Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

ministerskému predsedovi a ministru vecí zahraničných vo veci útokov maďarského vojska a ozbrojených maďarských bánd na československé četnictvo, finančnú stráž, železničných a iných štátnych zriadencov v pohraničnom pásme.

Temer tri mesiace trvajú sústavné vpády maďarského vojska a maďarských ozbrojených bánd do nášho pohraničného pásma. Temer pri každom takomto vpáde padne v obeť jeden alebo viacero ľudských životov. Obce ležiace blízo hranici našej s Maďarskom nachodia sa preto v stálom rozčúlení, neistote a nepokoji. Hranica naša s Maďarskom stáva sa takto vlastne bitevnou frontou, kde z maďarskej strany prevádzajú sa zákerné útoky, kdežto z našej strany obmedzujeme sa len na najvyhnuteľnejšie opatrenia obranné. Je to stav, ktorý poškoduje autoritu štátu nášho tak u domáceho obyvateľstva ako aj za hranicou. Službu konajúce četnictvo, finančná stráž a železniční zamestnanci v pohraničnom pásme pre stále ohrozovanie životov ich môžu službu konať len s najväčším napnutím síl, kde kto z nich hľadá možnosť, aby sa z tohoto nebezpečného pásma dostal do zázemia, takže je sa čo obávať, že lepšie živly menovaných kategórií štátnych zamestnancov opustia službu v pohraničnom pásme.

Aby sme uviedli konkrétne prípady útočenia a vpádu maďarských vojenských formácií a bánd, spomenieme len prípady, ktoré sa udali v poslednej dobe. Stalo sa tak u Jeníkova pri Bratislave, u Šomošovej v Novohrade, v Hosticiach a Jablonovej v Gemeri, u Slovenského Nového Mesta, u Salanca, v Abarji a pred dňami v obci Hymu južne od Košíc.

Sme si toho vedomí, že pre ojedinelé vpády neodpovedaných bánd nemožno mobilisovat proti susednému štátu. Lenže to, čo sa z maďarskej strany deje, nemožno značiť za ojedinelé prípady nepriateľstva, ale za systematické znepokojovanie obyvateľstva pohraničného pásma nášho zo strany Maďarska. Nemôžeme už ďalej pokojne hľadieť na sústavné odstreľovanie našich ľudí maďarskou vládou protežovanými banditami a maďarským regulárnym vojskom. Tu spomenuté jednotlivé prípady v celku svojom tvoria vážne a vedomé porušovanie mieru zo strany Maďarska.

Pri takomto jednaní zo strany maďarskej nemôžeme pochopiť benevolenciu, s akou sa v každom ohľade so strany našej vlády voči Maďarsku vychádza. Najnovšie vláda naša vyšla vskutku až v podivuhodnej miere záujmom maďarským v ústrety na úkor politických záujmov našich. Tak zaviedla v prospech peštianských kapitalistov pravidelnú dopravu rýchlikovú medzi tatranskými lázňami a Pešťou, a to v miere hojnejšej, než to frekvencia lázieň vôbec vyžaduje. Týmto postupom umožníme obnovenie starej umele vyvolanej gravitácii krajov tatranských k Pešti a Maďarsku vôbec. Čo to znamená so stanoviska konsolidácie Slovenska, tuším, netreba nám bližšie vykladať.

Pýtame sa preto pána ministerského predsedu i ako ministra zahraničia:

1. Či sú mu známe v interpelácii tejto uvedené prípady ozbrojených útokov Maďarska na naše pohraničné pásmo a tým spôsobené povraždenia československých štátnych príslušníkov?

2. Či je vláda československá odhodlaná porobiť voči takýmto porušovaniam medzinárodného práva náležité opatrenia a aké?

3. Či je vláda ochotná zjednať si zadosťučinenie za spomenuté útoky maďarské?. Z akých dôvodov vychádza naša vláda Maďarsku v ústrety s takou benevolenciou ktorá ohrozuje konsolidáciu pomerov na Slovensku?

Navrhujeme, aby o tejto našej interpelácii zahájená bola ihneď debata.

V Prahe dňa 16. prosiaca 1921.

Hrušovský, Lehocký, inž. Botto.

Tadlánek, Pocisk, Zverec, Oktavec, Kovačič, Trnobranský, Hvizdák, Sychravová, dr. Markovič, dr. Hálek, Sopko, Pelikán, Langr, Oríšek, Branecký, dr. Medvecký, dr. Klimo.