Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1922.
|
I. volební období. |
4. zasedání. |
3403.
Návrh
poslancov dra Labaya, Hlinku Boboka, dra Gažíka, dra Kubiša, dra Budaya, dra Jurigu, Onderču, Hancku, Tománka, Vrabca, Tomika a spol.
na zmenu ústavnej listiny Československej republiky zo dňa 29. februára 1920, ktorým sa samospráva Slovenska uzákonuje.
Odôvodnenie.
Následkom ratifikovania mierových smluv, právoplatným sa stalo, to spoločné dohodnutie uzavierajúcich mocností, aby sa Slovensko od kráľovstva uherského odtrhlo a so zemami Čiech, Moravy a Sliezska samostatnú Československú republiku utvorilo.
Pomer odtrhnutého Slovenska k ostatným zemiam Československej republiky je riešený v ústavnej listine zo dňa 29. februára 1920.
Nakoľko ale sebeurčujúce právo slovenského národa v ústavnej listine zo dna 29. februára 1920 uplatnené nebolo, a revolučným Národným shromaždením prevedené riešenie nezodpovedá ani záujmom Slovenska, ani záujmom celej republiky Československej, preto Národné shromaždenie cieľom konečného, právoplatného usporiadania tohoto pomeru na zreteli držiac právo samoručenia národov a pittsburgskú dohodu, usnieslo sa na následovnou ústavnom zákone:
Hlava prvá.
Všeobecné ustanovenia.
§§ 1. a 2.
Ostávajú v platnosti.
§ 3.
1. Územie Československej republiky pozaostáva zo zemí bývalého Svätováclavského kráľovstva, teda z Čiech, Moravy a Sliezska, ďalej z územia Slovenska a z územia Podkarpatskej Rusii, ktoré spolu tvoria jednotný a nedeliteľný štát.
2. Tak Slovensko, ako aj Podkarpatská Rusia obdržia najširšiu samosprávu, slučitelnú s jednotnosťou Československej republiky.
I.
Slovensko.
3. Slovensko, ako verejnoprávna osobnosť pozostává z toho územia, ktoré bolo trianonskou smluvou z bývalého uhorského štátu k Československej republike pridelené.
4. Na Slovensku ležiace krajinské majetky a podniky tvoria vlastníctvo Slovenska.
5. Slovensko má svoj zvláštný erb, pozostávajúci z 3 vrchov v červenom poli a z dvojitého, apoštolského, do stredného vrchu zabodnutého kríža, ďalej svoj zvláštný bielo-modro-červený prapor.
Vnútorné záležitosti.
6. Vo svojich vnútorných záležitostiach má Slovensko zvláštnu krajinskú samosprávu, a sice, tak ohľadom zákonodárstva, ako aj výkonnej moci.
Vnútorné záležitosti sú: administrácia školstvo, kultus, obchod, pravosudie, orba (poľnohospodárstvo), verejné práce, sociálna pečlivosť a na tieto sa vzťahujúce financie a zákonodárstvo.
7. Na spravovanie svojich vnútorných záležitosti má Slovensko svoju zvláštnú krajinskú vládu, v čele s ministerským predsedom. Vymenuje jú president z občanov, ktorí sú na Slovensku príslušní a ona k jeho rukám skladá sľúb.
8. Vnútorné záležitosti spravajú patriční ministri slovenskej vlády, ktorí vymenujú do svojho oboru patriacích úradníkov až do VII. platebnej triedy, do ostatných platebných tried patriacích úradníkov na návrh patričného ministra a pri jeho kontrasignácii vymenuje president.
9. Slovenská krajinská vláda potvrdzuje všetkých volených úradníkov a zamestnancov na Slovensku a sprevádza nad nimi najvyššie dispozične a disciplinárne právo.
10. Slovenská krajinská vláda sprevádza na Slovensku všetky, tak spoločným, ako aj slovenským krajinským snemom vynesené zákony. Podrobnosti ďalšieho spravovania Slovenska upraví zvláštný zákon.
11. Slovenská krajinská vláda je zodpovedna slovenskému krajinskému snemu.
Podrobnosti ohľadom zodpovednosti a trestného stihania vlády upraví zvláštný zákon.
