Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

4393.

Súrna interpellácia

poslanca Andreje Hlinku a spoločníkov

ministru spravodlivosti

o väznených obetiach udavačstva (Čaderna a spol.) v Bratislave.

Dňa 20. septembra 1923 bola odhalená v Bratislave nejestvujúca tajná spoločnosť, majúca údajne za účel zavraždenie vedúcich vládnych politikov, ministra Hodžu, býv. min. poslanca Šrobára atď. Polícia na jednoduché udanie zavrela päť osôb, Augustina Čadernu, tajomníka Slov. Národného Ochranného Sväzu, Jozefa Ferančika, úradníka civilnej cenzúry v Bratislave, Jána Gašpáreka, hl. inšpektora štátnej polície v Bratislave, Konstantina Gašparika, daňového správcu v Nových Zámkoch a Jána Voszatku, redaktora v Bratislave - ktorí doteraz sú vo vyšetrujúcej väzbe, hoci dosavádne vyšetrovanie žiadneho konkrétneho faktu oproti nim nezistilo.

Pána Ministra dovoľujeme si pri tejto príležitosti upozorniť na nasledovné: po zlapaní spomenutých piatich pánov pre podozrenie, že utvorili akúsi mafiu proti vedúcim osobám politiky česko-slovenskej, vrhnutí, boli do predbežného väzení v Bratislave a sedria 27. septembra 1923 nariadila ich ponechanie v predbežnom väzení. Zástupcovia obvinených podali na obžalovaci senát sťažnosť, ale táto bola zamietnutá. Pri vyšetrovanie bolo vypočutých vyše 25 - 30 osôb a z týchto len dve osoby svedčili oproti obvineným, medzi nimi viacnásobne i väzením trestaný zlodej, udavač a člen tajnej propagačnej kancelárie bratislavskej, Ignác Kaviak, ktorý hral v celej veci i úlohu agenta - provokatéra, taktiež aj z tajnej prostitúcie podozrelá istí svedkyňa Jacková. Prvý svedok, ktorý pre podvody, krádeže a zločiny bol už viac razy súdom trestaný a sedel dlhší čas v Ilave, už i pre toto nepadá na váhu. Ale hlavnou príčinou falše jeho udania je to, že on bo! vlastne pôvodcom tejto udajnej mafie. Spriatelil sa s obvinenými a do ich spoločnosti vniesol rozhovory o prepotrebných vraždách vládnych politikov. Spomenutí obvinení odmietli jeho plán, o čom svedči i dopis, ktorý teraz je makatelným dôkazom neviny obžalovaných. Načo sa tento rozzúril a plán, ktorý on sám osnoval a chcel Čadernovi a spoločníkom nanútiť, udal polícii a za jeho pôvodcov označil teraz nevine trpiacich. Stalo sa to práve pred voľbami, z čoho dá sa usudzovať, že bol to jednoduchý volebný trik, v nádeji pôvodcu, že nebude mať súdnych následkov. Druhý svedok Jacková udáva, že Čaderna ju chcel za tristo korún nahovoriť, aby mu obstarávala spisy z Maďarska. Nakoľko môže byť pravdivé svedectvo tejto svedkyne, vidno z toho, že predtým pýtala v spolku, kde bol Augustin Čaderna tajomníkom, zamestnanie. Zamestnanie neobdržala a toto je teraz jej osobná pomsta.

Posledný svedok bol vypočutý v tejto veci 7. novembra 1923 a súčasne bol podaný i návrh na zastavenie trestného pokračovania. Na veľký obdiv všetkých zástupcov stala sa tá nezákonitá udalosť, že všetky písma ohľadom vyšetrovania boly odeslaté ministerstvu do Prahy. Dľa zákona pri nedostatočnom podklade obžaloby malo sa od obžaloby upustiť a nie takýmto spôsobom predlžovať záležitosť. Čaderna a spoločníci vo väzení úplne ztratili svoje nervy. Čaderna je dľa lekárskeho vysvedčenia chorý na najťažšiu tuberkulózu. Celý mesiac ležal v horúčke a lekár mu ani v spoločnej cele nedovolil sdržovať sa. A na všetky urgencie zástupcov väznených nie je možné urýchliť skoncovania tejto záležitosti a vymôcť prepustenie na slobodu bezdôvodne väznených piatich osôb. Za takejto krajne stupňovanej situácie pp. Čaderna, Ferančik a Gašpárek zahájili minulý mesiac hladovú stávku, keď sa dozvedeli, že nemožno očakávať blízky koniec svojich útrap. Od stávky upustili iba na radu zástupcov a na sľub, že riešenie ich záležitosti bude urýchlené. Zástupcovia odišli urgovať vybavenie ich veci i ku pánu ministrovi s plnou mocou, dr-ovi Kallaymu a tento, nemajúc priameho vlivu na štátne zastupiteľstvo, svojou osobnou váhou zakročil u št. zastupiteľstva, ale tiež bezúspešne, lebo väznení dosiaľ strádajú vo väzbe dostatočného lekárskeho ošetrenie a ich zdravie je vážne ohrožené dusným väzeňským ovzduším.

