§ 55.
Stále provodzovacie miestnosti.
(1) Kto provodzuje slobodnú alebo remeselnú živnosť, môže v obci jej stanoviska mať niekoľko stálych provodzovacích miestností (dielieň alebo predajeň) a môže ich preložiť na iné stanovisko v obci.
(2) To má sa však vždycky oznámiť živnostenskému úradu.
(3) Koncessovaná živnosť môže byť preložená na iné stanovisko v tej istej obci jedine po vyžiadanom schválení živnostenského úradu.
(4) Ak ide o preloženie koncessovanej živnosti, pri udelení ktorej treba mať na zreteli miestne pomery (§ 37, odst. 5), živnostenský úrad prv, ako to schváli, má vypočuť obec, v ktorej bude stanovisko živnosti.
§ 56.
Vedľajšie závody a sklady.
(1) Chcú-li živnostníci mimo svojej hlavnej provodzovne sriadiť vedľajšie závody alebo sklady (ku ktorým však nepočítajú sa prosté sklady a iné miestnosti slúžiace iba k uschovaniu tovaru), sú povinní, nakoľko ide o slobodné alebo remeselné živnosti, oznámiť to vždycky živnostenskému úradu a označiť stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu. Oznámenie toto treba učiniť jak živnostenskému úradu hlavnej provodzovne, tak i tomu živnostenskému úradu, v okrese ktorého bude stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu.
(2) Pri koncessovaných živnostiach treba v týchto prípadoch vyžiadať si zvláštne schváleníe živnostenského úradu, a to, ak ide o živnosti, ktoré udeľovať prislúcha vyššiemu úradu, oného vyššieho úradu, v administratívnom obvode ktorého vedľajší závod alebo sklad má mať svoje stanovisko, v ostatných však prípadoch nech sa vyžiada schváleníe oného živnostenského úradu, v okrese ktorého má byť stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu. Vždycky však musí sa to oznámiť tiež živnostenskému úradu hlavného závodu.
(3) Ak prekážajú zamýšľanému sriadeniu vedľajšieho závodu alebo skladu okolnosti, ktoré podľa tohoto zákona nedopúšťajú, aby vydaný bol živnostenský list (§ 13) alebo daná bola koncessia (§ 36), úrad zakáže strane sriadiť vedľajší závod alebo sklad a oznámi jej prekážku toho.
(4) Okrem toho úrad tiež v tomto prípade, ak ide o sriadenie novej provodzovne, šetriť má predpisov obsažených v tretej hlave.
§ 57.
Živnostníci môžu tiež mimo obec svojho stanoviska svoje živnostenské výrobky kamkoľvek živnostníkom, ktorí tieto výrobky smejú mať, dávať do predaja, ich na objednávku dodávať a vykonávať objednané práce.
§ 58.
(1) Živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc spoločenstvo a obecné zastupiteľstvá, môže z dôvodov požiarovej policie nariadiť, aby provodzovanie živnosti kominárskej bolo ohraničené podľa okresov; toto ohraničenie nesmie zpravidla sahať prez obvod politického okresu.
(2) Ohraničenie takéto, ak treba toho z dôvodov policie zdravotnej, môže od živnostenského úradu II. stolice nariadené byť po vypočutí príslušných spoločenstiev a obecných zastupiteľstiev tiež pre výkon prietočníckej (čističia stokov) a pohodníckej živnosti.
(3) Takéto ohraničenia majú za následok, že v každom ohraničenom okrese iba tí majitelia živnosti príslušného druhu sú oprávnení vykonávať práce, ktorí majú v tom okrese svoje stanovisko. Avšak v prípadoch naliehavo súrnych kominári, prietočníci a pohodní môžu tiež mimo svojho okresu privzatí byť k výpomocným prácam.
(4) živnostenský úrad II. stolice vypočujúc sriadené spoločenstvo a obecné zastupiteľstvo, môže nariadiť zmenu alebo zrušenie týchto ohraničení podľa okresov, bez toho, že by pre to živnostníkom, ktorých sa to týka, prislúchal nárok na odškodnenie.
