Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Zákon

zo dňa.....................1922

o prozatýmnej úprave sriadenia obcí na Slovensku.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

I. Mestá Bratislava a Košice.

§ 1.

Mestá Bratislava a Košice prestávajú byť municipiami v smysle zák. čl. XXI:1886 a podrobujú sa predpisom o mestách so sriadeným magistrátom, nakoľko sa týmto zákonom neustanovuje ináč.

§ 2.

V Bratislave a v Košiciach prevádza sa voľba mestského zastupiteľstva, rady a všetkých komissií dľa ustanovení zákona zo dňa 31. januára 1919, číslo 75 Sb. zák. a nar., o volebnom poriadku v obciach a zákonov doplňujúcich s odchýlkami v tomto zákone obsaženými.

Volených členov mestského zastupiteľstva je 48.

§ 3.

Voľba starostu a jeho námestníkov deje sa týmto spôsobom:

Mestské zastupiteľstvo volí zo seba päť členové mestské predsedníctvo.

Voľba predsedníctva deje sa hlasovacím lístkom a každý člen zastupiteľstva smie hlasovať len na jednu osobu. Jestliby boly na hlasovacom lístku napísané dve viac mien, počíta sa hlas v prospech osoby na prvom mieste napísanej. Škrtané mená sa nepočítajú.

Za zvolených do mestského predsedníctva považujú sa tí piati, ktorí obdržali pomerne najviac hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje lós.

Vláda určí zo zvolených starostu mesta.

Z ostatných členov predsedníctva sú tí dvaja, ktorí obdržali najväčší počet hlasov, námestníci starostu.

Zbývajúci dvaja členovia mestského predsedníctva môžu byť starostom poverení jeho zastupovaním v jednotlivých prípadoch alebo oboroch jeho pôsobnosti.

Starosta a členovia mestského predsedníctva, ktorí zastupujú starostu pri výkone jeho funkcií, musia ovládať štátny jazyk.

§ 4.

Jestli starosta zomre, vzdá sa alebo z príčin zákonmi ustanovených úrad svoj ztratí alebo po dobu viac ako 4 mesiacov úrad nevykonáva, musí byť znovu prevedená voľba mestského predsedníctva na zbytok volebného obdobia.

Jestli nastanú tie isté okolnosti u niektorého z ostatných členov mestského predsedníctva, volí na miesto jeho nového člena tá skupina členov mestského zastupiteľstva, na ktorej listine bol zvolený do mestského zastupiteľstva.

§ 5.

Starosta má vo veciach samosprávy (vnútorné záležitosti) mesta ta isté postavenie, ktoré mal mešťanosta dosial' podľa zák. čl. XXII z roku 1886 s tou odchýlkou, že ustanovenia §§ 90-108 sa na neho nevzťahujú.

§ 6.

Vláda môže starostu a jeho námestníkov, ktorí porušia ťažko svoje povinnosti alebo trvale ich zanedbávajú, z úradu sosadiť. Jestli vláda sosadí starostu a námestníkov alebo títo z dôvodov zákonitých nemôžu vykonávať svôj úrad, poverí župan až do nastúpenia nového starostu výkonom funkcií starostu niektorého člena mestského zastupiteľstva.

V prípade tomto ako aj v prípade uvedenom v §u 4 odseku 1 je župan povinný svolať najďalej do 4 týždňov mestské zastupiteľstvo k novej voľbe mestského predsedníctva.

§7.

Starosta má nárok na primeranú odmenu na dobu svojho úradovania, ktorej výšku určuje mestské zastupiteľstvo. Mestské zastupiteľstva môže aj námestníkom povoliť na dobu ich úradovania primeranú odmenu. usnesenía tie nadobudnú platnosti schválením župana, ktorý je oprávnený ustáliť výšku odmeny primerane pomerom.

§ 8.

Mestská. rada skladá sa zo 16 volených členov. Volenými členmi mestskej rady je 5 členov mestského predsedníctva (§ 3), ktorí sa včítajú tým volebným skupinám, ktorým náležajú.

Zbývajúcich 11 volených členov mestskej rady volí sa volenými členmi zastupiteľstva dľa, §u 64 zákona zo dňa 31. januára 1919, číslo 75 Sb. z. a nar., o volebnom poriadku v obciach.

Okrem týchto volených členov sú ďalšími členmi mestskej rady mestský hlavný notár (jeho zástupca), a ním určený jedon člen mestského notárskeho úradu.

Odborníci v §u 14 uvedení sú oprávnení súčastniť sa zasadnutí mestskej rady s hlasom poradným a jeden z nich, ktorého určí mestský hlavný notár, je ďalším členom mestskej rady.

§ 9.

Mestská rada pripravuje a vykonáva usnesenía mestského zastupiteľstva vo veciach samosprávy a vedie bežnú hospodársku správu mesta, mestských ústavov a podnikov ako aj nadácií a fondov správaných mestom, prejednáva rozpočet a záverečné účty pred ich predložením mestskému zastupiteľstvu.

§ 10.

Mestský notársky úrad, ktorého prednostom je mestský hlavný notár, skladá sa podľa zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. zák. a nar., za štátnych úradníkov, ktorých prideľuje minister vnútra a síce v dohode s príslušným rezortným ministrom, pokiaľ sa jedná o úradníkov odborných.