12. Zákonodarstvo vzťahujúce sa na vnútorné záležitosti Slovenska riadí si Slovensko samostatne v svojom slovenskom krajinskom sneme, sostavenom na základe volebného poriadku, ustáleného v zákonnom článku zo dňa 29. februára 1920.
13. Slovenský krajinský snem zasedá v sídelnom meste Slovenska. Svoláva ho president k dvom zasadnutiam: k zimnému v januári a k jesennému v septembri. Slovenským krajinským snemom vynesené zákony sankcionuje president a kontrasignuje ich ministerský predseda slovenskej vlády. President má právo sankcionovanie vyneseného zákona odoprieť a tento zpäť vrátiť, v páde zpätvrátený zákon slovenská snemovna s 3/5 väčšinou znovu príjme, zákon je právoplatný.
14. Slovenský krajinský snem je jednokomorový a pozostáva z toľko členov, koľko je slovenským senátorov a poslancov v spoločnom Národnom shromaždení. Za poslanca len na Slovensko príslušný občan môže byť volený. Volebné obdobie trvá 6 rokov. V páde rozpustenia spoločného snemu, rozpustený je aj slovenský krajinský snem, poslední osobitne rozpustený byť nemôže.
Jednací poriadok slovenskej krajinskej snemovne ustáli zvláštný zákon.
15. Úradnou rečou na Slovensku je reč slovenská.
16. Útraty samosprávy znáša Slovensko zo svojich príjmov, ktoré pochádzajú z krajinských majetkov a podnikov na Slovensku ležiacích, ďalej z daní, poplatkov a cla na Slovensku, slovenským krajinským, poťažne spoločným snemom vyrúbených.
Spoločné záležitosti.
17. Spoločné záležitosti celej republiky sú: vojsko, zahraničie, verejná premávka, verejné právo, voľba presidenta a na tieto sa vzťahuje financie a zákonodárstvo.
18. V čele spoločných záležitostí stoja zo štátných občanov presidentem menovaní spoloční ministri, z ktorých jedna tretina má byť z príslušníkov Slovenska.
19. V zahraničných úradoch úradnou rečou je tak reč česká, ako aj slovenská.
20. Pri úradoch spoločných záležitostí zamestnaný personál má pozostávať v jednej tretine tiež z príslušníkov Slovenska s tým ale, že na Slovensku majú byť Slováci a v ostatních zemi Češi upotrebeni.
Pražské centrálné úrady majú byť tiež pomerne s príslušníkami Slovenska zaplnené.
21. Vojsko slúži k obrane celej Československej republiky. Úradnou rečou pri slovenských plukoch je reč slovenská. Slovenské pluky majú byť v čas pokoja len na Slovensku umiestené, české pluky v ostatných zemiach; v páde potreby obrany vlasti môžu byť tak slovenské, ako aj české pluky, tak na území republiky, ako aj mimo republiky kdekoľvek upotrebené. Slovenské dôstojnictvo má byť ku slovenským plukom pridelené.
22. Spoločné záležitosti rieší spoločný snem a senát, v senáte je Slovensko s 31 senátormi a v spoločnom sneme 61 poslancami zastúpené.
23. Spoločným snemom vynesené zákony sa vydávajú tak v českej, ako aj v slovenskej reči a sankcionuje ich president.
Zákony spoločným snemom vynesené nemajú platnosti na Slovensku, keď sa proti nim slovenský krajinský snem dvojtretinovu väčšinou ohradí.
24. Útraty spoločných záležitostí kryjú sa z príjmov, pochodiacich zo štátných podnikov, ďalej z percentualnej štátnej prirážky spoločným snemom na územie celej Československej republiky vyrúbanej.
Štátné bankovky a drobné mince sú tiež spoločné, majú byť na jednej strane českým a na druhej strane slovenským hlavným nápisom opatrené.
Ohľadom cla tvoria tak Slovensko, ako aj ostatné zeme, samostatné územia, reší ho sice tak vôči cudzozemsku, ako aj medzi sebou spoločný snem, ale vždy na osobitný účet patričnej zeme.
II.
Podkarpátská Rusia.