§ 59.
Presídlenie.
U všetkých živností považovať treba presídlenie do niektorého miesta mimo obec dosavádneho stanoviska za založenie novej živnosti, avšak nežiada sa znovu preukaz odbornej spôsobilosti, predpísaný u niektorých živností.
§ 60.
Zovňajšie označenie.
Živnostníci sú viazaní používať vhodného zovňajšieho označenia na svojich stálych provodzovacích miestnostiach alebo svojich bytoch a ú oprávnení používať iných náveštných prostriedkov.
§ 61.
O povinnosti k zápisu firmy a viesť obchodné knihy platia dosavádne zákony a nariadenia.
§ 62.
Zlé používanie zovňajšieho označenia.
(1) Žiadny živnostník nie je oprávnený privlastniť si proti právu k označeniu svojho provodzovacieho miesta alebo bytu, ako aj v obežníkoch, verejných náveštiach alebo cenníkoch meno, firmu, znak alebo zvláštne označenie závodu, ktorý náleží inému tuzemskému živnostníkovi alebo výrobcovi, alebo týmto práve uvedeným spôsobom predmety svojej živnosti falošne označovať, ako by boly vyšly z iného závodu.
(2) Takéto zasiahnutie oprávňuje škodou postihnutého domáhať sa u príslušného živnostenského úradu, aby zastavené bolo ďalšie používanie bezprávneho pomenovania, alebo aby zapovedané bolo falošné náveštie.
(3) Ochrana, poskytnutá škodou postihnutému, nie je tým vylúčená, že pri bezprávnom pomenovaní alebo falošnom naveští meno, firma, znak alebo zvláštne označenie závodu alebo pomenovanie cudzieho provodzovacieho miesta uvedené boly s takými dodatky, výpustkami alebo zmenami, ktorých pri obyčajnej pozornosti nemožno spoznať.
§ 63.
(1) Bolo-li niektoré zasiahnutie, uvedené v § 62, spáchané vedome, páchateľ je vinným priestupkom, ktorý sa trestá dľa živnostenského zákona.
(2) Trestné pokračovanie pre takéto zasiahnutie, pokiaľ tu nieto trestného skutku, ktorý dľa platných trestných predpisov z úradnej povinnosti musí byť trestaný, alebo ktorý je podrobený poriadkovej pokute dľa § 1 a 24 zákonného článku XXXVII z r. 187, môže zavedené byť len na žiadosť škodou postihnutého.
(3) Jestliže však škodou postihnutý odvolí žiadosť svoju prv, ako úradné usneseníe ohlásené bude žalovanému, odpadá každé potrestane, ako i ďalšie vyšetrovanie, aby žalovaný hol potrestaný, ovšem bez újmy súkromoprávnych nárokov škodou postihnutého na náhradu.
§ 64.
Ochrana poskytnutá v §§ 62 a 63 tuzemským živnostníkom a výrobcom prislúcha tiež cudzozemským živnostníkom a výrobcom pod ton podmienkou, keď ich štát reciprocitu zachováva.
§ 65.
Prestupkom ďalej sa previní:
a) každý živnostník, ktorý v prípadoch, ktoré už § 62 alebo zákonom o ochrane živnostenských známok nie sú vytýčené, k zovňajšiemu označeniu svojho závodu alebo bytu, k označeniu živnostenských výrobkov alebo vôbec pri provodzovaní svojich obchodov a mi svojom podpise užíva mena jemu nepríslušiaceho, nie súc k tomu oprávnený už vykonaným zápisom svojej firmy do obchodného registra;
b) každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) prikladá si vyznamenania, ktoré mu udelené neboly;
c) každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) užíva pomenovania, z ktorého sa môže súdiť na spoločenský pomer, kdežto vskutku takého pomeru nieto;
d) každý živnostník, ktorý nie súc k tomu oprávnený vykonaným už zápisom svojej firmy do obchodného registra, v prípadoch uvedených v Iit. a) neužíva svojho plného mena a priezviska;
e) každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) pri skutočnom spoločenskom pomere užíva pomenovania, v ktorom nie je obsažené jedine meno spoločníkov, ale okrem toho doložka, ktorá naznačuje jestvovanie nejakej spoločnosti, leda že by bol živnostník k užívaniu takejto firmy oprávnený dľa obchodného zákona.