Mestského hlavného notára zastupuje úradník hodnostnou triedou najvyšší, jestli župan neurobí iné opatrenie.

Zasadnutí mestského notárskeho úradu môže sa súčastniť starosta a najvýš dvaja ním určení členovia mestského predsednictva s právom hlasovacím. Záležitosti, ktoré sa majú vybavovať kolegiálne, budú, pokiaľ niet o tom zákonného ustanovenia, určené nariadením.

Na mestský notársky úrad prechádza pôsobnosť, ktorú magistrát miest so sriadeným magistrátom a jeho členovia dosial' vykonávali, nakoľko táto pôsobnosť nie je vyhradená mestskej rade (§ 9).

Údovia mestských sirotských vrchností s podržaním účasti volených členov zastupiteľstva - môžu byť len členovia mestského notárskeho úradu.

§ 11.

hory o príslušnosť medzi mestskou radou a mestským notárskym úradom rozhoduje župný senát a do jeho ustanovenia župan.

§ 12.

Úradníci mestského notárskeho úradu majú právo a k žiadosti mestského zastupiteľstva, rady a komissií aj povinnosť byť prítomní schôdzam mestského zastupiteľstva, rady a komissií a môžu sa súčastniť jednania.

Mestský hlavný notár (jeho zástupca) a dvaja mestskí notári ním určení sú údami mestského zastupiteľstva a prislúchajú im okrem prípadu v §u 8 odseku druhom uvedeného tie isté práva ako voleným členom zastupiteľstva.

Mestský hlavný notár (jeho zástupca) má okrem práva odvolania aj právo i povinnosť žiadať, aby opatrenia alebo usnesenía zastupiteľstva, rady alebo starostu (jeho námestníkov) neboly prevádzané, jestli by nimi bol porušený zákon, prekročená pôsobnosť alebo ohrožené blaho obce, a na jeho zakročenie má mu byť k tomu cieľu písomné sdelené dotyčné usneseníe alebo opatrenie. žiadosť tá musí byť podaná u župana najneskôršie v lehote 3 dní od toho dňa, kedy mestskému hlavnému notárovi na jeho zakročenie bolo písomne sdelené dotyčné usneseníe alebo opatrenie. Mestský hlavný notár súčasne s predložením žiadosti županovi upovedomí o tom starostu. župan rozhodne, či opatrenie alebo uzavretie, proti ktorému bol podaný odpor, môže byť prevedené.

§ 13.

Členovia mestského notárskeho úradu sú zodpovední mestu podľa 86 §u z. čl. XXII: 1880 s tou zmenou, že príslušnosť súdu, rozhodovať o nároku na náhradu škody, nastáva len vtedy, jestli je právoplatným disciplinárnym nálezom vina členov notárskeho úradu zistená.

§ 14.

Vláda môže, jestli to vyžadujú zvláštne pomery povolať do mestského zastupiteľstva miestnych odborníkov z oborov: humanitnozdravotnického, sociálnej pečlivosti, kultúrneho, finančno-hospodárskeho a stavebno-dopravného a to po jodnam z každého oboru s tým obmedzením, že odborníkov týchto nesmie byť viac než p. Odborníci títo majú okrem prípadu uvedeného v §u 8 odseku 2 tie isté práva ako volení členovia zastupiteľstva.

§ 15.

V mestách Bratislave a Iošiciach sú k výkonu správneho súdobnictva povolané mestské senáty, ktoré sa skládajú z mestského hlavného notára ako predsedu a z dvoch prísediacich.

Mestský hlavný notár môže poveriť svojím zastupovaním niektorého z konceptných úradníkov mestského notárskeho úradu, ktorý bol k tomu dekrétom župana zmocnený.

Župan stanoví v septembri každého roku, koľko senátov a koľko miest prísediacich pre správne súdobnictvo je nutné sriadiť a oznámi to mestskému hlavnému notárovi a starostovi mesta.

Ináčej platia obdobne predpisy §§ 21, odsek 2 a 3, 22 a 23 zákona zo dňa 9. marca 1920, číslo 158 Sb. zák. a nar., s tým doplňkom, že za prísediacich senátu nemôžu byť velení ani členovia mestského notárskeho úradu.

§ 16.

Ustanovenia §§ 10, 11 a 2. odseku §u 14 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. zák. a nar., pozbývajú platnosti.

II. Veľké a malé obce.

§ 17.

Voľba obecného zastupiteľstva, starostu, námestníkov (námestníka) a obecnej rady ako aj obecných komissií koná sa vo veľkých a malých obciach podľa ustanovení zákona zo dňa 31. januára 1919, č. 75 Sb. zák. a nar., a zákonov doplňujúcich.

§ 18.

Sprostredkavanie a obstarávanie štátnej správy vo veľkých a malých obciach (§ 12 zákona zo dňa 22. marca 1920, č. 211 Sb. zák. a nar.) prináleží notárovi, ktorého opatrenia vo veciach štátnej správy sú obce a ich orgány povinné previesť.

V iných záležitostiach (vnútorné záležitosti obce) prechádza doterajšie pôsobnosť rychtára na starostu, predstavenstva a jeho členov na obecnú radu a jej členov so zachovaním doterajšieho spolupôsobenia notárov.

§ 19.

Obecní a okolní notári sú povinní súčastniť sa s právom hlasovacím všetky' ch schôdzok obecného zastupiteľstva, obecnej rady a komissií, na ktoré ich má starosta tým istým spôsobom pazvať ako volených členov.