Keby išlo o osoby, ktoré by mohli štátu škodiť, nevyzdvihovali by sme u pána ministra ostrý protestný hlas oproti takémuto pokračovaniu súdnictva na Slovensku, ale ide o A. Čadernu, opravdového národného borcu proti maďarskej krutovláde, ktorý stál po boku bojovníkov za slobodu Slovenska a tak jeho národná minulosť je dostatočnou zárukou spoľahlivosti. Ide o J. Ferančíka, ľudového básnika a význačného cestopiscu, ktorý celé desaťročia útrap musel pre slovenčinu trpieť pod krutovládou maďarskou. Ostatné osoby vo verejnom živote vôbec nehrali a nehrajú žiadnu rolu a sú jednoduchými tichými občanmi. Takéto osoby nie sú nebezpečné a sú len obetami nízkeho udavačstva a predvolebného švindlu, akých sme boli svedkami vo viacerých prípadoch.

A keď nám prichodí na myseľ, že viacnásobný vrah Benczi, najatý ku zavraždeniu poslanca Hlinku za výhodné miesta v štátnej službe, mohol chodiť po slobode, hoci o jeho úmysle mali známosť mnohí vysokí úradníci a strany a keď si pomyslíme, že desaťmilionoví korupčníci môžu zaujímať miesta v politike a vo verejnom živote bez trestného stíhania a že len ľudia nevinní a chudobní sú vydaní napospas nesvedomitým ochranným orgánom a medzi týmito Slováci sú v prvom rade šikanovaní a k smrti prenasledovaní, nevieme nájsť vysvetlenia prečo zavládol v našom údajne demokratickom štáte, takýto podvojný spôsob udeľovania spravodlivosti. Toto pokračovanie súdnych orgánov je v stave to najväčšie rozhorčenie vzbudiť na Slovensku a ono bude udržiavať nepriaznivú mienku o súdnych orgánoch, kýmkoľvek nenastane náprava. Veď aká straníckosť panuje u súdov, vidno už z toho, že istý sudca pri urgencii skončenia nami interpelovanej záležitosti Čadernu a spoločníkov sa vyslovil, že keby len slovo jedného ministra bolo prerieknuté v tejto veci, celá vec bude zastavená. Tak slovo ministra má moc silnejšiu ako zákon, lebo keby zákon nepripustil zastavenie, záležitosti Čadernu a spoločníkov, ako by to mohol jedným slovom učiniť minister? Takto zákon stáva sa zbytočným a je potlačovaný práve tými, ktorých si ľud vyvolil za jeho ochrancov.

Nad záležitosťou Čadernu a spoločníka sú už krajne rozhorčené úbohé ženy väznených a celá ich rodina, ba i celé Slovensko. Preto k vôli nevinne vo väzbe trpiacim obetiam predvolebného švindlu a klamu i k vôli uspokojeniu slovenskej verejnosti prosíme pána ministra

1. aby ráčil konečne zakročiť, aby chorý Čaderna a jeho spoločníci mohli čim prv byť či už skorým vypísaním hlavného pojednávania, alebo odvolaním obžaloby prepustení na slobodu;

2. aby zakročil: nech súdy na Slovensku nestanú sa sbierkou klebiet a prázdnych udavačstva dľa toho, či hociktorému bezcharakternému človekovi sa zapáči vinu vlastizrady alebo zločinu prišiť za krk nevínným obetiam svojich nečestných úmyslov.

Jestli pán minister bude v stave znemožniť politické šikanovanie pred súdmi na Slovensku, bude to veľký krok k ozdraveniu slovenských pomerov.

V Prahe, dňa 12. decembra 1923.

Hlinka,

dr. Juriga, dr. Labay, Hancko, dr. Kubiš, Mlčoch, Pastyřík, Vávra, Horák, Anděl, dr. W. Feierfeil, Schälzky, Böhr, Mark, dr. Gažík, Onderčo, Tomik, Tománek, dr. Buday, Bobok, Najman, dr. Petersilka, Scharnagl, dr. Luschka, Bobek, Budig.