25. Podkarpátská Rusia má vlastný snem, ktorý si volí predsedníctvo.
26. Snem Podkarpatskej Rusie je príslušny usnášať sa o zákonoch vo veciach jazykových, vyučovacích, náboženských, miestnej správy, ako aj v iných veciach, ktoré by naň preniesly zákony Československej republiky. Zákony usnesené snemom Podkarpátskej Rusie, jestli president republiky prejaví s nimi súhlas svojím podpisom, vyhlašujú sa vo zvláštnej sbierke zákonov a podpisuje ich aj guvernér.
27. Podkarpátska Rusia má byť v Národnom shromaždení Československej republiky zastúpená primeraným počtom poslancov (senátorov) podľa príslušného volebného poriadku československého.
28. V čele Podkarpatskej Rusii je guvernér menovaný presidentom Československej republiky na návrh vlády a je zodpovedný snemu Podkarpatskej Rusii.
29. funkcionári Podkarpatskej Rusii budú dla možností vyberaní z jej obyvateľstva.
30. Podrobnosti, menovite o práve volenia a voliteľnosti do snemu upraví zvláštný zákon.
31. Zákon Národného shromaždenia, ktorý určí hranice Podkarpatskej Rusii, tvorí súčasť ústavnej listiny.
§ 4.
1. Štátne občianstvo v Československej republike je jediné a jednotné.
2. Podmienky nadobudnutia, účinku a zániku štátneho občianstva Československej republiky určuje zákon.
Podmienky nadobudnutia, účinku a stratenia štátneho občianstva na Slovensku určuje sice spoločný snem, nad udelováním, poťažne stratením toho, najvyššie rozhodujúce právo sa ale vyhradzuje slovenskej krajinskej vláde.
3. Príslušník cudzého štátu nemôže byť súčasne príslušníkom Československej republiky.
§ 5.
1. Hlavným mestom republiky Československej je Praha. Sídelným mestom Slovenska je Bratislava.
2. Barvy republiky sú: bielo-modro-červená.
3. Štátný znak a vlajky upravujú zákony.
Hlava druhá.
Moc zákonodárná. Složenie a pôsobnosť Národného shromaždenia a jeho oboch snemovní.
§ 6.
1. Moc zákonodárnu vykonáva pre celé územie Československej republiky, vynímajúc vnútorných záležitostí Slovenska, Národné shromažednie, skladajúce sa z dvoch snemovní: zo spoločnej poslaneckej snemovne a zo senátu.
2. Sídlo oboch snemovní je Praha. Jestli je to nevyhnutelné potrebné, môžu byť svolané priechodne aj do iného mesta republiky Československej.
§ 7.
1. Zákonodárná a správna činnosť zemských snemov, vyjmúc slovenského krajinského a podkarpátského autonomného snemu, zanikla.
2. Dokola zákon, spoločným Národním shromaždením vynesený neustanovuje inak, platí pre celé územie Československej republiky.
§§ 8-27.
Ostávajú v platnosti.
§ 28.
1. President republiky je povinný svolať obidve snemovne ročite ku dvom riadným zasadnutiam: k jarnému a podzimnému, ale len po ukončených zasadnutia jednotlivých zemských snemov.
2. Mimo toho svoláva snemovne dľa potreby k zasadnutim mimoriadným. Žiadali o to ale aspon nadpolovičná väčšina členov poslaneckej snemovne, alebo senátu u predsedy vlády, udajúc predmet pojednávania, president je povinný svolať snemovne tak, aby sa sišli behom 14 dní od dňa podatia žiadosti; keby toho neučinil, síjdu sa snemovne súčasne behom ďalších 14 dní k vyzvániu svojich predsedov.
3. Uplynuli-li od posledného riadného zasadnutia aspon 4 mesiace, president republiky, žiadajú-li o to aspon dve pätiny niektorej snemovne (odst. II.), povinný je snemovne svolať tak, aby sa sišli behom 14 dní od dňa podatia žiadosti. Keď by to neučinil, snemovne sijdú sa zároven behom ďalších 13 dní k vyzvániu svojich predsedov.
§§ 29-54.
Ostávajú v platnosti.
Hlava tretia.