Obecní a okolní notári majú s výhradou práva odporu (§ 11 zák. č. 211/1920) právo odvolania proti opatreniam a uzavretiam obce a ich orgánov.

§ 20.

Obecní a okolní notári zodpovední sú obciam podľa § 86 zák. čl. XXII z roku 1886 s tou zmenou, že príslušnosť súdu rozhodovať o nároku na náhradu škody nastáva len vtedy, jestli je právoplatným disciplinárným nálezom vina obecného alebo okolného notára zistená.

III. Veľké obce s rozšírenou pôsobnosťou.

§ 21.

Vláda je oprávnená zmocniť nariadením jednotlivé veľké obce, ktoré dosiaľ boly municipálnymi miestami lebo mestami so sriadeným magistrátom, aby aj naďalej spravovaly niektoré záležitosti, ktoré mesta so sriadeným magistrátom podľa § 22 zák. čl. XXII: 1886 spravovaly, a pri tom určiť, akým spôsobom a ktorými argánmi majú byť tieto agendy obstarávané.

To isté povolenie môže vláda udeliť nariadením aj iným veľkým obciam, ktoré majú ráz mesta a sú vstave, aby záležitosti tieto spravovaly a niesly náklad s tým spojený.

Pred vydaním zariadenia nech sú vypočutí župné zastupiteľstvo a župan.

§ 22.

Ustanovenia § 13 odsekov 1, 2 a 4 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. zák. a nar., sú platné i pre veľké obce s rozšírenou pôsobnosťou.

IV. Zmeny notárskych obvodov.

§ 23.

Minister vnútra je oprávnený upravovať obvody a sídla okolných notárov.

V. Priechodné ustanovenia pre mestá.

§ 24.

Ustanovenia §§ 5, 6 a 7 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. zák. a nar., vzťahujú sa aj na úradníkov miest so sriadeným magistrátom, ktoré sú alebo budú premenené na veľké obce a rozširujú sa aj na úradníkov miest: Bratislava, Košice, Komárno a Baňská Štiavnica-Belá s tou odchýlkou, že pensionovanie do štátnej služby neprevzatých úradníkov nenastúpi v tom prípade, keď budú podržaní za mestských (obecných) úradníkov, k čomu sa vyžaduje potvrdenie ministra vnútra.

VI. Všeobecné ustanovenia.

§ 25.

Municipálne mestá a mestá so sriadeným magistrátom, premenené na veľké obce, a veľké obce s rozšírenou pôsobnosťou majú právo označovať sa ako mestá.

§ 26.

Vedúci obecní a mestskí úradníci konceptní a odborní majú právo a povinnosť súčastniť sa s hlasom poradným všetkých schôdzok zastupiteľstva, rady a komissií, nakoľko ide 0 otázky, spadajúce do oboru ich služby, pre ktorý sú ustanovení.

§ 27.

Okresný náčelník (hlavný slúžny) a v mestách Bratislave a Košiciach župan je oprávnený uložiť starostovi (námestníkovi), ktorý povinnosti svoje zanedbáva, poriadkovú pokutu do 5000 Kč a môže posúdiť obec na náhradu trôv vzniklých tým, že starosta vzdor zákonnej povinnosti opomenul vykonať opatrenia, ktoré mu boly nariadené na základe platných ustanovení.

§ 28.

Župan má s vylúčením akéhokoľvek opravného prostriedku právo rozpustiť zastupiteľstvo, v ktorom prípade urobí súčasne opatrenie o dočasnej správe obecných (mestských) záležitostí.

§ 29.

Úradníci pri mestách a obciach, ktorí nie sú úradníkmi štátnymi, podliehajú v prípadoch menšieho previnenia poriadkovým trestom starostu a v prípadoch ťažších disciplinárnych previnení disciplinárnemu pokračovaniu, ktoré podľa zásad platných pre štátnych úradníkov bude upravené nariadením. Do vydania tohoto nariadenia zostávajú doterajšie predpisy v platnosti.

§ 30.

Minister vnútra v dohode s ministrom financií a ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska je zmocnený poskytnúť niektorým mestám, ktoré dostávaly zo štátnych prostriedkov podpory podľa ustanovení zák. čl. LVIII: 1912, zák. čl. IX: 1917 a zák. čl. XV: 1917 a ktoré odpadnutím týchto podpôr by boly vážne ohrožené, na dobu päť rokov podpory v tom obnose, o ktorý prídely zo štátnych daní podľa zákona zo dňa 12. augusta 1921, č. 334 Sb. zák. a nar., sú menšie než podpory, ktoré by týmto obciam dľa citovaných uhorských predpisov patrily.

§ 31.

Zákon tento nabýva účinnosti tým dňom, a v tom rozsahu, ako bude určené nariadením. Ustanovenia § 2, odsek 2., § 3, § 4, § 8, § 10, odsek 3., § 12, odsek 2. a 3., a § 14 sú platné len do 1. januára 1940, ktorého dňa vstúpia v platnosť príslušné ustanovenia zákona zo dňa 31. januára 1919, čís. 75 Sb. zák. a nar., o volebnom poriadku v obciach a zákonov doplňujúcich.

§ 32.

Prevedením tohoto zákona poveruje sa minister vnútra v dohode so súčastnenými ministry a s ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska.

