zákona pôdu, na ktorej nechali v pastevnom období 1923 majiteľov dobytka spoločne pásť, alebo na ktorej títo buď pásli alebo boli; oprávnení pásť podľa rozhodnutia, ktoré vydané bolo alebo bude ma základe vládnych nariadení zo dňa 19. januára 1923, č. 11 a 12 Sb. z. a n., o úprave užívania pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v r. 1923.

§ 2.

Na toto užívanie pôdy na spoločnú pastvu majú predovšetkým nárok tí, ktorí na nej v pastevnom období 1923 za podmienok v predchádzajúcom paragrafe uvedených dobytok pásli alebo boli k tomu oprávnení, a okrem toho - nakoľko ide o to ktoré z uvedených ročných; pastevných období - ti, ktorým bráni opatrenie zverolékarsko-policajné pásť na pôde, na ktorej v pastevnom období predchádzajúcom pásli alebo boli k tmu oprávnení.

§ 3.

1. Pokiaľ dobytok osôb naznačených v § 2. má dostatočnú pastvu na pôde, na užívanie ktorej na pastvu maj ú tieto osoby dľa toho istého ustanovenia nárok, alebo na akejkoľvek inej pôde, na ktorej sú oprávnené pásť, prizná úrad spoločné užívanie pastvy s týmito osobami na pôde, na ktorú sa vzťahuje predpis § 1, tiež iným majiteľom; dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

2. Jestliže však dobytok osôb v § 2. naznačených má už dostatok pastvy inde, ako na pôde, na užívanie, ktorej na pastvu majú osoby tieto dľa § 2. nárok, prizná úrad túto pôdu na spoločnú pastvu výhradne iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

3. O tom, či je na pastvine dostatok pastvy v smysle predchádzajúcich dvoch odstavcov, rozhodne v prípade sporu úrad.

§ 4.

1. Užívanie pôdy na spoločnú pastvu ne platí pre lesy ochranné a pre lesy na pôde s lietavým pieskom, pokiaľ bude rozhodnuté podľa pokračovania predpísaného v § 7. uh. zák. čl. zo dňa 11. júna 1879, č. XXXI (lesný zákon), že pasenie dobytka môže tam poškodiť stromy, zmladzovanie porostu alebo pôdu.

2. Ak by šlo o inú lesnú pôdu, môže úrad na žiadosť majiteľa, podanú v roku 1924 do 14 dní odo dňa účinnosti zákona a v ďalších rokoch do konca januára, prikázať užívanie pastvín miesto na tejto pôde na inom vhodnom pozemku toho istého majiteľa približne tej istej výmery a hodnoty, pokiaľ dosavádne vyúžitkovanie nie je zemedelsky výhodnejšie. Úrad vyslyší pred rozhodnutím obecnú radu obce, v obvode ktorej býva väčšina tých., ktorí v predchádzajúcom pastevnom období pásli na zmienenej pôde, jestliže tí, ktorí na tejto pôde v predchádzajúcom pastevnom období pásli, neustanovia za tým účelom do 8 dní od vyzvania úradu troch spoločných zástupcov; úrad vyžiada si v tej istej lehote tiež mienku príslušnej obvodovej úradovne štátneho Pozemkového úradu. Za tých istých podmienok a v tých istých, lehotách môže úrad po vypočutí oboch strán prikázanie takéto previesť i z moci úradnej.

3. Úrad môže celkom alebo čiastočne zakázať užívanie pastvín na miestach, na ktorých sú výmole alebo ak je odôvodnená obava, že by tam výmole vznikly, pokiaľ užívatelia takýchto pastvín neprevedú opatrenia, ktorými sa ďalšiemu šíreniu výmoľov zabráni.

§ 5.

1. Majitelia pôdy (§ 1.) sú povinní v r. 1924 najneskoršie do 14 dní odo dňa účinnosti tohoto zákona a v ďalších rokoch vždy do konca marca vykázať na svoj ej pôde jednak potrebný prístup (priehon) k pôde užívanej za pastvu, ako i k naj bližším napájadlom (vode), jednak príhodné miesta, na ktorých si môžu, užívatelia pastvy sriadiť poludňajšie a nočné ležiská pre svoj dobytok.

