Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

o vládnom návrhu (tlač 2894),

ktorým sa predkladajú k schválenía Národniemu shromaždeniu: 1. smluva obchodná a plavebná, 2. záverečný protokol k obchodnej a plavebnej smluve s prílohami, 3. dohoda o výsadách a ulahčeniach v prospech československého provozu v terstskom prístave, 4. úmluva finančno-právna, 5. protokol o stanovení úveru Italie na účet vlády československej za dodávky válečného materiálu a živín a 6. obchodná smluva s protokolom, uzavrené dňa 28. brezna 1921 v Ríme medzi republikou Československou a královstvom Italským.

I.

Vláda predkladá Národnému shromaždeniu k ratifikovaniu súbor úmluv, tlač 2894, ktoré majú za ciel upevnenie obchodných stykov medu námi a Italiou, ďalej usnadniť provoz republiky Československej v prístave terstskom, ako i upraviť úmluvou finančno-právnou niektoré vzťahy, povahy právne finančnej medu nami a Italiou, protokolom o stanovení úveru Italie na účet vlády československej za dodávky válečného materiálu a živín spočívajúcom jednak na smluve uzavrenej 21. dubna 1918 medzi vládou italskou a Národnou radou zemí československých, jednak na dohode uzavrenej v Ríme dňa 1. kvetna 1919, riešiť túto našu otvorenú otázku finančnú konečné obchodnou úmluvou usnadniť i za terajších mimoriadnych podmienok medzinárodných stykov vývin obchodných stykov medzi nami a Italiou.

Smluva obchodná a plavebná uzavrená bola z dôvodov získania potrebnej stability pre vývin vzájomných obchodných stykov na dobu do konce roku 1925.

Následkem toho, že vývoz náš do Italie hodnotou svojou stále vzrastá v pomeru k hodnote dovozu nášho z Italie, uzavretie tejto smluvy, ktorá v podstate svoje] obmedzuje sa na otázky viac-menej všeobecného rázu, bolo nutné.

V smluve tejto obsažené ustanovenia o celnom režime sú sice vysokodôležité, nakoľko je v nich prijatá zásada nejvyšších výhod, ale prakticky môžu sa stať illusornými, nakoľko obom stranám je vyhradená možnosť upustiť od tohoto režimu, keby smluvně strany prestaly vôbec aplikovať tento princíp v svojej obchodnej a celnej politike. Vidí sa byť následkom toho nutným, aby vláda vo vecí praktického zužitkovania smluvy tejto pne náš hospodársky život s vládou italskou jednala ďalej. Z našej strany zásada nejvyšších výhod zahrňuje celně výhody, ako sme ich doterajšími smluvami poskytli štátu S. H. S. a Švajciarsku.

Zo stanoviska politicko-hospodárskeho dohoda o výsadách a uľahčeniach v prospech československého provozu v terstskom prístave vidí sa byť integrálnou súčasťou tohoto súboru hospodárskych smluv naších s Italiou nakoľko je samozrejmé, že Italie musí záležať na tom, aby starý provoz z území Československej republiku zachovaný bol pre terstský prístav. Ustálenie modalít pre používanie prístavných zariadení a pre prístavnú službu obsahuje najpriaznivejšie podmienky a rovnaké zachádzanie ako s italskými príslušníkmi, štátu našmu je postúpený nájem hangaru s príslušným valným priestorom a bude v ňom sriadený československý colný úrad. Sú to veci samozrejmé a môžeme očekávať, že Italia pôjde nám už z hladiska jej záujme na vývine Terstu v tejto veci a i v otázkach obchodných stykou s Italiou vôbec v ústretí.

Právne-finančná úmluva je doplňkom mieru st. germainského a trianonského, ktoré zostávajú ňou ináče nedotknuté a zodpovedá i zneniu smluvy medzi cesionárskymi štátmi podpísanej v Sévres 1. srpna 1920. Úmluva táto upravuje súkromo-právne vztahy medzi oboma štátmi a uznáva paritu pohladáviek s dlhov uzavretých v rovnakej dobe medzi rovnakými osobami. Úmluva táto však nerieši otázku pomeru smluv poisťovacích a odkazuje riešenie jej na uzavrenie osobitnej smluvy.

Protokol o stanovenie úveru na účet vlády československej za dodávky válečného materiálu a živín ustaluje, že celkový dlh za vyplatené náklady na utvorenie československého vojska v armáde italskej a jeho vyzbrojenie, ako i za dodanie do republiky potraviny bude určený najďalej do 30. černa 1921 smiešanou komisiou, a že do 4 mesiacov uzavre sa dohoda o dobu a spôsobe platenia, takže vláda dnes bude už asi v stave podať zprávu o dohodnutom obnose a modalitách jeho splácania.

Konečná úmluva uzavretá následkom terajších mimoriadných podmienok medzinárodných stykov má význam iba pre terajšiu prechodnú dobu poválečnú a má umožniť naším výrobkom prístup na trh italský v rámcoch ustálených kontingentov.

Zahraničný výbor uznává všetky tu uvedené úmluvy za vhodné k upevneniu našich obchodných styku s královstvom Italským, a preto navrhuje poslaneckej snemovne Návodného shromaždenia, aby prijala nasledujúce ratifikačné usneseníe:

Národní shromaždenie republiky Československé sa usnáší:

1. Smlouva obchodní a plavební a závěrečný protokol k obchodní a plavební smlouvě s přílohami, dohoda o výsadách a ulehčeních ve prospěch československého provozu v terstském přístavu, úmluva právně-finanční, protokol o stanovení úvěru Italie na účet vlády československé, za dodávky válečného materiálu a živina obchodní úmluva s protokolem, uzavřená. dne 23. března 1921 v Římě mezi republikou Československou a královstvím Italským, se schvalují.

2. Vládě se ukládá, aby úmluvy tyto publikovala ve Sbírce zákonů a nařízení státu československého.

3. Ministru zahraničních věcí se ukládá, aby v dohodě se všemi zúčastněnými ministry učinil další opatření, jichž je třeba ku provedení těchto úmluv.

V Prahe dna 29. listopadu 1921.

II.

Výbor pro průmysl, živnosti a obchod připojuje se ke zprávě výboru zahraničního.

V Praze dne 10. ledna 1922.