Minister vnútra môže výkon svojich práv, ktoré mu podľa tohoto zákona prislúchajú, sveriť ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska.

Dôvodová zpráva.

I. Terajší právny stav.

Podľa ustanovení zákonného článku XXII: 1886 sú na Slovensku 3 typy obcí: malé obce, veľké obce a mestá so sriadeným magistrátom.

Rozdiel medzi malými a veľkými obciami javil sa hlavne v složení obecného predstavenstva. Po stránke zovnejšej rozdiel medzi malými a veľkými obciami bol patrný slučovaním malých obcí v jedon obvod notársky (okolní notári), kdežto veľké obce maly notárov len pre seba (obecní notári).

Mestá so sriadeným magistrátom majú predstavenstvo a radu, ktoré sa skladajít z úradníkov. Týchto miest je 30.

Ustanovenia zákona č. 75 z roku 1919 o volebnom poriadku do obcí môžu byť na Slovensku aplikované v celom rozsahu len na veľké a malé obce.

V mestách so sriadeným magistrátom je applikovanie predpisov citovaného zákona o voľbe starostu, námestníkov a rady následkom osobitnej úpravy sriadenia týchto miest vylúčené a nemožné, poneváč podľa sriadenia týchto miest je starosta úradníkom a mestská rada skladá sa z úradníkov. Rozpor medzi ustanoveniami zák. čl. XXII/1886 a zákona č. 75/1919 bol ešte zväčšený ustanoveniami zák. č. 233/1920, ktorými úrady starostu, mestského notára, magistrátnych radcov, policajného kapitána, mestského fiškála a prísediacich a notárov sirotských stolíc boly poštátnené, takže títo mestskí úradníci mali sa stať štátnymi úradníkmi.

Tým boly definitívne vylúčené akékoľvek pochybnosti o platnosti ustanovení deviatej hlavy zákona č. 75/1919 o voľbe starostu, námestníkov a obecnej rady v mestách so sriadeným magistrátom.

Vedľa obcí vo smysle zákonného čl. XXII/1886 sú na Slovensku 4 municipálne mestá sriadené dfa ustanovení zák. čl.. XXI: 1886, ktoré sú župami a následkom toho zákon č. 75 z roku 1919 o volebnom poriadku do obcí sa na tieto mestá vôbec nevzťahuje a pre mestá tie nemá žiadnu platnosť.

Aby v municipálnych mestách mohly byť vôbec prevádzané voľby podľa zák. čl. 75/1919 a aby ďalej v mestách sa sriadeným magistrátom mohly byť prevádzané voľby starostu a mestskej rady v smysle zák. č. 75, je nutné sriadenie municipálnych miest a miest so sriadeným magistrátom primerane upraviť.

II. Zásady novej úpravy.

Municipálne mestá, aby rozšírila sa na nich platnosť ustanovení zákona č. 75/1919, musia byť zbavené ich povahy žúp a musia byť premenené na obce v smysle zák. čl. XXII: 1886.

Túto premenu môže vláda previesť nariadením na základe zmocnenia udeleného jej § 1 zák. č. 210 a tým eo ipso rozšíriť platnosť ustanovení zák. č. 75/1919 o volebnom poriadku v obciach na premenené municipálne mestá v tom rozsahu, ako to pripúšťa právna povaha sriadenia jednotlivých kategorií obcí, na ktoré by mestá tie boly premenené.

Touto premenou uľahčí a zjednoduchší sa aj prevedenie, zákona o župnom sriadení č. 126/1920 menovite nakoľko sa jedná o prevedenie §§ 9 a 10 tohoto zákona a ušetria sa tým štátnej pokladne veľké ťarchy, ktoré by boly spojené s poštátnením úradníkov a sriadencov týchto miest (§ 10 zák. č. 126/1920).

Ďalší rozpor medzi sriadením miest s regulovaným magistrátom a ustanoveniami zákona č. 233/1920 na strane jednej a ustanoveniami zákona č. 75/1919 na strane druhej je možné riešiť len cestou zákonodárstva a môže sa tak vzhľadom k vývojovej tendencii republikánskeho zákonodárstva stať len v prospech zákona č. 75/1919 vzdor tomu, že zákon číslo 233 je lex posterior. Inštitúcia mešťanostu štátneho úradníka a rady složenej zo štátnych úradníkov je v systeme nášho zákanodárstva neudržiteľná.

Nakoľko sa jedná o mestá so sriadeným magistrátom, je vláda zmocnená ustanoveniami § 1 zák. č. 210 premeniť ich na veľké obce a tým zjednať v týchto mestám ustanoveniam zák. č. 75/13 o volebnom poriadku v obciach úplna platnosť.

Postup vlády pri praktickom riešení tejto otázky na základe uvedených zákonitých ustanovení môže byť len ten, že všetky mestá so sriadeným magistrátom a municipálne mestá Komárno a Baňská Štiavnica-Belá, ktorých populačný a hospodársky význam nevyžaduje osobitnej úpravy ich sriadenia, budú nariadením vlády premenené na veľké obce.

Tým by bola otázka ohľadom 30 miest so sriadeným magistrátom a dvoch municipálnych miest rozriešená.