§ 66.
(1) Jestliže čin uvedený v §§ 62-65 podlieha trestu dľa iných zákonných predpisov, tresty v § 226, lit. a), b), c) živnostenského zákona nemajú zvlášte byť ukladané.
(2) Rozhodovať o nárokoch na náhradu škody, ktorá vznikla zasiahnutím a prestupkami naznačenými v §§ 62 až 65, prísluší výhradne riadnym súdom, ktoré jak o jestvovaní, tak aj o veľkosti škody rozhodovať budú dľa voľnej úvahy.
§ 67.
Stanovenie najvyšších sadzieb.
(1) Pre drobný predaj vecí, ktoré patria k najsúrnejším potrebám dennej spotreby, ďalej pre živnosti kominársku, prietočnícku, pohodnícku, dopravnú a pre živnosť verejných posluhov môžu stanovené byť najvyššie sadzby.
(2) Pre živnosť kominársku, prietočnícku a pohodnícku musia takéto sadzby každým spôsobom stanovené byť vtedy, ak bolo podľa § 58 nariadené ohraničenie príslušných živností podľa okresov. Sadzby pre jednotlivé obce môžu byť stanovené rôzne.
(3) Sadzby dotknuté v predošlých odstavcoch ustanoví živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obecné zastupiteľstvá, ďalej obchodnú a živnostenskú komoru a príslušné spoločenstvá a na zreteľ berúc jestvujúce pomery; sadzby tieto platia do odvolania jedine pre obvod príslušných obcí.
(4) Pre živnosti zabývajúce sa dopravou osôb, najvyššie sadzby, dotknuté v predošlom odstavci, ustanovené budú živnostenským úradom II. stolice na návrh obecného zastupiteľstva a po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, ako aj sriadených spoločenstiev.
§ 68.
Označenie cien.
Pre drobný predaj vecí, ktoré patria k nezbytným potrebám dennej výživy, ako i pre hostinskú a výčapnícku živnosť, ďalej pre dopravnú živnosť a pre živnosť verejných posluhov živnostenský úrad má nariadiť, aby ceny zjavne označené boly dľa množstva a jakosti.
§ 69.
O povinnosti provodzovať niektoré živnosti.
Držitelia živnosti pekárskej, mäsiarskej, kominárskej, prietočníckej a dopravnej nesmú započaté provodzovanie živnosti prerušiť dľa svojej vôle, lež sú povinní štyri týždne vopred oznámiť úradu, že chcú provodzovanie zastaviť.
§ 70.
Úprava jednotlivých živností.
(1) Vládnym nariadením bude stanovené, akým spôsobom majetníci vetošnických a záloženských živností, ďalej živností prostredkovania služieb a miest majú viesť svoje knihy a akej policajnej kontrole čo do rozsahu a spôsobu svojho obchodovania majú sa podrobiť.
(2) Živnosti zabývajúce sa dopravou osôb a živnosti verejných posluhov, živnosť kominárska, prietočnícka a pohodnícka, ďalej hostinské a výčapnícke živnosti, živnosti prostredkovania služieb a miest a pohrebné podniky podrobené sú živnostensko-policajnej úprave, ktorá sa môže vzťahovať na jednotlivé druhy živností i na jednotlivé živnostenské podniky.
(3) Vymedzenie predajných práv medzi lekárnikov a drogistov (materialistov) bude po vypočutí obchodných a živnostenských komôr a príslušných spoločenstiev upravené vládnym nariadením.
§ 71.
Námestníci (obchodvedúci) alebo nájomci.
(1) Každý živnostník môže svoj u živnosť provodzovať tiež námestníkom (obchodvedúcim, dielovedúcim) alebo ju prenajať. Podnájom živnosti sa nedopúšťa.
