Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

4516.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa ............................................1924,

ktorým sa upravuje užívanie niektorých pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v ročných pastevných obdobiach 1924 - 1929.

Národné shomaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Majitelia (nájomníci, užívatelia) pôdy sú povinní nechať v ročných pastevných obdobiach 1924 - 1929 na spoločnú pastvu podľa ustanovenia tohoto zákona pôdu, na ktorej nechali v pastevnom období 1923 majiteľov dobytka spoločne pásť, alebo na ktorej títo buď pásli, alebo boli oprávnení pásť podľa rozhodnutia, ktoré vydané bolo lebo bude na základe vládnych nariadení zo dňa 19. januára 1923, č. 11 a 12 Sb. z. a n., o úprave užívania pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v r. 1923.

§ 2.

Na toto užívanie pôdy na spoločnú pastvu majú predovšetkým nárok tí, ktorí na nej v pastevnom období 1923 za podmienok v predchádzajúcom paragrafe uvedených dobytok pásli alebo boli k tomu oprávnení, a okrem toho nakoľko ide o to ktoré z uvedených ročných pastevných období - ti, ktorým bráni opatrenie zverolekársko-policajné pásť na pôde, na ktorej v pastevnom období predchádzajúcom pásli alebo boli k tomu oprávnení.

§ 3.

1. Pokiaľ dobytok osôb naznačených v § 2 má dostatočnú pastvu na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú tieto osoby dľa toho istého ustanovenia nárok, alebo na akejkoľvek inej pôde, na ktorej sú oprávnené pásť, prizná úrad spoločné užívanie pastvy s týmito osobami na pôde, na ktorú sa vzťahuje predpis § 1, tiež iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

2. Jestliže však dobytok osôb v § 2 naznačených má už dostatok pastvy inde, ako na pôde, na užívanie ktorej na pastvu majú osoby tieto dľa § 2 nárok, prizná úrad túto pôdu na spoločnú pastvu výhradne iným majiteľom dobytka, ktorí o to požiadajú, nemajúc inde dostatočnej pastvy pre svoj dobytok.

3. O tom, či je na pastvine dostatok pastvy v smysle predchádzajúcich dvoch odstavcov, rozhodne v prípade sporu úrad.

§ 4.

1. Užívanie pôdy na spoločnú pastvu neplatí pre lesy ochranné a pre lesy na pôde s lietavým pieskom, pokiaľ bude rozhodnuté podľa pokračovania predpísaného v § 7, uh. zák. čl. zo dňa 11. júna 1879, č. XXXI. (lesný zákon), že pasenie dobytka môže tam poškodiť stromy, zmladzovanie porostu alebo pôdu.

2. Ak by šlo o inú lesnú pôdu, môže úrad na žiadosť majiteľa, podanú v roku 1924 do 14 dní odo dňa účinnosti zákona a v ďalších rokoch do konca januára, prikázať užívanie pastvín miesto na tejto pôde na inom vhodnom pozemku toho istého majiteľa približne tej istej výmery a hodnoty. Úrad vyslyší pred rozhodnutím obecnú radu obce, v obvode ktorej býva väčšina tých, ktorí v predchádzajúcom pastevnom období pásli na zmienenej pôde, jestliže tí, ktorí na tejto pôde v predchádzajúcom pastevnom období pásli, neustanovia za tým účelom do 8 dní od vyzvania úradu troch spoločných zástupcov. Za tých istých podmienok a v tých istých lehotách môže úrad po vypočutí oboch strán prikázanie takéto previesť i z moci úradnej.

3. Úrad môže celkom lebo čiastočne zakázať užívanie pastvín na miestach, na ktorých sú výmole alebo ak je odôvodnená obava, že by tam výmole vznikly, pokiaľ užívatelia takýchto pastvín neprevedú opatrenia, ktorými sa ďalšiemu šíreniu výmoľov zabráni.

§ 5.

1. Majitelia pôdy (§ 1.) sú povinní v r. 1924 najneskoršie do 14 dní odo dňa účinnosti tohoto zákona a v ďalších rokoch vždy do konca marca vykázať na svojej pôde jednak potrebný prístup (priehon) k pôde užívanej za pastvu, ako i k najbližším napájadlom (vode), jednak príhodné miesta, na ktorých si môžu užívatelia pastvy sriadiť poludňajšie a nočné ležiská pre svoj dobytok.

2. Povinnosť trpieť prístup (priehon) za miernu náhradu, ktorú, ak nedôjde k dohade, stanoví úrad, majú aj všetci iní majitelia pôdy; nakoľko neni iný prístup k pôde užívanej za pastvu.

§ 6.

1. Prenájom alebo iný prevod práv užívacích na základe tohoto zákona získaných neni dovolený; osoby, ktoré by proti tomu jednaly, môže úrad vylúčiť zo spoločného užívania pastvín.