Bolo síce na to poukazované, že premena miest so sriadeným magistrátom na veľké obce je opatrení retrogradné, poneváč ústava týchto miest dávala väčšinu moci do rúk kvalifikovaných administratívnych odborníkov menovite juristov, ktorí tvorili predstavenstvo a radu mesta. Názor tento iste nie je úplne správny poneváč juristická kvalifikácia nezaručuje odbornú schopnosť a znalosť iných oborov a okrem toho mestám vždy zostane právo a možnosť a môže byť uložená aj povinnosť, aby v obore autonomného účinkovania tak pre otázky administratívne-juristické ako pre otázky technicko-zdravotnicko-hospodársko a lesnicko odborné zamestnávaly kvalifikované osoby. Bolo právom poukazované na to, že úradnícka správa miest sa neosvedčila a riešenú ponechá väčšinu veľmi dôležitých otázok komunálnej politiky, ač mestám stály k disposicii značné finančné prostriedky. Naproti tomu ústava miest nadbytkom svojich orgánov osvedčovala sa ako výborný maďarisačný prostriedok.

Obava, že premenením miest so sriadeným magistrátom na veľké obce tieto mestá vo svojom vývinu zastanú, je snáď čiastočne odôvodnená, ale obava tá nemôže mať veľký praktický yýznam, poneváč všeobecné hospodárske a finančné pomery vylučujú akékoľvek rychlé a prekotné riešenie otázok komunálnej politiky.

Správny aparát miest so sriadeným magistrátom skladal sa z mešťanostu, mestského kapitána, magistrátnych radcov, mestského notára a podnotárov, mestského fiškála a podfiškálov a prísediacich sirotskej stolice.

Z 30 miest so sriadeným magistrátom podľa popisu ľudu prevedeného v roku 1919 nemajú

4 mestá.......... 3000 obyvateľov,

3 "......... 4000 "

4 ".......... 5000 "

9 miest.........:10000 "

5 "..........15000 "

5 "..........20000 "

a majú obyvateľov

do 3 tisíc:

Jelšava 2514, Poprad 2880, Spiš. Belá 2894, Spiš. Padhradie 2900;

do 4 tisíc:

Gelnica 3713, Sv. Jur 3085, Sabinov 3367;

do 5 tisíc:

Brezno 4007, Kremnica 4651, Skalica 4901, Spiš. Vlachy 400;

do 10 tisíc:

Bardiov 6425, Kežmarak 6703, Levoča 6022, Modra 5560, Pezinok 5475, Rim. Sobota 6133, Rožňava 5688, Trenčín 9801, Zvolen 9616;

do 15 tisíc:

Baň. Bystrica 10.737, Levice 10.656, Sp. Nová Ves 10.738, Žilina 1.996, Ružomberok 11.841;

do 20 tisíc:

Lučenec 16.467, Nitra 1.642, Nové Zámky 19.948, Prešov 18.699, Trnava 15.599.

Používanie tak složitého a drahého správneho apparátu v uvedených mestách je neekonomické a ukládalo by podržanie jeho mestám tak veľké ťarchy, ktoré po zrušení štátnych dotácií a príspevkov zákonom číslo 334/192ĺ mestá nemohly by znášať.

To isté platí ohľadom municipálnych miest Komárna (16.552 obyv.) a Baňská Štiavnica (14.273) obyv.), ktoré môžu byť premenené na veľké obce tak, ako všetky mestá so sriadeným magistrátom, poneváč mestá tie ani svojou populáciou ani svojim hospodárskym významom nevyžadujú nejakého složitejšieho správneho apparátu.

Tento jednoduchý postup nemôže byť ale použitý u munic. miest Bratislavy a Košíc (83.200 a 46.826 obyvateľov dľa popisu ľudu z r. 1919), poneváč populačný a hospodársky význam týchto miest vyžaduje použitie dokonalejšieho správneho aparátu. K riešeniu otázky nevystačí v tomto smere zmocnenie vlády udelené jej zákonom číslo 210/1920, poneváč mestá tieto nie je možné premeniť na veľké obce v smysle zák. čl. XXII/1886 a premenením ich na mestá so sriadenými magistráty by bolo dosiahnuté len čiastočnej platnosti zák. č. 75/1919 o volebnom poriadku v obciach a je teda nutné pristúpiť k novelizácii zákonitých ustanovení o. mestách so sriadenými magistráty.

Pri novellisacii týchto zákonitých ustanovení musí byť vedúcou zásadou, že sa jedná len o dočasné priechodné upravenie sriadenia týchto obcí do toho času, kým nebude vydaný jednotný zákon o sriadení obcí v Českoslov. republike, ktorý sa v ministerstve vnútra pripravuje, a že novellisaciu predpisov o mestách so sriadenými magistráty je nutné obmedziť na najnutnejšiu mieru, aby neboly pred' konečnou úpravou zavádzané na Slovensku zbytočné nové útvary.

Navrhovaná osnova novellisuje ustanovenia zákonného čl. XXII 1886 a zákona č. 233/1920 len natoľko, aby bola umožnená voľba starostu a mestskej rady, ale pri tom čiastočne mení ustanovenia zák. 75/1919 o volebnom poriadku v obciach ohľadom voľby starostu a námestníkov a o složení mestského zastupiteľstva a mestskej rady.