(2) Námestník (obchodvedúci, dielovedúci) alebo nájomca (arendátor) musí práve ako sám majiteľ živnosti mať vlastnosti, ktorých treba je k samostatnému provodzovaniu príslušnej živnosti. Preto pri slobodných a remeselných živnostiach musí námestník (obchodvedúci),alebo nájomca od majiteľa živnosti byť oznámený živnostenskému úradu, ale pri koncessovaných živnostiach musí majiteľ živnosti vyžiadať si schváleníe živnostenského úradu.
(3) Čo sa týka živností hostinských a výčapníckych, platia predpisy § 26, a dotyčne živnostenského prostredkovania služieb a miest platia predpisy § 32.
(4) Predpisy tohoto paragrafu platia tiež o vlastníkovi reálnej živnosti, ktorý, nemajúc zákonitej spôsobilosti k jej provodzovaniu, chce ju provodzovať námestníkom (obchodvedúcim) alebo nájomcom.
§ 72.
Prevod živností.
(1) Jestli dedič alebo odkazovník chce po smrti živnostníkovej živnosť ďalej viesť, povinný je ohlásiť ju znova na svoje vlastné meno.
(2) Rovnako má sa to znova ohlásiť, ak bol živnostenský závod jednaním medzi živými prevedený na inú osobu.
(3) Ak ide o živnosť koncessovanú, je v oboch prípadoch treba novej koncessie.
(4) Avšak po smrti živnostníkovej koncessovaná alebo remeselná živnosť alebo obchodná živnosť viazaná preukazom spôsobilosti (§ 14, pokiaľ sa týka § 53, odst. 3 a 4) môže na základe dekretu o koncessii alebo živnostenského listu príslušiaceho zomrelému živnostníkovi ďalej byť provodzovaná na účet vdovy alebo k dedictvu oprávnených nezletilých sostupných, ak nebola vdova vlastnou vinou rozvedená, počas jej vdovstva alebo až do zletilosti sostupných a to na prosté oznámenie, učinené živnostenskému úradu.
(5) Ak zostanie po živnostníkovi jak vdova, ktorá nie je s ním z vlastného previnenia súdne rozvedená a ktorá chce živnosť ďalej provodzovať, tak i nezletilí sostupní, právo dotknuté v predchádzajúcom odstavci prísluší umieneným osobám spoločne, leda že by živnostník učinil o ňom zvláštne opatrenia. Jednotlivé osoby takto oprávnené môžu sa práva tohoto za seba vzdať.
(6) Taktiež treba je prostého oznámenia živnostenskému úradu, ak má byť živnosť ďalej vedená na účet podstaty po dobu konkurzného alebo pozostalostného pokračovania.
(7) V prípadoch výšuvedených, ak vyžaduje toho povaha živnosti, ustanovený buď podľa § 71 spôsobilý námestník (obchodvedúci, dielovedúci).
§ 73.
Odňatie živnostenského práva.
(1) Jestliže pri niektorom živnostníkovi dodatočne sa zistí, že už od počiatku nemal a ešte dosial nemá nejakej zákonitej náležitosti pre samostatné provodzovanie živnosti, môže úrad, príslušný k prijatiu živnostenskej ohlášky alebo k udeleniu koncessie, ďalšie provodzovanie živnosti jemu zakázať a živnostenský list alebo koncessiu odňať.
(2) Pri živnostiach uvedených v § 22, pol. 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9, 12, 13, 15, 16, 22, 23, 33, 34, 35, 36 a 37 koncessia môže byť odňatá tiež vtedy, jestliže živnosť do šesť mesiacov, a pri živnosti menovanej v § 22, pol. 3, do dvoch mesiacov po udelení koncessie nepočne sa provodzovať alebo keď provodzovanie preruší sa pozdejšie po dobu práve tak dlhú.
§ 74.
Vyhľadávanie objednávok tovaru majetníkmi živností alebo obchodnými cestujúcimi.
