Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1923.

o pomeroch neštátneho učiteľstva na Slovensku.

Zákon o učiteľských zkúškach číslo 276/1920 lehotu složenia nostrifikačných zkúšok Slovenských učiteľov expressis verbis do 31. decembra 1923 ustáľuje. Paragraf 2 vládneho nariadenia č. 380/I922 ale obsahuje v sebe už také opatrenie vlády, ktorým je právna pôsobnosť tohoto zákona tým predstihnutá, že sa poukazovanie v štátnom rozpočte povolených štátnych výpomocí neštátneho učiteľstva už od 1. januára 1923 od tej podmienky činí závislým, či ktorý učiteľ túto zkúšku už aj dosiaľ složil, alebo nie. Dľa tohoto vládneho nariadenia nemôžu mimoriadnu drahotnú výpomoc dostať tí učitelia, ktorí zkúšku dosiať nesložili, ačkoľvek tíže učitelia dľa uvedeného zákona majú čas zkúšku skladať ešte do konca roku 1923. 7 tohoto je zrejmé, že sa toto nariadenie vlády protiví ustanoveniam zákona čís. 276/1920 už len z tej jednoduchej príčiny, lebo nemožno učiteľa hmotne preto trestať, že on povedzme do 30. apríla 1923 zkúšku nesložil, keďže mu ju zákon umožňuje složiť až do konca roku 1923. O takomto opatrení bolo by možno hovoriť len po uplynutí zákonitej lehoty, nie ale dosiaľ, keďže do uplynutia tejto lehoty ešte práve šesť mesiacov schádza.

Poneváč týmto vládnym opatrením mnohé učiteľské rodiny protizákonne rovno na pospas osudu, na hladovú smrť boly odsúdené, zákonné svoje povinnosti vo škole ale pod ťarchou disciplinárnej zodpovednosti konať musia, v záujme napravenia vyvráteného právneho poriadku potrebné je páľčivej nápravy okamžite sjednať:

1. Preto pýtam sa úctivé vysokej vlády Československej republiky, má-li vedomie o smutných a škodlivých následkoch prevádzania tohoto nariadenia? A či je ochotná protizákonné tato opatrenie okamžite suspendovať?

2. Má-li vysoká vláda ďalej vedomie o tom, že je v obore ľudového školstva na Slovenku zavedená tajná kvalifikácia, ad ktorej bez disciplinárneho vyšetrenia závislou sa činí poukazovanie platov učiteľstva?

Má-li vedomosť o tom, že je slovenské učiteľstvo týmto úplne na milosť a nemilosť nadriadených svojich inšpektorov vystavené, čo sa krikľavo protiví demokratickému právnemu poriadku republiky?

Je-li vysoká vláda náklonná v tejto veci neodkladne zákonitého poriadku sjednať?

3. Čím odôvodňuje vláda republiky Československej stálé odkladanie uzákonenia definitívnej platovej úpravy neštátneho učiteľstva na Slovensku, keď dôsledkom toho v administrácii školstva zavládol neslýchaný neporiadok a chaos keď medzi učiteľstvom pre neriadne vyplácanie, alebo vôbec pre nevyplácanie požitkov vzrástla obrovská roztrpčenosť, nespokojenosť a neistota a možno povedať, že týmto odkladaním zapríčinená právna neistota v slovenskom školstve je hneď aj zárodkom už započatého rozkladu slovenského školstva: Zúfalý hmotný stav učiteľov naprosto znemožňuje verejnú výchovu a výučbu. Stav tento učiteľstvo aj nadmieru demoralizuje, čoho následky môžu byt pre republiku povážlivé a škodlivé.

Je-li ochotná vláda týmto na poli slovenského ľudového školstva zavládnutému úžasnému neporiadku uzákonením platovej úpravy a penzií 80% slovenského učiteľstva už raz koniec učiniť, a to rešpektovaním zákona z roku 1907, čl. XXVII., podľa zásad paritného zákona č. 274 Sb. z. a n. zo dňa 23. mája 1919 so zmenami podľa zákona zo dňa 13 júla 1922, č. 251 Sb. z. a n. a 394/1922?

5. Je-li vláda ochotná neodkladne postarať sa aj o to, aby jednorázová výpomoc vyplácaná bola aj tým niekoľkým hladom umierajúcim slovenským staropenzistom učiteľom, ktorí počas ich pôsobenia štátnej podpory neožívali?

5. Má-li vláda vedomie o tom, že slovenských neštátnych učiteľov ešte aj v piatom roku jestvovaní československej republiky dľa maďarských zákonov nútia do penzie?

Pýtam sa úctive, je-li prípustné slovenských učiteľov ešte i dnes penzionovať dľa maďarských zákonov, keď dnes už viac nie Maďari, ale Československej republike slúžia? Keď im vláda platy po čas ich aktívnej služby do výšky platov štátnych učiteľov mimoriadnou drahotnou výpomocou doplňuje, prečože im nedoplní aj ich, penzie mimoriadnou výpomocou vtedy, keď odchodia na odpočinok?

Myslím, že toho uzákonenia penzijnej úpravy k uspokojeniu verejnosti povinná a morálne je zaviazaná učiniť a ta tým viac, lebo dáva to len tým pracovníkom, ktorí o prevratu pre tento štát úprimne a verne pracovali.

Je-li vláda ochotná toto opatrenie učiniť, čím by umožnila, aby starci, od slabosti klesajúci učitelia aby mohli na dobre zaslúžený odpočinok.

6. Má-li vysoká vláda vedomie o tom, že množstvo slovenských učiteľov na základe bodu b) a c) -u 2. hore menovaného vládneho nariadenia číslo 380/1922, ešte ani 1. júna 1923 od štátu haliera platu nedostalo? Jaké opatrenie zamýšľa vláda učinili, aby platovej sekatúre a očividnému potieraniu cirkevných a obecných učiteľov už raz zabránené bolo?

7. Prečo neexekvuje vláda § 4. tohože vládneho nariadenia ktorým sa v primeranej výške povoľuje mimoriadna drahotná výpomoc i pre učiteľov rehoľníkov a rehoľníčky?

Je-li ochotná vláda túto mimoriadnú výpomoc tejto kategórie učiteľstva ihneď vyplácať?

Aký dôvod vie vláda uviesť k tomu, že sa rehoľným učiteľom a rehoľným učiteľkám i vzdor ustanovenia §u 4. vládneho nariadenia č. 380 mimoriadna drahotná výpomoc doposiaľ nevyplácala?

V Prahe dňa 27. júna 1923.

Hancko, Scharnagl, Schälzky, dr. W. Feierfeil, Böhr, Tomik, dr. Buday, dr. Petersilka, dr. Kubiš, Hinka, Bobok, dr. Luschka, Bobek, dr. Labay, Onderčo, Tománek, Gažík, dr. Juriga, Mark, Budig, Palkovich.