Pri tom osnova vzhľadom k tomu, že mestá so sriadeným magistrátom v svojom obvode obstarávaly aj sprostredkovanie štátnej správy a aj naďalej majú v svojom obvode obstarávať vnútornú štátnu správu obdobne, ako ju podľa zák. z 29./2. 1920 o sriadení okresných a župných úradov v okresoch majú obstarávať-okresné úrady, približuje ústavu miest Bratislavy a Košíc sriadeniu okresných úradov, v ktorých jednu časť agendy obstarávajú štátní úradníci, jednú časť agendy okresný výbor a inú časť senáty pre. správne súdobnictvo. Pri tej príležitosti osnova doplňuje niektoré medzery zákonodarstva a síce zák. č.158/20 o a právnom súdobnicive u úradov okresných a župných, ktoré neobsahuje žiadne ustanovenia o organizácii správneho súdobnictva a o ustanovení prísediacich ä ich náhradníkov v mestách Bratislave a Košiciach, ďalej zákona č. 210/1920 o zmocnení vlády k úprave notárskych obvodov a konečne zákona č. 334/L921 o zmocnení, vlády ku poskytovaniu mestám zvláštnych príspevkov.

Osobitné pomery Slovenska nepripúšťajú plnú aplikáciu zákona č. 5/1919 v celom jeho rozsahu na mestá Bratislavu a Košice a činia potrebnými pri zavedení inštitúcie voleného starostu a jeho námestníkov a volenej mestskej rady dočasne preventivné korektivy v záujme nerušenej konsolidácie pomerov na Slovensku a v záujme hladkého nerušeného prechodu správy mestských záležitostí z terajšieho bureaukratického aparátu na živel laický.

Korektivy tieto obmedzujú sa na najnutnejšiu mieru a ich časová platnosť je obmedzená do vydania unifikovaného zákona o obecnom sriadení v celej republike, ktorým dotyčné otázky budú definitivne riešené.

Súhlasne s principom poštátnenia štátnej správy vyslovenom a v zákone č. 210/1920 a s poštátnením inštitucie notárov zákonom č. 211/1920 a so zásadami obsaženými v zákone č. 126/1920 o župnom sriadení obsahuje osnova niektoré ustanovenia, ktorými sa zásady týchto zákonov uvádzajú v súhlas s ustanoveniami zák. čl. XXI/1886.

III. V podrobnostiach.

K § 1 . Následkom oddelenia sprostredkovania štátnej správy od správy autonomnej (vnútorne záležitosti obce) a prenesenia štátnej správy na mestský notársky úrad složený zo štátnych úradníkov v smysle ustanovení zák. č. 233 z r. 1920, je označovanie miest Bratislavy a Košíc pri tejto úprave ako miest so sriadeným magistrátom terminologicky nemožné. Akonáhle by navrhovaná novella vstúpila v platnosť, nebolo by možné následkom toho Bratislavu a Košice vládnym nariadením na základe § 1 zákona č. 210/1920 premeniť na mestá so sriadením spravovaným týmto návrhom, poneváč terminalogické označenie ich ako miest so sriadeným magistrátom bolo by násilné.

Tejto prekážke by bolo možné sa vyhnúť s tým, že by lege vacante pred vstúpením zákona v účinnosť mestá tie boly nariadením premenené na mestá so sriadenými magistráty, na čo by navrhovanou novellou prevedená úprava sriadenia miesto sriadeným magistrátom na mestá tie sa vzťahovala.

Aby tomuto komplikovanému a pre neprávníkov ťažko pochopiteľnému postupu bolo vyhnuté, návrh osnovy priamo zbavuje municipálne mestá Bratislavu a Košice ich -právnej povahy ako municipií a vyslovuje ich sriadenie podľa predpisov o mestách so sriadenými magistráty vo forme návrhom modifikovanej.

Tento zpôsob má aj tu výhodu, že ohľadom ostatných miest tak municipálnych ako aj so sriadenými magistráty pripúšťa cestou nariadenia na základe zákona č. 210/1920 len ich premenenie na veľké obce.

K § 2. Ustanovenie počtu volených členov mestského zastupiteľstva počtom 48 shoduje sa s počtom členov mestskej rady pripadajúcim na Bratislavu a Košice dľa počtu obyvateľstva podľa popisu ľudu z r. 1921 podľa ustanovení § 9 zák. čl. 75/19. Fixovanie tohoto počtu dej e sa preto, aby pred konečnou úpravou obecného sriadenia miest Bratislavy a Košíc pri unifikácii obecného sriadenia v čsl. republike, nenastalo zvyšovanie počtu členov zastupiteľstva, nakoľko mnohopočetné sbory nie sú tak expeditivné a nakoľko následkom presunutia vnútornej správy miest zo živlu bureaukratického na živel občianský je nutné zaistiť čo najväčšiu expeditivnosť týchto sborov.

K § 3. Neznalosť štátneho jazyka nemá u členov predsedníctva za následok neplatnosť voľby, ale vylučuje ich zo zastupovania starostu bez ohľadu na to, či sa jedná o námestníkov alebo u ostatných dvoch členov predsedníctva.

K § 4. Poneváč starosta je určovaný vládou z voleného päťčlenového predsedníctva, musí byť pri zániku úradu starostu vždy prevedená znovu voľba celého mestského presidia. Pri ostatných členov predsednictva pri zániku členstva v mestském predsedníctve, nemôže byť doplňujúca voľba na jeho miesto prevádzaná z pléna, poneváč uprázdnené miesto v mestskom predsedníctve musí zostať zachované tej strane, na listine ktorej bol dotyčný člen do zastupiteľstva zvolený a je nutné podľa zásad pomerného zastúpenia voľbu jeho vyhradiť dotyčnej skupine členov mestského zastupiteľstva.