2. Povinnosť trpieť prístup (priehon) za miernu náhradu, ktorú, ak nedôjde k dohode, stanoví úrad, majú aj všetcia iní majitelia pôdy, nakoľko neni iný prístup k pôde užívanej za pastvu.

§ 6.

1. Prenájom alebo iný prevod práv užívacích na základe tohoto zákona získaných neni dovolený; osoby, ktoré by proti tomu jednaly, môže úrad vylúčiť zo spoločného užívania pastvín.

2. Užívatelia sú rukou spoločnou a nerozdielnou povinní pastviny, ktorých sa užíva podľa tohoto zákona, udržovať v dobrom stave. Ak majú ešte iné pastviny, sú povinní i tieto udržovať v dobrom stave. Udržovaním v dobrom stave treba rozumieť povrchovú úpravu, ktorú možno previesť ručnou a ťažnou silou.

3. Ak nevyhovejú užívatelia tejto povinnosti v lehote úradom im ustanovenej, môže úrad spoločné užívanie pastviny získanej dľa tohoto zákona prideliť iným osobám.

§ 7.

1. Poplatky za užívanie určia sa dohodou.

2. Ak nedôjde k dohode, platia pre pastevné obdobie 1924 tieto maximálne sadzby:

3. V poplatkoch týchto je zahrnutá i náhrada za užívanie naznačené v § 5., odst. 1. Pripadne-li však na 2 katastrálne jutrá (po 1600o°) viacej ako jeden kus dorastlého rožného dobytka alebo jeden dorastlý kôň, pri čom sa nehľadí na mláďatá pod matkou, alebo 5 oviec, alebo 3 ošípané, alebo 2 kozy, snižujú sa poplatky jednotlivými užívateľmi pastvy platené úmerne tak, aby celkový poplatok z jedného katastrálneho jutra nečinil pri pôde uvedenej v stĺpci 1. prechádzajúcej tabulky viacej ako 10 Kč a pri pôde uvedenej v stĺpci 2. tej istej tabulky viacej ako 15 Kč za celé pastevné obdobie a pri pastve kratšej v prípadoch uvedených v stĺpci 2. tej istej tabulky viacej ako 3 Kč za mesiac. Poplatky sa rozpočítaj ú na jednotlivých užívateľov dľa pomeru vyjadreného v tej istej tabulke.

4. Pásť kozy na lesnej pôde naznačenej v stĺpci 1. predchádzajúcej tabulky neni prípustné.

5. Minister zemedelstva stanoví so zreteľom na hospodárske pomery tieto poplatky pre ďalšie pastevné obdobia vyhláškou vo Sbierke zákonov a nariadení.

6. Nedojde-li k inej dohode, sú poplatky splatné, ide-li o užívanie pastvy po celé pastevné obdobie, do 90 dní, pri pasení kratšom do 30 dní od začiatku pastevného obdobia.

§ 8.

Priamy dozor nad pastvinami, ktorých užívanie upravuje tento zákon, vykonáva obecná, rada obce, v obvode ktorej sú pastviny.

§ 9.

1. Okrem prípadu dohody predpíše poplatky v § 7. zmienené starosta obce, v obvode ktorej sú pastviny; proti predpisu tomu môžu strany podať u obecného úradu tej istej obce do 15 dní odvolanie, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne okresný úrad (administratívna vrchnosť I. stolice). O vymáhaní a exekučnom pokračovaní platia tie isté ustanovenia ako o vymáhaní nezaplatených daní priamych. Právoplatne predpísané poplatky odvádza majiteľovi (nájomcovi, užívateľovi) pôdy starosta obce, v obvode ktorej bývajú jednotliví užívatelia pastvy.

2. V prípadoch uvedených v § 4., odst. 1., rozhoduje v I. stolici župný úrad, v II. stolici ministerstvo zemedelstva.

3. Vo všetkých ostatných prípadoch rozhoduje v I. stolici okresný úrad (administratívna vrchnosť I. stolice), v II. stolici na Slovensku župný úrad, v Podkarpatskej Rusi civilná správa v Užhorode. Rozhodnutie II. stolice je konečné.

4. Revizná žiadosť (§ 3. uh. zk. čl. zo dňa 27. júla 1901, č. XX o zjednodušení administratívneho pokračovania) je vylúčená.