(1) Majetníci živností sú oprávnení, cestujúc mimo svojho stanoviska alebo prostredníctvom zmocnencov (obchodných cestujúcich), ktorí sú v ich službe a úradnými legitimáciami sú opatrení, vyhľadávať objednávky tovaru u obchodníkov, továrnikov, živnostníkov, vôbec u takých osôb, v živnosti ktorých upotrebuje sa tovar ponúkaného druhu; nesmú však pri tom, okrem na trhoch, so sebou mať nijaký tovar na predaj, ale iba vzorky.
(2) Vyhľadávať objednávky tovaru u osôb, ktoré takého tovaru vo svojej živnosti nepotrebujú, je majetníkom živnosti alebo ich zmocnencom cieľom odbytu osadníckeho, korenného a materiálneho tovaru v ich stanovisku a mimo neho úplne zakázané; pri inom tovare je vyhľadávanie objednávok mimo stanoviska u rečených osôb dovolené len v jednotlivých prípadoch na výslovné písomné vyzvanie, ktoré má znieť na určitý tovar a prislúchať majiteľovi živnosti.
(3) Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory a účastného spoločenstva môže pre určitý tovar alebo určité okresy čiže jednotlivé živnosti vládnym nariadením byť pripustené, aby tiež bez tohoto vyzvania vyhľadávané byť mohly objednávky tovaru u osôb zmienených v 2, odstavci.
§ 75.
Výrobci hodín, zlatého a strieborného tovaru, veľkoobchodníci s týmito vecmi, ďalej obchodníci s klenotami a drahými kameňmi, ako aj zmocnenci v ich bezprostrednej službe postavení, ak je stanovisko príslušnej živnosti v tuzemsku, sú oprávnení na svojich obchodných cestách so sebou na predaj vziať nielen vzorky, lež i samý predávaný tovar, keď podľa jeho povahy vylúčený je predaj podľa vzorkov, avšak má pri tom platnosť obmedzenie, že tento tovar smie predávaný byť jedine oprávnenému priekupníkovi.
§ 76.
(1) Potrebné ustanovenia o obsahu a vyhotovení legitimácií, určených pre obchodných cestujúcich, budú vydané vládnym nariadením po vypočutí obchodných a živnostenských komôr.
(2) Žiadosti o tieto legitimácie musia byť vybavené najneskôr do osem dní a smú odmietnuté byť jedine z dôvodov uvedených v príslušnom nariadení.
(3) Vládnym nariadením bude mimo toho ustanovené, pokiaľ osoby v § 75 uvedené potrebujú zvláštnej legitimácie príslušného puncovného úradu.
§ 77.
Vyhľadávanie objednávok tovaru samostatnými obchodnými jednateľmi.
(1) Obchodní jednatelia, ktorí nie sú v službe niektorého živnostníka, sú povinní podľa § 11 ohlásiť provodzovanie svojho obchodu.
(2) Títo jednatelia smú z príčiny obchodovania predkladať osobám v § 74, odstavci 1 uvedeným, vzorky predmetov, ktorých upotrebuje sa v ich živnosti, im ceny tovaru oznamovať a od nich objednávky predmetov rečeného druhu prijímať.
(3) Obchodným jednateľom nie je dovolené, a by okrem svojich vzorkov mali ešte so sebou tovar, aby vzorky alebo tovar na svoj účet predávali a aby jednateľské obchody s inými osobami uzavierali nežli s takými, v živnosti ktorých spotrebuje sa tovar ponúkaného druhu.
(4) Obchodní jednatelia, ktorí svoju živnosť cestujúc provodzujú, nesmejú mať žiadnych skladov tovaru alebo skladíšť.
(5) Vzorky buďte zmocňovateľom jednateľovým označené ako vzorky.
§ 78.
Predaj tlačív.
Na odpredaj tlačív a ku sbieraniu predplatiteľov alebo subškribentov nevzťahujú sa ustanovenia §§ 74, 76 a 77; o tom platia len zvláštne predpisy, dané v tlačovom zákone.