K §§ 5 a 9. V oboru finančného hospodárenia obcí sú práva a povinností starostu a mestskej rady podrobne upravené v zákone č. 329/1921. Poneváč predpisy tohoto zákona nie sú v kollisii s ustanoveniami zák. čl. XXI: 1886 o právach starostu a ustanoveniami § 9 tohoto návrhu, dostačí poukázať na tento zákon v prevádzajúcom nariadení.

K § 7. Starostovi sa priznáva právny nárok na primeranú odmenu, zastupiteľstvo ale môže povoliť primeranú odmenu aj námestníkom. županovi je vyhradené právo odmenu primerane pomerom zvýšiť lebo snížiť.

Po prevedení župného sriadenia právo toto v smysle zákona č. 241 z r. 1921 a § 24 zák. čl. XXII/1886 prejde na župný výbor.

K § 8. V záujme nerušeného vývoja a prechodu správy mestských záležitostí s bureaukratického živlu, ktorý dosial' mal rozhodujúci vliv a moc, na živeľ laický a v záujme organického a systematického spoluúčinkovania mestskej rady a mestského notárského úradu, doplňuje sa 16 volených členov mestskej rady 2 členmi mestského notárskeho úradu a jedným odborníkom.

K §§ 9 a 10. Doterajšia pravomoc magistrátu miest so sriadeným magistrátom rozdeľuje sa medzi mestskú radu a mestský notársky úrad, ktorý v smysle ustanovení zák. č. 233/1920 sa skladá zo štátnych úradníkov. Rozdelenie pravomoci deje sa podľa zásad vyslovených v zákonoch č. 210 a 211/1920 a 126/1920 tak, že výkon štátnej správy prenáša sa na orgánov štátnych, výkon správy vnútorných záležitostí mestských na mestskú radu.

Príslušnosť senátov pre správne súdobnictvo je výlučná, a vylučuj e akýkoľvek kompetenciu mestského notárského úradu ako kolegia.

K § 12. Z dôvodov uvedených vo vysvetlení k § 8 vyhraďuje sa 3. členom mestského notárského úradu členstvo a právo hlasovacie v zastupiteľstve, ale nedáva sa im právo voliť členov mestskej rady.

Vyhradenie práva odporu mestskému hlavnému notárovi okrem práva odvolania je len rozšírením zásady vyslovenej v § 11 zák. č. 211/1920 na útvary vyššiej kategorie s applikáciou zásad vyslovených v župnom zákone č. 126/1920 a je nutné v prípadoch, kde appelácia je možná len "extra dominium" bezodkladného účinku.

Povinnosť podať okrem odporu súčasne aj appeláciu je služobná povinnosť, ktorá môže byť naložená cestou internou a preto sa v návrhu zákona neukladá.

K § 13. Povinnosť k náhrade škody musí byť prirodzene obmedzená na prípady služobného previnenia a o tom dľa ustanovení služobnej pragmatiky zo dňa 25./1. 1914, č. 15 r. z., rozhoduje disciplinárna komissia.

K § 14. viď vysvetlenie v §§ 8 a 12.

K § 15. Zák. č. 158/20 o správnom súdobnictve neobsahuje žiadne ustanovenia o organisacii správneho súdobnictva v mestách so sriadeným magistrátom, poneváč predpokládal, že budú zrušené a poneváč počítal len s existenciou miest municipálnych.

Osnova vyplňuje túto mezeru analogicky s použitím predpisov o okresných senátoch a o senátoch v mestách s vlastným štatútom.

K § 16. Ustanovenie toto je logickým dôsledkom rozdelenia právomoci a pôsobnosti doterajšieho magistrátu na mestskú radu so starostom na strane jednej a mestský notársky úrad na strane druhej.

K §§ 17, 18, 19 a 20. Ustanovenia tieto privádzaj ú k platnosti len expressis verbis zmeny v ustanoveniach zák. čl. XXII/1886, ktoré nastaly zákonom č. 75/1919 a volebnom poriadku v obciach a zákonom č. 211/1920 o poštátnení okolných a obecných notárov a privádzajú k platnosti dvojaké postavenia notára jednak ako štátneho úradníka jednak ako tajomníka obce.

Členstvo a hlasovacie právo notára v obecnej rade a zastupiteľstva je len obnovením právneho, stavu uhorského a odôvodnené úradným a intelektuálným postavením notára v malých a veľkých obciach.

K § 20 viď vysvetlenie k § 13.

K §§ 21 a 22. Uhorský zákonný článok XXII: 1886 dával mestám so sriadeným magistrátom širšiu pôsobnosť než iným obciam v obore autonomnom a členom predstavenstva aj vrchnostenskú právomoc v obore štátnej správy, poneváč mestá fungovaly súčasne ako okresy. Pri premene miest na, veľké obce je potrebné niektorým obciam ponechať agendy, ktoré dosiaľ s úspechom prevádzaly. Súčasne je nutné poskytnúť aj iným veľkým obciam, ktoré dosiaľ mestami neboly a ktorých hospodársky význam to vyžaduje a finančné síly dovoľujú, túto rozšírenú právomoc.

