Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

3686.

Zpráva

I. výboru zahraničného,

II. výboru pro obchod, průmysl a živnosti

o vládnom návrhu (tlač 3338), ktorým sa predkladá k schváleníu Národnému shromaždeniu obchodná úmluva uzavrená dňa 20. ríjna 1921 vo Varšave medzi republikou Československou a Polskom. [Smlouva otištěna při č. t. 3338.])

I.

Obchodná úmluva táto zakladá sa na vyjednávaniach, ktoré sa konaly vo Varšave od 24. zárí do 20. ríjna m. r., kde bola smluva tiež podpísaná. Je dôležitá pre nás hlavne z dvoch momentov: predne možnosti veľmi intenzivných vzájomných hospodárskych stykov, za druhé predstavuje jeden štát pre druhý dôležitú cestu transitní. Polsko je štátom prevážne zemedelským, ktorý má dosť úrodnej pôdy, značné lesné bohatstvo a taktiež, nakoľko sa jedná o nerasty, všetky podmienky pre vývin priemyslu. Mohutné uhelné ložiská sú i do ďalekej budúcnosti zabezpečeným reservoirom energie pre poľský priemysel a naftové pole daly vznik významnému priemyslu. Veľkého prírodného bohatstva Polska bolo dosiaľ využité len z čiastky. Je prirodzené, že s rastúcou konsolidáciou hospodárskeho života v Polsku, ktorý toľko tmel válečnými udalosťmi, budú sa zvyšovať jeho hospodárské styky s cudzinou pri čom Československo, ako susedný priemyslový štát, zaiste význačne prichodí do úvahy. Ako je paša republika pre Polsko významným mostom na západ, je Polsko pre nás dôležitým prievozným štátom pre prepravu na východ. Ak uvážíme, že náš vývoz do Polska činil v roku 1920 99 milionov q v cene asi 730 milionov Kč, a dovoz z Polska k nám 39 milionov q v cene asi 559 milionov Kč, pri čom najväčšou položkou dovoznou sú minerálne oleje, není sporu, že predpokladom normálnych hospodárskych stykov môže byť iba riadna smluva obchodnia. Ovšem je uzavrená predbežne na dobu jednoho roku odo dňa, keď vstúpi v účinnosť, ale po uplynutí tejto lehoty predlžuje sa mlčky s možnosťou trojmesačnej výpovedi.

Smluva spočíva na zásade parity a najvyšších výhod.

Výbor zahraničný mal vzhľadom k druhému odstavcu 5 prílohy 13 obchodnej smluvy isté obavy dotyčne možností interpretácie onoho odstavca. Po výklade ministerského predsedu i ako ministra zahraničia výbor zahraničný prijíma ten výklad vlády za správny, že ustanovenia v druhom odstavci § 5 prílohy B obchodnej smluvy jednajúce o prípadoch potíží na železniciach treba vykladať výhradne v smysle technickom, a nimi nemá byt dotknuté výsostné právo žiadneho štátu, obzvlášte nemôže sa toto ustanovenie vykladať; v tom smysle, že by na príklad v prípade stávky na polských dráhach mohol náš štát výpomoc Polsku svojím personálom a svojím materiálom.

Výbor zahraničný následkom toho odporúča poslaneckej snemovne, aby obchodnú smluvu túto schválila následujúcim ratifikačným usnesením:

Národní shromáždění republiky Československé se usnáší:

1. Obchodní úmluva uzavřená dne 20. října 1921 ve Varšavě mezi republikou Československou a Polskem se schvaluje.

2. Vládě se ukládá, aby úmluvu tuto ústavně schválenou publikovala ve Sbírce zákonů a nařízení státu československého.

3. Ministru zahraničních věcí se ukládá, aby v dohodě se všemi zúčastněnými ministry učinil další opatření, jichž je třeba ku provedení této úmluvy.

V Prahe dňa 16. června 1922.

II.

Výbor pro průmysl, živnosti a obchod připojuje se ke zprávě výboru zahraničního.

V Praze dne 16. června 1922.