Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

4502.

Zpráva

ústavno-právneho výboru

o usnesení senátu Národného shromaždenia republiky Československej (tisk posl. sněm. 4384)

o vládnom návrhu zákona (tisk sen. 1715 a 1743),

ktorým sa povoľuje užitie komunálnych dlhopisov, vydaných akciovou spoločnosťou "Zentralbank der deutschen Sparkassen in der Čechoslovakischen Republik" k ukladaniu nadačných, sirotčích a podobných kapitálov.

Menovaná banka je ústredím nemeckých sporitelieň v našom štáte a následkom toho je poukázaná v prvom rade na spolu činnosť týchto sporitelieň. Spolu činnosť táto záleží v podstatnej miere tiež v tom, aby sporitelne ukladaly svoje prebytky tiež v komunálnych dlhopisoch bankou vydaných. To však môžu činiť následkom ustanovenia §-u 15 lit. b) zákona o úprave právnych pomerov sporitelieň zo dňa 14. dubna 1920, č. 302 Sb. z. a n. iba vtedy, keď týmto komunálnym dlhopisom bude poskytnutá sirotčia istota.

Nemecké sporitelny boly v bývalom Rakúsko - Uhorsku so sústredené v Ústrednej banke nemeckých sporitelieň so sídlom vo Viedni, práve tak ako české v Ústrednej banke českých sporitelieň so sídlom v Prahe. Oba ústredné ústavy mohly podľa zákona z 26. červenca 1902 č. 168. ř. z. upotrebiť svoje bankové dlhopisy tak k ukladaniu sirotčích, fundačních a iných kapitálov, ako aj za služobné a obchodné kaucie.

Rozpadnutím sa bývalého Rakúsko - Uhorska v národné štáty stala sa viedeňská ústredná banka, ktorá takéto komunálky vydala ústavom cudzozemským a jej papiere staly sa hodnotami cudzozemskými. - Rozlukou menovou znehodnotily sa tieto papiere značne a aby nemecké sporiteľny v našom štáte neutrpely veľkých strát, sriadená bola v Prahe samostatná "Zentralbank der deutschen Sparkassen in der Čechoslovakischen Republik". Tento ústav vymenil dľa § 11. vládneho nariadenia z 13. zárí 1920, č. 532 Sb. z. a n. všetky tieto, na území republiky obiehajúce papiere za svoje komunálky, znejúce na menu československú.

Novosriadená ústredná banka požiadala, aby jej komunálkam priznaná bola sirotčia istota, akú požívaly podľa zákona za dňa 26. červenca 1902 č. 168 ř. z. komunálky menovanej viedeňskej banky.

Je tedy nutné priznať tým papierom sirotčiu istotu a taktiež zúročiteľným komunálnym dlhopisom najďalej v 50 rokoch umrtvitelným, ktoré zmienená banka je oprávnená vydávať na základe pôžičiek, poskytnutých štátu, okresom, korporáciam s právom vybierať prirážky k štátnym daniam, ako i vodným družstvám.

Za záväzky banky ručia k prednostnému zaisteniu nárokov majiteľov komunálnych dlhopisov všetky požiadavky, vzniklé z pôžičiek, na ktorých podklade banka vydala komunálne dlžobné úpisy, ďalej zaisťovací zvláštny fond banky, amortisačný fond, do ktorého plynú kapitálové zplátky na pôžičky, úrokový fond, do ktorého plynú úroky z pôžičiek, a konečne všetko ostatné imanie banky.

Tým spôsobom je zabezpečený amortisačný a úrokový účel komunálnych dlhopisov.

Ústavne - právny výbor doporučuje poslaneckej snemovni prijať vládny návrh zákona v osnove následujúcej:

Zákon

ze dne .................................,

jímž se povoluje užíti komunálních dluhopisů, vydaných akciovou společností "Zentralbank der deutschen Sparkassen in der Čechoslovakischen Republik" k uložení peněz sirotčích a podobných a za kauce služební a obchodní.

Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:

§ 1.

Komunálních dlužních úpisů, jež vydala "Zentralbank der deutschen Sparkassen in der Čechoslovakischen Republik" v Praze podle § 5 III. svých stanov výměnou za komunální dlužní úpisy vydané akciovou společností "Zentralbank der deutschen Sparkassen" se sídlem ve Vídni, jakož i komunálních dlužních úpisů, jež prve jmenovaná banka vydává v mezích svých stanov na podkladě zápůjček poskytnutých státu, okresům, obcím a jiným veřejnoprávním korporacím, jakož i vodním družstvům, lze užíti jednak k úročnému uložení peněz sirotčích, svěřenských, depositních, nadačních a poštovního šekového úřadu, dále ústavů, podléhajících veřejnému dozoru, jednak za služební a obchodní kauce, tyto však jen do výše bursovního kursu, nikoliv přes jmenovitou hodnotu.

§ 2.

Tento zákon nabývá účinnosti dnem vyhlášení; provedou jej ministři financí, vnitra a spravedlnosti.

V Praze dne 27. března 192.