2. Užívatelia sú rukou spoločnou a nerozdielnou povinní pastviny, ktorých sa užíva padla tohoto zákona, udržovať v dobrom stave. Ak majú ešte iné pastviny, sú povinní i tieto udržovať v dobrom stave. Udržovaním v dobrom stave treba rozumieť povrchovú úpravu, ktorú možno previesť ručnou a ťažnou silou.

3. Ak nevyhovejú užívatelia tej to povinnosti r lehote úradom im ustanovenej, môže úrad spoločné užívanie pastviny získanej dľa tohoto zákona prideliť iným osobám.

§ 7.

1. Poplatky za užívanie určia sa dohodou.

2. Ak nedôjde k dohode, platia pre pastevné obdobie 1924 tieto sadzby:

3. V poplatkoch týchto je zahrnutá i náhrada za užívanie naznačené v § 5, odst. 1. Pripadne-li však na 2 katastrálne jutrá (po 1600 m²) viacej ako jeden kus dorastlého rožného dobytka lebo jeden dorastlý kôň, pri čom sa nehľadí na mláďatá pod matkou, alebo 5 oviec, alebo 3 ošípané, alebo 2 kozy, snižujú sa poplatky jednotlivými užívateľmi pastvy platené úmerne tak, aby celkový poplatok z jedného katastrálneho jutra nečinil pri pôde uvedenej v stĺpci 1. prechádzajúcej tabuľky viacej ako 10 Kč a pri pôde uvedenej v stĺpci 2. tej samej tabuľky viacej ako 15 Kč za celé pastevné obdobie a pri pastve kratšej v prípadoch uvedených v stĺpci 2. tej samej tabuľky viacej ako 3 Kč za mesiac. Poplatky sa rozpočítajú na jednotlivých užívateľov dľa pomeru vyjadreného v tej samej tabuľke.

4. Pásť kozy na lesnej pôde naznačenej v stĺpci 1. predchádzajúcej tabuľky neni prípustné.

5. Minister zemedelstva stanoví so zreteľom na hospodárske pomery tieto poplatky pre ďalšie pastevné obdobia vyhláškou vo Sbierke zákonov a nariadení.

6. Nedôjde-li k inej dohode, sú poplatky splatné do 30 dní od začiatku pastevného obdobia.

§ 8.

Priamy dozor nad pastvinami, ktorých užívanie upravuje tento zákon, vykonáva obecná, rada obce, v obvode ktorej sú pastviny.

§ 9.

1. Okrem prípadu dohody predpíše poplatky v § 7 zmienené starosta obce, v obvode ktorej sú pastviny; proti predpisu tomu môžu strany podať u obecného úradu tej istej obce do 15 dní odvolanie, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne okresný úrad (administratívna vrchnosť I. stolice). O vymáhaní a exekučnom pokračovaní platia tie isté ustanovenia ako o vymáhaní nezaplatených daní priamych. Právoplatne predpísané poplatky odvádza majiteľovi (nájemcovi, užívateľovi) pôdy starosta obce, v obvode ktorej bývajú jednotliví užívatelia pastvy.

2. V prípadoch uvedených v § 4, odst. 1. rozhoduje v I. stolici župný úrad, v II. stolici ministerstvo zemedelstva.

3. Vo všetkých ostatných prípadoch rozhoduje v I. stolici okresný úrad (administratívna vrchnosť I. stolice); v II. stolici na Slovensku župný úrad, v Podkarpatskej Rusi civilná správa v Užhorode. Rozhodnutie II. stolice je konečné.

4. Revízna žiadosť (§ 3 uh. zk. čl. zo dňa 2. júla 1901, č. XX. o zjednodušení administratívneho pokračovania) je vylúčená.

§ 10.

Úmluvy o pastve pre pastevné obdobie 1924 - 1929 sú neplatné, nakoľko odporujú tomuto zákonu.

§ 11.

1. Prevádzanie tohoto zákona nesmie byť na újmu prevádzaniu zákona zo dňa 30. januára 1920, čís. 81 Sb. z. a n. (zákona prídelového) a zákona zo dňa 8. apríla 1920, čís. 329 Sb. z. a n., v znení zákona zo dňa 13. júla 1922, čís. 220 Sb. z. a n. (zákona náhradového).

2. Ak na prevádzaním pozemkovej reformy zmenia pomery v užívaní pôdy, môže úrad v medziach zásad § 2 a 3 užívanie pastvín znova upraviť.

§ 12.

1. Zákon tento, ktorý platí pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia a pozbýva účinnosti dňom 31. decembra 1929.

2 Zákonom týmto rušia sa nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 11. apríla 1919, čís. 68/1919/2944 a prez., a zo dňa 15. mája 1919, čís. 90/1919/2708 zem., o používaní a o úprave pastvín.

3. Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Pre vývoj zemedelských pomerov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi má zvlášť dôležitý význam otázka užívania pastvín. Zemedelské obyvateľstvo, nemajúc vlastných pastvín, bolo a je nútené pásť dobytok na pastvinách cudzích, väčšinou na pôde zabranej alebo štátnej. Zkúsenosť, že niektorí majitelia alebo veľkonájomci pôdy, využívajúc mimoriadnych válkou spôsobených pomerov; zdráhali sa pastviny vôbec prenajímať alebo žiadali za ne príliš vysoké ceny, vedla k tomu, že v záujme mnoho tisícov drobných zemedelcov bolo užívanie pastvín v roku 1921 upravené vládnymi nariadeniami zo dňa 21. mája 1921 čís. 201 Sb. z. a n. (pre Podkarpatskú Rus) a zo dňa 27. mája 1921, čís. 226 Sb. z. a n. (pre Slovensko), kde otázka používania a úpravy pastvín bola už v r. 1919 riešená. Nariadeniami ministra s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 11. apríla 1919, č. 68 (2944/a. prez.) a zo dňa 15. apríla 1919, čís. 90 (2708 zem.). Týmito vládnymi nariadeniami priznané bolo hospodársky slabším vrstvám zemedelským užívanie cudzích pastvín za primeranú úplatu. V záujme kľudného vývoja hospodárskych pomerov v oboch menovaných oblastiach štátu bola úprava táto v rokoch 1922 a 1923 predĺžená.

Pre Podkarpatskú Rus stalo sa tak vládnymi nariadeniami zo dňa 16. marca 1922, čís. 104 Sb. z. a n. a zo dňa 19. januára 1923, čís. 11 Sb. z. a n. pre Slovensko vládnymi nariadeniami zo dňa 16. marca 1922, čís. 105 Sb. z. a n. a zo dňa 19. januára 1923, čís. 12 Sb. z. a n.

Úprava táto sa celkom osvedčila, ukázala však i niektoré stienné stránky, vyplývajúce hlavne z toho, že užívanie pastvín bolo riešené len pre ten ktorý rok a neistota, čo bude s užívaním pastvín v rokoch budúcich nebudila ani u majiteľov pôdy, ani u užívateľov záujem udržovať pastviny v dobrom stave, tak že akosť pastvín sa postupne zhoršovala. Je prirodzené, že pri klesajúcej výdatnosti pastvín vyskytovaly sa u obyvateľstva stesky na nedostatok pastvín a usilovné snahy o prídel lepších pastvín, hlavne na nove vyrúbaných plochách lesných a v kultúrach lesných k veľkej škode sporiadaného lesného hospodárstva.

So zreteľom na tieto okolnosti bolo by ovšem najúčelnejším; vyriešiť užívanie pastvín úpravou definitívnou. Otázka táto súvisí však úzko s prevádzaním pozemkovej reformy, poneváč ide, ako už shora uvedené, prevážne o pastvu na pôde zabranej lebo štátnej. Pozemková reforma, ku prevádzaniu ktorej použité bude i štátnej pôdy, vyrieši najväčšiu časť pastvinárskych otázok na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a nelzä tedy už teraz prikročiť k trvalému prídelu pastvín.

Účelom osnovy zákona je tedy zabezpečiť obyvateľstvu na dobu, kým bude prevedená pozemková reforma, nezbytné pastviny, dať otázke pastvinárskej na dobu šiestich rokov určitý, pevný stav a predísť neistote, ktorá predlžovaním z roka na rok vládla ako u úradov, tak i u chovateľov dobytka a majiteľov pôdy.

Ďalším cieľom osnovy je zaistiť sporiadané hospodárenie s pastvinami a zabrániť ďalšej devastácii lesov.

V jednotlivostiach sa uvádza toto:

K § 1.

Tu je stanovené, v akom rozsahu je vyhradená cudzia pôda pre účely spoločnej pastvy. V tej príčine bere osnova za základ stav z roku 1923.

O dôvodoch, pre ktoré je volená úprava užívania pastvín na 6 rokov (1924 až 1929), stala sa už zmienka vo všeobecnej čiastke dôvodovej zprávy.

K § 2.

Po vzore dosavádnej úpravy stanoví sa tu okruh osôb, ktoré majú prednostný nárok na užívanie spoločnej pastviny.

K § 3.

Osnova chráni síce z zásadne užívacie práva z roku 1923 nadobudnuté, činí však opatrenia, aby vyrovnané boly rozdiely záležajúce v tom, že niekde sú užívacie práva príliš nerovnomerne rozdelené.

K § 4.