§ 10.

Úmluvy o pastve pre pastevné obdobie 1924-1929 sú neplatné, nakoľko odporujú tomuto zákonu.

§ 11.

1. Prevádzanie tohoto zákona nesmie byť na újmu prevádzaniu zákona zo dňa 30. januára 1920, čís. 81 Sb. z. a n. (zákona prídelového) a zákona zo dňa 8. apríla 1920, čís. 329 Sb. z. a n., v znení zákona, zo dňa 13. júla 1922, čís. 220 Sb. z. a n. (zákona náhradového).

Výpovedi dané štátnym Pozemkovým úradom podľa § 18a. zákona náhradového, postihujú tiež užívanie práva získané podľa tohoto zákona na majetku zabranom štátom podľa zákona zo dňa 16. apríla 1919, čís. 215 Sb. z. a n. (Zákona záborového.)

2. Ak sa prevádzaním pozemkovej reformy zmenia pomery v užívaní pôdy, môže úrad v medziach zásad § 2. a 3. užívanie pastvín znova upraviť.

§ 12.

1. Zákon tento, ktorý platí pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia a pozbýva účinnosti dňom 31. decembra 1929.

2. Zákonom týmto rušia sa nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 11. apríla 1919, čís. 68/1919/2944 a prez., a zo dňa 15. mája 1919, čís. 90/1919/2708 zem., o používaní a o úprave pastvín.

3. Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode so zúčastnenými ministrami.

Zemedelský výbor uváživší, že na Slovensku a v Podk. Rusi je hospodárskou nutnosťou, aby drobným vrstvám zemedelského ľudu, ktorý nemá pre svoj dobytok dosť pastvín na, vlastnej pôde, bolo zaistené užívanie cudzích pastvín, ako tomu bolo aj v predchodzích rokoch po politickom prevrate, vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona, ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín na Slovensku a v Podk. Rusi v ročných pastevných obdobiach 1924-1929, a schválil návrh ten s niektorými, celkom podružnejšími zmenami.

Osnova zachyťuje skutočný stav v užívaní pastvín v r. 1923 platný, a rieši otázku pastvín na budúcich šesť rokov, aby verejnosť slovenská a podkarpato-ruská nebola každoročne znepokojovaná neistotou, čo bude s užívaním pastvín v budúcom roku.

Proti dosavádnym vládnym nariadeniam, ktorými, nehľadíme-li k tak zv. nariadeniam Šrobárovým, bola táto otázka dosiaľ rok od roku upravovaná, treba uznať pokrok osnovy zákona, zračiaci sa menovite v tom, že podľa navrhnutej úpravy (§ 3) bude možné privodiť medzi jednotlivými záujemníky a obciami isté vyrovnanie v prídele pastvín, poneváč ich užívanie bolo často príliš nerovnomerne rozdelené. § 4 bere primeraný zreteľ na ochranu lesného hospodárstva, § 6 sleduje aj ciel výchovný, lebo predpisuje užívateľom, aby udržovali pastviny v dobrom stave; nákladnejšie adaptácie ovšem predpisovať nemôže, keďže ide o provizórium na 6 rokov; predpokladá sa, že zatým pozemková reforma vyrieši hlavnú časť pastvinárskych otázok v oboch zmienených oblastiach republiky.

Predpisom § 7 o poplatkoch pre majiteľa pôdy má byť drobnému ľudu zaistené užívanie pastvín za miernu náhradu.

Zemedelský výbor shľadáva navrhnutú úpravu v záujme kľudného vývoja pomerov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi účelnou a doporučuje poslaneckej snemovni osnovu zákona k ústavnému schváleníu.

V Prahe dňa 9. apríla 1924.

Rezolúcia.

Zemedelský výbor pojednával dňa 9. apríla 1924 o osnove zákona, ktorým sa, upravuje užívanie niektorých pastvín na Slovenska a v Podkarpatskej Rusi v ročných pastevných obdobiach 1924-1929, a prijal túto rezolúciu:

"Vláda sa vyzýva, aby tiež vypracovala návrh zákona na povznesenie pastvinárstva zvlášte v horských krajoch zemí historických."