§ 79.
Cudzozemskí obchodní cestujúci.
Obchodní cestujúci, ktorí zastupujú cudzozemské priemyslové, živnostenské alebo obchodné podniky, nakoľko podľa obchodných smlúv svojho času platných sú pripustení k obchodovaniu v tuzemsku, sú rovnako podrobení horejším ustanoveniam; legitimácií dotčených v § 76, odstavci 1, nepotrebujú tí obchodní cestujúci a samostatní jednatelia, ktorí sú už legitimovaní živnostenským legitimačným lístkom, uvedeným v obchodných smluvách.
§ 80.
Roznášanie na predaj.
(1) Jedine osoby oprávnené k tomu zákonom o podomnom obchode smejú tovar z miesta na miesto, okrem na trhoch, na predaj roznášať a z domu do domu nosiť a ponúkať.
(2) Toto obmedzenie však nevzťahuje sa na výrobky poľného a lesného hospodárstva, ktorých sa každého dňa potrebuje, ako na mlieko, vajcia, ovocie, zeleninu, rastlé kvetiny; maslo, drôbež a drevo, ďalej na prirodzené kyselky, nakoľko predaj týchto vecí koná sa z domu do domu alebo na ulici výrobcami alebo ich zmocnencami, alebo oprávnenými obchodníkmi.
(3) Liehové nápoje a ocot sú vylúčené z obchodnej úľavy, udelenej predchodzími ustanoveniami.
(4) Živnostenský úrad II. stolice môže zakázať v jednotlivých obciach tento predaj vzhľadom na určité veci a na určitý čas, po prípade pre určité časti jednotlivých obcí z dôvodov zdravotnej alebo tržnej policie na návrh obecného zastupiteľstva, ktoré má vypočuť zúčastnené živnostenské spoločenstvá.
(5) V prípadoch zvláštneho zreteľa hodných živnostenský úrad vypočujúc príslušné spoločenstvá, môže vždycky na tri roky a na odvolanie drobným živnostníkom usadlým v, jeho okrese pre ich lepšiu obživu dovoliť, aby od domu k domu predávali svoje vlastné výrobky v obci, kde je stanovisko ich živnosti. K tomu účelu budú vyhotovené zvláštne úradné legitimácie. Pre jedného živnostníka, bude vyhotovené iba po jednej legitimácii, ktorá však môže zároveň prislúchať určitým rodinným členom alebo zástupcovi vopred menovanému.
§ 81.
Zakazuje sa predávať chlieb a iné pečivo z domu do domu alebo na ulici, okrem prípadov označených v § 80, odstavci 1 a 5. Dodávať chlieb a iné pečivo odberateľom pekárovým dovolené je iba na objednávku, ak koná to pekár sám, jeho príslušníci a jeho pomocníci.
§ 82.
Zakazuje sa zamestnávať deti, ktorým nie je ešte 14 rokov, pri predajoch uvedených v §§ 80 a 81; živnostenský úrad môže obmedziť alebo zakázať, aby boly zamestnané pri tom ženy, ktorým nie je ešte 18 rokov.
§ 83.
Zahraničný obchod.
(1) Živnostníci usadlí v cudzozemsku môžu, ak majú československí štátni príslušníci rovnaké právo v príslušnej krajine cudzej, v tuzemsku vykonávať na objednávku také práce živnostenské, k výkonu ktorých nie je treba koncessie.
(2) Dovoz vecí vyrobených v cudzozemsku a dodanie ich objednateľovi podrobuje sa obmedzeniam obsaženým v colných predpisoch.
§ 84.
Verejné výpredaje.
Každý verejne ohlásený predaj, smerujúci k urýchlenému scudzeniu v drobnom predaji tovaru alebo iných hnuteľných vecí, patriacich k živnostenskému závodu, môže sa konať len s povolením živnostenského úradu.
§ 85.
Žiadosť o povolenie výpredaja.