Bolo pozorované, že pastva bola priznávaná i na takej lesnej pôde, kde to znamenalo pustošenie lesov. Preto vylučuje osnova z užívania spoločnej pastvy lesy ochranné a lesy na pôde s lietavým pieskom, ak bude podľa predpisov lesného zákona rozhodnuté, že pasenie dobytka v oboch týchto kategoriach lesov spôsobuje škodu. Nakoľko by šlo o iné lesné plochy, poskytuje predpis odst. 2. možnosť, aby na pastvu venovaná bola miesto lesných plôch, na ktorých sa dosial páslo, iná pôda (lesná i zemedelská), ktoré ustanovenie sleduje zároveň účel podporovať hospodárstvo lesné.

Ustanovenie odst. 3., ktorým sa vylučuje pastva na miestach, kde je pôda vymletá alebo kde jej hrozí vymieranie, vzťahuje sa na všetky druhy pastvín.

K § 6.

Ustanovenie odst. 1. je nezbytným; poneváč sa ukázalo, že niekde obce alebo skupina chovateľov dobytka, ktorým bola pastvina pridelená, nepoužívaly ju pre účely vlastné, ale prenajímaly ju proti intenciám vládnych nariadení osobám tretím.

Snahou štátnej správy je nie len zlepšiť sociálne postavenie drobných chovateľov ďalším zaistením užívacích práv k cudzím pastvinám, ale tiež pracovať k tomu, aby bola zvýšená intenzita hospodárenia. Ako je už vyše uvedené, boly získané pastviny často celkom zanedbávané, neboly bránené, hnojené, osievané a neboly na nich prevádzané ani najnutnejšie zlepšovacie a udržovacie práce.

Žiaľbohu tento neblahý zjav vyskytuje sa nie len u pastvín, ktorých užívanie upravovaly shora uvedené vládne nariadenia, ale aj u iných pastvín užívateľov. Pri tomto stave vecí bolo nutné uložiť užívateľom povinnosť udržovať v dobrom stave pastviny cudzie i vlastné a poskytnúť úradom možnosť pri zanedbaní tejto povinnosti odňať dosavadným užívateľom právo užívať cudzích pastvín a prideliť pastviny osobám iným. U pastvín, ktorých užívanie upravuje tento zákon, stanovená bola povinnosť starať sa o pastviny ako záväzok solidárny.

K § 7.

Čo sa týče poplatkov za užívanie pastvín, sú úradné sadzby, ktoré platia podporne veľmi mierne. Z toho dôvodu bolo upustené od odstupňovania sadzieb podľa akosti pastvín, tým sa tiež predíde malicherným sporom, ktoré by ostatne príliš zaťažily administratívu. So zreteľom na prípadnú zmenu hospodárskych pomerov stanov osnova poplatky len pre rok 1924; v budúcich pastevných obdobiach určí poplatky tie minister zemedelstva.

K § 9.

Čo do kompetencie rozhodovať o užívaní pastvín prislúchalo dosial rozhodovanie v I. stolici na Slovensku okresným pasienkovým výborom, v Podk. Rusi pastevným výborom. Z dôvodu vhodnosti prenáša osnova rozhodovanie i v I. inštancii na úrady politické (na Slovensku na úrady okresné, v Podkarpatskej Rusi na administratívnu vrchnosť I. stolice). Pri prevádzaní zákona uplatní sa samozrejme v otázkach odborných živel odbornícky (zemedelské a lesné dozorčie orgány, ktoré medzi iným budú dozerať na hospodárenie s pastvinami).

K § 11.

Ustanovenie odst. 1. prevzaté z predošlých vládnych nariadení, doplňuje sa odst. 2., aby užívacie práva získané na základe tohoto zákona mohly byť zrevidované v prípadoch, že by po čas platnosti zákona nastal prevádzaním pozemkovej reformy iný hospodársky stav.

K § 12.

V tomto § (odst. 2.) bolo treba výslovne zrušiť t. zv. Šrobárove nariadenia o pastvinách, ktoré riešily užívaciu otázku pastvín trochu s iného hľadiska, ako táto osnova zákona.

K ostatným ustanoveniam osnovy netreba zvláštnej zmienky.

Vláda doporučuje, aby osnova bola prejednaná jednaním skráteným podľa § 55 jedn. poriadkov snem.; zároveň sa doporučuje; aby bola prikázaná v poslaneckej snemovni výboru zemedelskému a po schválení poslaneckou sněmovňou národohospodárskemu výboru senátu k podaniu zprávy.

Návrh na skrátené jednanie je odôvodnený preto, aby na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nenastal v otázkach pastvinárskych, ktoré začiatkom jara stály sa bezprostredne aktuálnymi, zmätok a neistota, zvlášte keď krom publikácie novej úpravy v širšiu známosť tamojšieho obyvateľstva bude treba s hľadiska niekoľko nových ustanovení (zejména § 3 a 4) prípravných prác.

V Prahe dňa 27. marca 1924.

Predseda vlády:

Švehla, v. r.