Moc vládna a výkonna.
§§ 55-62.
Ostávajú v platnosti.
§ 63.
1. President republiky nesmie byť súčasne členom Národného shromaždenia. V páde by za námestníka presidenta bol zvolený člen Národného shromaždenia, do tých čias, kým je námestníkom, nesmie vykonávať mandát v Národnom shromaždení.
2. Hlavným sídlom presidentovým je Praha, má sa ale cez primeranú dobu jeho úradovania aj na Slovensku zdržovať.
3. Pri boku presidenta pre slovenské veci má byť sostavené zvláštné slovenské oddelenie.
§ 64.
1. President republiky:
(1) zastupuje štát na vonok. Zjednáva a ratifikuje medzinárodné smluvy. Smluvy obchodné, ďalej smluvy, z ktorých pre štát, alebo jeho občanov plynú bársaké majetkové, alebo osobné ťarchy, menovite i vojenské, ako aj smluvy, ktorými sa mení štátne územie potrebujú súhlas Národného shromáždenia. Nakoľko sa jedná o zmenu štátneho území, súhlas Národného shromaždenia sa dáva formou ústavného zákon (čl. I. úvoz. zák.);
(2) používá spoločné štátne a slovenské krajinské erby, ako aj prápory, tak na území republiky, ako aj v zahraničí;
(3) prijíma a poveruje vyslancov;
(4) vyhlašuje válečný stav, vypovedá s predbežným súhlasom Národného shromaždenia válku a predkladá mu sjednaný mier k udobreniu;
(5) svoláva, odročuje a rozpúšťa Národné shromaždenie (§§ -28-31) a vyhlašuje zasedánie snemovní za ukončené;
(6) má právo vrátiť s pripomienkami usnesené zákony (§ 47) a podpisuje zákony Národného shromaždenia, slovenského krajinského snemu a snemu Podkarpátskej Rusii (§ 3), taktiež aj opatrenie výboru dľa § 54;
(7) podáva ústne, alebo písmene Národnému shromaždeniu zprávu o stave republiky a doporučuje mu k úvahe opatrenie, ktoré pokladá za nutné a účelné;
(8) menuje a prepúšťa ministrov a stanoví ich počet;
(9) menuje vysokoškolských profesorov vôbec, ďalej súdcov, štátnych úradníkov a dôstojníkov, počínajúc VI. hodnostnou triedou;
(10) dáva dary a pensiu z milosti na návrh vlády;
(11) má vrchné veliteľstvo celej brannej moci;
(12) udeľuje milosť podľa § 103,
2. Celá vládna a výkonna moc, dokiaľ ústavnou listinou, alebo zákonami Československej republiky, vydanými do 15. listopadu 1918 nie je a nebude výslovne vyhradená presidentovi republiky, prislúcha vláde (§ 70).
III.
§ 65.
President republiky sľubuje pred Národným shromaždením (§ 38) na svoju česť a svedomie, že bude dbáť o blaho republiky a ľudu a šetriť ústavných a iných, tak Národným shromáždením, ako aj slovenským a podkárpatským snemom vyriešených zákonov.
§ 66.
President republiky nie je zodpovedný za svoj úradný výkon. Za jeho prejavy súvisiace s úradom presidentovým zodpovedená spoločná, poťažne slovenská krajinská vláda.
§ 67.
Ostáva v platnosti.
§ 68.
Akýkolvek presidentov vládny, alebo výkonny úkon, potrebuje k jeho platnosti spolupodpis zodpovedného člena spoločnej, poťažne slovenskej krajinskej vlády.
§§ 69-134.
Ostávajú v platnosti.
§ 135.
Tento zákon má byť do konca roku 1925 do života uvedený.
§ 136.
S prevedením zákona sa poveruje celá ministerská rada.
Praha, dňa 25. januára 1922.
Dr. Labay, Hlinka, Bobok, dr. Gažík, dr. Kubiš, dr. Buday, dr. Juriga, Onderčo, Hancko, Tománek, Vrabec, Tomik, dr. Petrsilka, dr. Luschka, Böhr, Scharnagl, Schälzky, Mark, Bobek, Budig, Böllman, J. Fischer, Wenzel.