Žiadateľ o takéto povolenie má, podať živnostenskému úradu miesta, kde výpredaj konať sa má, písomnú žiadosť, v ktorej musia byť obsažené tieto údaje:
a) označenie tovaru, ktorý bude predávaný, dľa množstva a spôsobu;
b) presný udaj výpredajového stanoviska;
c) doba, po ktorú výpredaj má trvať;
d) osoby, vo vlastníctve ktorých nachádzajú sa tovar alebo iné hnuteľné veci, ktoré majú byť vypredané; ďalej osoby, ktorými výpredaj má byť konaný (na pr. majiteľ živnosti, jeho sriadenci, obchodný jednateľ a p.);
e) dôvody, z ktorých má sa výpredaj konať, ako: smrť majiteľa obchodu, zanechanie živnosti, prevod obchodu na nového držiteľa, presídlenie obchodu, živelné pohromy a pod.
§ 86.
Povolenie.
(1) živnostenský úrad má rozhodnúť po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory a spoločenstva, ku ktorému žiadateľ náleží.
(2) Dobrozdania majú sa vzťahovať tiež na to, aby boly správne údaje, ktoré žiadateľ učiniť má podľa § 85, lit. e).
(2) Pre podanie týchto dobrozdaní ma živnostenský úrad ustanoviť primeranú lehotu, ktorá nemá byť dlhšia ad 14 dní, a keď by dobrozdanie došla alebo lehota táto bola prešla, má rozhodnúť najdĺž v 30 dňoch.
(3) O každom povolenom výpredaji má byť upovedomený úrad, vyrubujúci daň v prvej stolici.
§ 87.
(1) Živnostenský úrad prvej stolice môže udeliť povalenie k výpredaju najvýš na čas troch mesiacov; na dlhší čas, a to najďalej až do jedného roku, povolenie toto za okolností zvláštneho zreteľa hodných môže byť udelené alebo predĺžené jedine živnostenským úradom II. stolice.
(2) Udeliť povolenie vyhraďuje sa volnej úvahe úradu po uvážení všetkých príslušných okolností.
(3) Povolenie k výpredaju pre obchod, ktorý ešte netrvá úplné dva roky, smie udelené byť len keď majiteľ obchodu zomrel alebo keď nastaly živelné pohromy alebo jestli sú tu iné prípady hodné zvláštneho zreteľa. Výpredaj má stále vzťahovať sa iba na tovar pôvodne ohlásený (§ 85, lit. a).
(4) Živnostenský úrad má právo v predajnej miestnosti konať v tomto smere revízie; vo veľkých a malých obciach môže výkonom revízie poveriť obecných a obvodných notárov.
(5) Čo sa týka žiadaného stanoviska výpredaja (§ 85, lit. b), povolenie živnostenského úradu má sa stať vo veľkých a malých obciach po vypočutí obecného alebo obvodného notára, a v mestách, kde sú osobitné štátne policajné úrady, po vypočutí týchto.
§ 88.
Pred obdržaným povolením výpredaj nesmie byť ani ohlašovaný ani zahájený, taktiež nesmie sa v ňom pokračovať vyše povolenej doby.
§ 89.
Záverečné ustanovenia o výpredajoch.
(1) Predpisy tieto nevzťahujú sa na predaje, ktoré konajú sa na základe súdneho alebo iného úradného rozkazu alebo správou konkurznej podstaty:
(2) Peňažitá pokuta pripadne chudobinskému fondu miesta výpredajového.
(3) Jestliže by výpredaj nezostal obmedzený na tovar pôvodne ohlásený, musí byť výpredaj ihneď zatvorený a tovar, pridaný po otvorení výpredaja ku skladu tovaru, vyhlásiť treba za prepadlý, bez újmy tomu, ž uložená bude primeraná peňažitá pokuta. Výťažok za tento tovar pripadne taktiež príslušnému chudobinskému fondu.
HLAVA V.
Tržný obchod.
§ 90.
Návšteva trhov.
(1) Každý má právo dochádzať na trhy so všelijakým tovarom v obchode dovoleným, nakoľko tento tovar podľa druhu trhu je na ňom k obchodu pripustený.