K § 23. Zákon číslo 210/1920 nezmocnil vládu k úpravám notárských obvodov, ač vládu zmocnil k úprave slúžnovských okresov a ich sídel. Následkom toho je možné nariadením upravovať notárske obvody a ich sídla len pri premene hraníc slúžnovských okresov a len na toľko, na koľko úpravou okresných hraníc by boly dotknuté notárske obvody. Odôvodňovať právo vlády k úpravám notárskych obvodov a ich sídel argumentáciou a majore ad minus bolo by veľmi povážlivé a odporúča, sa výslovné zmocnenie vlády.

K § 24. Ustanovenia §§ 5, 6 a 7 zákona zo dňa 31. marca 1920, č. 233 Sb. z. a nar., vzťahujú sa len na úradníkov tých miest sa sriadeným magistrátom, ktorých magistráty by boly premenené v smysle tohoto zákona.. Na úradníkov miest municipálnych sa nevzťahujú a nemaly by platnosť ani na úradníkov miest so sriadeným magistrátom, premenených na veľké obce. Tým by vznikla povážlivá medzera, ktorú bolo nutné vyplniť menovite v záujme obcí vzhľadom k hypertrofii bureaukratického apparátu, na ktorú správa miest trpela, a ktorá ich finančnú sílu absorbuje.

Poneváč po vydaní zákona č. 210/1920 a č. 233/1920 o prozatýmnej úprave správy politickej na Slovensku a miest s regulovaným magistrátom sa ukázalo, že ponechanie miest municipálnych a miest so sriadeným magistrátom, ktoré tieto zákony predpokládaly, nie je možné uviesť v organickú súvislosť s ostatným zákonodárstvom republikánskym, neboly ani § 10 zák. č. 210/1920 ani zákon č. 233/1920 prevedené. Následkom toho sa tieto ustanovenia musia v návrhu zákona reprodukovať. Dôvody, ktoré boly svojho času smerodatné pre ich uzákonenie, trvajú nezmenene ďalej.

K § 27. Povinnosť k náhrade trôv ukladá sa obci a nie vinníkovi, poneváč štátny záujem vyžaduje, aby náhrada bola zaistená. Obec má možnosť hojiť sa sama na vinníkovi.

K § 30. Zákonom číslo 334/1921 boly zastavené dotácie a podpory, poskytované 30 mestám so sriadeným magistrátom a 4 mestám municipálnym na Slovensku podľa zák. čl. LVIII: 1912, zák. čl. IX: 1917 a zák. čl. XV: 1917 a vyplácané pod titulom podpory na vývin mesta a na policiu, válečnej podpory a rodinných doplňkov, a síce dňom 1. okt. 1921. Zákonom týmto maly byť sanované financie autonomných korporácií. Pri mestách municipálnych a so sriadeným magistrátom prídely zo štátnych daní podľa terajšieho stavu vecí nebudú dosahovať výšky doterajších dotácií a podpôr, tak že mestá tie sú podľa tohoto zákona v horšom finančnom položení, než boly pred ním a nesniesly by veľké zatíženie, ktoré im v priechodnej dobe osobný náklad na úradníctvo aj po ich premene na veľké obce bude ukladať. § 26 osnovy tomuto zákonom č. 334/1921 iste nezamýšľanému výsledku má odpomôcť tým, aby v priechodnej dobe 5 rokov mestá po tejto stránke neutrpely újmy. Uzákonenie tohoto paragrafu neznamená žiadne zatíženie rozpočtu na rok 1922, poneváč v kapitule 12 pod titulom 2 v paragrafe 1 politické úrady v položke 15 zvláštne výdaje na Slovensku II municipia a obce: podpory mestám municipálnym a mestám s magistrátom je zariadený obnos 900.000 Kč a v titule 2, § 1 v mimoriadnych výdajoch Slovenska pod položkou 2: príspevky municipiam a obciam na prídavky sriadencov 7,683.980 Kč. Z obnosov týchto pri uzákonení tohoto paragrafu osnovy bude spotrebovaná nepatrná časť, tak že rozpočet na rok 1922 bude končiť u týchto položiek z väčšinou nevyčerpaného úveru. Presnú cifru nie je možné udať, poneváč výška prídelov zo štátnych daní nie je dosial' známa.

Okrem toho premenenie miest municipálnych na veľké obce a na modifikované mestá so sriadeným magistrátom v smysle tohoto zákona znamená pre štátnu pokladnu také úspory, proti ktorým tento náklad je nepatrný.

K § 31. Vyhlásenie platnosti zákona alebo úplne alebo čiastočne vyhrožuje sa vláde, poneváč prevádzanie zákona z technických dôvodov bude možné len postupne, aby bolo zaistené hladké prevedenie jeho.

Odsek II. bol do návrhu zákona zariadený podľa obdoby § 12 zákona zo dňa 29. februára 1920 č. 126 Sb. z. a n. o sriadeniu župných a okresných úradov, ktorý mimoriadne opatrenia obmedzuje aj na istú dobu.

Vláda prejavuje prianie, aby tento jej návrh zákona bol v oboch snemovniach Národného shromaždenia prikázaný výboru ústavno-právnému k podaniu zprávy v lehote čo najkratšej.

V Prahe, dňa 8. červňa 1922.

Predseda vlády:

Dr. Ed. Beneš, v. r.