(2) Tovar však, predaj ktorého je viazaný koncessiou alebo preukazom spôsobilosti, môže i na trhoch byť predávaný len od živnostníkov, opatrených príslušnou koncessiou, alebo preukazom spôsobilosti.
§ 91.
Fieranti.
Kto robí z jazdenia po trhoch samostatnú živnosť (fierant, trhovník), má ju ohlásiť dľa § 11.
§ 92.
Cudzozemci.
S cudzozemcami nakladá sa čo do práva k návšteve trhov ako s tuzemcami, nakoľko nebude nariadená odchýlka od toho na základe reciprocity.
§ 93.
Predmety tržného obchodu.
a) Na hlavných trhoch (jarmokoch).
Predmetom tržného obchodu na veľtrhoch, výročných trhoch a trhoch v kúpeľných miestach, postavených im na roveň zvláštnymi nariadeniami po liečebnú dobu, ďalej na púťových (hodových) trhoch je všelijaký vo voľnom obchode dovolený tovar, nakoľko príslušné tržné oprávnenia nie sú výslovne obmedzené na jednotlivé druhy predmetov, ako na príklad na dobytok, vlnu, obilie, detské hračky atď.
§ 94.
b) Na týždenných trhoch.
Predmetom obchodu na týždenných trhoch sú potraviny a surové prírodniny, gazdovské a poľné náradie, výrobky, ktoré náležia k vedľajším v krajine obvyklým zamestnaniam obyvateľov v okolí, a predmety všeobecnej, dennej spotreby.
§ 95.
(1) Predávať na týždenných trhoch v búdach a krámkoch iné veci ako tuto uvedené je zpravidla dovolené len živnostníkom bydliacim v obci samej dotyčne tovaru ich živnosti, leda že by už v jednotlivých miestach boli pre patričný tovar dosial pripustení tiež cudzí živnostníci a horskí výrobci.
(2) Ostatne v miestach, kde by potrebám nutnej spotreby usadlí živnostníci nevyhovovali, môže živnostenský úrad II. stolice nariadiť, že pre príslušný tovar tiež cudzí živnostníci a horskí výrobci sú na týždenných trhoch pripustení.
(3) Vládnym nariadením bude stanovené, ktorí horskí výrobci požívajú výhod odstavca 1 a 2.
§ 96.
Rovnoprávnosť návštevníkov trhu.
(1) Všetci návštevníci trhov majú pri provodzovaní svojich tržných obchodov rovné práva.
(2) Zariadenie, že prvé hodiny trhu sú vyhradené drobným nákupníkom, je dopustené iba pri týždenných trhoch a dotyčne potravín, ak nasvedčujú tomu miestne obyčaje a potreby.
§ 97.
Tržné poplatky.
(1) Obce nesmú tržný obchod zaťažiť žiadnymi inými dávkami, leda takými, ktoré sú náhradou za prenechané miesto, za užívanie búd a náradia a za iné výlohy spojené s konaním trhu.
(2) Tržné poplatky možno vyberať len s povolením živnostenského úradu II. stolice, ktorému tiež prísluší upravovať ich sadzby a schvaľovať tržný poriadok.
§ 98.
Tržné poriadky.
V medziach ustanovení shora uvedených každá obec, v ktorej sa konajú trhy, ustanoviť má so schválením živnostenského úradu II. stolice podľa miestnych potrieb tržný poriadok, ktorý má tiež obsahovať sadzbu tržných poplatkov, pri čom nech sa tiež ustanoví, pokiaľ sa dopúšťa výčap nápojov a podávanie jedál na trhovištiach.
§ 99.
Udeľovanie práva k trhom.
Živnostenské úrady II. stolice udeľujú obciam právo konať trhy a rozhodujú o prekladaní trhov. Udelené už oprávnenia k odkývaniu trhov môžu složené byť jedine so súhlasom úradu, ktorý udelil oprávnenie a ktorý má vopred vypočuť spoločenstvá, sriadené pre živnosti toho ktorého miesta.